Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-231-2016.pdf
PDF · 89.45 KB
Case nature
Subarea
12Co/231/2016
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej č. 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému O. D., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom E. XX, XXX XX I., za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, o.z., so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), do 30. 06. 2016 právne zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 523,09 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 8C/216/2014-105 zo dňa 26. 02. 2016, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 17,92 Eur (štvrtý výrok), p o t v r d z u j e . Združeniu na ochranu spotrebiteľov OBRANA, o.z., so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. 1. Okresný súd Revúca (ďalej aj „okresný súd”, event. “súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 26. 02. 2016 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 191,15 Eur spolu s presne špecifikovanými úrokmi z omeškania, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Ďalej rozhodol, že vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamieta (druhý výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal (tretí výrok), žalobcovi uložil povinnosť nahradiť (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 17,92 Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý výrok) a zároveň uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania vo výške 33,29 Eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (piaty výrok). 1. 2. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa v tom čase platného ustanovenia § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), nakoľko žalobca mal v spore úspech len čiastočný, vo väčšej časti bol úspešný žalovaný, a teda i (pôvodný) vedľajší účastník na strane žalovaného a teda žalobca bol povinný znášať pomernú časť trov konania žalovaného a (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Súd prvej inštancie žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli, ani si náhradu trov neuplatnil. Prvoinštančný súd konštatoval, že vedľajší účastník na strane žalovaného bol rovnako úspešný v prevažnej časti, preto mal podľa § 142 ods. 2 O.s.p. právo na náhradu trov konania v pomernej časti. Okresný súd sa však nestotožnil s tvrdením vedľajšieho účastníka, že jeho vstup sa týka len časti konania ohľadne zmluvnej pokuty. Občiansky súdny poriadok umožňoval občianskym združeniam na ochranu spotrebiteľov vstúpiť do konania popri žalobcovi alebo žalovanému, pričom konaním sa myslelo konanie ako také. Predmetom konania bolo
zaplatenie žalovanej sumy 523,09 Eur, a teda ak vedľajší účastník vstúpil do konania, vstúpil do konania o zaplatenie tejto sumy. Vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania len v časti, v ktorej návrh považuje za nedôvodný, ale jeho vstup sa vždy týka celého konania. 1. 3. (Pôvodný) vedľajší účastník si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 66,58 Eur, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci, písomné podanie na súd - vyjadrenie k návrhu) po 24,90 Eur a z 2x režijného paušálu po 8,39 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v nižšej výške ako vedľajšiemu účastníkovi patrí podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), keďže (pôvodný) vedľajší účastník vychádzal z nižšej tarifnej hodnoty veci. Účastníkovi, resp. (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi ale nemožno priznať viac, ako si uplatnil, preto súd rozhodoval o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v uplatnenej výške 66,58 Eur. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že žalovaný a (pôvodný) vedľajší účastník boli úspešní ohľadne náhrady sumy 331,94 Eur s príslušenstvom a žalobca bol úspešný v časti ohľadne zaplatenia sumy 191,15 Eur s príslušenstvom. Pomer úspechu účastníkov konania je 63,46 : 36,54, čistý úspech žalovaného a vedľajšieho účastníka na jeho strane je 26,92 %. Pomerná časť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v súvislosti s jeho čiastočným úspechom predstavuje sumu 17,92 Eur (26,92 % zo sumy 66,58 Eur). Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 17,92 Eur.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania (pôvodného) vedľajšieho účastníka na strane žalovaného (štvrtý výrok) podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku zmenil tak, že (pôvodnému) vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Uviedol, že jedným z predpokladov potrebných na vznik nároku na náhradu trov konania je aj účelnosť trov vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva, pričom nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony, ako napríklad na zaplatenia súdnych poplatkov či hotových výdavkov. Mal za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania, a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie za účelom ktorého bolo založené, pričom zámerom zákonodarcu pre zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými, bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov. Združenie by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Ďalej uviedol, že tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy právneho zastúpenia, priznáva neposkytnutie pomoci žalovanému pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa, čo je jeho základným poslaním. V súčasnosti existuje veľký počet rozhodnutí, ktoré sa týkajú obdobných konaní a nič nebráni vedľajšiemu účastníkovi, aby vstúpil do konania bez právneho zástupcu a jednoducho poukázal na súvisiace rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Vedľajší účastník vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Vedľajší účastník teda do konania nepriniesol žiadny prínos a nepoukázal na inú skutočnosť, na ktorú súdy nemajú povinnosť prihliadať ex offo.
3. Odvolanie žalobcu bolo podané dňa 16. 04. 2016, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania subjektu - Združenia
na ochranu spotrebiteľov OBRANA, o.z., so sídlom v Košiciach (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nebolo ho možné aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.
6. Zo spisu vyplýva, že žalobca podal dňa 03. 02. 2014 na prvoinštančný súd návrh na začatie konania, ktorým sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 523,09 Eur s príslušenstvom z titulu úhrady ceny poskytnutých služieb a zmluvnej pokuty zo zmluvy o pripojení. Dňa 18. 11. 2014 bolo doručené oznámenie subjektu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, že vstupuje do tohto súdneho sporu (pôvodne - konania) ako vedľajší účastník na strane žalovaného.
7. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o pripojení).
8. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovaného, pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nebol potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnili len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravovalo, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
9. Odvolací súd konštatuje, že o náhrade trov konania pred prvoinštančným súdom okresný súd správne rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania pred prvoinštančným súdom (aplikáciu právneho predpisu, vyplýva z neho postup prvoinštančného súdu, na základe ktorého zistil pomer úspechu na strane žalovaného, vyjadril sa k účelnosti uplatnených trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, uviedol, za ktoré úkony právnej služby mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia a špecifikoval výšku tarifnej odmeny vrátane režijného paušálu za ten - ktorý úkon právnej služby).
10. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného priznaných
trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Odvolací súd sa preto obmedzil na preskúmanie namietanej dôvodnosti a účelnosti priznanej náhrady trov konania a ich výšku už nepreskúmaval.
11. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý, druhý, tretí a piaty výrok) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP).
12. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bolo Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, o.z., so sídlom v Košiciach, (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného) v odvolacom konaní plne úspešné a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).