Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-9Cpr/2/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu: Mgr. F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. K. XXXX/X, XXX XX G. I. O., proti žalovanému: v 1. rade Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00166073, a žalovanému: v 2.rade Okresný súd Žilina, so sídlom Hviezdoslavova 28, 010 59 Žilina, IČO: 00165859, o doplatenie platu sudcu a paušálnej náhrady, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 2.rade j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 581,22 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

II. Súd žalobu voči žalovanému v 1.rade z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2.rade v celom rozsahu.

IV. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 10.02.2014 domáhal, aby súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť mu sumu 2.006,80 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 182,20 eur od 16.02.2011 do zaplatenia vo výške 9% ročne zo sumy 182,20 eur od 16.03.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 182,20 eur od 16.04.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 486,60 eur od 16.05.2011 do zaplatenia, vo výške 9,25% ročne zo sumy 506,20 eur od 16.06.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50% ročne zo sumy 258,30 eur od 16.07.2011 do zaplatenia a vo výške 9,50% ročne zo sumy 209,10 eur od 16.08.2011 do zaplatenia. Žalobca uviedol, že dňa 17.01.2007 bol prezidentom SR menovaný za sudcu bez časového obmedzenia s pridelením na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Žilina, čím vznikol medzi ním a žalovaným v I. rade osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené zákonom č. 385/2000 Z.z., vrátane uspokojovania práva sudcu na platové náležitosti a v tomto vzťahu za štát koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Počas obdobia od 01.01.2011 do 25.07.2011 mu vzniklo právo na funkčný plat sudcu podľa ustanovenia § 71 ods. 1 citovaného zákona, zodpovedajúci základnému platu podľa ustanovenia § 65 ods. 1 písm. a) citovaného zákona mesačne vo výške zodpovedajúcej zaradeniu do prvej platovej skupiny a do tretieho platového stupňa podľa § 66 ods. 3 a 4, § 67 ods. 1, 2 citovaného zákona, súčasne mu vzniklo právo aj na ďalší plat podľa ustanovenia § 65 ods. 1 písm. d) citovaného zákona mesačne vo výške podľa ustanovenia § 77 ods. 1 citovaného zákona, keďže splnil podmienky podľa ustanovenia § 77 ods. 1 písm. a) až c) citovaného zákona, t. j. funkciu sudcu v polroku od 01.12.2010 do 31.05.2011 vykonával všetky pracovné dni tohto polroka a nebolo mu uložené žiadne disciplinárne

