Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10C-74-2016.pdf
PDF · 97.27 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/74/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Malý trh 2/A, IČO: 35 886 013, zast. Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584 proti žalovanému X.XXX,XXi E., nar. XX.X.XXXX, bytom U., A. 6, bunka XXX, o zaplatenie sumy 1.167,37 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.167,37 eur s príslušenstvom, ktorá predstavovala výšku prečerpania jeho kontokorentného účtu zriadeného na základe Zmluvy o poskytnutí balíka zo dňa 18.10.2005 uzavretej so SLSP, a.s..
2. Na trovách konania uplatnil súdny poplatok v sume 70,- eur a trovy právneho zastúpenia.
3. Žalovaný nepoprel uzavretie zmluvy o kontokorentom úvere so SLSP, a.s. a navyšovanie úverového limitu bankou. Pohľadávku žalobcu ako bezdôvodné obohatenie považoval za premlčanú. Trovy konania neuplatnil.
4. Žalobca sa na pojednávanie neustanovil. Neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadal, preto súd vo veci konal a rozhodol v jeho neprítomnosti, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy, s poukazom na ust. § 180 CSP.
5. Po vypočutí žalovaného, oboznámení sa s výpisom žalobcu z Obchodného registra, so zmluvou o sporožírovom účte zo dňa 17.10.1997, so zmluvou o vydaní a používaní kariet VISA Electron k sporožírovému účtu zo dňa 1.12.1997, so zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty 8142274 zo dňa 29.12.1999 a 27.12.2001, so zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 16.12.2002, s dodatkom č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere zo dňa 15.1.2004, so zmluvou o kontokorentnom úvere zo dňa 18.10.2005, s oznámením o zmene povoleného prečerpania zo dňa 16.2.2006, s VOP SLSP, a.s. a Sadzobníkom poplatkov z čl. 25 až 33 spisu, s odstúpením SLSP, a.s. od zmluvy zo dňa 15.4.2013, s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 1.4.2014, s fotokópiou nedoručenej zásielky žalovanému z čl. 41 spisu, s predžalobnou výzvou zo dňa 3.7.2014, s vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 12.9.2016, s vyjadrením NBS zo dňa 11.12.2013, s rozsudkom NS ČR vo veci vedenej pod sp.zn. 29Odo/1613/2005, s článkom JUDr. Kristiána Csacha z čl. 60 až 64 spisu, s poštovými podmienkami Slovenskej pošty, s ostatnými listinnými dôkazmi v spise založeným, súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Dňa 7.10.1997 bola medzi SLSP, a.s. a žalovaným uzavretá Zmluva o sporožírovom účte č. 2011621-389, na základe ktorej sa banka zaviazala zriadiť a viesť pre žalovaného sporožírový účet. Zároveň bola žalovanému na základe Zmluvy o vydaní a používaní kariet VISA Elektron k sporožírovému účtu zo dňa 1.12.1997 vydaná platobná karta VISA Electron. Dňa 29.12.1999 zmluvné strany uzavreli ďalšiu zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty 8142274 na výber peňažných prostriedkov v limite hotovostných finančných prostriedkov v sume 5.000,- Sk a bezhotovostných finančných prostriedkov v sume 10.000,- Sk. Celkový limit predstavoval sumu 15.000,- Sk. Dňa 27.12.2001 zmluvné strany uzavreli ďalšiu zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty na výber peňažných prostriedkov v limite hotovostných finančných prostriedkov v sume 5.000,- Sk a bezhotovostných finančných prostriedkov v sume 10.000,- Sk. Celkový limit predstavoval sumu 15.000,- Sk. Dňa 16.12.2002 zmluvné strany uzavreli Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0370060246/1/1, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec v sume 10.000,- Sk. Dodatkom č. 1 k zmluve č. 0370060246/1/1 zo dňa 15.1.2004 došlo k zvýšeniu úverového rámca na 15.000,- Sk. Dňa 18.10.2005 zmluvné strany uzavreli ďalšiu zmluvu k účtu žalovaného č. 0370060246/0900, na základe ktorej bol v prospech žalovaného zriadený bežný účet, poskytovanie elektronických služieb bankou a používanie elektronických služieb žalovaným a poskytnutie kontokorentného úveru s úverovým rámcom 15.000,- Sk, ktorý bol dňa 16.2.2006 navýšený na sumu 25.000,- Sk, o ktorú bol žalovaný oprávnený prečerpať svoj účet.
