Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-372-2016.pdf
PDF · 85.28 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/372/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci žalobcu: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., D. XX, právne zastúpeného JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou, so sídlom N. L., A. XXXX, proti žalovaným: 1/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., G. XXX/XX, 2/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. L., N. T. XXXX/XX, 3/ O. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. R., R. X/XX, 4/ T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., E. XXX, 5/ F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., E. XXX, 6/ C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., M. XXXX/XX, 7/ N. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., M. XXXX/XX, 8/ F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., R. XXX, žalovaní v 1/, 2/ 3/, 4/, 5/, 6/ právne zastúpení spoločnosťou Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s. r. o., so sídlom Radlinského 1735/29, Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, v konaní o odstránenie stavby, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 4C/15/2014-213 zo dňa 8. marca 2016 v súvislosti s dopĺňacím rozsudkom č. k. 4C/15/2014-255 zo dňa 6. októbra 2016, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu v súvislosti s dopĺňacím rozsudkom p o t v r d z u j e .
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v súvislosti s dopĺňacím rozsudkom prvoinštančný súd žalobu o odstránenie stavby - rodinného domu č. súp. 29, evidovaného na LV č. XXXX, k. ú. Q., obec Zázrivá, postavenom na parcele č. 4002 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 545 m2, parcela zapísaná na LV č. XXXX k. ú. Q., obec Zázrivá zamietol. Prikázal stavbu rodinného domu č. súp. 29, evidovaného na LV č. XXXX, k. ú. Q. do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti za náhradu 1.253,90 eur, ktorú uložil žalobcovi vyplatiť žalovanej v rade 1/ vo výške 179,12 eur, žalovanému v rade 2/ vo výške 179,12 eur, žalovanému v rade 3/ vo výške 358,25 eur, žalovanej v rade 4/ vo výške 179,12 eur, žalovanému v rade 5/ vo výške 179,12 eur a žalovanej v rade 6/ vo výške 179,12 eur, každému v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie o trovách konania si vyhradil na čas 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Dopĺňacím rozsudkom žalobu voči žalovaným v rade 7/, 8/ zamietol, žalovaným v rade 7/, 8/ náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v prípade rodinného domu č. 29, evidovaného na LV č. XXXX, k. ú. Q., obec Zázrivá ide o stavbu na cudzom pozemku. Preto právny vzťah medzi stranami sporu subsumoval pod ust. § 135c OZ, upravujúci postup pri existencii neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Žalobca sa domáhal odstránenia stavby na náklady žalovaných, resp. žiadal o prikázanie stavby do svojho vlastníctva za náhradu. Súd vzťahy medzi stranami sporu usporiadal tak, že stavbu rodinného domu č. 29 v k. ú. Zázrivá prikázal za súhlasu žalobcu do jeho výlučného vlastníctva v celosti. Vzal pritom do úvahy, že právny predchodca žalovaných stavbu získal za určitú finančnú náhradu v 50-tych rokoch minulého storočia a tiež skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že žalovaní o dom nejavia žiadny záujem najmenej od úmrtia ich právneho predchodcu, resp. najmenej 20
rokov. Stavba v súčasnosti nie je užívaniaschopná, je schátralá, bez okien a dverí, bez prípojky elektriny, vody, bez žumpy. Za nepresvedčivé považoval argumenty žalovaných o tom, že chcú dom užívať, má pre nich citovú hodnotu, nakoľko oni sami sa o dom nezaujímali niekoľko desaťročí, a to i napriek tomu, že rozsudkom č. k. 9C/196/1997-19, ktorý bol vydaný 30.03.1998, bolo určené, že dom patrí do dedičstva po ich nebohom predkovi. Od roku 1989 nevykonali na dome žiadne opravy a ani rekonštrukcie, nezaujímali sa ani o vysporiadanie pozemku pod domom. Vzal tiež v úvahu, že hodnota stavby (1.253,90 eur) je oproti hodnote pozemku, na ktorom stojí (10.927,25 eur), nepatrná. Výšku finančnej náhrady určil pre jednotlivých spoluvlastníkov podľa znaleckého posudku č. 78/2015 znalca Ing. Jána Mikláneka zo dňa 20.04.2015 v pomere podľa im prislúchajúcich podielov.
2. Dopĺňacím rozsudkom prvoinštančný súd žalobu vo vzťahu k žalovaným v rade 7/, 8/ zamietol, náhradu trov konania im nepriznal. Urobil tak po zistení, že žalovaní v rade 7/, 8/ spoluvlastnícky podiel na predmetnom dome po svojej právnej predchodkyni dedením nenadobudli, nestali sa tak spoluvlastníkmi daného domu a v predmetnom spore nie je daná ich pasívna legitimácia.