opatrenie za závažné disciplinárne previnenie. Vzniklo mu právo aj na mesačnú paušálnu náhradu podľa ustanovenia § 52 ods. 2 citovaného zákona. Následne žalobca poukázal na platový dekrét vydané predsedom Okresného súdu Žilina dňa 12.04.2010, ktorým mu bol priznaný od 01.01.2010 funkčný plat sudcu vo výške 2.234 eur, zodpovedajúci základnému platu sudcu v prvej platovej skupine a v treťom platovom stupni a mesačná paušálna náhrada nákladov vo výške 93,10 eur, ďalej poukázal na oznámenie predsedu Okresného súdu Žilina o výške a zložení funkčného platu zo dňa 18.01.2011, podľa ktorého od 01.01.2011 mu patrí funkčný plat sudcu vo výške 1.994 eur zodpovedajúci základnému platu sudcu v prvej platovej skupine a v treťom platovom stupni a mesačná paušálna náhrada nákladov vo výške 83,10 eur, s tým že výplata doterajšieho platu je dňom 31.12.2010 zastavená. Uvedené oznámenie bolo spísané po dni nadobudnutia účinnosti zákona č. 500/2010 Z.z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 120/1993 Z.z., o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR dňa 01.01.2011. Žalobca ďalej poukázal, na oznáme predsedu Okresného súdu Žilina o výške a zložení funkčného platu zo dňa 12.04.2011, podľa ktorého s účinnosťou od 01.01.2011 mu patrí funkčný plat sudcu vo výške 2.059,10 eur zodpovedajúci základnému platu sudcu v prvej platovej skupine a v treťom platovom stupni a mesačná paušálna náhrada nákladov vo výške 85,80 eur a na oznámenie predsedu Okresného súdu Žilina o výške a zložení funkčného platu zo dňa 17.08.2011, podľa ktorého od 26.07.2011 mu patrí funkčný plat sudcu vo výške 2.307,00 eur zodpovedajúci základnému platu sudcu v prvej platovej skupine a v treťom platovom stupni a mesačná paušálna náhrada nákladov vo výške 96,20 eur s tým, že výplata doterajšieho platu je zastavená dňom 25.07.2011. Toto oznámenie reflektovalo skutočnosť, že v Zbierke zákonov SR bolo dňa 26.07.2011 publikované uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL.US 99/2011-27 zo dňa 22.06.2011 pod č. 326/2011, ktorým pozastavil účinnosť § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa odseku 2“, § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8, 9 zákona č. 120/1993 Z.z., o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov SR. Žalobca uviedol, že na základe uvedeného do 30.06.2011 zúčtovaný na výplatu funkčný plat vo výške 2.059,10 eur mesačne, t. j. celkovo vo výške 12.354,60 eur a paušálna náhrada nákladov vo výške 85,80 eur mesačne, t. j. celkovo vo výške 514,80 eur, za obdobie od 01.12.2010 do 31.05.2011, ďalší plat vo výške 2.059,10 eur, za obdobie od 01.07.2011 do 25.07.2011 (17 pracovných dní z celkového počtu 21 pracovných dní v mesiaci júl 2011) funkčný plat vo výške 1.666,89 eur a paušálna náhrada nákladov vo výške 69,46 eur, t. j. celkovo suma za obdobie od 01.01.2011 do 25.07.2011 zúčtovaná na výplatu brutto suma 16.664,85 eur. S poukazom na uvedený nález Ústavného súdu SR však v období od 01.01.2011 do 25.07.2011 mu boli v rozpore s ustanovením čl. 1 ods. 1 v spojení s ustanovením čl. 144 ods. 1 Ústavy SR zúčtované na výplatu jeho platové nároky a peňažné náhrady sudcu zodpovedajúcej ustanoveniu § 2 ods. 1 a ods. 2 a § 29g ods. 1 a 8 zákona č. 120/1993 Z.z., v znení zákona č. 460/2008, t. j. vo výške zodpovedajúcej základnému platu sudcu zaradeného do prvej platovej skupiny a do tretieho platového stupňa vo výške 2.307 eur (trojnásobok priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR za rok 2010 vo výške 769 eur = 2.307 eur z čoho vyplýva výška mesačnej paušálnej náhrady nákladov v sume 96,20 eur). Na základe toho mal mu byť za obdobie od 01.01.2011 do 30.06.2011 zúčtovaný na výplatu funkčný plat vo výške 2.307 eur mesačne, celkovo za toto obdobie vo výške 13.842 eur a paušálna náhrada nákladov vo výške 96,20 eur mesačne celkovo za toto obdobie vo výške 577,20 eur, za obdobie od 01.12.2010 do 31.05.2011 ďalší plat vo výške 2.307 eur, za obdobie od 01.07.2011 do 25.07.2011 (17 pracovných dní z celkového počtu 21 pracovných dní v mesiaci júl 2011) funkčný plat vo výške 1.867,57 eur a paušálna náhrada nákladov vo výške 77,88 eur, celkovo za uvedené obdobie mu mala byť zúčtovaná na výplatu suma 18.671,65 eur. Podľa oznámenia Štatistického úradu SR bola výška priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca hospodárstva SR v roku 2009 744,50 eur a v roku 2010 769 eur. Z tlačovej informácie Ústavného súdu SR č. 102/2013 zo dňa 11.12.2013 vyplynulo, že Ústavný súd SR Nálezom sp. zn. PL.US 99/2011 zo dňa 11.12.2013 rozhodol že ustanovenia § 2 ods. 1 v časti „znížený podľa ods. 2“, § 2 ods. 2 a § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8, 9 zákona č. 120/1993 Z.z., o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov v SR v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca teda uzavrel, že v období od 01.01.2011 do 25.07.2011 mu boli v rozpore s Ústavou SR upreté nároky sudcu na funkčný plat, ďalší plat a na paušálnu náhradu nákladov v rozsahu celkom v sume 2006,80 eur (18.671,65 eur - 16.664,85 eur). Žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 87 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z., platové náležitosti sudcu sú splatné pozadu za mesačné obdobie najneskôr do 15-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Povinný subjekt sa dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku v nasledovnom rozsahu, dňom 16.02.2011 so zaplatením sumy 174,90 eur, so zaplatením sumy 174 eur ohľadom funkčného platu za mesiac január 2011 a sumy 7,30 eur ohľadom paušálnej náhrady nákladov za mesiac január 2011 celkovo v sume 182,20 eur, dňom 16.03.2011 so zaplatením sumy 174,90 eur ohľadom funkčného platu za mesiac február 2011 a sumy 7,30 eur ohľadom

