Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1To/7/2017

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 21. februára 2017 prejednal odvolanie prokurátora podané proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/39/2015 z 11.10.2016 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/39/2015 zo dňa 11.10.2016.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/39/2015 z 11.10.2016 bol obžalovaný Ing. G. K. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín, sp.zn. Pv 299/13/5503-41 zo dňa 21.8.2015 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že:

ako osoba generálne splnomocnená na konanie v mene spoločnosti TLM INVESTMENT, s.r.o., so sídlom Zadunajcká 6/A, 851 05 Bratislava, v období od dňa 25.6.2013 do súčasnosti v katastrálnom území meste Dolný Kubín na pozemku parcela č. KN-C č. 1434/3 a KN-C č. 1434/5 realizoval stavbu rodinného domu spočívajúcu v armovaní, šalovaní a betonáži stĺpov 3. NP (nadzemného podlažia), šalovaní, armovaní a betonáži stropu nad 3. NP, armovaní, šalovaní a betonáži stĺpov 4. NP, šalovaní, armovaní a betonáži stropu nad 4. NP, na úrovni 2. NP je vybudovaná betónová plocha-terasa s rozmermi 15,70m x 4,0m, terénne úpravy z hornej strany stavby (nad rámce stavebného povolenia), osadenie okien a dverí, celkové zateplenie objektu, oplotenie prednej časti pozemku a takto konal napriek rozhodnutiu Metsa Dolný Kubín č. 6097/2013/293 zo dňa 21.6.2013, právoplatnému dňa 9.7.2013, ktorým bolo rozhodnuté s okamžitou platnosťou o zastavení všetkých stavebných prác,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil nasledovne: „ Okresný súd v Dolnom Kubíne po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 10. 2016 oslobodil obžalovaného Ing. G. K., nar. XX. XX. XXXX v X. N., trvale bytom Z. - B., E. H.. XXXX/XA, podľa § 285 písm. b) Tr. por., spod obžaloby, pretože skutok popísaný v obžalobe nie je trestným činom. Výrok prvostupňového súdu, ktorým oslobodil obžalovaného Ing. G. K. je nezákonný a nesprávny, rozhodnutie súdu je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu ako aj na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný, avšak tento nie je trestným činom. Svoj záver odôvodnil tým, že v priebehu realizácie výstavby orgán štátneho stavebného dohľadu zistil, že stavba je uskutočňovaná v rozpore s vydaným stavebným povolením, a preto rozhodnutím nariadil okamžité zastavenie akýchkoľvek stavebných prác, čo však stavebník nerešpektoval. Obžalovaný potvrdil, že z titulu svojej pozície u stavebníka nariadil vykonanie ďalších prác na rozostavanej stavbe domu tvrdiac, že išlo len o zabezpečovacie práce súvisiace so zabezpečením ochrany života, zdravia a majetku iných osôb. Stavebný úrad následne uložil stavebníkovi pokutu za spáchaný správny delikt (nesplnenie výzvy orgánu stavebného dohľadu + uskutočňovanie stavby v rozpore so stavebným povolením). Vzápätí však samotný stavebný úrad inicioval konanie o dodatočnom povolení stavby (spis č. 3474/2016/30), ktoré napokon skončilo vydaním právoplatného rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. V odôvodnení súd ďalej uvádza, že stavebný úrad (vrátane jeho nadriadeného orgánu) v rozhodnutí o. i. konštatoval, že stavba rodinného domu síce nebola realizovaná v súlade s pôvodným stavebným povolením, ale jeho konečná podoba je v súlade s verejným záujmom a nezasahuje do práv a oprávnených záujmov iných osôb. K vydaniu dodatočného stavebného povolenia zaujali všetky orgány chrániace všeobecné záujmy na úseku životného prostredia, územného plánovania a jednotnej technickej politiky kladné stanoviská. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti okresný súd osobitne skúmal závažnosť konania obžalovaného aplikujúc pritom ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák. V posudzovanom prípade bola v tomto smere dôležitou predovšetkým otázka následku konania obžalovaného. V zmysle princípu ultima ratio platí, že trestnoprávna zodpovednosť (vrátane represie) by mala nastupovať až ako posledný, hraničný zásah štátu voči porušovateľovi právnych noriem (I. ÚS 316/2011; Rt-96/2014). Ak teda stavebný úrad, t. j. orgán, ktorý sa podieľa na výkone štátnej moci, konštatoval, že realizáciou stavby nedošlo k takému zásahu do verejného záujmu, či do záujmu tretích osôb, ktorý by bránil vydaniu dodatočného stavebného povolenia, je namieste otázka, či takéto konanie (výstavba) môže byť právne kvalifikované ako trestný čin. Pri uplatnení materiálneho korektívu a princípu ultima ratio súd poukázal na to, že nebol pri posudzovaní trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného viazaný názorom stavebného úradu avšak v zásade v právnom štáte platí princíp predvídateľnosti rozhodnutí a postupu orgánov realizujúcich štátnu moc toho istého štátu. Nesprávne konajúca osoba má legitímny nárok očakávať porovnateľné vyhodnotenie závažnosti jej konania zo strany všetkých orgánov vykonávajúcich zverenú štátnu moc. Posúdenie závažnosti rovnakého konania by nemalo byť zo strany týchto orgánov diametrálne odlišné. V tejto súvislosti súd opäť poukazuje na postup stavebného úradu (mesto Dolný Kubín), ktorý síce spočiatku vyhodnotil konanie stavebníka za tak závažné, že nariadil okamžité zastavenie stavebných prác, uložil stavebníkovi pokutu za správny delikt, ba dokonca podal trestné oznámenie (č. l. 2), ale neskôr svoje stanovisko zásadne zmenil a realizáciu stavby povolil. Orgán vykonávajúci štátny stavebný dohľad teda právoplatne konštatoval, že realizáciou stavby nedošlo k zásahu do verejného záujmu, ani do zásahu tretích osôb a vydal dodatočné stavebné povolenie. V zmysle vyššie uvedeného princípu právneho štátu by ani súd nemal to isté konanie (realizácia tej istej stavby) z hľadiska jeho závažnosti hodnotiť prísnejšie. V závere odôvodnenia súd uviedol, že vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti súd oslobodil obžalovaného spod podanej obžaloby, keďže takto opísané konanie obžalovaného nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci na prejednanie inému orgánu. Predmetné konanie (nerešpektovanie rozhodnutia stavebného úradu) už totiž bolo právoplatne prejednané v správnom konaní a za spáchaný správny delikt bola stavebníkovi (TLM INVESTMENT s. r. o.) uložená pokuta vo výške 8.000,- €, ktorá bola zaplatená dňa 15. 06. 2015 (spis č. 4400/2014/26). Formálne naplnenie znakov iného priestupku, či disciplinárneho previnenia priamo zo strany obžalovaného nebolo preukázané. Súd k vyššie uvedeným záverom dospel nesprávnym právnym posúdením zisteného skutkového stavu a pri rozhodovaní nesprávne použil iné hmotnoprávne ustanovenie najmä ustanovenia § 348 ods. 1 písm. i) a § 10 ods. 2 Trestného zákona, ako aj ustanovenie § 7 ods. 1 Trestného poriadku. Podľa § 348 ods. 1 písm. j) Trestného zákona platného v čase spáchania skutku kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že napriek právoplatnému rozhodnutiu, ktorým sa zakazuje pokračovať v prácach, úpravách alebo v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, vykonáva práce, úpravy alebo inak pokračuje v uskutočňovaní stavby alebo jej zmeny, pričom nejde o jednoduchú stavbu alebo drobnú stavbu podľa stavebných predpisov, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Právna teória ako aj dôvodová správa k novele Trestného zákona, ktorým bola táto forma marenia výkonu úradného rozhodnutia prijatá, k problematike uvádza, že nedostatočná účinnosť administratívnoprávneho postihu uskutočňovania tzv. čiernych stavieb bez stavebného povolenia vyvolala potrebu koncipovať novú skutkovú podstatu trestného činu - neoprávnené uskutočňovanie stavby. V spoločenskej praxi sa udomácnilo konanie stavebníkov, ktorí bez akéhokoľvek povolenia začali realizovať práce na novej stavbe a túto neraz bez stavebného povolenia aj dokončili. Počas uskutočňovania stavby, resp. niekedy až po jej postavení stavebníci požiadali o dodatočné povolenie stavby, teda nerešpektovali povinnosť ustanovenú zákonom a aktivitu vo vzťahu k stavebnému úradu začali vyvíjať až vtedy, keď už existoval protiprávny stav, ktorý mohol mať nezvratné následky na zákonom chránené verejné záujmy a hodnoty, resp. mohol založiť vážnu ujmu na právach dotknutých osôb. Výsledkom