Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-619-2015.pdf
PDF · 115.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/619/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : Ľ. N., L.. XX.X.XXXX, P. J. J. T. Č.. XXXX, proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neplatnosti právneho úkonu, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá k Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX medzi stranami sporu dňa 5.2.2014 je v celom rozsahu n e p l a t n á. Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 27.10.2015 domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvoril so žalovaným na zabezpečenie revolvingového úveru ním poskytnutého na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 5.2.2014 na sumu 1.500,- Eur, ktorú mal splatiť v mesačných splátkach vo výške 80,37 Eur, je v celom rozsahu neplatná. Poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Musí obsahovať označenie pohľadávky o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje, a to predovšetkým výšku pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená, opisuje len možné spôsoby jej vzniku. Vymedzenie zabezpečenej pohľadávky je neurčité a teda neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V Dohode musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku. Veriteľovi vo vzťahu k spotrebiteľovi neprislúcha právo jednostranne určovať aké pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať formou zrážok zo mzdy v prospech veriteľa. Predmetná dohoda predstavuje formulárovú zmluvu, ktorá nebola s ním individuálne dojednaná. Svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Pri uzatváraní dohody dlžník musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Suma 600,-Eur bola v bode I. Dohody o zrážkach zo mzdy uvedená len v súvislosti s označením budúceho poskytnutia úveru na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru. Pokiaľ mal záujem získať od žalovaného úver, musel sa podrobiť vopred určenej a sformulovanej zmluvnej podmienke o zabezpečení pohľadávky žalovaného formou dohody o zrážkach zo mzdy bez toho, aby táto podmienka s ním bola individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v jeho neprospech umožňujúcu siahnuť na jeho majetok bez toho, aby mohol zabrániť vykonávaniu zrážok. Neurčité bolo aj zmluvné dojednanie týkajúce sa výšky splátok. Podľa dohody ak nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške, bez ohľadu na dôvod, má byť zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Toto ustanovenie predstavuje neprimerané zvýhodnenie veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad dohodnutú výšku mesačnej splátky. Na vyslovení neplatnosti
tejto dohody má naliehaný právny záujem, čo preukazuje tým, že žalovaný reálne vykonáva realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry, pričom jeho zamestnávateľ musí rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky z jeho mzdy a žalovaný môže sa na jeho úkor obohatiť.
2/ Dňa 27.10.2015 žalobca doručil súdu návrh, ktorým žiadal nariadiť predbežné opatrenie na uloženie povinnosti jeho zamestnávateľovi - D. K. G. J. S..D.. nevykonávať zrážky z jeho mzdy na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy až do právoplatného ukončenia konania vo veci samej. Súd uznesením zo dňa 26.11.2015 návrhu o nariadenie predbežného opatrenia vyhovel. Proti tomuto uzneseniu žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie, Krajský súd v Nitre uznesením 8Co/185/2016-31 zo dňa 31.3.2016 uznesenie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdil.
3/ Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania. Zdôraznil v ňom, že uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere, ako aj dohody o zrážkach zo mzdy z hľadiska vlastného prejavu vôle žalobcu až do začatia súdneho konania nebolo spochybnené. K tomuto spochybneniu nedošlo nielen v čase bezprostredne po uzavretí dohody o zrážkach zo mzdy (rok 2014), ale ani v čase vykonávania začatia zrážok zo mzdy (júl/august 2014). Predmetný právny úkon obsahuje skutočnú vôľu zmluvných strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola zamestnávateľovi žalobcu predložená spolu s listom zo dňa 21.7.2014. Od uvedeného času až do podania žaloby na súd uplynulo viac ako 1,5 roku. Nejde o tak krátke obdobie, v rámci ktorého by si žalobca nespomenul na svoje nateraz prezentované výhrady voči vlastnému konania a nenamietal ho. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom úhrady pohľadávky, ktorú právna úprava pripúšťa aj pre spotrebiteľské právne vzťahy. Obsah tohto zabezpečenia určuje zákonná úprava, ktorá reguluje aká výška zrážky zo mzdy môže a nemôže byť (teda ani dohodou zmluvných strán nie je možné prekročiť zákonné obmedzenie). Ide o zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Zastával názor, že zákonná úprava na určenie výšky pohľadávky takúto požiadavku neformuluje a ani v zmysle všeobecných požiadaviek na právne úkony k tomuto nie je možné dospieť. Identifikácia zabezpečenej pohľadávky znamená jej označenie tak, aby bola nezameniteľná. Táto podmienka je splnená, keďže právny dôvod pohľadávky jednoznačne určuje, aká pohľadávka sa zabezpečuje. Okrem toho je v dohode o zrážkach zo mzdy výslovne uvedená aj výška istiny úveru. Pri konkrétnom výkone zrážok zo mzdy platí zákonné pravidlo vyjadrené v § 551 ods.1 Občianskeho zákonníka. V podaní zo dňa 22.7.2016 poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. 6Co/142/2016, v ktorom odvolací súd zaujal stanovisko, že dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovacieho inštitútu na postupné uspokojenie pohľadávky v zmysle § 551 a nasl. Občianskeho zákonníka nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Dojednanie dohody o zrážkach zo mzdy totiž nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ani neobmedzuje a nevylučuje práva spotrebiteľa. To platí napriek tomu, že dlžník zrejme nemal možnosť ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 4Co/236/2016 z 25.5.2016, v ktorom súd zaujal stanovisko, že spotrebiteľ síce má nárok na osobitnú právnu ochranu, avšak ani táto nemôže nadobudnúť bezmedzný charakter až do takej miery, že by úplne a bezvýhradne zbavovala spotrebiteľa zodpovednosti za právne úkony, ktoré verifikoval svojim podpisom a ku ktorým pristúpil a zasahovať tak do zmluvnej voľnosti účastníka zmluvného vzťahu.
4/ Súd podľa § 180 CSP konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, o odročenie pojednávania nepožiadal.
5/ Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu žalobcu aj Oznámením veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - Zmluvou o revolvingovom úvere uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 5.2.2014, Dohodou o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.2.2014, žiadosťou žalovaného o vykonanie zrážok zo mzdy žalobcu z 21.7.2014. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
6/ Dňa 6.2.2014 strany sporu uzavreli na základe Oznámenia žalovaného o schválení úveru dlžníkovi Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX s úverovým rámcom 1.500,- Eur. V Zmluve sa dlžník zaviazal úver splatiť 42 splátkami v mesačnej výške 80,37 Eur počnúc dňom splatnosti prvej splátky 10.3.2014 a poslednej splátky 10.8.2017. Ročná úroková sadzba bola nimi dohodnutá 70,01%-mi, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) 69,49 %-mi, priemerná hodnota RPMN 45,94 %-mi. Pohľadávka spoločnosti voči dlžníkovi vyplývajúca z revolvingového úveru bola zabezpečená Dohodou o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) dlžníka uzatvorenej podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Z tejto Dohody vyplýva v prípade riadneho nesplácania úveru dlžníkom povinnosť zamestnávateľa dlžníka vykonávať v prospech spoločnosti mesačne zrážky zo mzdy dlžníka vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka vo výške 80,37 Eur mesačne a odovzdať ich na bankový účet uvedený v Dohode. V tejto Dohode strany výslovne súhlasili s tým, že pokiaľ nebude v ktoromkoľvek mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške (a to z akéhokoľvek dôvodu), ale vo výške nižšej, bude za účelom riadneho vyrovnania príslušných pohľadávok výška mesačných zrážok zo mzdy v najbližšom nasledujúcom mesiaci, či mesiacoch zvýšená nad dohodnutú výšku, a to na najvyššiu prípustnú výšku v zmysle všeobecných záväzných právnych predpisov upravujúcich rozsah zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, a to všetko do doby úhrady všetkých pohľadávok v omeškaní. Podľa bodu III. Dohody zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané do doby, než spoločnosť zamestnávateľovi písomne ohlási, že všetky jej pohľadávky vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov sú splatené. Podľa bodu V. Dohody táto sa uzatvára na dobu, kým budú splatené všetky pohľadávky spoločnosti vzniknuté na základe alebo v súvislosti so Zmluvou a jej prípadných dodatkov a môže byť zrušení či menená iba písomnou dohodou oboch strán. Dlžník nemá oprávnenie túto dohodu pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Súdu je známe z iných občianskoprávnych vecí týkajúcich sa obdobného právneho vzťahu medzi veriteľom Profi Credit Slovakia, s.r.o. a dlžníkom , že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky veriteľa, ktoré však stranami sporu predložené neboli a preto na nich súd prihliadnuť nemohol, ani posúdiť ich obsah z hľadiska Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pre porušenie zmluvných povinností (riadneho nesplácania úveru) žalovaný listom zo dňa 21.7.2014 požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy na uspokojenie jeho pohľadávky k 21.7.2014 vo výške 3.054,54 Eur na základe Dohody o zrážok zo mzdy, s ktorou zamestnanec udelil výslovný súhlas.