paušálnej náhrady nákladov za február 2011 celkom v sume 182,20 eur, dňom 16.04.2011 so zaplatením sumy 174,90 eur ohľadom funkčného platu za mesiac marec 2011 a sumu 7,30 eur ohľadom paušálnej náhrady nákladov za mesiac marec 2011 celkom sumy 182,20 eur, dňom 16.05.2011 so zaplatením sumy 247,90 eur, ohľadom funkčného platu za mesiac apríl 2011 a sumy 10,40 eur paušálne náhrady nákladov za mesiac apríl 2011, sumy 219 eur ohľadom valorizácie funkčného platu za mesiace január až marec 2011 a sumu 9,30 eur ohľadom valorizácie paušálnej náhrady nákladov za mesiace január až marec 2011, celkom sumy 486,60 eur, dňom 16.06.2011 so zaplatením sumy 247,91 eur ohľadom funkčného platu za mesiac máj 2011, sumy 10,40 eur ohľadom paušálnej náhrady nákladov za máj 2011, sumy 247,91 eur ohľadom ďalšieho platu v mesiaci jún 2011 celkom sumy 506,20 eur, dňom 16.07.2011 so zaplatením sumy 247,90 eur ohľadom funkčného platu za mesiac jún 2011, sumy 10,40 eur ohľadom paušálnej náhrady nákladov za jún 2011, celkom sumy 258,30 eur, dňom 16.08.2011 so zaplatením sumy 200,68 eur ohľadom funkčného platu za obdobie od 01.07.2011 do 25.07.2011, sumy 8,42 eur ohľadom paušálnej náhrady nákladov za obdobie od 01.07.2011 do 25.07.2011, t. j. celkom sumy 209,10 eur, a to s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Žalobca svojím podaním zo dňa 11.11.2014 vzal žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.006,80 eur späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť a vo zvyšnej časti o zaplatenie úrokov z omeškania uplatnených v petite žaloby ku dňu 10.07.2014 celkom vo výške 581,22 eur na žalobe zotrval. Tunajší súd uznesením č. k. 9Cpr/2/2014-61 zo dňa 08.07.2015 konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 2.006,80 eur zastavil.

