Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16P/4/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou voj veci starostlivosti o maloletú E. zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, dieťa rodičov: K., o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

1. Súd návrh z a m i e t a . 2. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Matka maloletej sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného zo sumy 160 eur na 200 eur mesačne z dôvodu, že maloletá začala navštevovať predprípravné vzdelávanie v MŠ, v dôsledku ktorej skutočnosti sa zvýšili jej náklady.

2.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

3.Matka v konaní uviedla, že žiada, aby súd zvýšil výživné na maloletú zo sumy 160 eur na 200 eur mesačne s účinnosťou od 14.11.2016 na tom základe, že maloletá začala od 10.11.2016 navštevovať materskú školu, V., o čom predložila doklad. Platí školného 12 eur, stravné 38 eur, stavebné sporenie 20 eur mesačne. Má príjem 203,20 eur, rodinné prídavky 23,52 eur. Býva u rodičov, ktorým prispieva sumou 150 až 300 eur mesačne a potom jej matka pomáha zaplatiť šeky a poplatky. Otec výživné platí a nad rámec bežného výživného maloletej kupuje darčeky pri príležitosti sviatkov, oblečenie, hračky. Jej rodičia sú zamestnaní. Obaja rodičia pracujú na ranné smeny. Matka pracuje od 6.00 hod, otec od 5.00 hod. a keď si chce nájsť, prácu, musela by začať o 7.00 a škôlku otvárajú o 6.30.hod., nemá auto, preto by to nestihla. Maloletú dala do škôlky, lebo mala prácu sľúbenú a nezrušila som ju, lebo by škôlku potom ťažko získala.

4.Otec s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že doposiaľ určené výživné je postačujúce. Žije a býva u rodičov, ktorým prispieva na domácnosť sumou 220 eur mesačne. Má príjem 800 až 850 eur mesačne. V čase poslednej úpravy mal príjem 800 eur. Maloletej k sviatkom kupuje darčeky, oblečenie, hračky, naposledy na Vianoce asi za 100 eur. Pracuje na smeny, aj cez víkendy, teda s maloletou sa stretáva raz za dva až tri mesiace. Iné vyživovacie povinnosti nemá .Matka od narodenia dcéry žiada zvýšenie výživného každý rok, od počiatku žiadala určiť výživné 200 eur mesačne, teraz znova žiada zvýšenie výživného po roku na 200 eur mesačne. Má za to, že výživné 160 eur na dvojročné dieťa je primerané, aj napriek tomu, že nastúpilo predprípravné vzdelávanie MŠ. Otec ročne nad rámec výživného prispieva sumou 300 eur ročne, nákupom oblečenia a podobne, to je mesačne 25 eur. Ak je maloletá 8 hodín v škôlke a týmto sa jej zvýšili výdavky v škôlke, na druhej strane sa matke znížili výdavky v domácnosti. Nie je bežné dať dvojročné dieťa do MŠ, ak matka nemá zamestnanie, do budúcna je predpoklad na zvýšenie

výživné, a pokiaľ by už teraz bolo výživné 200 eur, je ťažké určiť výšku výživného za tri, štyri roky. Suma 160 eur je úplne postačujúca. Predložil tiež doklad o príjme otca cca 700 eur mesačne.

5.Kolízny opatrovník doporučil návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť, nakoľko maloletá navštevuje MŠ, výšku výživného odporúčal zvýšiť primerane potrebám maloletej a výživné určiť podľa schopností a možností otca.

6.Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 121 rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o nároku detí. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič.

Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Výživné však možno zmeniť len v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia tak na strane oprávneného, tak na strane povinného výživné platiť. Súd musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia, s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V § 78 ods. 3 zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná

klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery.

