Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cob/188/2015

Uznesenie

Krajský v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobkyne: Q. O., bytom K., B. XX, zastúpenej X.. Q. Q., advokátom so sídlom V. O., K. A. Z. XX, proti žalovanému: Agentúra sociálnych služieb - ASS n.o., so sídlom Dubnica nad Váhom, Gagarinova 1261, IČO: 45 732 078, zastúpenému X.. X. J., advokátom so sídlom I., K.. sv. U. XX/ XX, v spore o určenie neplatnosti odvolania z funkcie členky správnej rady, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. februára 2015, č.k. 36Cb/118/2012-124, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania titulom súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 250,42 Eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že žalobkyňa sa v žalobe proti žalovanému domáhala určenia neplatnosti jej odvolania z funkcie členky správnej rady žalovaného zo dňa 30.05.2012 a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti odvolania žalobkyne z funkcie členky správnej rady žalovaného zo dňa 30.05.2012 v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v konaní. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že v roku 2010 bola vymenovaná zakladateľom žalovaného za členku správnej rady. Toto svoje tvrdenie však v konaní nepreukázala. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, a to súdny poplatok za odvolanie vo výške 99,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 250,42 Eur (za prevzatie a prípravu zastúpenia, sumu 60,07 Eur, doplnenie odvolania proti rozsudku, sumu 60,07 Eur, účasť na pojednávaní dňa 25.02.2015, sumu 64,53 Eur, 2x režijný paušál á 7,81 Eur, 1x režijný paušál á 8,39 Eur a 20 % DPH, v sume 41,74 Eur).

2. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o trovách konania podala v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie žalobkyňa, ktorá s ním nesúhlasila. Mala za to, že súd prvej inštancie mal o trovách rozhodnúť podľa § 150 O.s.p.( účinného do 30.06.2016), podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčati priznať. Dôvodom hodným osobitného zreteľa sú nespochybniteľne preukázané okolnosti prípadu a práve fakt, že žalovaný až v priebehu konania (dokonca až v odvolaní proti prvotnému rozsudku súdu prvej inštancie), začal spochybňovať členstvo žalobkyne v jeho správnej rade. Do toho času členstvo žalobkyne uznával (dokonca aj vo svojom vyjadrení k žalobe a prednesoch na pojednávaní dňa 20.02.2013), čoho dôkazom sú jeho predvolávania na zasadnutia správnej rady od roku 2010, a čo je najpodstatnejšie, dňa 30.05.2012 žalovaný žalobkyňu písomným oznámením z funkcie členky