7/ Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je nepochybné, že zmluva uzatvorená medzi stranami sporu dňa 6.2.2014 zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, pretože podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ, teda osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ ako osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Charakteristickým znakom spotrebiteľskej zmluvy je, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah a text zmluvy zmluvné podmienky dohodnúť individuálne. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Toto posúdenie podporuje aj znenie definície čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice Rady 93/13/EHS. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy Vykonaným dokazovaním súd mal za preukázané, že strany sporu sa dohodli, že počiatočné zabezpečenie úveru poskytne klient (dlžník) formou Dohody o zrážkach zo mzdy v súlade s ustanovením § 551 Občianskeho zákonníka. Veriteľ a dlžník sa preto pri uzavretí Zmluvy o revolvingovom úvere dohodli, že veriteľ je oprávnený uspokojiť svoje pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy zo mzdy klienta. Táto dohoda sa vzťahuje aj na iné prímy klienta, ktoré podliehajú výkonu rozhodnutia. Platiteľ mzdy a iných príjmov je povinný vykonávať zrážky zo mzdy klienta po predložení dohody o zrážkach zo mzdy a žiadosti o vykonávanie zrážok. Nakoľko Všeobecné obchodné podmienky vzťahujúce sa na úverovú zmluvu, ani výkaz splátok úveru zo strany dlžníka súd nemal k dispozícii, nemal možnosť preveriť podmienky, za ktoré bol veriteľ oprávnený požiadať zamestnávateľa dlžníka o zrážky zo mzdy, teda kedy nastal moment, keď došlo k omeškaniu klienta zakladajúci právo veriteľa na plnenie z Dohody o zrážkach zo mzdy.
8/ Podľa § 551 ods.1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Z.z. v znení noviel (1) uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
9/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého súčasťou ustanovenie ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52 aplikovať , aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014). 10/ Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
11/ Podľa § 54 ods.1 citovaného zákona zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
12/ Podľa § 298 ods.1,2 CSP (1) súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. (2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
13/ Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
14/ Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
15/ Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
16/ Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
17/ Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o (a) splnení povinnosti, (b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,(c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo(d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
18/ Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných ľudí. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva v prevažnej väčšine pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu- spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť veriteľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Takýmto ustanovením, ktoré možno posudzovať ako nevyvážené je napr. povinnosť spotrebiteľa zaplatiť poskytovateľovi zmluvný úrok hraničiaci s úžerou, RPMN dohodnutá v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa, alebo ďalšie podmienky zmluvy uvedené v rozpore s ustanovením § 9 ods.2 Zákona č. 129/2010 Z.z.