7.V danom prípade k poslednej úprave výživného došlo Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 2. 11. 2015 č.k. 27P/75/2015-30, keď výška výživného bola určená sumou 160 eur mesačne. Pri určení tohto výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že matka bola na materskej dovolenke /poberala tie isté dávky ako v súčasnosti/, otec mal príjem 800 eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného maloletá nenavštevovala žiadne predškolské zariadenie. Matka už v tomto konaní žiadala zvýšenie výživného na sumu 200 eur mesačne /pôvodne bolo výživné určené v r. 2015 sumou 130 eur mesačne/. V súčasnej dobe matka dosahuje príjem 203 eur mesačne. Žije s maloletou u rodičov ako v čase posledného rozhodnutia, obaja rodičia pracujú. Maloletá začala navštevovať materskú škôlku, kde platí školné 12 eur mesačne a stravné 38 eur mesačne. Otec poberá mzdu priemerne vo výške 800 eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, otec pracuje, matka je bez zamestnania. Ani jeden z rodičov nepokrýva náklady na domácnosť sám /žijú s rodičmi/. Stavebné sporenie 20 eur mesačne bolo uhrádzané i v čase posledného rozhodnutia.

Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Maloletá na rozdiel od doby posledného určenia výživného navštevuje materskú škôlku a touto skutočnosťou matka odôvodňuje nárok na zvýšenie výživného. Pokiaľ matka maloletej poukazuje na zvýšené výdavky súvisiace s návštevou materskej škôlky, je potrebné dať za pravdu argumentácii otca, že o tieto náklady /v časti stravného/ sú ponížené náklady na maloletú v domácnosti. Rovnako je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že maloletá je v škôlke celodenne /8 hodín/, a teda matka nezabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletú tak, ako v čase posledného rozhodnutia. Treba tiež prihliadnuť i na vyživovaciu povinnosť matky voči maloletej, ktorú teda už nepokrýva osobnou starostlivosťou o maloletú tak, ako v čase posledného rozhodnutia. Je nesporné, že zásadne osobnú starostlivosť zabezpečuje matka, keďže otec sa s maloletou stretáva sporadicky, nie však sústavne, kým je maloletá v škôlke. Otec sa nad rámec bežného výživného na výžive maloletej podieľa, čo nepoprela ani matka, kupuje jej oblečenie a hračky. I na túto skutočnosť je potrebné prihliadnuť. Samotná skutočnosť, že maloletá navštevuje materskú škôlku, nemôže byť sama osobe v danom prípade dôvodom na zníženie výživného. Je pravdou, že týmto sa čiastočne zvýšili náklady maloletej, na druhej strane sa znížili náklady domácnosti. Pokiaľ je však maloletá v škôlke, podľa názoru súdu matke nebránia zásadne žiadne závažné okolnosti, pre ktoré by sa nemohla počas pobytu maloletej v materskej škôlke zamestnať i napríklad na čiastočný úväzok, brigádu, dohodu o pracovnej činnosti, na prácu vykonávanú z domáceho prostredia a podobne, teda tak, aby bola schopná plniť si i ona riadne vyživovaciu povinnosť. Zvýšené výdavky maloletej nemožno preniesť iba na ťarchu otca. Je potrebné prihliadnuť i na skutočnosť, že výživné bolo v r. 2015 upravené dvakrát - vo februári sumou 130 eur mesačne, v novembri 2015 sumou 160 eur mesačne. Výška obvyklého výživného vo veku maloletej má predstavovať 15-20% príjmu povinnej osoby, teda už v tomto rozpätí - na hornej hranici je výživné určené. Je potrebné prihliadnuť i na skutočnosť, že do budúcnosti je predpoklad zvýšenia výživného /nástup na základnú školu, druhý stupeň ZŠ, stredná škola/ a nie je možné určiť, či sa príjem otca zvýši. Za daného stavu súd dospel k záveru, že určené výživné

vo výške 160 eur vo veku maloletej, pri zohľadnení vyživovacej povinnosti matky, je dostatočné pre zabezpečenie potrieb maloletej /ktoré nie sú zvýšené jej zdravotným stavom a vzhľadom na jej vek ani záujmovými aktivitami/, je primerané jej potrebám a možnostiam otca, ktorého príjem sa od posledného rozhodnutia o výške výživného nezmenil.

8.Vychádzajúc z týchto skutočností, prihliadnuc aj na odôvodnené potreby maloletej, ako aj na schopnosti a možnosti otca ako povinného, zohľadňujúc aj fakt, že otec nad rámec súdom určeného výživného prispieva na výživu maloletej, rozhodol tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Nebola zistená taká trvalá, zásadná a výrazná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného.

9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.