2. Vyjadrenie žalovaného v II. rade v tomto spore. Žalovaný v II. rade navrhol žalobu voči nemu zamietnuť, nakoľko bol povinný postupovať v zmysle platných právnych predpisov a nemohol ovplyvniť danú situáciu, pokiaľ nebola vyplatená mzda v požadovanej výške, nemá vplyv na tvorbu právnych predpisov, nezavinil nesúlad zákonných ustanovení, ktorý môže vysloviť len Ústavný súd SR. Platové dekréty sú vydané pred vydaním uznesenia Ústavného súdu SR č. k. PL US 99/2011-27 z 22.06.2011, a teda v zmysle platných právnych predpisov v tom čase žalovaný v II. rade nedal príčinu na podanie žaloby. Poukázal že nemá reálnu možnosť vyplatiť žalovanú sumu bez žalovaného v I. rade, nakoľko musí predchádzať poukázanie finančných prostriedkov z jeho strany. Podľa neho nie je spornou skutočnosť, že doplatok k platu bol žalobcovi vyplatený predtým ako Nález Ústavného súdu SR č. konania PL US 99/2011 zo dňa 11.12.2013 nadobudol účinnosť pred dňom 18.04.2014, teda za stavu keď účinnosť zákona č. 120/1993 Z.z., bola pozastavená avšak v čase, keď uvedený zákon nestratil účinnosť. V spore je potrebné prejudiciálne rozhodnúť o tom či povinný subjekt sa dostal s doplatením rozdielu platu do omeškania, keď rozdiel bol žalobcovi doplatený ešte predtým ako zákon č. 500/2010 Z.z., stratil v ustanovení § 2 ods. 2, § 29g ods. 1 vo vzťahu k sudcom a § 29g ods. 4, 8, 9 zákona č. 120/1993 Z.z., účinnosť. Teda či objektívne bolo možné zo strany povinného subjektu realizovať úhradu v čase, kým nebola uznesením Ústavného súdu pozastavená účinnosť daných ustanovení a následne po pozastavení účinnosti a potom po vydaní nálezu jeho zverejnení a účinnosti. Je potrebné sa vysporiadať s piatimi fázami právneho stavu pri plnení platových povinností. Podľa jeho názoru povinný subjekt sa nemohol dostať do omeškania skôr ako bol Nález Ústavného súdu SR zverejneným v Zbierke zákonov, pretože mu nevznikla povinnosť plniť, pretože bol platný zákon, ktorého účinnosť bola pozastavená, avšak do rozhodnutia o súlade absentovalo legislatívny rámec pre iné plnenie. Žalovaný v II. rade vyplácal žalobcovi plat podľa platných a účinných právnych predpisov tak, ako mu vyplývalo na výplatu platu zákonný nárok. Stanovenie omeškania v takom prípade javí známky odškodnenia za prijatie právnej úpravy v rozpore so zákonom, za ktoré znenie žalovaný v II. rade nezodpovedá, resp. svojím charakterom predstavuje náhradu škody za nesprávny úradný postup, ktorej náhrada je však vylúčená podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ďalej poukázal, že sudca so súdom kde vykonáva funkciu nemá žiaden zmluvný vzťah, na súd je pridelený rozhodnutím Súdnej rady SR, za sudcu je menovaným prezidentom SR. Osobný úrad fakticky a právne vykonáva len prenesené povinnosti voči sudcovi ako orgán štátnej správy súdov, nejedná sa o výkon jeho právomoci. Za nevyplatenie platu v plnom rozsahu nie je zodpovedná súd, na ktorom sudca vykonáva funkciu. Predseda súdu rozhodol o výške platu, ale musel tak urobiť po zmene právnych predpisov bez toho aby mal možnosť vlastnej úvahy pri aplikácii zákonnej úpravy bez možnosti odchýlenia.

3. Vyjadrenie žalovaného v I. rade v tomto spore. Žalovaný v I. rade namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore podľa ustanovení § 65 až 92 zákona č. 385/2000 Z.z., vyplýva, že sudcovi plat vypláca osobný úrad. Osobným úradom žalobcu je žalovaný v II. rade, tento súd má právnu legitimáciu v spore, žalobca nemá právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Funkčné platy žalobcu za obdobie január až júl 2011 mu boli vyplácané žalovaným v II. rade ako jeho osobným úradom v

riadnych výplatných termínoch na základe platového dekrétu predsedu súdu, vydaného na základe v tom čase platnej a účinnej zákonnej právnej úpravy. Situáciu, ktorá nastala po zverejnení Nálezu Ústavného súdu SR možno analogicky prirovnať k bezdôvodnému obohateniu získanému plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten kto obohatenie získal nekonal dobromyseľne. Podľa neho došlo k bezdôvodnému obohateniu dobromyseľne, keďže Národná rada SR neprijala zákon č. 500/2010 Z.z., samoúčelne, resp. bezdôvodne, ale s prihliadnutím na globálnu ekonomickú krízu a stav hospodárenia v SR, najmä vzhľadom na stav verejných financií. Podľa neho by žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania patrilo až odo dňa 19.10.2014, teda až po 6 mesiacoch od zverejnenia Nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov (strata platnosti zákona a súvisiacich predpisov). Bezodkladne po publikovaní Nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov dochádzalo k vykonávaniu úkonov smerujúcich k úhrade finančných nárokov sudcov a samotné doplatenie rozdielov platov sudcov, paušálnych náhrad bolo administratívne náročné, nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania nie je dôvodný. Predmetný Nález Ústavného súdu SR bol zverejnený v Zbierke zákonov až dňa 18.04.2014, takže v praxi nemožno uvažovať o priznaní úrokov z omeškania od 16 dňa mesiacov február až august 2011. Uznesením Ústavného súdu SR zo dňa 22.06.2011 bola pozastavená účinnosť zákonných ustanovení a následne automaticky bol žalobcovi priznaný plat podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Žalobca dôvodne mohol a mal predpokladať, že mu v prípade konštatovania protiústavnosti právnej úpravy ohľadom platu sudcov bude doplatený funkčný plat za obdobie od januára do júla 2011, podobne ako boli v minulosti sudcom všeobecných súdov po Náleze Ústavného súdu SR doplatené štrnáste platy. Žalovaný v I. rade poukázal tiež na rozsudky všeobecných súdov v obdobných veciach.

4. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín nachádzajúcich sa v spise, a to najmä s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 99/2011-27 zo dňa 22.06.2011, s nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 99/2011 zo dňa 11.12.2013, zverejneným v Zbierke zákonov dňa 18.04.2014, s oznámením Štatistického úradu SR č. 411-564/2010 zo dňa 04.03.2010, s oznámením Štatistického úradu SR č. 610-880/2011 zo dňa 03.03.2011, s menovacím dekrétom žalobcu za sudcu vydaným prezidentom SR dňa 17.01.2007, s platovým dekrétom vydaným predsedom Okresného súdu Žilina dňa 12.04.2010 žalobcovi, s oznámením o výške a zložení funkčného platu vydaným predsedom Okresného súdu Žilina dňa 18.01.2011, s oznámením o výške a zložení funkčného platu vydaným predsedom Okresného súdu Žilina dňa 12.04.2011, s oznámením o výške a zložení funkčného platu vydaným predsedom Okresného súdu Žilina dňa 17.08.2011 a s výplatnými páskami žalobcu za mesiace január 2011 až júl 2011.

5. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 6 zákona č. 385/2000 Z.z., o sudcoch a prísediacich, účinný od 16.04.2002, sudcu vymenúva prezident Slovenskej republiky (ďalej len „prezident“) na návrh súdnej rady; vymenúva ho bez časového obmedzenia.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z., účinný od 16.04.2002, vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú práva a povinnosti sudcu a štátu upravené týmto zákonom. Za štát v týchto vzťahoch koná ústredný orgán štátnej správy súdov, ktorého pôsobnosť upravuje osobitný predpis. (§ 34 zákona č. 757/2004 Z.z.)

Podľa § 25 ods. 4 veta prvá zákona č. 385/2000 Z.z., účinný od 01.01.2009, osobitný úrad sudcu je súd, na ktorý bol sudca pridelený, preložený alebo dočasne pridelený podľa § 12a.

Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., účinný od 16.04.2002, sudcovi patrí mesačná paušálna náhrada nákladov spojených s výkonom funkcie (§ 5 ods. 5 písm. g) zákona č. 595/2003 Z.z., o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) vo výške 1/12 z 50% základného platu sudcu.

Podľa § 65 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 385/2000 Z.z., účinný od 01.07.2003, sudcovi patrí za podmienok ustanovených týmto zákonom a) základný plat sudcu, d) ďalší plat.

Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z., účinný ku dňu 01.07.2003, priemerným platom sudcu podľa osobitného predpisu (zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z.z., o platových pomeroch

niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov) sa rozumie plat v I. platovej skupine a v 3 platovom stupni.

Podľa § 67 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., účinný k 01.07.2003, základný plat sudcov zaradených do jednotlivých platových stupňov a jednotlivých platových skupín sa určuje z priemerného platu podľa osobitného predpisu takto: v I. platovej skupine a 3. platovom stupni 100%.

Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z., účinný k 01.07.2003, základný plat sudcov Najvyššieho súdu a ostatných sudcov a funkčný príplatok podľa tohto zákona tvoria funkčný plat sudcu.

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z.z., účinný od 01.01.2009, sudcovi patrí v každom polroku kalendárneho roka Ďalší plat vo výške funkčného platu patriaceho za mesiac máj alebo za mesiac november, ak v príslušnom polroku do 31. mája a do 30. Novembra a) vykonával funkciu sudcu aspoň 75 pracovných dní, b) osobitný vzťah sudcu k štátu trvá; to neplatí ak sudca zomrel po splnení podmienky podľa písmena a), c) nebolo mu uložené disciplinárne opatrenie za závažné disciplinárne previnenie.

Podľa § 77 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z.z., účinný k 01.07.2003, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne určenom na výplatu platu za mesiac máj a za mesiac november. Ak podmienku uvedenú v odseku 1 písm. a) splní až k 30. júnu alebo k 31. decembru, plat podľa odseku 1 je splatný vo výplatnom termíne za mesiac jún a za mesiac december.

Podľa § 87 od. 1 zákona č. 385/2000 Z.z., účinný k 01.07.2003, platové náležitosti sudcu podľa tohto zákona (ďalej len „plat“), ak nie je ustanovené inak, sú splatné pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Sudca má právo pred uplynutím kalendárneho mesiaca na preddavok na plat.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 120/1993 Z.z., o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2010, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec“) patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, zaokrúhlenej nahor na celé euro (ďalej len „plat poslanca“), začínajúc prvým dňom mesiaca, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „“) predpísaný sľub (čl. 75 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Ak mandát poslanca vykonával najmenej päť mesiacov, patrí mu plat ešte päť mesiacov po tom, keď došlo k zániku jeho poslaneckého mandátu; toto ustanovenie sa nevzťahuje na poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca v nasledujúcom volebnom období, a na poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1 alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu. Ak poslanec vykonával mandát ako náhradník, patri mu nárok podľa druhej vety len raz počas toho istého volebného obdobia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 120/1993 Z.z., o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení účinnom od 01.01.2011 do 25.07.2011, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „poslanec“) patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok znížený podľa odseku 2, zaokrúhlený nahor na celé euro (ďalej len „plat poslanca“), začínajúc dňom, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „“) predpísaný sľub. (čl. 75 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V závislosti od času výkonu poslaneckému mandátu patrí po zániku poslaneckého mandátu poslancovi ešte plat počas dvoch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca menej ako päť rokov, alebo troch mesiacov, ak vykonával mandát poslanca aspoň päť rokov; toto ustanovenie sa nevzťahuje na poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca v nasledujúcom volebnom období, a na poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1 alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu, alebo začal vykonávať funkciu podľa osobitného predpisu. (čl. 14 nariadenia Rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 145, 10.06.2009) v platnom znení.) Ak poslanec vykonával mandát ako náhradník, patrí mu nárok podľa druhej vety len raz počas toho istého volebného obdobia.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 120/1993 Z.z., o platových pomeroch niektorých ústavných

činiteľov Slovenskej republiky v znení účinnom od 01.01.2011 do 25.07.2011, níženie podľa odseku 1 sa rovná a) 0,15 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, 1a) je rovný alebo vyšší ako 0,07, b) 0,1 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, je rovný alebo vyšší ako 0,05 a nižší ako 0,07, c) 0,05 násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, je rovný alebo vyšší ako 0,03 a nižší ako 0,05.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 120/1993 Z.z., o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení účinnom od 01.01.2011 do 25.07.2011, priemerným platom sudcu Slovenskej republiky je plat poslanca uvedený v § 2.

Podľa § 29g ods. 1 zákona č. 500/2010 Z.z., účinnom od 01.01.2011 do 25.07.2011, v roku 2011 je priemerným platom sudcu plat poslanca zvýšený o 5%.

Podľa § 29g ods. 8 zákona č. 500/2010 Z.z., účinnom od 01.01.2011 do 25.07.2011, v roku 2011 je priemerným platom sudcu plat poslanca zvýšený o 5%.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z.z., o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení účinnom od 21.03.2003, , ústavné a ostatné zákony Národnej rady Slovenskej republiky, nariadenia vlády Slovenskej republiky a vyhlášky, výnosy a opatrenia ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, iných orgánov štátnej správy, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Národnej banky Slovenska, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o nesúlade medzi právnymi predpismi (čl. 125 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky) návrhy prijaté v referende podľa čl. 98 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/1992/460/> a medzinárodné zmluvy (§ 6 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1993/1/20091101?ucinnost=21.03.2003>) sa vyhlasujú uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len „Zbierka zákonov“).

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z.z., o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení účinnom od 21.03.2003, všeobecne záväzné právne predpisy a rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v § 1 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/1/20091101? ucinnost=21.03.2003> nadobúdajú platnosť dňom ich vyhlásenia v Zbierke zákonov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávanú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávanú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

6. Žalobca v tomto konaní voči žalovaným v I. a v II. rade uplatňoval nárok na zaplatenie doplatkov funkčného platu a paušálnej náhrady nákladov vrátane príslušenstva, t. j. úroku z omeškania. Po zastavení konania v časti o zaplatenie sumy vo výške 2.006,80 eur (istina) predmetom konania zostal už len uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pokiaľ ide o ich výšku, Občiansky zákonník odkazuje na vykonávací predpis, a to nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Na základe vykonaného dokazovania, a to oboznámením s listinami založenými v spise, súd mal preukázané skutočnosti uvedené žalobcom v žalobe - a to najmä menovanie prezidentom republiky za sudcu bez časového obmedzenia s pridelením na výkon funkcie sudcu na Okresný súd Žilina. V nadväznosti na uvedené súd konštatuje, že zákon č. 385/2000 priznáva sudcom právo na funkčný plat, právo na ďalší plat, právo na mesačnú paušálnu náhradu nákladov (platové náležitosti sudcu ustanovenie § 65 a nasl. zákona č. 385/2000 Z.z.). Ďalej súd mal preukázané aj skutočnosti týkajúce sa priznania funkčného platu predsedom Okresného súdu Žilina žalobcovi na základe platového dekrétu a oznámení o výške a zložení funkčného platu, a to s účinnosťou od 01.01.2010, od 01.01.2011 a od 26.07.2011. Súd zistil, že platový dekrét a oznámenie o výške a zložení funkčného platu boli vydané žalovaným v II. rade žalobcovi za obdobie od 01.01.2011 do 25.07.2011 podľa v tom čase platnej a účinnej zákonnej právnej úpravy, avšak Ústavný súd SR svojím nálezom zo dňa 11.12.2013 sp. zn. PL.ÚS 99/2011vyslovil nesúlad označených predmetných ustanovení zákona č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov s čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov dňa 18.04.2014 a tieto ustanovenia s poukazom na čl. 125 ods. 3 Ústavy SR stratili účinnosť a po uplynutí 6 mesiacov od uverejnenia nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov stratili platnosť (účinnosť týchto ustanovení bola už skôr pozastavená na základe uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 22.06.2011 pod sp. zn. PL.ÚS 99/2011 na základe čl. 125 ods. 2 Ústavy SR). V nadväznosti na uvedené žalovaný v II. rade uhradil žalobcovi doplatky funkčného platu a paušálnej náhrady nákladov za obdobie od 01.01.2011 do 25.07.2011 dňa 10.07.2014, pričom k uvedenému dňu žalobca stanovil skončenie omeškania a zároveň vyčíslil výšku svojho nároku uplatňovaného v tomto spore titulom úrokov z omeškania.

