Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-2C/188/2015

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: AB 2 B.V., reg. č.: 572 79 667, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: S. S., nar. X.XX.XXXX, bytom Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých, Kátovská 21, 908 51 Holíč, štátna občianka SR, zastúpenej splnomocnencom: S. S., bytom C. XXX/XX, XXX XX S., o zaplatenie sumy 877,22 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznáva .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 1.4.205 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 877,22 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Vec bola postúpená Okresnému súdu Skalica, ktorý je miestne príslušným súdom podľa trvalého pobytu žalovanej.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, spochybnila pravosť jej podpisu na zmluve a údaje o telefónnom čísle a výške dôchodku. Splnomocnenec žalovanej uviedol, že žalovaná je psychiatrickým pacientom, pre chorobu nemohla zmluvu podpísať, bola opakovane liečená na psychiatrii.

3. Podaním zo dňa 2.1.2017, doručeným súdu dňa 5.1.2017, žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť, požiadal o vrátenie zaplateného súdneho poplatku.

4. Žalovaná sa v podaní zo dňa prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu vyjadrila, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania súhlasí, náhradu trov konania si neuplatňuje.

5. Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť a súhlas žalovanej so späťvzatím žaloby, súd konanie podľa § 145 ods. 1 C.s.p. zastavil.

9. Žalobcovi nevznikol nárok na vrátenie alikvotnej časti zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v zmysle § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nakoľko v predmetnej veci boli uskutočnené tri pojednávania (7.7.2016, 16.8.2016 a 22.9.2016), na ktorých súd začal vykonávať dokazovanie a zaoberal sa meritom veci, teda žaloba nebola vzatá späť pred prvým pojednávaním.

10. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

11. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania. Späťvzatie žaloby je zásadne chápané ako procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania z dôvodu, že práve v dôsledku tohto procesného úkonu strany je konanie zastavené, súd však musí skúmať aj to, čo žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby. Ak vezme žalobca v priebehu konania žalobu späť bez toho, aby žalovaný jeho nárok uspokojil, ide na strane žalobcu o procesné zavinenie. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že pre záver o zavinení žalovaného na zastavení konania musia byť kumulatívne splnené dve podmienky, a to 1. dôvodne podaná žaloba, 2. správanie žalovaného vedúce k späťvzatiu žaloby. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010). Žalobca späťvzatie žaloby nezdôvodnil, nie je teda preukázané, že by žalovaná nárok žalobcu uspokojila. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, a preto nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanej. Súd však žalovanej náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalovaná si žiadne trovy konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.