Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-34-2017.pdf
PDF · 103.71 KB
Case nature
Subarea
14Co/34/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: KLAS, s.r.o, so sídlom 990 01 Veľký Krtíš, Osloboditeľov 66, IČO: 36 619 949, proti žalovanému: L. F. R. F.., miesto podnikania XXX XX B. XXX, IČO: 11 932 911, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec číslo konania 17C/212/2016-80 zo dňa 02.11.2016, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 1 a § 325 ods. 2 písm. d/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), ktorým súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť oplotenie a zdržať sa vstupu na konkrétne, vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie presne špecifikované nehnuteľnosti, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že po oboznámení sa s dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, mal súd za to, že žalobca osvedčil dôvodnosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keďže prípadným ďalším konaním žalovaného by mohli byť poškodené jeho práva a záujmy. Žalobca má uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Tieto však užívať nemôže vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný má nehnuteľnosti oplotené a užíva ich bez právneho dôvodu. Žalobca tak nemôže používať pôdu pre vlastné potreby, respektíve pre potreby nájomcu Agrospol Mláky s.r.o., s ktorým má uzatvorenú zmluvu o nájme poľnohospodárskej pôdy. Na pozemky požiadal žalovaný, tak isto ako žalobca, od Poľnohospodárskej platobnej agentúry, sekcia priamych podpôr, odbor priamych podpôr a krížového plnenia dotácie, ktoré skutočnosti vyplývajú zo špecifikácie nezrovnalostí vyhotovených dňa 5. 9. 2016, kde na strane 1/9 ako jeden zo spolužiadateľov dotácie je uvedený JSAS s.r.o., ktorej je žalovaný jediným spoločníkom. Do času, kým súd nerozhodne spor medzi stranami ohľadoch zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva je dôvodné, aby bolo neodkladným opatrením uložené žalovanému, aby odstránil oplotenie a zdržal sa vstupu na predmetné nehnuteľnosti, ktoré má na základe nájomných zmlúv právo užívať žalobca.
2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol v ňom, že je pravdou, že už od roku 2012 užíva pozemky označené v napadnutom uznesení a to tak, že na nich vykonáva agrotechnickú a poľnohospodársku činnosť, na oplotenej časti má zákonným spôsobom (schválený farmový chov) ustajnené ovce. Jeho 4 roky trvajúce užívanie dotknutých pozemkov však nie je podľa jeho názoru v žiadnom prípade svojvoľné a je iba naplnenie určitej formy svojpomoci, keď žalobca, ako aj jeho právny predchodca, mu napriek splneným podmienkam a zákonnému nároku odmietli vydať náhradnú pôdu za pozemky, respektíve spoluvlastnícke podiely k pozemkom, ktoré vlastní, alebo ich má v riadnom a platnom nájme žalovaný. Žalovaný uviedol konkrétne pozemky, nachádzajúce sa v katastrálnom územie B. (odlišné od pozemkov, ktoré sú predmetom konania), ku
ktorým má ako fyzická osoba spoluvlastnícke právo, prípadne ako fyzická osoba podnikateľ užívacie právo, ktoré nadobudol na základe viacerých zmlúv s viacerými spoluvlastníkmi. Celkovo ide o výmeru približne 10 ha. Pozemky, ku ktorým má žalovaný užívacie právo sú rozdrobené, no bez výnimky na nich
- keďže sú súčasťou väčších polí a lúk - hospodári žalobca a pred ním jeho právny predchodca. Žalovaný uviedol, že asi pred štyrmi rokmi, predtým, ako si oplotil a začal užívať dotknuté pozemky špecifikované v napadnutom uznesení, právneho predchodcu žalobcu viackrát vyzval na úpravu vzájomných vzťahov, ktoré si žalovaný predstavuje jednoducho tak, že žalovaný prevedie na právneho predchodcu žalobcu užívacie právo k pozemkom, ku ktorým má vlastnícke, respektíve zmluvné užívacie právo a on mu v rovnakej výmere poskytne náhradnú pôdu. Ani v jednom prípade nebolo žalovanému zo strany žalobcu, respektíve jeho právneho predchodcu odpovedané. Žalovaný potom tvrdí, že práve z dôvodu pasivity žalobcu si v roku 2012 vymeral náhradný pozemok o výmere približne 5 ha sám a túto skutočnosť aj písomne oznámil právnemu predchodcovi žalobcu. Na vzniknutú situáciu nebolo vtedy žiadnym spôsobom reagované a existujúci stav bol bez