7. K otázke posudzovania hmotnoprávnych účinkov uvedeného nálezu Ústavného súdu SR je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu SR vydané dňa 11.10.2006 pod sp. zn. PLz.ÚS 1/06, v zmysle ktorého hmotnoprávne účinky nálezu o nesúlade právnych predpisov v prípadoch, ktoré do momentu uverejnenia nálezu Ústavného súdu SR v Zbierke zákonov právoplatne ukončené neboli, nastávajú pre všetkých účastníkov konania ex tunc, nakoľko opačný výklad by bol priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. Zákonné ustanovenia, ktoré stratili v dôsledku predmetného nálezu svoju platnosť boli anulované od počiatku a hľadí sa na ne, ako keby nikdy neboli platné a nikdy neboli súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. V nadväznosti na predmetný nález Ústavného súdu SR sa žalovanému v II. rade obnovili povinnosti, ktoré mal pred účinnosťou napadnutého zákona a žalovaný v II. rade dňa 10.07.2014 vykonal úhrady doplatkov funkčného platu a paušálnej náhrady nákladov žalobcovi za obdobie od 01.01.2011 do 25.07.2011. Súd dospel k záveru, že vzhľadom k hmotnoprávnym účinkom nálezu tak, ako boli popísané vyššie uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania je dôvodný, čo do základu aj výšky - pokiaľ ustanovenie, ktoré stratilo v dôsledku nálezu svoju platnosť bolo anulované od počiatku a hľadí sa naň, ako keby nikdy nebolo platné a žalovaný v II. rade si nesplnil svoju povinnosť a neposkytol žalobcovi peňažné plnenie v zmysle platných zákonných ustanovení pred nadobudnutím účinnosti napadnutého zákona (úhrada funkčného platu a paušálnej náhrady nákladov riadne a včas), bol v omeškaní. K výške uplatneného nároku na zaplatenie úrokov z omeškania súd poukazuje, že v konaní mal preukázané ich správne vyčíslenie žalobcom na základe oboznámenia s listinnými dôkazmi a táto ani nebola medzi stranami sporu sporná. Súd právne posúdil uplatnený nárok na úroky z omeškania v z mysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže ani zákon č. 385/2000 Z.z., ani osobitne tento nárok neupravuje. Úrok z omeškania bol priznaný počnúc dňom nasledujúcim po výplatnom termíne u žalovaného v II. rade až do momentu peňažného plnenia žalovaného v II. rade vo vzťahu k žalobcovi.

8. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda vyhovel žalobe, avšak len vo vzťahu k žalovanému v II. rade, ktorý je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore, nakoľko je osobným úradom žalobcu, nakoľko z ustanovení § 65 a nasledujúcich zákona č. 385/2000 Z.z., vyplýva že predseda Okresného súdu rozhoduje o platových veciach sudcu a že plat sa vypláca na príslušnom súde, bolo teda povinnosťou žalovaného v II. rade uhradiť funkčný plat a paušálnu náhradu nákladov žalobcovi. Žalobu voči žalovanému v I. rade súd zamietol ako nedôvodnú z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v I. rade v tomto spore, vzhľadom k tomu, že žalovaný v I. rade povinnosť úhrady funkčného platu a paušálnej náhrady nákladov voči žalobcovi nemal.

9. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v II. rade súd priznal žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v II. rade, ktorý vo vzťahu k žalobcovi úspech nemal, a to v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

10. Vo vzťahu medzi žalovaným v I. rade a žalobcom súd priznal žalovanému v I. rade, ktorý bol v spore úspešný v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý vo vzťahu k žalovanému v I. rade úspech nemal, a to v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Ružomberok písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie oprávnený môže podať návrh na uskutočnenie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.