Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/238/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom v Piešťanoch, Teplická 147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Piaristická 25, IČO: 47 234 679, proti žalovanému: H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., L. XX, zastúpenému advokátskou kanceláriou Chochoľák & Česla, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Krmanova 6, IČO: 36 857 416, o zaplatenie 152,11 eur s príslušenstvom a o vzájomný návrh, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 1.561,32 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 17.1.2014 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vzájomný návrh v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 22.7.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 152,11 eur, vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške 17,29 eur a úroku z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 152,11 eur od 16.7.2014 do zaplatenia, titulom nesplateného úveru z úverovej zmluvy č. 4007049921 zo 16.7.2010.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Žalobca skutkovo žalovaný návrh vyšpecifikoval v žalobe tak, že žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 16.7.2010 úverovú zmluvu č. 4007049921, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 3.800 eur zo strany žalobcu, pričom žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 36 pravidelných mesačných splátkach po 162,87 eur. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou záväzku tak, ako je uvedené v priloženom výpise čerpania splátok a úhrad, z ktorého vyplýva prehľad jednotlivých platieb žalovaného a spôsob ich započítania. V zmysle Hlavy ÚZP s názvom „Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru“ bol žalovaný žalobcom vyzvaný listom z 25.7.2013 k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky a zmluvnej pokuty (ak boli vygenerované) a zo zosplatnených budúcich splátok, v lehote 15 dní od odoslania výzvy. V žalobe si však žalobca zosplatnený zmluvný úrok, upomienku a zmluvné pokuty neuplatňuje. Okrem toho si žalobca uplatňuje voči žalovanému tiež úrok z omeškania, ktorého výpočet v žalobe bližším spôsobom vyšpecifikoval.

4. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nárok žalobcu neuznáva, čo do dôvodu a výšky s poukazom na to, že v danom prípade úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať tiež ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami s následkom podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Úverová zmluva ako spotrebiteľská zmluva je štandardnou formulárovou zmluvou, ktorej obsah žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľský úver sa v súlade s ust. § 11 ods. 1 zákona o SÚ a vzhľadom na to, že úverová zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 1 písm. k) zákona o SÚ, nakoľko zmluva síce obsahovala údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré boli uvedené v rozpätí 28,6 až 30,6 %, ale vzhľadom aj na súdnu prax, je takéto vymedzenie RPMN nesprávne, neurčité a z hľadiska dôsledkov takejto chyby je nutné považovať ako by takýto údaj v zmluve ani nebol (viď rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/31/2016 zo dňa 16.2.2016), úverová zmluva je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona o SÚ, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru, považuje za bezúročný a bez poplatkov. V úverovej zmluve je uvedená splátka vo výške 165,01, z ktorej však nevyplýva, aká je výška splátok istiny, aká je výška splátok úrokov a aká je výška splátok ďalších poplatkov, preto sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na základe toho žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi iba sumu v celkovej výške 4.206,75 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 3.800 eur a z poistenia v celkovej výške 406,75 eur. Žalovaný k dnešnému dňu uhradil žalobcovi sumu v celkovej výške 5.768,07 eur, ktorá prevyšuje záväzok žalovaného voči žalobcovi v celkovej výške 1.561,32 eur. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že jeho záväzok voči žalobcovi zanikol, a to jeho splnením. Preto navrhol žalobu zamietnuť.

5. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním z 20.9.2016 podal vzájomnú žalobu o zaplatenie 1.561,31 eur s príslušenstvom s poukazom na dôvody ako boli uvedené v jeho písomnom vyjadrení k žalobe a súčasne so záverom, že pokiaľ žalovaný uhradil žalobcovi k dnešnému dňu sumu v celkovej výške 5.768,07 eur, ktorá vzhľadom na to, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, prevyšuje záväzok žalobcu o sumu v celkovej výške 1.561,32 eur, na základe čoho na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie, pretože žalobca získal majetkový prospech bez právneho dôvodu v celkovej výške 1.561,32 eur, ktorý je povinný žalovanému vydať. Okrem toho sa predmetnou vzájomnou žalobou žalovaný popri istine domáhal voči žalovanému zaplatenia tiež úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 17.1.2014 do zaplatenia.

6. Právny zástupca žalobcu k podanej vzájomnej žalobe a k procesnej obrane žalovaného uviedol, že nespornými skutkovými tvrdeniami strán sporu sú uzatvorenie úverovej zmluvy zo dňa 27.7.2010 a poistnej zmluvy, poskytnutie úveru vo výške 3.800 eur a poistného vo výške 406,75 eur, úhrady dlžníka, tak ako sú uvedené v listine „Výpis čerpania, splátok a úhrad“, a že ide o zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. K námietke dlžníka o bezodplatnosti úverovej zmluvy poukázal na zjednocujúci názorový posun s ohľadom na závery rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíroová so záverom, že:

- zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po seba nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny (k § 9 ods. 2 písm. k)

- zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah tohto záväzku (k § 9 ods. 2 písm. j) Mal za to, že veriteľ uviedol do zmluvy jasne a stručne počet splátok 36, výšku mesačnej splátky 165,01 eur, poplatok mesačne za vedenie účtu 101,99 eur, poplatok za poistenie 11,36 eur mesačne (zahrnuté v splátke), tak aby dlžník určil rozsah svojho záväzku. Veriteľ uviedol do zmluvy RPMN určenú ako od 28,6 % do 30,06 % s odkazom, že presná hodnota závisí od dátumu poskytnutia úveru, t.z. veriteľ umožnil dlžníkovi posúdiť rozsah svojho záväzku s ohľadom na skutkovú okolnosť, že zmluva o úvere nebola uzatvorená medzi prítomnými zmluvnými stranami, tak ako vyplýva z listiny, keďže návrh zmluvy zo dňa 16.7.2010 dlžník akceptoval 27.7.2010 a poslal poštou veriteľovi.

Práve uvedenie RPMN od - do má odzrkadľovať meniacu sa hodnotu tejto veličiny s ohľadom na akceptačnú lehotu 30 dní a nemožnosť presne určiť deň poskytnutia finančných prostriedkov dlžníkovi (ktorý je zásadnou veličinou pre výpočet RPMN), ktoré v tomto prípade boli poskytnuté 4.8.2010 bankovým prevodom. Túto zákonnú nezrovnalosť sa podarilo vyriešiť až ku dňu 3.8.2012 uverejnením metodickej pomôcky k výkladu smernice 2008/48/ES vo vzťahu k nákladom a ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorú uverejnilo Ministerstvo financií. Veriteľ uvedením RPMN od - do nepoprel základný význam tohto číselného indikátora. Veriteľ trvá na odplatnosti právneho úkonu a apeluje na konajúci súd, aby obsahové náležitosti posudzoval s ohľadom na ekonomickú kauzu zmluvného vzťahu, a tou je poskytnutie finančnej hotovosti za odplatu. Okrem toho poukázal na to, že súd by mohol považovať zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezodplatnú, pokiaľ by v rovine hmotného práva boli splnené kumulatívne podmienky dané spojkou „a“, pričom písomná forma právneho úkonu nikdy nebola spochybnená ako jedna z nevyhnutných podmienok takejto zákonnej sankcie bezodplatnosti. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe vzniesol námietku premlčania ako podpornú procesnú obranu voči domnelému nároku žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia s poukazom na stanovenú dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu a trojročnú objektívnu premlčaciu lehotu a s poukazom na to, že žalovaný sám doznal v podaní, že si uplatňuje úroky z omeškania odo dňa 17.1.2014 s tým, že poslednú splátku uhradil dňa 16.1.2014, a keďže žalovaný sa nezaoberá bremenom tvrdenia ohľadne plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby, žalobca uvádza, že za jej začiatok možno považovať práve deň 17.1.2014, kedy sa sám žalovaný dovoláva tohto dátumu s ohľadom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný uplatnil svoj zatiaľ domnelý nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podaním z 21.9.2016, t.j. po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 16.1.2016, na základe čoho tento domnelý nárok je premlčaný. Preto žiadal žalovanému návrhu vyhovieť a vzájomnú žalobu zamietnuť.

7. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení z 15.2.2017 uviedol k poukazovanému rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, že vo všeobecnosti je prejudiciálny rozsudok spolu s výkladom alebo posúdením platnosti práva únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný len pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu otázku (napr. Benedetti 52/76, 3.2.1977, Zb. s. 163, bod 26) a pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch, t. z. rozsudkom SD nie je pre konajúci súd v tomto konaní záväzný. Zároveň, podľa názoru žalovaného, rozsudok SD nie je spôsobilý zmeniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Tiež poukázal na skutočnosti, pre ktoré nevidí záväznosť rozsudku SD a jeho nemožnosť ovplyvniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR, najmä ovplyvňujúce rozhodnutie konajúceho súdu v tomto konaní:

- Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, tzn. v rozsudku SD Súdny dvor EÚ poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách,

- vo veci členenia splátok je požiadavka Smernice iná ako je uvedená v zákone, pričom k výkladu ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona existuje konštantná judikatúra slovenských súdov, v zmysle ktorej sa má toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona, rozpor medzi ustanoveniami smernice a zákona, týkajúca sa členenia splátok nemôže viesť k tomu, že sa automaticky uplatní Smernica, pretože v tomto prípade súd musí skúmať, či Smernici prizná priamy alebo nepriamy účinok. V ďalšom vo svojom písomnom podaní vyšpecifikoval, čo znamená priamy a nepriamy účinok normy práva únie so záverom, že vnútroštátne súdy v konštantnej judikatúre potvrdenej najvyšším súdom SR potvrdili, že výklad zákona je taký, že sa vyžaduje, aby v spotrebiteľskej zmluve bolo uvedené členenie splátok na splátky istiny, splátky poplatkov a splátky úrokov vychádzajúc z jazykového výkladu zákona. Navyše, keď výklad zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty uvedenú v článku 2 CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené, ak by konajúci súd v tomto konaní prijal výklad uvedený v rozsudku SD, išlo by o tzv. zlomenie vnútroštátneho práva, ktoré by nahradil Smernicou, čo je typické pre priamy účinok, ktorý je však v prípade sporov medzi jednotlivcami (veriteľ - spotrebiteľ) vylúčený a zároveň v prípade nepriameho účinku, tzn. eurokomfortného výkladu zákona by išlo o výklad, ktorý nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo o výklad contra legem. K vyjadreniu žalobcu týkajúceho sa nesplnenia kumulatívnych podmienok uvedených v § 11 ods. 1 písm. a) zákona účinného v čase uzavretia zmluvy žalovaný poukázal na to, že v súlade s ust. § 9 ods. 1 zákona o ustálenej súdnej praxe nebola vzhľadom na absenciu podstatných

náležitostí dodržaná písomná forma zmluvy a tým bola splnená prvá z podmienok potrebná pre určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, čo žalovaný odôvodnil nasledovne:

- ust. § 11 ods. 1 zákona predstavuje špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ teda úverová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná jej písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (rozsudok KS v Žiline sp. zn. 6Co/748/2014 zo dňa 21.1.2015),

- cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku v § 11 ods. 1 zákona bolo donútiť veriteľov, aby zákonom určené náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy. Vychádzajúc z teologického výkladu by bolo nelogické, ak by zákonodarca hodlal postihnúť následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery, resp. zmluvy, ktoré by nemali písomnú formu a zároveň neobsahovali kumulatívne všetky náležitosti podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. V takom prípade by veriteľovi stačilo iba dodržať písomnú formu a v zmluve neuviesť ani jedinú z vymenovaných náležitostí a následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým vyhol napriek tomu, že písomná forma by zákonom predpísané náležitosti neobsahovala. Znenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné preto vykladať tak, že absencia či písomnej formy, alebo už len jednej z náležitosti vymenovaných v § 11 ods. 1 a citovaného ustanovenia spôsobuje, že predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov (rozsudok KS v Trnave sp. zn. 23Co/105/2016, rozsudok KS v Trnave sp. zn. 25Co/205/2015, kde žalobcom bol práve Home Credit Slovakia, a.s.). V ďalšom opätovným spôsobom poukázal na to, prečo žalovaný má za to, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. j) zákona v znení účinnom ku dňu 27.7.2010 a náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) zákona v znení účinnom ku dňu 27.7.2010 so záverom, že z tohto dôvodu je splnená aj druhá podmienka potrebná pre určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov. K vznesenej námietke premlčania poukázal na to, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku BO na jeho úkon a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia, tzn. že subjektívna premlčacia doba začne plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia bez ohľadu na skutočnosť, že oprávnený mal možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť už skôr. Vzhľadom na uvedené a na to, že žalovaný ako spotrebiteľ bez právneho vzdelania si nebol vedomý toho, že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov, žalovaný sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedel až pri prvej porade s právnym zástupcom pri prevzatí právneho zastúpenia (kedy mu to bolo právnym zástupcom oznámené v rámci právneho posúdenia predmetného konania), tzn. dňa 14.9.2016, pričom následne došlo k podaniu vzájomnej žaloby, resp. najskôr mohla subjektívna lehota začať plynúť dňom 18.11.2014, kedy bola žalovanému doručená žaloba spolu s prílohami. Vzhľadom na uvedené námietka premlčania žalobcu je nedôvodná. Zároveň žalovaný uviedol, že vo svojom vyjadrení nepotvrdil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na deň 17.1.2014 tak, ako to tvrdí žalobca, ale od tohto dátumu si žalovaný uplatňuje len úroky z omeškania. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote poukázal na to, že nakoľko posledná splátka bola žalovaným vykonaná dňa 16.1.2014, táto mohla začať plynúť bezprostredne nasledujúci deň po tom, ako došlo k úhrade poslednej splátky tzn. dňa 17.1.2014. Okrem toho, že žalobca je nebankovým subjektom, ktorý má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, bolo jeho povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov, žalobca bol povinný poznať zákon, hlavne vo vzťahu k bezúročnosti a bezodplatnosti, na rozsiahlosť rozhodnutí, kde ako účastník vystupoval žalobca, a kde boli úvery poskytnuté žalobcom práve pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy v zmysle § 9 zákona vyhlásené za bezúročné a bez poplatkov, je zrejmé, že žalobca dlhodobo ignoruje zákonnú povinnosť uvádzať podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s § 9 zákona, na základe toho si vymáha plnenia, na ktoré mu nevznikol nárok, a preto je potrebné takéto konanie považovať za úmyselné konanie (minimálne vo forme nepriameho úmyslu) na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, tzn. uplatní sa 10 ročná objektívna premlčacia doba.

8. Z pripojeného listinného dokladu - Úverová zmluva č. 40070499215000 (č. l. 7) súd zistil, že predmetnú zmluvu uzatvorili Home Credit Slovakia, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, ktorej predmetom bol bezúčelový úver v celkovej výške 3.800 eur, pri dojednanej mesačnej splátke 165,01 eur, počte splátok 36, ročnej úrokovej sadzbe 24,89 %, RPMN od 28,6 do 30,6 %?, priemernej hodnote RPMN 20,72 %, celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 5 521,68 EUR, lehote splatnosti 36 mesiacov po poskytnutí

úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, Z textu predmetnej zmluvy ďalej vyplýva pod bodom 44. Poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke) 1,99 eur, Poistenie výdavkov (dobrovoľné) pod bodom 50. BALÍČEK PREMIUM: Klient podpisom zmluvy súhlasí s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu. Úhrada za poistenie PREMIUM: 11,63 eur mesačne (7,58 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia), ďalej text: Klient a Spoločnosť uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky a počtu splátok: Áno, pod bodom 51. Poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu splátok (zahrnutý v splátke) 0,30 eur.

9. Zo zmluvy pri symbole * vyplýva text: Presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru. Klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu Spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru.

10. Súd rozhodol vo veci na pojednávaní konanom dňa 21.2.2017 v neprítomnosti žalobcu konštatujúc pritom nesporné skutkové okolnosti a tiež predbežné práve posúdenie.

11. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len cit. zákona), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa ust. § 1 ods. 2 cit. zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa ust. § 2 cit. zákona, (Vymedzenie pojmov), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, 6) d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, e) povoleným prečerpaním forma spotrebiteľského úveru, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa, f) prekročením automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania

zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru sa považuje za fixnú iba na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.

14. Podľa ust. § 9 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

15. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. písm. a) až k), r) a y) cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

16. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a), písm. b) cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa ust. § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

19. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

20. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23. Podľa ust. § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, (1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

24. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Predmetom sporu sú nárok žalobcu na zaplatenie sumy 152,11 eur s prísl. titulom nezaplateného zostatku úveru z Úverovej zmluvy č. 4007049921 a vzájomný nárok žalovaného na zaplatenie sumy 1.561,32 eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého z predmetnej zmluvy, uplatnených na základe nesporného skutkového stavu, podľa ktorého strany sporu uzavreli dňa 27.7.2010 Úverovú zmluvu s náležitosťami z nej vyplývajúcimi, na základe čoho žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému dočasne finančné prostriedky vo výške 3.800 Eur, z ktorých žalovaný do dnešného dňa zaplatil žalobcovi sumu 5768,07 Eur.

27. V danom prípade nepochybne ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa predovšetkým riadi ustanoveniami osobitného zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov, tiež Občianskym zákonníkom, prípadne ustanoveniami Obchodného zákonníka. Pre daný typ spotrebiteľského úveru osobitná právna úprava zákona o spotrebiteľských úveroch je postavená na princípoch ochrany spotrebiteľa, čo je premietnuté v osobitnom právnom predpise, napr. v ustanovení § 9 zákona č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu (ods. 1), a tiež v zmysle ktorého zákon presne špecifikuje podstatné náležitosti takejto zmluvy (ods. 2). Žalovaný mal pritom za to, že stanovenie rozpätia údaja RPMN od - do a absencia špecifikácie výšky splátok istiny, výšky splátok úrokov a výšky splátok ďalších poplatkov ako podstatných náležitostí spotrebiteľskej úverovej zmluvy znamená absenciu jej písomnej formy, na základe čoho sú splnené oba

predpoklady uvedené v ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy, a preto poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkový, s ktorým právnym záverom nesúhlasil žalobca, poukazujúc najmä na závery Rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, pokiaľ ide o údaj výšky splátok a na skutočnosť, že presná hodnota RPMN závisí od dátumu poskytnutia úveru, poukazujúc na to, že zmluva nebola uzatvorená medzi prítomnými zmluvnými stranami, pretože návrh zmluvy žalobcu zo 16.7.2010 následne dlžník akceptoval 27.7.2010.

28. Súd posúdil obe právne argumentácie strán sporu (tak, ako sú uvedené v ich písomných vyjadreniach a podaniach, pozn. súdu) a dospel k záveru, že predmetný úver je potrebné posúdiť ako bezúročný a bezpoplatkový, keď súd v plnom rozsahu odkazuje na právnu argumentáciu žalovaného, a už iba zhrňujúcim spôsobom uvádza:

- Vnútroštátna úprava v otázke náležitostí zmluvy (uvedenie nielen splátok úveru, ale špecifikácia splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov samostatne) je prísnejšia (v prospech spotrebiteľa) než úprava smernice o ochrane spotrebiteľa. Nakoľko nie je možná priama aplikácia smernice, je potrebné zisťovať, či je možné aplikovať eurokonformný výklad. V danom prípade však výklad vnútroštátneho práva v zmysle smernice v nadväznosti na rozsudok SD EÚ (rozumej Rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, pozn. súdu) by bol contra legem (výňatok z bodu 5. Výpisu zo zápisnice z rokovania občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07. februára 2017, pozn. súdu)

- Údaj RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere v určitom rozpätí je neurčitým údajom, pretože nie je zrejmé, na akej konkrétnej výške sa zmluvné strany dohodli s poukazom na znenie ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len cit. zákona),

- Nedostatok náležitostí zmluvy podľa vyššie uvedeného ako podstatných náležitostí odôvodňuje záver o nesplnení písomnej formy zmluvy

- Z vyššie uvedeného vyplýva, že je naplnené ust. § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona, a preto je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový.

29. Navyše súd uvádza nasledovné:

- Z údajov uvedených v predmetnej úverovej zmluve vyplýva, že mesačná splátka 165,01 eur pri počte splátok 36 predstavuje sumu 5.940,36 eur (165,01 x 36), čo je suma odlišná od údaja celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom: 5.521,68 eur; niet pritom pochýb o tom, že pokiaľ platí definícia celkových nákladov a celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom tak, ako je vyjadrená v ust. § 2 písm. g), h) cit. zákona, vzhľadom na text pri bode 50. zmluvy - Poistenie výdavkov (dobrovoľné), suma výdavkov za poistenie PREMIUM z bodu 50., ktorá spolu predstavuje sumu 418,68 EUR ( 11,63 eur x 36 ) nie je zahrnutá do celkových nákladoch spotrebiteľa, pretože má ísť podľa zmluvy o dobrovoľné výdavky (tak ako to vyplýva z textu zmluvy), čo navonok korešponduje z ust. § 2 písm. g) cit. zákona. Súčasne niet pochýb o tom, že tento druh výdavkov (poplatku) je zahrnutý v mesačnej splátke 165,01 eur, pretože súčet čiastky 5 521,68 eur (ktorá predstavuje súčet 3.800 eur a 1.721,68 eur) a čiastky 418,68 eur, dáva výslednú sumu 5.940,36 eur. Ďalej niet pochýb o tom, že návrh zmluvy podal žalobca dňa 16.7.2010 a bol akceptovaný žalovaným v celom rozsahu (t.j. bez výhrad alebo zmeny) dňa 27.7.2010, čo sa zhoduje so skutkovým tvrdením žalobu, ktoré nebolo žalovaným rozporované a ktorá skutočnosť súčasne vyplýva zo samotného textu zmluvy (resp. jej podoby). Z uvedeného logicky vyplýva, že návrh zmluvy podaný žalobcom už obsahoval text pod bodom 50., a pokiaľ žalovaný mal záujem o predmetný úver, musel súhlasiť aj s výdavkom uvedeným pod bodom 50., pretože zmluva pri tomto údaji neumožňovala klientovi zvoliť žiadnu alternatívu - budúci spotrebiteľ pokiaľ o tento dobrovoľný výdavok nemal záujem, nemal inú možnosť, než odmietnuť podpísať zmluvu ako takú, ktorý logický záver však nekorešponduje s definíciou celkových nákladov podľa ust. § 2 písm. g) cit. zákona. Z uvedeného vyplýva, že poistenie výdavkov v bode 50. v skutočnosti nepredstavuje dobrovoľné výdavky, ale naopak predstavuje tzv. skryté povinné výdavky, ktoré z tohto dôvodu mali byť zahrnuté tiež do celkových nákladov, čo by sa následne muselo premietnuť na výške celkovej čiastky splatnej spotrebiteľom (t.j. odlišnej od údaja uvedeného v zmluve) a následne na výške RPMN.

30. Na základe uvedeného, pokiaľ sa na predmetný spotrebiteľský úver hľadí ako na bezúročný a bezpoplatkový, pričom je nesporným, že žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 3.800 eur, z ktorých žalovaný do dnešného dňa zaplatil žalobcovi sumu 5.768,07 eur, žalovaný k dnešnému dňu nedlhuje na poskytnutom úvere žiadnu čiastku, na základe čoho súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súčasne možno konštatovať, že s prihliadnutím na sumu 406,75 eur, ktorú žalovaný uznáva na zaplatenie žalobcovi popri svojej povinnosti vrátiť žalobcovi úver 3.800 eur, v

konečnom dôsledku žalobca získal na úkor žalovaného bezdôvodné obohatenie vo výške 1.561,32 eur, ktorá čiastka predstavuje vzájomným návrhom uplatnený nárok žalovaného voči žalobcovi v tomto konaní.