tejto praxe nie je iba porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov na úseku stavebného poriadku, ale aj multiplikovanie sporov v občianskoprávnej sfére, a to v kontexte založenia a širokého akceptovania praxe, ktorá v rozpore so zákonom spochybňuje celý zmysel a význam stavebného povoľovacieho konania, reflektujúci verejné záujmy a individuálne záujmy osôb. Cieľom tohto ustanovenia je trestnoprávne postihnúť konanie spočívajúce v zriadení novej stavby alebo jej časti (prístavba, nadstavba) bez stavebného povolenia. Pre právne posúdenie bude pritom rozhodujúci stav a klasifikácia stavby po realizácii stavby, resp. jej časti. Teda napríklad, ak realizáciou časti stavby bez stavebného povolenia vznikne stavba, ktorá nie je drobná alebo jednoduchá, bude takéto konanie ponímať trestnoprávnu reflexiu. Do úvahy tak prichádza iba postih za neoprávnené uskutočnenie stavby, ktorej realizácia podlieha režimu stavebného povoľovacieho konania. Trestnosť skutku je daná, ak takéto protiprávne konanie spôsobí vážnu ujmu na právach alebo oprávnených záujmoch vlastníka pozemku alebo viacerých osôb. Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Z ustálenej súdnej praxe (R NS SR 4Tdo/52/2012, 1Tdo 51/2015) tiež vyplýva, že súdy sú povinné pri aplikácii materiálneho korektívu vykonať dokazovanie ku všetkým znakom závažnosti Trestného činu, ktorý je predmetom obžaloby. Nestačí sa zamerať len na následok, tak ako to v odôvodnení rozsudku urobil Okresný súd Dolný Kubín, ale je potrebné starostlivo posúdiť všetky okolnosti, za ktorých bol trestný čin spáchaný. Počas výkonu funkcie generálneho splnomocniteľa stavebníka obžalovaný postupoval pri realizácii stavby v rozpore so stavebným povolením. Stavebné povolenie vzhľadom na konštrukčné riešenie stavby nemienil obžalovaný rešpektovať od samého počiatku. Sám obžalovaný vo svojej výpovedi pred súdom potvrdil, že je odborne vzdelaný a preto sa aj podrobne vyjadroval k znaleckým posudkom podaným v predmetnej veci. S ohľadom na túto skutočnosť, mal súd posudzovať aj pohnútku obžalovaného, dosiahnuť postavenie stavby podľa svojich predstáv bez ohľadu na stavebné povolenie. Prvostupňový súd nezákonne v prospech obžalovaného posúdil aj okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Obžalovaný aj keď mal vedomosť o vydaní rozhodnutia štátneho stavebného dozoru o zastavení všetkých stavebných prác v realizácii stavby ďalej pokračoval. Jeho konanie je priam ukážkovým príkladom, ktorý vyústil až do novely ustanovenia § 348 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaný nerešpektoval vôľu stavebného úradu, čo preukazuje aj skutočnosť, že pokuta, ktorá bola stavebníkovi uložená musela byť vymáhaná až v exekučnom konaní. K rozhodnutiu o dodatočnom povolení stavby uvádzam, že sa jedná o rozhodnutie, ktoré v žiadnom prípade súd nezaväzuje pri jeho rozhodovaní a ani by nemalo bez ďalšie odôvodňovať rozhodnutie súdu. V stavebnom konaní orgány verejnej moci neriešia a ani nemôžu riešiť otázku trestnosti konania stavebníkov resp. iných osôb. K dodatočnému povoleniu stavby dochádza v prípade, že stavebník preukáže, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Som toho názoru, že rozhodnutie vydané Mestom Dolný Kubín nechráni verejný záujem, naopak len podporuje stav nerešpektovania platnej právnej úpravy a stavebníkom dáva uistenie, že na odstránení porušovania zákona nemá záujem. Prvostupňový súd mal zhodnotiť okolnosti prípadu aj z širšieho pohľadu tejto problematiky a to najmä s ohľadom na práva ostatných účastníkov konania t. j. vlastníkov susedných pozemkov a stavieb. Títo vyjadrovali nesúhlas najskôr s nečinnosťou stavebného úradu proti porušovaniu stavebného povolenia a neskôr aj s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby. Zároveň uvádzam, že na základe dodatočného povolenia stavby nedošlo k povoleniu jej užívania, čo súd tiež pri svojom rozhodovaní nezohľadnil. V závere odôvodnenia rozsudku súd uvádza, že vec nemohla byť postúpená na prejednanie inému orgánu, pretože konanie o priestupku bolo právoplatne prejednané v správnom konaní a za spáchaný