správnej rady odvolal, resp. žalobkyni oznámil, že jej členstvo v správnej rade zaniklo, nakoľko sa nezúčastňovala na riadne zvolaných zasadnutiach bez náležitého ospravedlnenia. Žalobkyňa trvala na tom, že ak aj nedošlo k platnému vzniku jej funkcie člena správnej rady žalovaného, môže za to výlučne žalovaný, ktorý nedodržal ustanovenia svojho štatútu, žalobkyňu ako členku správnej rady dlhodobo akceptoval a odvolal ju z tejto fukncie. Z toho jednoznačne vyplýva, že bol to práve žalovaný, ktorý zapríčinil písomným odvolaním, že žalobkyňa podala žalobu na súd. Najmä v tomto je potom nutné vidieť dôvody hodné osobitného zreteľa. Dôvodom hodným osobitného zreteľa je zároveň skutočnosť, že žalobkyňa je starobná dôchodkyňa, ktorá je odkázaná výlučne na príjem z dôchodku. Náhrada trov konania žalovanému vo výške mesačného dôchodku, by bola pre žalobkyňu doslova likvidačná. Žiadala odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a vyslovil, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu, a teda aj v napadnutej časti o náhrade trov konania za vecne správny a zákonný, a odvolacie námietky žalobkyne považuje za celkom nedôvodné. Žalovaný uviedol, že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. musí vždy zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu, a musí mať vždy výnimočný charakter. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať vždy na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a všímať si okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde, a ich postoj v konaní. Skutočnosti tvrdené žalobkyňou vôbec nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré by opodstatňovali v tejto veci nepriznanie náhrady trov konania žalovanému v zmysle § 150 ods. 1 O.s.p.. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že to bol žalovaný, ktorý zavinil podanie žaloby, tak toto je neopodstatnené. Bolo len vecou žalobkyne, že sa rozhodla predmetnú žalobu podať. Z dokazovania, ktoré bolo vo veci vykonané, vyplynulo, že žalobkyňa sa vôbec nezúčastňovala zasadnutí správnej rady žalovaného (bez ohľadu na to, že sa nikdy ani jej členom nestala). Preto zjavne nejavila záujem o výkon takejto funkcie. V nadväznosti na to je potom zjavne neopodstatnené jej tvrdenie, že predmetnú žalobu musela podať preto, že žalovaný ju z funkcie odvolal. Žalobkyňu takýto postup žalovaného nenútil predmetnú žalobu podať. Pokiaľ sa tak napriek tomu rozhodla urobiť, musela si byť vedomá následkov spojených s prípadným neúspechom v konaní. Žalovanému nemožno pritom vyčítať neuvedenie skutočností a dôkazov, na základe ktorých napokon došlo k zamietnutiu predmetnej žaloby, pretože už pred predchádzajúcim rozsudkom súdu prvej inštancie v tejto veci, ktorým bolo predmetnej žalobe vyhovené a ktorý bol následne odvolacím súdom zrušený, žalovaný predložil súdu prvej inštancie také listinné dôkazy, z ktorých dostatočne vyplývalo, že žalobkyňa sa nikdy pred jej odvolaním z funkcie člena správnej rady žalovaného ani platným právnym spôsobom týmto členom nestala. Nebola preto na podanie predmetnej žaloby aktívne vecne legitimovaná, pričom táto otázka bola vecou právneho posúdenia súdu bez ohľadu na tvrdenia (skutkové i právne) účastníkov. To, že súd prvej inštancie sa touto skutočnosťou, vyplývajúcou z listinných dôkazov predložených žalovaným už predtým zaoberal až po zrušení jeho predchádzajúceho rozsudku v tejto veci odvolacím súdom, nemožno pri rozhodovaní o náhrade trov konania posúdiť na ťarchu žalovaného. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že ju nemožno zaviazať na náhradu trov konania aj z dôvodu, že je starobná dôchodkyňa odkázaná výlučne na príjem z dôchodku, tak ani toto tvrdenie nezakladá s ohľadom na všetky okolnosti veci dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovanému. Navyše žalobkyňa takéto svoje tvrdenie ničím nepreukázala. Žalobkyňa bola od začiatku konania zastúpená advokátom, mala možnosť po rozhodnutí odvolacieho súdu a zistení ním vysloveného právneho názoru na vec zabrániť vzniku ďalších trov konania prípadným späťvzatím žaloby celkom, k čomu nepristúpila. Po rozhodnutí odvolacieho súdu nepredložila žiadne ďalšie dôkazy na preukázanie opodstatnenosti žaloby a nezúčastnila sa ani nasledujúceho pojednávania na súde prvej inštancie, kde by mohla predniesť ďalšie skutočnosti na podporu opodstatnenosti uplatneného nároku. Prisúdená náhrada trov konania žalovanému v celkovej sume 349,42 Eur nepredstavuje neprimerane vysokú sumu, ktorá by mohla objektívne akokoľvek ohroziť majetkové pomery žalobkyne a už vôbec nepredstavuje takú sumu, ktorej zaplatenie by mohlo byť pre žalobkyňu likvidačné. Z týchto dôvodov neboli splnené podmienky na aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania a súd prvej inštancie preto aj v tejto časti správne rozhodol, keď neúspešnú žalobkyňu zaviazal k povinnosti zaplatiť úspešnému žalovanému náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd po preskúmaní veci rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil a žalobkyňu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania v celkovej výške 48,79 Eur ( za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 32,27 Eur , režijný paušál 8,39 Eur + 20 % DPH ) .

4. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorým sa zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a v zmysle ust. § 470 ods. 1 CSP, platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania je potrebné ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

8. Preskúmaním obsahu spisu mal odvolací súd za preukázané, že žalobkyňa sa návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.07.2012 domáhala určenia neplatnosti jej odvolania z funkcie člena správnej rady a náhrady trov konania. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 20.02.2013, č.k. 36Cb/118/2012-54 určil, že odvolanie žalobkyne z funkcie člena správnej rady zo dňa 30.05.2012 je neplatné a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 279,12 Eur, k rukám právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 12.02.2014, č.k. 8Cob/12/2013-95 rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 20.02.2013, č.k. 36Cb/118/2012-54 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie následne napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania titulom súdneho poplatku za odvolanie vo výške 99,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 250,42 Eur, k rukám právneho zástupcu žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, a to zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.06.2016) , pre úspech žalovaného v konaní.

9. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p.,(účinného do 30.06.2016, t.j. v čase kedy súd prvej inštancie o trovách rozhodoval) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

10. Podľa § 257 (účinného od 01.07.2016) výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd prvej inštancie (podľa ustanovení O.s.p., účinných do 30.06.2016, v tom čase platných ) zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu), sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Len v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania. Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Podľa miery úspechu môže súd o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný. Ak je v jednom návrhu na začatie ukonania uplatnených niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa uvedených zásad, pri každom nároku samostatne. Nemôže teda úspech žalobcu v spore ohľadne iba niektorého nároku založiť právo na náhradu trov konania ohľadne všetkých nárokov. V prípade, že je pomer úspechu alebo neúspechu účastníkov približne rovnaký, môže súd rozhodnúť o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Pre takéto rozhodnutie súdu je rozhodujúci len pomer úspechu

a neúspechu účastníkov, nie je rozhodujúce, či je výška vynaložených trov u jednotlivých účastníkov približne rovnaká alebo či je diametrálne odlišná.

12. Odvolací súd preskúmaním rozsudku (v napadnutej časti výroku o trovách konania), ako aj spisového materiálu, dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uložil žalobkyni podľa v tom čase platných ustanovení O.s.p., účinného do 30.06.2016, povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému, ktorý mal úspech v konaní (pre zamietnutie žaloby). Súd prvej inštancie tak dôvodne priznal žalobcovi trovy konania, spočívajúce v súdnom poplatku za odvolanie vo výške 99,50 Eur a trovách právneho zastúpenia vo výške 250,42 Eur, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, sumu 60,07 Eur, písomné podanie na súd zo dňa 09.10.2013, sumu 60,07 Eur, účasť na pojednávaní dňa 25.02.2015, sumu 64,53 Eur, 2x režijný paušál á 7,81 Eur, 1x režijný paušál á 8,39 Eur a 20 % DPH, sumu 41,74 Eur). Nakoľko predmet konania nie je možné vyčísliť v peniazoch, súd prvej inštancie vychádzal z tarifnej odmeny, uvedenej v ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., ktorá je vo výške 1/13 výpočtového základu.

13. Odvolací súd v preskúmavanej veci nevzhliadol dôvod pre použitie § 257 (§ 150 ods. 1 O.s.p., účinný do 30.6.2016) , pretože aplikácia tohto ustanovenia prichádzala do úvahy v prípadoch, keď boli naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, kde výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Je akceptovateľné, aby išlo tak o skutočnosti súvisiace s priebehom konania, ako aj o skutočnosti existujúce mimo konania (najčastejšie pomery účastníkov). Rovnako nič nebráni súdu zohľadniť aj také okolnosti, ktoré bezprostredne pri rozhodnutí vo veci samej nemali význam, ale v otázke trov konania, osobitne dôvodov, pre ktoré je namieste nepriznať ich náhradu, tento význam nadobúdajú.

14. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania, resp. neuložiť povinnosť neúspešnému účastníkovi nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Môže tak urobiť podľa § 257 (pôvodne ekvivalent § 150 O.s.p., účinný do 30.06.2016) a rozhodnúť, že výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť náležite odôvodnené.

15. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 257 (pôvodne § 150 O.s.p., účinný do 30.06.2016) nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v konaní, pričom je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Vo všeobecnosti teda možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je dôvodné použitie ustanovenia § 257 CSP, nakoľko zaplatenie trov vo výške (349,92 Eur), spočívajúcej v súdnom poplatku vo výške 99,50 Eur (za podanie odvolania) a trovách právneho zastúpenia vo výške 250,42 Eur, je vo finančných možnostiach žalobkyne. Žalobkyňa nemala úspech v konaní, keď súd jej žalobu zamietol a nemožnosť uhradiť trovy konania pre jej finančnú situáciu v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní nijakým

relevantným spôsobom, či už fotokópiou rozhodnutia Sociálne poisťovne, ktoré by preukazovalo výšku jej starobného dôchodku alebo iným spôsobom, nepreukázala.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP, účinného od 01.07.2016 potvrdil.

18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .