Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-2T/68/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného Q. I. pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom 20. februára 2017, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

Q. I., narodený XX.XX.XXXX B. Š., trvalé bydlisko F.. J.. W. XXXX/X, Š. - B.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

dňa 14.5.2012, v čase okolo 14.45 hod. v Z., na ul. W. Č.. XX, v predajni s obchodných menom Q., požiadal predavačku W. S. o predloženie predkladacej palety retiazkovej s osemnástimi retiazkami zo žltého kovu a to retiazky Au 585, 44 cm, 1,90g, vzor ANKER, retiazky Au 585, 47cm, 2,30g, vzor ROMBO, retiazky Au 585, 42cm, 2,70g, vzor ROMBO, retiazky Au 585, 45cm, 2,45g, vzor VALIS, retiazky Au 585, 45cm, 2,85g, vzor Pilovaná, retiazky Au 585, 45 cm, 2,45g, vzor ANKER, retiazky Au 585, 48cm, 3,35g, vzor VALIS, retiazky Au 585, 45cm, 2,05g, vzor SINAPORE, retiazky Au 585, 45cm, 3,80g, vzor ANKER 3+1, retiazky Au 585, 42cm, 0,85g, vzor Lanko, retiazky Au 585, 45cm, 1,35g, vzor ANKER, retiazky Au 585, 45cm, 2,55g, vzor RYŽA, retiazky Au 585, 45cm, 2,6g, vzor SINGAPORE, retiazky Au 585, 45cm, 3,60g, vzor Pilovaná, retiazky Au 585, 45cm, 1,35g, vzor ROMBO, retiazky Au 585, 45cm, 1,15g, vzor ANKER, retiazky Au 585, 42cm, 3,3g, vzor PANZER, retiazky Au 585, 47cm, 7,85g, vzor FIGARO, pričom pri ich prezeraní jej paletu vytrhol z ruky a ušiel na neznáme miesto, čím svojím konaním spôsobil spoločnosti Q., W.. W..Y..R.., Z., T.. Z. Č.. XX, IČO: XXXXXXXX škodu vo výške 2.484,82 Eur,

teda

- si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú má iný pri sebe,

č í m s p á ch a l

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e : Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno k), písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 2, § 41 odsek 1, § 42 odsek 1, § 49 odsek 2 Trestného zákona, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 5. apríla 2013, sp. zn. 29T/50/2013, právoplatný a vykonateľný 28.5.2013, ako

aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 25. apríla 2013 obžalobu sp. zn. 1Pv 232/12 (ďalej len obžaloba) na Q. I. (ďalej len obžalovaný) pre skutok uvedený v obžalobe, právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom 20. februára 2017 urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda dopytoval obžalovaného, pričom tento na všetky položené otázky odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Na podklade vyššie uvedeného súd podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku vyhlásil uznesenie, ktorým prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného. Zároveň súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo ochranného opatrenia. K právnej kvalifikácii skutku uvedeného v obžalobe Prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cu- dziu vec tým, že sa jej zmocni a čin spácha na veci, ktorú má iný pri sebe. Objektom trestného činu krádeže je ochrana vlastníckych práv k veciam a predmetom útoku je cudzia vec, pričom cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, ktorá nepatrí páchateľovi vôbec alebo mu nepatrí výlučne a ktorú páchateľ pred útokom nemá vo svojej dispozícií. Prisvojením veci sa na účely tohto zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou. Zmocnenie sa veci z hľadiska dikcie ustanovení § 212 odseku 2 Trestného zákona predpokladá cielenú protiprávnu aktivitu nie vo vzťahu k akejkoľvek veci, ale vo vzťahu k „cudzej“ veci, teda veci, ktorá je vo vlastníctve inej (odlišnej od páchateľa) fyzickej alebo právnickej osoby. Trestný čin krádeže je dokonaný prisvojením si cudzej veci zmocnením sa jej. Ak je splnená podmienka zmocnenia sa veci, ktorú má iný pri sebe, pôjde o trestný čin krádeže § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona a to bez ohľadu na výšku spôsobenej škody. Zo skutkovej vety výroku o vine rozsudku je zrejmé, že z hľadiska objektívnej stránky konanie obžalovaného naplnilo všetky zákonné znaky skutkovej podstaty krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona. V tomto prípade by ale bolo možné konanie obžalovaného kvalifikovať aj ako krádež podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona vzhľadom na výšku spôsobnej škody v momente zmocnenia sa cudzej veci - zlatých retiazok, kedy bol prečin krádeže dokonaný, ktorá škoda výrazne presiahla čiastku 266 Eur. Keďže v oboch prípadoch ide o základné skutkové podstaty a súbežné posúdenie konania obžalovaného podľa oboch týchto ustanovení je vylúčené, správne obžaloba kvalifikovala skutok iba ako krádež podľa § 212 odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, lebo táto kvalifikácia má prednosť pred kvalifikáciou podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona zohľadňujúcou ako zákonný znak len výšku spôsobenej škody. Obžalovaný konal ako trestne zodpovedný páchateľ, pričom konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona, lebo chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujmy chránené Trestným zákonom. Na záver treba uviesť, že vyvodeniu trestnej zodpovednosti obžalovaného nebránil ani tzv. materiálny korektív uvedený v § 10 odsek 2 Trestného zákona. Zo spôsobu vykonania činu a jeho následku, okolností, za ktorých bol spáchaný, miere zavinenia a pohnútky obžalovaného, po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin. K dokazovaniu vo vzťahu k výroku o treste S poukazom na súdom prijaté vyhlásenie o vine obžalovaného vykonával súd na hlavnom pojednávaní len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, v rámci ktorých vypočul obžalovaného, so súhlasom stráne prečítal znalecký posudok a oboznámil čítaním relácie (správy) na obžalovaného. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané.