7. Dňa 15.4.2013 SLSP, a.s. oznámila žalovanému odstúpenie od zmluvy zo dňa 18.10.2005 č. 370060246/0900 a vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Výška pohľadávky banky ku dňu oznámenia o odstúpení od zmluvy predstavovala sumu 1.182,28 eur. Žalovaného vyzvala, aby vyčíslený dlh zaplatil v lehote 7 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy.
8. Dňa 27.3.2014 bola medzi SLSP, a.s. a žalobcom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi postúpená aj pohľadávka voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené SLSP, a.s. dňa 1.4.2014. Oznámenie o postúpení pohľadávky neprevzal.
9. Dňa 3.7.2014 žalobca vyzval žalovaného k zaplateniu dlhu v sume 1.237,37 eur. Žalovaný na výzvu nereagoval. Žalovaná pohľadávka v sume 1.167,37eur pozostávala zo splatnej úverovej istiny v sume 1.078,65 eur, zo zmluvného úroku v sume 0,32 eur, z debetného úroku z nepovoleného prečerpania v sume 34,27 eur, úroku z omeškania v sume 54,13 eur vyčísleného od prvého dňa omeškania žalovaného do dňa postúpenia pohľadávky, t.j. do 27.3.2014.
10. Žalovaný nepoprel, že s právnym predchodcom žalobcu dňa 16.12.2002 uzavrel Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý kontokorentný úver v sume 331,94 eur. Dodatkom č. 1 k Zmluve zo dňa 15.1.2004 mu bol navýšený úverový rámec do sumy 497,91 eur. Oznámením právneho predchodcu žalobcu zo dňa 16.2.2006 mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie účtu do sumy 829,85 eur. Finančné prostriedky čerpal výbermi bankomatovou kartou a platením bankomatovou kartou. Výšku žalovanej sumy nenamietal. Pohľadávku žalobcu považoval za premlčanú.
11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Práva a povinnosti z uzavretej zmluvy zo dňa 18.10.2005, ktorou bol pre žalovaného zriadený bežný účet č. 0370060246/0900, bolo mu poskytované elektronické bankovníctvo, bol oprávnený používať elektronické služby banky a bol mu poskytnutý kontokorentý úver s povoleným prečerpaním sa s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 3, písm. d/ Obchodného zákonníka spravujú podľa príslušných ustanovení tohto zákona.
13. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
14. Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinností strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
15. Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte (§ 711 ods. 1 Obchodného zákonníka).
16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určite sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
17. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.
18. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
19. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
20. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110).
21. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
22. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
23. V konaní bolo preukázané a medzi stranami bolo nesporné, že dňa 7.10.1997 bola medzi SLSP, a.s. a žalovaným uzavretá Zmluva o sporožírovom účte č. 2011621-389, na základe ktorej sa banka zaviazala zriadiť a viesť pre žalovaného sporožírový účet. Zároveň bola žalovanému na základe Zmluvy o vydaní a používaní kariet VISA Elektron k sporožírovému účtu zo dňa 1.12.1997 vydaná platobná karta VISA Electron. Dňa 29.12.1999 zmluvné strany uzavreli ďalšiu zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty 8142274 na výber peňažných prostriedkov v limite hotovostných finančných prostriedkov v sume 5.000,- Sk a bezhotovostných finančných prostriedkov v sume 10.000,- Sk. Celkový limit predstavoval sumu 15.000,- Sk. Dňa 27.12.2001 zmluvné strany uzavreli ďalšiu zmluvu o vydaní a používaní bankovej platobnej karty na výber peňažných prostriedkov v limite hotovostných finančných prostriedkov v sume 5.000,- Sk a bezhotovostných finančných prostriedkov v sume 10.000,- Sk. Celkový limit predstavoval sumu 15.000,- Sk. Dňa 16.12.2002 zmluvné strany uzavreli Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0370060246/1/1, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úverový rámec v sume 10.000,- Sk. Dodatkom č. 1 k zmluve č. 0370060246/1/1 zo dňa 15.1.2004 došlo k zvýšeniu úverového rámca na 15.000,- Sk. Dňa 18.10.2005 zmluvné strany uzavreli ďalšiu zmluvu k účtu žalovaného č. 0370060246/0900, na základe ktorej bol v prospech žalovaného zriadený bežný
účet, poskytovanie elektronických služieb bankou a používanie elektronických služieb žalovaným a poskytnutie kontokorentného úveru s úverovým rámcom 15.000,- Sk, ktorý bol dňa 16.2.2006 navýšený na sumu 25.000,- Sk, o ktorú bol žalovaný oprávnený prečerpať svoj účet.
24. Dňa 15.4.2013 SLSP, a.s. oznámila žalovanému odstúpenie od zmluvy zo dňa 18.10.2005 č. 370060246/0900 a vyhlásila mimoriadnu splatnosť povoleného prečerpania. Výška pohľadávky banky ku dňu oznámenia o odstúpení od zmluvy predstavovala sumu 1.182,28 eur. Žalovaného vyzvala, aby vyčíslený dlh zaplatil v lehote 7 dní odo dňa doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy.
25. Dňa 27.3.2014 bola medzi SLSP, a.s. a žalobcom uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola žalobcovi postúpená aj pohľadávka voči žalovanému. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené SLSP, a.s. dňa 1.4.2014. Oznámenie o postúpení pohľadávky neprevzal.
26. Súd právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený zmluvou zo dňa 18.10.2005 s poukazom na cit. ust. § 52 Občianskeho zákonníka považoval za spotrebiteľskú zmluvu. Bez ohľadu na označenie zmluvy ako ,,Zmluvy o bežnom účte,, , ktorá by sa mala podľa klasického chápania spravovať výlučne len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, súd dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári). Na vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným) je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Jednoznačne z obsahu zmluvy nevyplýva, že žalovaný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva o bežnom účte, súčasťou ktorej bolo aj poskytnutie povoleného prečerpania účtu je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka - § 708 ods. 1, 2 , § 710 a § 497 Obchodného zákonníka a subsidiárne vo vzťahu k odstúpeniu právneho predchodcu žalobcu od zmluvy a premlčaniu sa s poukazom na cit. ust. 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka použijú ustanovenia tohto zákona. Aplikovanie premlčacej doby na spotrebiteľské právne vzťahy podľa Občianskeho zákonníka bolo ustálené súdnou praxou vo viacerých súdnych rozhodnutiach /napr. Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/105/2013, rozhodnutie NS SR sp. zn. 5 M Cdo 20/2009/.
27. Podľa cit. ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc), v dôsledku čoho zanikajú práva a povinnosti z nej. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Podľa názoru súdu odstúpenie právneho predchodcu žalobcu od zmluvy o bežnom účte a jeho účinky nie je možné posúdiť podľa § 344 a § 506 Obchodného zákonníka ani v prípade, ak poskytnutie úveru spadá pod tzv. absolútny obchod, pretože presadzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy aj s poukazom na ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch je neakceptovateľné, keď tieto ustanovenia odkazujú v súvislosti s odstúpením od zmluvy na § 48 Občianskeho zákonníka, čo konštatoval Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 30.1.2013 vo veci 17Co/51/2012.
28. Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela Zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo služieb na diaľku č. 102/2014 Z.z., ktorá novelizovala Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ustanovením § 5b, podľa ktorého má súd povinnosť ex offo prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských vzťahoch. Uvedené ustanovenie upravuje postup súdu a má sa aplikovať režimom okamžitej aplikability procesných noriem, t.j. na všetky prípady, v ktorých je rozhodované príslušným orgánom, vrátane súdu, o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Citovanou novelou k § 5b nebolo zavedené ani osobitné prechodné ustanovenie, ktoré by jeho účinnosť posúvalo. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v čase rozhodovania o uplatnenom nároku bez ohľadu na to, kedy vznikol.
29. Odstúpením právneho predchodcu žalobcu od zmluvy o bežnom účte dňa 15.4.2013 došlo k jej zrušeniu (citovaný § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zrušením zmluvy vznikla žalovanému podľa cit. ust § 457 Občianskeho zákonníka povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré sa premlčuje podľa cit. ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v subjektívnej 2-ročnej a objektívnej 3- ročnej premlčacej dobe. Právny predchodca žalobcu účinne odstúpil dňa 15.4.2013 od zmluvy o bežnom účte, čo je nepochybné a zrejmé z písomného vyhotovenia odstúpenia od zmluvy založeného v spise na čl. 37. Právny predchodca žalobcu mohol právo na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom po prvýkrát voči žalovanému uplatniť dňa 16.4.2013, t.j. deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy. Od tohto dňa začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 16.4.2015. Žaloba
vo veci bola podaná dňa 15.4.2016, t.j. po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, preto ju súd ako nedôvodnú zamietol. Na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada. Keďže došlo k premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva a to i dojednaných úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov. Vzhľadom na premlčanie pohľadávky žalobcu sa súd dôvodnosťou uplatneného nároku ďalej nezaoberal.
30. Podľa názoru súdu ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby je aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdnom konaní pre nedodržanie postupu jeho právneho predchodcu podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
31. K argumentácii žalobcu súd uvádza, že z listinných dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že jeho právny predchodca, SLSP, a.s. pred postúpením pohľadávky doručila žalovanému výzvu v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v platnom znení, o tom, že je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, čo je predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky nebankovému subjektu, ktorým je aj žalobca. Postúpenie pohľadávky je upravené v cit. ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade SLSP, a.s. ako banka a pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka aj ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z.. Pokiaľ nie je dodržaný postup uvedený v tomto ustanovení zákona, nie sú splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky nebankovému subjektu. Ak tak banka napriek tomu urobí, takéto postúpenie je svojím obsahom a účelom v rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aktívnou legitimáciou v súdnom konaní sa rozumie také hmotnoprávne postavenie navrhovateľa, z ktorého mu vyplýva procesné právo hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd je povinný v každom súdnom konaní preskúmať vecnú legitimáciu účastníka konania, či už aktívnu alebo pasívnu. V danej veci žalobca pohľadávku nadobudol postúpením od banky. Bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, čo je predpokladom preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal existenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a jej doručenie žalovanému, súd bol toho názoru, že právny predchodca žalobcu nedodržal postup vyplývajúci mu z cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky voči žalovanému žalobcovi, na základe čoho je uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 6.10.2015 podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom a žalobca nie je aktívne vecne legitimovanou stranou sporu na podanie žaloby.
32. Vyslovený právny názor súdu je v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozhodnutiami odvolacích súdov v obdobných veciach, napr. rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa 13.1.2016, rozhodnutia Krajského súdu Prešov č.k. 4Co/145/2014 zo dňa 11.3.2015, č.k. 19Co/177/2014 zo dňa 24.2.2015, č.k. 6Co/119/2013 zo dňa 29.5.2014.
33. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vo veci nebol úspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania nevznikol a úspešný žalovaný nárok na náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.