3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu doručili v zákonnej lehote odvolanie žalovaní. Vytýkali prvoinštančnému súdu, že pochybil v rozhodovaní vo veci, keď stavbu rodinného domu prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu v celosti za náhradu. Poukazovali pritom, že zo znenia § 135c ods. 3 OZ vyplýva, že zákon nevylučuje ani iné usporiadanie pozemkov, než ako sú v zákone výslovne uvedené. Súd pri rozhodovaní neprihliadal na dobromyseľnosť právnych predchodcov žalovaných v súvislosti s nadobudnutím stavby. Zastali názor, že ak by sa jednalo o neoprávnenú stavbu a vlastník pozemku o neoprávnenej stavbe vedel, avšak bez vážneho dôvodu sa nedomáhal zastavenia stavebných prác, resp. odstránenia stavby už v minulosti, je potrebné zvážiť, či konanie žalobcu nie je šikanovaním, teda, či takéto rozhodnutie nie je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej uviedli, že súdom určená celková výška náhrady 1.253,90 eur nezodpovedá súčtu všetkých súm, nakoľko žalobca rozhodnutím súdu je zaviazaný vyplatiť žalovaným 1.253,84 eur. Žiadali preto alternatívne rozsudok prvoinštančného súdu buď zmeniť, alebo rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných sa stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ stavbu rodinného domu prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú finančnú náhradu. Poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 432/2002. Uviedol, že tak z ohliadky na mieste samom, ako i znaleckého posudku vyplýva, že ide o stavbu, ktorá je v dezolátnom, zanedbanom stave, nespôsobilú na ďalšie užívanie, jej hospodársky význam je nulový. Poukázal pritom na zanedbateľnú hodnotu rodinného domu vo vzťahu k hodnote pozemku patriacemu žalobcovi. Žalovaní nespochybnili stanovenie hodnoty rodinného domu znaleckým posudkom. Pokiaľ i nastal rozdiel 0,06 eur medzi hodnotou rodinného domu stanovenou znalcom a finančnou náhradou, tento zostatok nie je možné rozdeliť medzi 8 oprávnených a táto skutočnosť neodôvodňuje ani iný výpočet peňažnej náhrady. Napokon sám žalovaný v rade 2/ na pojednávaní 02.10.2014 uviedol, že „Potom ako sme sa podelili s ostatnými majetkami, tak už nikto nemal o predmet sporu záujem.“, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaní o predmetnú nehnuteľnosť záujem nejavia. Pokiaľ by boli dobromyseľní a mali skutočný záujem o jej rekonštrukciu, mali by k nej vytvorený kladný citový vzťah, neboli by nechali rodinný dom niekoľko desaťročí chátrať, naopak, by sa ho boli snažili zveľadiť už v minulosti. Žalobca si až v posledných rokoch naplánoval spôsob využitia predmetnej parcely, práve preto sa skôr nedomáhal odstránenia stavby. Za urážlivé považoval, že žalovaní hodnotia jeho správanie ako šikanózne, len sa zákonom domáha ochrany svojich práv a snaží sa usporiadať vzniknutú situáciu. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 C. s. p.) a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 C. s. p.) bez nariadenia pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne postupom podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vec správne právne posúdil, vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, svoje rozhodnutie dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Uviedol, ktoré skutočnosti považoval za rozhodujúce, z akých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal, poukázal i na znenie právnej úpravy, v zmysle ktorej o spore medzi stranami sporu rozhodol.
7. I keď je pravdou, že právni predchodcovia žalovaných boli pri nadobúdaní rodinného domu, postaveného na pozemku patriacom právnym predchodcom žalobcu dobromyseľní, vzhľadom na odstup času, momentálny stav stavby, jej hodnoty oproti hodnote pozemku, nie je táto skutočnosť pre posúdenie sporu rozhodujúcou, nakoľko nie je možné spravodlivo požadovať od žalobcu, aby trpel na svojom pozemku schátranú, zanedbanú stavbu, o využitie ktorej jej vlastníci viac ako 20 rokov nejavia žiaden záujem.
8. Pokiaľ žalovaní žiadali zvážiť i iné možnosti pri usporiadaní vzťahov vyplývajúce z ust. § 135c OZ, odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že spôsob vyriešenia spornosti vzťahov medzi stranami sporu zvolený prvoinštančným súdom sa javí ako najvhodnejší, najhospodárnejší, najvyváženejší, zohľadňujúci práve dobromyseľnosť právneho predchodcu žalovaných pri nadobúdaní stavby.
9. K namietanému rozdielu 0,06 eur medzi hodnotou stanovenou znalcom a finančnou náhradou určenou súdom, je potrebné uviesť, že tento rozdiel nie je možné medzi 8 žalovaných podeliť ani inak zhojiť, ide o zanedbateľný rozdiel, ktorý citeľne do práv a právnych záujmov žalovaných nijakým spôsobom nemôže zasiahnuť.
10. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v súvislosti s dopĺňacím rozsudkom ako správny potvrdil.
11. Žiadnej zo strán právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných náhradu trov odvolacieho konania si návrhom neuplatnil, ani trovy odvolacieho konania nevyčíslil, a to i napriek tomu, že vyjadrenie k odvolaniu žalovaných zaslal ešte za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Vychádzajúc z princípu právnej istoty a dôveru v platné právo, odvolací súd nepovažoval za vhodné zohľadňovať a aplikovať právnu úpravu platnú od 01.07.2016.
12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 C. s. p.)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 C. s. p.)