výhrad tolerovaný a teda aj akceptovaný. Ku vzájomnej konfrontácii medzi ním a žalobcom došlo až roku 2014 v súvislosti s dotačnými platbami od Pôdohospodárskej platobnej agentúry, kde po zistení skutočného stavu bola platba za žalovaným užívané náhradné pozemky zo strany PPA priznaná a vyplatená práve jemu a nie žalobcovi, hoci si na tieto pozemky robil nárok. V minulom roku žalovanému platba priznaná nebola a predmetné administratívne rozhodnutie PPA žalovaný v rámci správneho súdnictva napadol žalobou o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia tohto správneho orgánu. Následne v roku 2015 bolo žalobcom pre vzniknutú situáciu podané na osobu žalovaného trestné oznámenie, ktoré však bolo príslušným vyšetrovateľom OR PZ v Lučenci odmietnuté ako bezdôvodné. Rovnako aj žalovaný na pracovníkov žalobcu podal trestné oznámenie, pretože na náhradných pozemkov vykonali sejbu, čím zničili ním predtým zasiate obilniny. Aj toto trestné oznámenie bolo odmietnuté ako nedôvodné s konštatovaním, že spor nemá trestnoprávny rozmer a pokiaľ sa strany nedohodnú, je potrebné, aby bola vec predložená civilnému súdu. Následne žalovaný dňa 25. 4. 2016 písomne vyzval žalobcu k vykonaniu pokonávky vzájomných vzťahov. Na základe pozvania žalobcu sa žalovaný zúčastnil jednania, na ktorom mu bolo zo strany žalobcu ústne prisľúbené, že v dohľadnej dobe dôjde k uzatvoreniu písomnej dohody riešenia danej situácie. K dnešnému dňu sa tak nestalo. V závere odvolania žalovaný uviedol, že nie je jeho cieľom a nikdy ani nebolo v rozpore s právom a dobrými mravmi užívať pôdu. Pri svojom konaní sa snažil postupovať v duchu ustanovenia § 12a zákona číslo 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, so žalobcom sa mienil dohodnúť na takom užívaní pôdy, že mu odovzdá užívacie právo k ním vlastnenej, respektíve prenajatej pôde a následne bude môcť žalovaný užívať scelenú, ním určenú náhradnú pôdu a to v rovnakej, respektíve o niečo menšej výmere. Podľa tvrdenia žalovaného žalobca nemal nikdy záujem túto situáciu riešiť. Bez akéhokoľvek oprávnenia užíva žalovaným držané pozemky, za ich užívanie dodnes nevyplatil žalovanému žiadnu odplatu a dokonca sa prostredníctvom súdneho konania snaží, aby žalovaný nemohol užívať aspoň náhradné pozemky. Takéto konanie považuje žalovaný za nečestné a rozporné s právom. Na základe uvedených argumentov potom žalovaný navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. K odvolaniu žalovaný pripojil ako listinné dôkazy výpisy z katastra nehnuteľností týkajúce sa všetkých nehnuteľností ktoré spomínal v odvolaní, ako aj nájomné zmluvy uzatvárané s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi na predmetných nehnuteľnostiach.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaným v odvolaní uvádzané pozemky evidované na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX patria do spoločnej nehnuteľnosti - Lesné pozemkové spoločenstvo B., s ktorou má žalobca uzatvorenú nájomnú zmluvu, a teda platný právny titul na užívanie týchto nehnuteľností. Pozemky evidované na LV č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX sú v podielovom spoluvlastníctve, na ktorých má žalovaný len menšinový spoluvlastnícky podiel a žalobca užíva len tie pozemky, ktoré má zazmluvnené nad 51 % a k tomu prislúchajúce výmery. Pozemky evidované na LV č. XXX a XXX sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného a predmetné pozemky žalobca neužíva vôbec. Nájomné zmluvy, ktoré tvorili prílohu odvolania, sú uzatvorené s vlastníkmi, ktorí majú menšinový podiel na parcelách a ktoré nie sú evidované na listoch vlastníctva uvedených v odvolaní, alebo sú spoluvlastníkmi pozemkov patriacich do vyššie uvedeného pozemkového spoločenstva. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poprel jeho argumenty, že ani žalobca, ani jeho právny predchodca nereagovali na snahy žalovaného dohodnúť sa a popiera hlavný odvolací argument žalovaného, že práve v dôsledku pasivity žalobcu (respektíve jeho právneho predchodcu) si žalovaný v roku 2012 vymeral náhradný pozemok. Žalobca tvrdí, že so žalovaným bola vedená rozsiahla písomná komunikácia, pričom túto korešpondenciou pripojil ako prílohu k svojmu vyjadreniu. Najstaršia písomnosť je datovaná 24.11.2010, kedy prišla od