správny delikt bola stavebníkovi (TLM INVESTMENT s. r. o.) uložená pokuta vo výške 8.000,- €, pričom formálne naplnenie znakov iného priestupku, či disciplinárneho previnenia priamo zo strany obžalovaného nebolo preukázané. Na túto časť odôvodnenia opakovane poukazujem aj z dôvodu, že súd v celom odôvodnení zamieňa obžalovaného so stavebníkom a naopak. Súd tiež ospravedlňuje konanie obžalovaného správnym konaním vedeným s inou osobou. Som toho názoru, že prvostupňový súd nevykonal dostatočné dokazovanie na to, aby mohol dospieť k záverom prezentovaným v odôvodnení rozsudku a tento nedostatočne odôvodnil. V odôvodnení sa zameral len na následok konania obžalovaného, bez zohľadnenia ostaných okolností potrebných na vyhodnotenie závažnosti konania obžalovaného. Záverom uvádzam, že súd nesprávne popísal vo výroku oslobodzujúceho rozsudku skutkovú vetu obžaloby, pretože prokurátor na hlavnom pojednávaní upravil znenie skutku tak, že sa jedná o konanie obžalovaného od 25. 06. 2013 do 30. 04. 2014, kedy mu bolo oznámené vznesenie obvinenia. Vzhľadom na uvedené mám za to, že rozsudok okresného súdu Dolný Kubín je nezákonný, vydaný predčasne a na základe nesprávne zisteného skutkového stavu, súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a preto navrhujem, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok Okresného súdu v Dolnom Kubíne sp. zn. 9T/39/2015 zo dňa 11. 10. 2016 zrušil a prikázal mu vo veci znova konať a rozhodnúť.

K dôvodom odvolania prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojej obhajkyne. „Obžalovaný sa s právnymi závermi prokurátora prezentovanými v odôvodnení odvolania nestotožňuje. Aj keď vo svojej záverečnej reči namietal spáchanie skutku, špecifikovaného v skutkovej vete obžaloby, pričom súd sa s jeho právnym názorom nestotožnil, považuje právny záver súdu za logicky a zrozumiteľne odôvodnený. Dokazovanie vo veci bolo vzhľadom k záverom súdu vykonané v plnom rozsahu podľa návrhov strán, pričom prokurátor nežiadal vykonanie žiadnych ďalších dôkazov a na pojednávaní dňa 11.10.2016 uviedol, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá. Prvostupňový súd po prijatí záveru o tom, že skutok tak, ako bol popísaný v obžalobe, sa stal, správne aplikoval tzv. materiálny korektív, pričom svoju úvahu o vyhodnotení závažnosti konania obžalovaného a jeho následku podrobne zdôvodnil. Svoj právny záver odôvodnil s poukazom na princíp predvídateľnosti rozhodnutí a postupu orgánov realizujúcich štátnu moc toho istého štátu, keď nesprávne konajúca osoba má legitímny nárok očakávať porovnateľné vyhodnotenie závažnosti jej konania zo strany všetkých orgánov vykonávajúcich zverenú štátnu moc. Nie je pravdou tvrdenie prokurátora, že sa súd nezaoberal, neskúmal a nevyhodnotil všetky okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Prvostupňový súd vyhodnocoval nielen následok trestného činu, ale aj ďalšie okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný. Poukázal aj na to, že samotný stavebný úrad priznal, že pôvodné podozrenie (ktoré bolo podnetom na podanie trestného oznámenia), že stavba už nie je rodinným domom, ale tzv. bytovou budovou, sa nepreukázalo. Stavebný úrad uviedol, že správne posúdenie rozdielov technickej klasifikácie 1. nadzemného podlažia a suterénu, je komplikované. Právoplatné rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby je ako správne rozhodnutie záväzné pre všetky orgány v otázke platnosti stavebného povolenia a oprávnenosti zriadenia stavby. Prokurátor ako dozor nad dodržiavaním zákonnosti je prvým, ktorý je povinný takéto rozhodnutie akceptovať. Nemôže bez ďalšieho uvádzať, že právoplatné rozhodnutie stavebného úradu, potvrdené odvolacím orgánom, nechráni verejný záujem a podporuje stav nerešpektovania platnej právnej úpravy, resp. porušuje práva vlastníkov susedných pozemkov a stavieb. Pripomienky týchto účastníkov riešil stavebný úrad ako i odvolací orgán práve v rámci správneho konania o dodatočnom povolení stavby. Je potrebné uviesť, že vlastník nehnuteľnosti v zast. obžalovaným nepostavil stavbu bez stavebného povolenia, ale túto mal podľa stavebného úradu realizovať v rozpore sním, keď medzi stavebníkom - spoločnosťou TLM INVESTMENT s.r.o. a stavebným úradom nebola zhoda o spôsobe klasifikácie jednotlivých podlaží. Ďalej je potrebné uviesť, že v trestnom spise sa nachádzal posudok znalca, ktorý uviedol, že zrealizovaná stavba nemá žiadny negatívny dopad na susediace rodinné domy a tieto neobmedzuje ani neznižuje komfort ich bývania. Pri vyhodnotení všetkých týchto okolností a stanovísk zainteresovaných úradov potom prijal prvostupňový súd záver, že takéto konanie (predovšetkým s ohľadom na závažnosť následku) nie je trestným činom. Obžalovaný ďalej uvádza, že je bez právnej relevancie skutočnosť, že pokuta bola vymožená exekučne, keďže obžalovaný nebol povinným, ale len splnomocnencom povinnej osoby - TLM INVESTMENT s.r.o. a nie je možné z toho posudzovať jeho vôľu (ne) rešpektovať rozhodnutie stavebného úradu. Na základe uvedeného obžalovaný žiada odvolací súd, aby odvolanie prokurátora zo dňa 11.10.2016 doplnené podaním zo dňa 23.12.2016 zamietol“.

Odvolací súd z hľadiska procesného postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože napadnutý rozsudok trpí takými chybami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami.

Odvolací súd primárne konštatuje, že skutkové zistenia, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok, nie sú logicky odôvodnené a zároveň sa odvolací súd ani nemôže stotožniť s úvahami právneho charakteru, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok.

Okresný súd síce vykonal na hlavnom pojednávaní celý rad dôkazov a snažil sa skutkové závery podrobne odôvodniť. Napriek tomu sa odvolací súd s týmito závermi nemohol stotožniť a oslobodzujúci výrok považuje za nesprávny. Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s námietkami prokurátora prezentovanými v odvolaní proti napadnutému rozsudku.

Treba uviesť, že okresný súd z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní správne vyvodil, že skutok uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Dolnom Kubíne sa stal a že ho spáchal obžalovaný. V tejto časti je preto záver okresného súdu správny a zodpovedá dôkaznej situácii.

Pokiaľ súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia naznačuje princíp ultima ratio, teda neprípustnosť riešenia občianskoprávneho vzťahu prostriedkami trestného práva, krajský súd je rovnakého názoru, že ak páchateľ svojim konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa Trestného poriadku. Pravidlo „ultima ratio“ možno uplatniť jedine prostredníctvom materiálneho korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch (pozri Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR č. 6/2014 bod 96). Toto pravidlo je vo vzťahu k prečinom plne opodstatnené, pretože súdna moc na aplikáciu princípu ultima ratio použila zákonodarcom deklarovanú možnosť za istých okolností nepovažovať za protiprávne

konanie, ktoré sa ako protiprávne javí z dôvodu naplnenia všetkých formálnych znakov skutkovej podstaty konkrétneho prečinu.

V predmetnej veci odvolací súd skúmal, či konaním obžalovaného tvoriacim skutkovú vetu obžaloby boli naplnené všetky, t.j. formálne i materiálne znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. i) Tr. zák. a priklonil sa k názoru prokurátora, že áno. Tu odvolací súd poukazuje na znenie § 8 Tr. zák., podľa ktorého trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ako tento zákon nestanovuje inak.

Pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré tvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu (súhrnných znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie a jeho následok ako trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnutné a rovnocenné. Z hľadiska obsahu, každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn znakov možných ľudských aktivít, ktorých splnením vzniká trestná spornosť. Znaky trestných činov uvedené v Trestnom zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov (predvídanie možnosti vzniku), ako aj nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky uvedené v Trestnom zákone. Súhrn skutkových znakov jednotlivých skutkových podstát trestných činov odráža konkrétny skutok kvantity a kvality. Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt (záujem, hodnota, či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia, následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka (zavinenie, niekedy aj pohnútka - motív) sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Tr. zák. Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu).

Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú nasledovné skutočnosti: a/ spôsob vykonania činu a jeho následky, b/ okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, c/ miera zavinenia a pohnútka páchateľa:

Spôsob vykonania činu zahrňuje druh a povahu konania, ako aj použité prostriedky a sčasti aj správanie sa páchateľa po čine.

Následkom sa rozumie ohrozenie alebo porušenie objektu trestného činu, ktorý je znakom skutkovej podstaty.

Okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný - sa týkajú miesta a času trestného činu, event. vplyvov, ktoré na páchateľa pôsobili, rôznych sprievodných okolností a pod. Vodítkom pre hodnotenie tohto kritéria môžu byť najmä okolnosti poľahčujúce (§ 36 Tr. zák.) alebo okolnosti priťažujúce (§ 37 Tr. zák.).

Osobu páchateľa pre hodnotenie stupňa nebezpečnosti činu pre spoločnosť charakterizujú jeho vlastnosti, celý jeho predchádzajúci život.

Miera zavinenia - sa prakticky premieta do formy zavinenia a intenzity naplnenia jeho znakov.

Pohnútka - bez zistenia pohnútky (motívu) by bol skutkový základ pre rozhodnutie neúplný.

Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu, sa týkajú konania a následku (test objektívnej stránky) a miery zavinenia v prípade pohnútky (t. j. subjektívnej stránky) sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu,

resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. Závažnosť niektorého protispoločenského konania býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom.

V prípade, že by závažnosť činu nedosahovala určitý minimálny stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť, teda by bola nepatrná, u mladistvých malá (§ 95 ods. 2 Trestného zákona), nebolo by takéto konanie trestné, aj keď by inak napĺňalo formálne zákonné znaky trestného činu. Uvedený výklad je vyjadrením článkov 49 a 50 ods. 1 Ústavy SR, z ktorých vyplýva, že len zákon stanoví, ktoré konanie je trestným činom, a o tom, že len súd rozhoduje o vine a treste za trestný čin.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu, že konanie obžalovaného nenapĺňa zákonné znaky prečinu s ohľadom na princíp ultima ratio, a teda s ohľadom na materiálne ponímanie trestného konania ako konania subsidiárneho k (v tomto prípade) občianskoprávneho.