31. K vznesenej námietke premlčania ohľadne tohto nároku súd uvádza nasledovné: Občiansky zákonník upravuje premlčaciu lehotu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo svojom ust. § 107, pričom rozoznáva subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu; z teórie práva a z ustálenej rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej lehoty je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený dozvedel o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik BO a to, kto sa na jeho úkor obohatil, pričom o vzniku BO sa oprávnený dozvie vtedy, kedy má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z BO, t.j. kedy nadobudol vedomosť o osobe obohateného a o rozsahu BO, súčasne z hľadiska plynutia subjektívnej lehoty nie je rozhodujúce, že oprávnený mal už predtým možnosť sa dozvedieť skutočnosti, na základe ktorých si mohol urobiť úsudok o vzniku BO a jeho výške. V súlade s uvedeným súd pri posúdení začiatku plynutia subjektívnej lehoty sa stotožňuje v celom rozsahu s argumentáciou žalovaného, teda, že žalovanému začala plynúť 2-ročná premlčacia lehota až bezprostredne potom, ako vec prekonzultoval so svojim právnym zástupcom a získal tak vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu a o možnosti podať vzájomný návrh o vydanie BO, t.j. najskôr 14.9.2016 (dátum plnej moci), s poukazom na to, že vzájomná žaloba je z 20.9.2016 a bola podaná dňa 21.9.2016; nárok na vydanie BO tak nie je premlčaný v jeho subjektívnej lehote dvoch rokov. Pokiaľ ide o posúdenie objektívnej lehoty, pre jej začiatok plynutia treba vychádzať z dátumu plnenia realizovaného zo strany žalovaného- v tomto prípade žalovaný splácal úver mesačnými splátkami, preto začiatok plynutia objektívnej lehote je odlišný a plynie osobitne vo vzťahu k jednotlivým úhradám; žalovaný poskytnutú čiastku 3.800 eur začal splácať od 24.2.2009 a podľa Prehľadu čerpania, splátok a úhrad (č. l. 19), ku dátumu 24.8.2012 vrátil spolu 4197,99 eur a najbližšou realizovanou úhradou splátky bol dátum 16.10.2012, kedy žalovaný uhradil 330,02 eur, t.j. na strane žalobcu začalo vznikať BO postupne najskôr po dátume 16.10.2012. Odhliadnuc od uvedeného, v danom prípade je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu lehotu, ktorá začala najskôr plynúť od spomínaného dátumu 16.10.2012 a ktorá k dnešnému dňu neuplynula. Súd aplikáciu desaťročnej objektívnej lehoty namiesto trojročnej lehoty odôvodňuje poukazom na ”praktiku žalobcu” ako veriteľa, súčasne tú zmluvnú stranu, ktorá pripravila návrh zmluvy o spotrebiteľskom úvere, o ktorej sa súd zmieňoval v odsekoch 28. a 29. svojho odôvodnenia, pričom súd zo svojej úradnej činnosti má vedomosť o tom, že nejde o jediný prípad, kedy bol spotrebiteľský úver poskytnutý zo strany HOME CREDIT Slovakia a.s. posúdený ako bezúročný a bezpoplatkový (napr. konania tunajšieho súdu senátu 19C: sp. zn. 19C 434/2015, 19C 329/2015, 19C 224/2014), čo súd nemôže zhodnotiť inak, než ako úmyselné konanie na získanie bezdôvodného obohatenia z predmetného poskytnutého úveru. Z uvedeného vyplýva, že námietka premlčania nie je dôvodná a súd na ňu neprihliadol.

32. Pretože žalovaný do dnešného dňa nevydal žalovanému bezdôvodné obohatenie v uplatnenej výške 1.561,32 eur, súd ho predmetným rozsudkom zaviazal na zaplatenie sumy 1.561,32 eur spolu s úrokom z omeškania v jeho zákonnej výške 5,25 % ročne od 17.1.2014 do zaplatenia, čím vyhovel vzájomnému návrhu v tejto časti. Iba pre upresnenie súd uvádza, že žalobca v konaní skutkovo nerozporoval dátum, od ktorého sa podľa žalovaného mal dostať prvýkrát do omeškania, preto súd vychádzal pri posúdení tejto skutkovej okolnosti z dátumu 17.1.2014. Zamietajúci výrok týkajúci sa vzájomného návrhu v časti príslušenstva súd odôvodňuje tým, že žalobca si výšku úrokov z omeškania neuplatnil v jej zákonnej výške.

33. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 s tým, že nakoľko žalovaný mal v konaní iba nepatrný neúspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.