žalovaného výpoveď, obsahom ktorej bola žiadosť o vydanie pôdy a vymeranie náhradnej pôdy na konkrétnych parcelách. Na základe toho žalobca požiadal lesné pozemkové spoločenstvo o stanovisko k predmetnej výzve, ku ktorému v liste zo dňa 30. 9. 2011 urbár uviedol, že predmetné pozemky sú samostatne evidované a je prísne chránené ich spoločné užívanie. Nie je možné, aby ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov mohol vyčleniť príslušná plochu zodpovedajúcu jeho podielu pre seba na svoje meno. Uvedená pôda je obhospodarovaná lesných a pozemkovým spoločenstvom B. a vymerať do individuálneho užívania možno iba individuálne vlastnenú pôdu po splnení príslušných podmienok. Žalobca mal a má platne uzatvorené nájomné zmluvy s predmetným urbárom, ktoré taktiež priložil ku svojmu vyjadreniu. Stanovisko urbáru bolo následne žalovanému tlmočené zo strany žalobcu, ktorý ho zároveň pozval na osobné stretnutie v sídle spoločnosti, ktoré však žalovaný neprijal. Dňa 4. 3. 2014 žalovaný zaslal žalobcovi „poslednú upomienku - pokus o zmier“, kde žalobcu vyzval na vydanie pôdy. Dňa 11.3.2014 na túto upomienku žalobca reagoval listom, v ktorom podrobne žalovanému špecifikoval jeho spoluvlastnícky podiel na konkrétnych parcelách a rozsah žalobcom užívanej časti a žalovaný bol opätovne informovaný o nemožnosti vydania pozemkov, nakoľko ich spravuje urbár. Z predmetného stanoviska ďalej vyplýva, že žalovaný vlastí len 2 parcely v celosti spolu vo výmere 0,4242 ha. Vydaniu predmetných parciel sa žalobca v zmysle predmetného listu nebránil, o čom bol žalovaný opätovne písomne informovaný. Dňa 24. 3. 2014 žalovaný oznámil, že napriek týmto skutočnostiam si bude deklarovať dotácie na parcelu XXX za rok 2014 vo výmere 10 ha. Dňa 8. 4. 2014 žalobca zaslal žalovanému ďalší list, v ktorom ho opätovne upozornil na neoprávnené užívanie pozemkov. V tomto liste ho tiež upovedomil, že je pripravený vydať mu pôdu, ktorú vlastní, tak, ako to bolo uvedené v predošlom liste zo dňa 11. 3. 2014. Na základe vyššie uvedeného a priloženej písomnej komunikácie žalobca argumentuje, že tvrdenia uvedené v odvolaní a vo výzve zo dňa 25. 4. 2016, ktorú zaslal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobcovi, nie sú pravdivé. Z predmetných písomností jasne vyplýva, že žalobca nebol pasívny, práve naopak, zaujal k vzniknutej situácii stanovisko, ktoré podložil zákonnými ustanoveniami, bol ochotný sa so žalovaným stretnúť a dohodnúť sa na vydaní pozemkov, na ktoré má v zmysle zákona nárok. V závere vyjadrenia žalobca poznamenal, že jeho prioritou je dlhodobé hospodárenie na pozemkoch a starostlivosť o pôdu v zmysle platných právnych predpisov a uzatvorených nájomných zmlúv tak, aby prispel k hospodárskemu rastu v danom regióne. Žalovaný svojím neoprávneným konaním bráni žalobcovi v plnení povinností vyplývajúcich jednak zo zákona a jednak z uzatvorených nájomných zmlúv. Jeho konanie je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Žalovaný ako dlhodobý podnikateľ vykonávajúci poľnohospodársku činnosť musí mať znalosť o právnych predpisoch upravujúci hospodárenie na pozemkoch, o ktorých bol niekoľkokrát aj žalobcom informovaný. Žalobca aj v minulosti vždy uprednostnil dohodu, pokiaľ bola požiadavka protistrany oprávnená. Spor so žalovaným trvá niekoľko rokov, počas ktorých k dohode nedošlo a preto bol žalobca nútený postupovať súdnou cestou, aby ochránil záujmy spoločnosti, zabránil vzniku škôd spôsobených neoprávneným konaním žalovaného a mohol si tak plniť povinnosti vyplývajúce z uzatvorených nájomných zmlúv. V odvolaní spomenutá „svojpomoc“ žalovaného nemôže nejakým spôsobom nahradiť platné právne predpisy a ustálenú súdnu prax. Svojpomoc žalovaného bráni žalobcovi v užívaní pozemkov a odvolanie žalovaného preto považuje žalobca za nedôvodné, pretože argumenty uvádzané v odvolaní sú buď nepravdivé, alebo nevyvracajú jeho neoprávnené konanie na pozemkoch, ktoré sú predmetom žaloby. Na základe uvedeného potom žalobca navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. K vyjadreniu žalobca pripojil aj listinné dôkazy na obsah ktorých vo vyjadrení poukazuje.