19/ Naliehavý právny záujem žalobcu mal súd preukázaný tým, že žalovaný reálne vykonával realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza (alebo ešte môže dochádzať ) bez právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej sféry, pričom zamestnávateľ žalobcu bude musieť rešpektujúc uzatvorenú Dohodu vykonávať zrážky zo mzdy žalobcu a žalovaný a žalovaný za daného stavu sa môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Predmetom konania je určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretého medzi veriteľom s dlžníkom, ktorý má postavenie spotrebiteľa. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka .Obsahom Dohody bol súhlas dlžníka - spotrebiteľa s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Zákon výslovne ustanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone rozhodnutia (exekúcii). Ak by teda výška dohodnutých zrážok presahovala výšku zrážok prípustnú podľa Exekučného poriadku, dohoda by v tejto časti bola neplatná pre jej rozpor so zákonom (§ 40 ods. 1), avšak ako vyplýva z Dohody o zrážkach zo mzdy, veriteľ môže postupne prostredníctvom tejto uspokojiť aj rôzne zmluvné pokuty a sankčné poplatky, neprimerane vysoké úroky ktoré si vyčíslil
- vyúčtoval na základe neprijateľných VOP. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Z predloženého Oznámenia veriteľa o schválení úveru zo dňa 5.2.2014 možno ustáliť, že niet pochýb o tom, že na jeho základe žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.500,- Eur. Podmienkou poskytnutia úveru, ako to potvrdil aj žalovaný, bolo uzavretie Dohody o zrážkach zo mzdy povinného . Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žiadnym spôsobom nebol osobitne oboznámený zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch (žalovaný nezaložil do spisu VOP, alebo iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia, že žalobca s touto zmluvnou podmienkou bol vopred uzrozumený). Tak sa dá usudzovať nedostatok vôle konajúceho spotrebiteľa - žalobcu vstúpiť do dohody o zrážkach zo mzdy so žalovaným. V danej súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp.zn. 6 M Cdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia iurisnon excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa, podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda
aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti právnych predpisov o strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. S poukazom už na uvedené dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd má v ďalšom za to, že uvedený postup žalovaného sa dá s poukazom na už uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice Rady č. 93/13/ EHS z 5. apríla 1993, ako aj ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu ochranu. Naviac samotná zmluva obsahuje Zákone o ochrane spotrebiteľa odporujúce dojednanie, napr. chýbajúce zmluvné dojednanie o výške, počtu a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (podľa § 9 ods.2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z., pre ktoré úver je bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na to, že v danom prípade boli peňažné prostriedky poskytnuté za ročnú úrokovú mieru 70,01% ročne. Z prehľadu priemerných úrokových sadzieb z úverov obchodných bánk za rok 2014 (zverejnených na stránke http://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/udajove-kategorie- sdd/urokov-sadzby/priem. urokovemiery-z-uverov-obchodnych-bank vyplýva, že priemerná úroková sadzba obchodných bánk pri spotrebiteľských a ostatných úveroch poskytovaných domácnostiam na dobu splácania od 1 roka do 5 rokov vo februári 2014, kedy došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, bola 12,79%. Úroková sadzba dohodnutá v úverovej zmluve strán sporu je skoro 5,5 násobok priemernej úrokovej sadzby porovnateľných úverov poskytovaných v tom čase obchodnými bankami spotrebiteľom. Aj keď v prípade tzv. nebankových subjektov možno pripustiť isté navýšenie úrokovej miery úveru oproti bankám, a to najmä z dôvodu že úvery poskytujú aj menej solventným klientom a musia počítať s vyššou mierou nesplácaných úverov, skoro trojnásobné navýšenie úrokov hraničí úžerou a súd takémuto dojednaniu nemôže poskytnúť ochranu, nakoľko je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj dojednanie uvedené v druhej vete posledného odseku Dohody o zrážkach zo mzdy, podľa ktorého dlžník nemá oprávnenie pred splatením pohľadávky vypovedať, od nej odstúpiť alebo iným spôsobom jednostranne ukončiť. Táto zmluvná podmienka zabezpečuje veriteľovi neobmedzenú možnosť vymôcť z neprijateľnej zmluvnej podmienky nároky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy.
20/ Nie v poslednom rade súd poukazuje aj na závery komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík pôsobiacich pri Ministerstve spravodlivosti zo dňa 21.1.2011, v ktorej komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Obč. zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy a je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník preto tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve so zmluvnými podmienkami ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Uvedený zabezpečovací inštitút podľa názoru súdu umožňuje dodávateľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných resp. neplatných právnych úkonov, spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly, prípadne neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Z uvedeného dôvodu súd Dohodu o zrážkach zo mzdy vyhodnotil za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku, na vyslovení neplatnosti ktorej žalobkyňa z vyššie uvedených dôvodov má naliehavý právny záujem a žalobe v celom rozsahu vyhovel.
21/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22/ Toto ustanovenie CSP vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady
trov konania podľa tohto ustanovenia CSP musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
23/ Žalobca mal vo veci plný úspech, napriek tomuto súd mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žiadne trovy mu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1, 2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 CSP (Zákona č. 233/1995 Z.z.).