Krajský súd z existujúcej dôkaznej situácie zdôrazňuje nasledovné okolnosti, ktoré sú z jeho pohľadu podstatné pre posúdenie protiprávneho konania obžalovaného z hľadiska jeho trestnoprávnej zodpovednosti za súdený trestný čin.

Zo súhrnu doteraz vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že obžalovaný ako osoba generálne splnomocnená na konanie v mene spoločnosti TLM INVESTMENT s.r.o., Bratislava, realizoval stavbu rodinného domu v kritickom období a vykonával na stavbe práce vyšpecifikované v obžalobe, a to aj napriek tomu, že Mesto Dolný Kubín rozhodnutím č. 6097/2013/293 z 21.6.2013, právoplatným 9.7.2013, rozhodlo na predmetnej stavbe s okamžitou platnosťou (t.j. bezodkladne) zastaviť všetky stavebné práce. Z výrokovej časti predmetného rozhodnutia zároveň vyplýva, že v prácach na stavbe možno pokračovať až po dosiahnutí nápravy, a to len na základe dodatočného povolenia stavby. V okolnostiach danej veci neobstojí obhajoba obžalovaného, že na rozostavanej stavbe nariadil iba vykonanie prác súvisiacich so zabezpečením ochrany života, zdravia a majetku iných osôb. Z vykonaného dokazovania bezpečne vyplýva, že v čase, keď boli stavebníkovi zastavené orgánom ŠSD práce na stavbe, bol zrealizovaný len železobetónový skelet po 3. podlažie a začaté práce na výstužiach stĺpov 4. nadzemného podlažia. Napriek výzve orgánu ŠSD na zastavenie prác, na stavbe pokračoval v stavebných prácach, dokončil aj 4. nadzemné podlažie, výplne železobetónového skeletu na všetkých podlažiach, dverné a okenné výplne. Dňa 28.11.2013 uskutočnil poverený zamestnanec Mesta Dolný Kubín obhliadku, za účelom kontroly splnenia výzvy orgánu ŠSD na zastavenie prác, ktorý zistil, že oproti naposledy vykonanému ŠSD sa dá jednoznačne určiť, že na stavbe sa napriek rozhodnutiu stavebného úradu č. 6097/2013/293 z 21.6.2013 a výzve orgánu ŠSD č. 6199/20133/305 z 19.7.2013 v rámci záznamu o vykonaní ŠSD, pracovalo. Práce viditeľné z verejných priestranstiev: výkopové práce a terénne úpravy za účelom zrealizovania oporných múrov vo východnej, južnej a severnej časti pozemku, zrealizované oporné múry, zrealizované výkopy za účelom napojenia sa na inžinierske siete, dokončené výplne otvorov (dverné a okenné), na stavbe sa pracovalo aj počas obhliadky (výkopové práce).

Obžalovaný, ako osoba generálne splnomocnená na konanie v mene spoločnosti TLM INVESTMENT s.r.o., Bratislava, už od samého počiatku realizoval stavbu v rozpore s overeným projektom (napr. stavba mala byť klasická, murovaná, v skutočnosti je to železobetónový skelet; povolená stavba s tromi nadzemnými podlažiami, v skutočnosti sú štyri nadzemné podlažia), teda od začiatku bola stavba realizovaná v rozpore s vydaným stavebným povolením. Rozostavanú stavbu zmenil bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu, ktorý o takejto navrhovanej zmene musí rozhodnúť v samostatnom konaní ešte pred jej ukončením. Je nepochybné, že v súčasnom štádiu rozostavanosti sa už nejedná o rodinný dom, keďže stavba má štyri nadzemné podlažia. Teda, neprejavil snahu vec usporiadať a naďalej pokračoval v stavbe v rozpore s vydanými povoleniami aj napriek výzve orgánu ŠSD na zastavenie prác na stavbe.