4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
5. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
8. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd v súvislosti s novou procesnou a právnou úpravou tohto špecifického inštitútu konštatuje zásadné a významné odlišnosti terajšej úpravy neodkladných a zabezpečovacích opatrení tak, ako sú obsiahnuté v ustanoveniach § 324 až 344 Civilného sporového poriadku oproti právnej úprave predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu podľa ustanovení § 74 až § 78h Občianskeho súdneho poriadku (a to z hľadiska ich charakteru, sledovaného účelu, dočasnosti a trvania týchto osobitných zákonných inštitútov, no najmä z hľadiska zákonných podmienok možnosti ich nariadenia a aj z hľadiska subjektov, vo vzťahu ku ktorých je súd oprávnený ich nariadiť).
11. Žalobca sa žalobou datovanou dňa 6. 10. 2016 domáhal vo veci samej uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa vstupu na presne špecifikované nehnuteľnosti a súčasne podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd predbežne žalovanému uložil povinnosť odstrániť oplotenie na špecifikovaných nehnuteľnostiach a zdržať sa vstupu na tieto nehnuteľnosti až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Žalobca v žalobe uviedol, že má platne uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi dotknutých nehnuteľností o celkovej výmere 35077 m2, pričom zazmluvnená výmera je 27090 m2, teda 77,23 %. Žalobca s poukazom na ustanovenie § 126 Občianskeho zákonníka sa domáhal právnej ochrany svojho užívacieho práva, pretože má platne uzatvorené nájomné zmluvy so spoluvlastníkmi pozemkov alebo so Slovenským pozemkovým fondom a to buď v celosti, alebo vo väčšine. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia žalobca tvrdil s vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný si v roku 2014 bez oprávnenia a bez súhlasu vlastníkov časť predmetných pozemkov o rozlohe približne 16 000 m2 oplotil a neoprávnene ich užíva až doposiaľ. Žalovaný nežiadal o súhlas s užívaním pozemkov ani žalobcu, hoci má platne uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi, ktorí na všetkých pozemkoch tvoria väčšinový podiel. Dňa 5. 11. 2015 žalobca vyzval žalovaného na upustenie od neoprávneného užívania nehnuteľností, napriek tejto výzve však nedošlo zo strany žalovaného k náprave. Navyše si žalovaný v roku 2015 uplatňoval bez súhlasu žalovaného dotácie na pozemky u Pôdohospodárskej platobnej agentúry, pričom žalobcovi ako oprávnenej osobe neboli dotácie poskytnuté. Žalovaný nereagoval ani na žalobcom zaslanú predžalobnú výzvu na odstránenie oplotenia a zdržanie sa neoprávneného užívania nehnuteľností. Týmto konaním žalovaný bez právneho titulu a bez súhlasu žalobcu užíva pozemky, ktoré sú špecifikované v žalobe a tým neoprávnene bráni žalobcovi v užívaní predmetných pozemkov a v hospodárení. Žalovaný nemá žiadne užívacie právo k pozemkom a tieto užíva napriek tomu, že má vedomosť o tom, že žalobca s tým nesúhlasí a bol na svoju protiprávnu činnosť upozornený. Užívacie právo má žalobca ako nájomník a vzniká mu tak škoda z dôvodu, že nemôže riadne hospodáriť na predmete nájmu.
12. Procesný inštitút neodkladného opatrenia umožňuje upraviť pomery medzi stranami sporu do doby, pokiaľ nebude rozhodnuté vo veci samej a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania. Už zo samotného terminologického a jazykového výkladu názvu tohto procesného inštitútu v zmysle novej procesnej úpravy vyplýva jeho charakter a zásada „neodkladnosti“ takéhoto opatrenia. Vzhľadom na závažnosť právnych následkov, ktoré zákon s jeho nariadením spája a skutočnosť, že zasahuje podstatným spôsobom do práv druhého subjektu a obmedzuje ich a to bez existencie samotného meritórneho rozhodnutia súdu, je nevyhnutné, aby súdy zodpovedne a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu zvažovali relevantnosť a nevyhnutnosť takéhoto zásadu do subjektívneho práva. Jeho nariadenie bude namieste len v prípadoch, kedy existujú konkrétne okolnosti preukazujúce neodkladnosť takejto úpravy pomerov strán, najmä vzhľadom na preukázanie nebezpečenstva reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy.
13. Odvolací súd po preskúmaní veci a dôvodov odvolania, aplikujúc ustanovenie § 387 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov, na podklade ktorých súd prvej inštancie rozhodol. 14. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (vychádzajúc aj z ďalších skutočností vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu) preukázal v dostatočnej miere opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia tak, ako sa ho domáha a uviedol konkrétne skutočnosti, ktoré poukazujú na naliehavosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu. Žalobca preukázal hodnoverne v konaní listinnými dôkazmi - jednotlivými nájomnými zmluvami uzatváranými s konkrétnymi spoluvlastníkmi dotknutých nehnuteľností ako prenajímateľmi, a že má platne uzatvorené nájomné zmluvy týkajúce sa nehnuteľností presne špecifikovaných vo výroku uznesenia súdu prvej inštancie, pričom má s vlastníkmi uzatvorené nájomné zmluvy buď v celosti, alebo vo väčšine. Ako nájomca, ktorý má väčšinové - majoritné užívacie právo na sporných nehnuteľnostiach, požíva žalobca právnu ochranu pred nezákonným zasahovaním do jeho užívacieho práva. Naproti tomu žalovaný v odvolaní voči uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie sám nielenže nepoprel, ale potvrdil skutočnosť, že pozemky, ktoré užíva už od roku 2012 a ktoré si „svojpomocne“ oplotil a vymedzil, užíva bez dovolenia a bez súhlasu žalobcu, ktorý ako majoritný nájomca má užívacie právo aj na pozemky, ktoré si oplotil žalovaný. Konanie žalovaného tak nemožno hodnotiť ako legálne a súladné so zákonom, nemožno ho odobriť ani s ohľadom na predošlú márnu snahu o vysporiadanie si vzájomných práv medzi žalobcom a žalovaným, medzi ktorými nedošlo k dohode o poskytnutí náhradnej pôdy tak, ako sa jej domáhal žalovaný. Konaniu žalovaného nemožno poskytnúť právnu ochranu, pretože išlo o svojvoľné zasahovanie do legitímneho užívacieho práva žalobcu a preto nariadenie neodkladného opatrenia bolo jedným z možných legálnych prostriedkov, aby sa žalobca dovolal ochrany svojich práv. Žalovaný na viaceré urgencie a výzvy žalobcu nereagoval, prípadne je zrejmé, že doposiaľ k dohode medzi žalobcom, respektíve právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nedošlo. Za danej situácie je potom z právneho hľadiska a z hľadiska nutnosti poskytnúť právnu ochranu zásadné a relevantné hodnoverne preukázané väčšinové právo užívania sporných pozemkov, ktoré v dôsledku platne uzatvorených nájomných zmlúv patrí žalobcovi. Žalovaný ani v odvolaní neuviedol žiadne také okolnosti, ktoré by legitimovali a z právneho hľadiska boli spôsobilé ospravedlniť počínanie žalovaného, ktorý neoprávnene bráni žalobcovi v legálnom užívaním dotknutých pozemkov a v riadnom výkone jeho práv vyplývajúcich z platne uzatvorených nájomných zmlúv.
15. Odvolací súd sa tak vzhľadom na uvedené skutočnosti stotožňuje s názorom okresného súdu, že žalobca osvedčil v dostatočnej miere naliehavosť a neodkladnosť potreby dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu ešte pred samotným meritórnym rozhodnutím súdu. Odvolací súd len poznamenáva, že neodkladným opatrením uložená povinnosť žalovanému zdržať sa vstupu na špecifikované nehnuteľnosti v praktickej rovine zodpovedá uloženiu povinnosti zdržať sa užívania dotknutých nehnuteľností zo strany žalovaného. Vzhľadom na uvedené preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).