V súvislosti s konaním o dodatočnom povolení stavby, odvolací súd uvádza, že uvedené konanie bolo v zmysle § 88a Stavebného zákona začaté ex offo. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami

na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. V konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad t.j. Mesto Dolný Kubín, rozhodnutím sp.zn. 3474/2016/30TS1/A10 z 18.1.20116, dodatočne povolilo stavbu zrealizovanú bez stavebného povolenia, resp. v rozpore s ním a určilo podmienky pre jej dokončenie. V uvedených súvislostiach krajský súd uvádza, že k dodatočnému povoleniu stavby však dochádza v prípade, že stavebník preukáže, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. V uvedených súvislostiach treba uviesť, že na základe dodatočného povolenia stavby nedošlo k povoleniu jej užívania. Treba tiež zdôrazniť, že rozhodnutie o dodatočnom povolení dodatočne nekonvalidovalo a neschválilo protiprávne konanie obžalovaného, ktorý hoci mal jednoznačnú vedomosť o existencii rozhodnutia Mesto Dolný Kubín č. 6097/2013/293 z 21.6.2013, právoplatným 9.7.2013, uvedené rozhodnutie o zákaze akýchkoľvek prác na rozostavanej stavbe absolútne nerešpektoval a stavebné práce naďalej vykonával. Ako bolo konštatované vyššie, v prácach na stavbe sa mohlo pokračovať až po dosiahnutí nápravy a to len na základe dodatočného povolenia stavby, t.j. do 17.6.2016, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, nemohli byť na rozostavanej stavbe vykonávané nijaké stavebné práce.

V závere odôvodnenia rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že vec nemohla byť postúpená na prejednanie inému orgánu, pretože konanie o priestupku bolo právoplatne prejednané v správnom konaní a za spáchaný správny delikt bola stavebníkovi (TLM INVESTMENT s. r. o.) uložená pokuta vo výške 8.000,- Eur, pričom formálne naplnenie znakov iného priestupku, či disciplinárneho previnenia priamo zo strany obžalovaného nebolo preukázané. Ako správne poznamenal prokurátor, súd v celom odôvodnení zamieňa obžalovaného so stavebníkom a naopak. Súd tiež ospravedlňuje konanie obžalovaného správnym konaním vedeným s inou osobou. Rozhodnutím stavebného úradu sp.zn. 4400/2014/26 z 25.9.2014, právoplatným 14.10.2014 o uložení pokuty vo výške 8.000,- Eur bola preukázaná nelegálnosť stavby (za nesplnenie výzvy orgánu štátneho stavebného dohľadu a za uskutočňovanie stavby v rozpore so stavebným povolením). Pokuta bola uložená stavebníkovi - právnickej osobe - obchodnej spoločnosti TLM INVESTMENT s. r. o., so sídlom v Bratislave a nie obžalovanému.

Všetky vyššie opísané okolnosti prípadu, s poukazom na motív konania obžalovaného - dosiahnuť postavenie stavby podľa svojich predstáv od začiatku bez ohľadu na stavebné povolenie, v súhrne dosiahli takú intenzitu závažnosti, ktorá napĺňa i materiálny korektív stíhaného prečinu.

Odvolací súd nemá v úmysle opustiť postavenie nestranného tribunálu, ale jeho povinnosťou je hľadať cestu k spravodlivosti, ktorá nepatrí len obžalovanému, ale všetkým. Bude úlohou súdu prvého stupňa logickým spôsobom vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo, ale aj v ich súvislostiach tak, aby došlo k naplneniu primárneho cieľa - zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorým je spravodlivé rozhodnutie súdu. Takýto postup súdu súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočneniu spravodlivého procesu.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že zo strany okresného súdu išlo o prípad nesprávneho právneho posúdenia veci a keďže sám vo veci nemohol rozhodnúť pre prekážku uvedenú v § 322 ods. 4 písm. a) Tr. por., z dôvodov § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.