Z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že po podmienečnom prepustení z výkonu trestu, sa hneď zamestnal a vrátil sa do Š., spravil tento skutok a tiež nezaplatil alimenty. Potom sa nahneval sám na seba a odišiel na jeseň 2012 pracovať do zahraničia, pracoval v Z. aj v K. ako mäsiar, celý život pracuje ako mäsiar. V K. zarábal priemerne asi 3.500 €, keď pracoval v Z. tak to bolo od 1.500 € do 1.800 €. Skoncoval so starým spôsobom života, našiel si v zahraničí aj priateľku zo W., ktorá otehotnela. Ona v zahraničí vychovávať dieťa nechcela, tak kúpili spolu dvojgeneračný dom v J. V., býva tam spolu so svokrovcami, tí bývajú na prízemí, na poschodí on s rodinou. Družka je v byte teraz sama, aj na deti je sama, poberá len materskú. Dňa 23.12.2016 priletel z K. na dovolenku, 24.12.2016 sa mu narodil s priateľkou ďalší syn, medzi tým si vyplatil všetky podlžnosti voči poškodenému v tejto veci, voči exmanželke na výživnom, ako aj ostatné exekúcie a v podstate sa dá povedať, že v cudzine viedol riadny život. Dňa 30.12.2016 išli synovi spraviť rodný list a na matrike bol zadržaný. Má 3 deti, s exmanželkou, ktorej neplatil alimenty má jednu 14 ročnú dcéru a s terajšou priateľkou O. S. má dve deti, to staršie má 1 rok a 4 mesiace. Čo sa týka náhrady škody poškodenej spoločnosti Q., W.. Y.. R.., doklad o úhrade nemá, ale má zmier podpísaný konateľom spoločnosti, v ktorom potvrdzuje, že mu uvedenú sumu zaplatil. Z pripojeného zmieru súd zistil, že obžalovaný zaplatil poškodenej spoločnosti Q., W..Y..R.. škodu vo výške 2.484,82 € dňa 2.2.2017. Z výsluchu svedkyne H. Y., manželky konateľa poškodenej spoločnosti Q., W..Y..R.., ktorá v klenotníctve pracuje ako vedúca, vyplynulo, že sumu 2.484,82 € priniesol v hotovosti brat obžalovaného, teda škoda bola spoločnosti Q., W..Y..R.., v celom rozsahu uhradená. Z registra trestov vyplynulo, že obžalovaný má tri záznamy, konkrétne prvé odsúdenie rozhodnutím Vojenského súdu v Bratislave z 22.1.2002, sp. zn. 3T/346/2001, podľa § 187 odsek 1 Trestného zákona podmienečne na 2 roky so skúšobnou dobou do 6.9.2004 má už zahladené, druhé odsúdenie bolo rozsudkom Okresného súdu Galanta z 27.9.2006, sp. zn. 2T/90/06, podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený 14.12.2010 a bola mu určená skúšobná doba na 5 rokov, v ktorej sa dosiaľ neosvedčil. Ako posledné má evidované odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/50/2013 z 5. apríla 2013, ktorým bol odsúdený podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, ktorý mu premenený na trest odňatia slobody 100 dní a 5.6.2014 mu bol nariadený výkon tohto trestu odňatia slobody. Z lustrácie ZVJS vyplynulo, že obžalovaný aktuálne vykonáva trest odňatia slobody od 30.12.2016 do 09.04.2017 vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/50/2013. Z výpisu z evidencie priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa 19.9.2014 dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 30,- Eur a 13. novembra 2015 sa dopustil priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, keď porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za ktorý mu bola uložená pokuta vo výške 20,- Eur. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa proti obžalovanému iné trestné stíhanie aktuálne nevedie. Rovnako z lustrácie v databáze súdov a Generálnej prokuratúry SR nebolo zistené , že by sa viedlo iné konanie vo vzťahu k obžalovanému. Z pripojeného trestného rozkazu Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/50/2013 z 5. apríla 2013 súd zistil, že predmetným trestným rozkazom bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy spáchaného z nedbanlivosti podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest povinnej práce podľa vo výmere 200 hodín. Predmetný trestný rozkaz si obžalovaný podľa pripojenej doručenky prevzal 26.4.2013. Z pripojeného nariadenia výkonu trestu bolo zistené, že vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/50/2013 mu bol po premene trestu povinnej práve na trest odňatia slobody nariadený výkon trestu odňatia slobody dňa 24.6.2014. Zo spisu zároveň vyplynulo, že súd na obžalovaného v tejto trestnej veci 26.11.2013 vydal príkaz na zatknutie, ktorý nebol zrealizovaný, nakoľko bol obžalovaný 30.12.2016 zadržaný na podklade príkazu na dodanie do výkonu trestu vydaného vo veci Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/50/2013. Z obhajobou predložených rodných listov vyplynulo, že obžalovaný je otcom dvoch maloletých detí narodených 18.10.2015 a 24.12.2016, a že ich matkou je O. S.Á.. Z obhajobou predloženej pracovnej zmluvy súd zistil, že obžalovaný 15.8.2016 uzavrel pracovnú zmluvu so spoločnosťou so sídlom v K. v meste W.. K výroku o treste Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí

podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V stručnosti treba uviesť, že princíp ukladania úhrnného trestu podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona spočíva v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu sa postupuje aj v prípade ukladania súhrnného trestu, ktorý súd ukladá vtedy, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. V tomto prípade súd zistil, že súdený skutok spáchaný obžalovaným 14. mája 2012 sa zbieha so skutkom dokonaným 26.4.2013, za ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/50/2013 z 5. apríla 2013, právoplatným a vykonateľným 28.5.2013. Zbiehajú sa preto, lebo medzi týmito skutkami nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za iný trestný čin obžalovaného. Obžalovanému bolo preto potrebné ukladať súhrnný trest. Zbiehajúce sa trestné činy sú v tomto prípade trestné rovnako, za oba je možné páchateľa potrestať odňatím slobody až na dva roky. V takom prípade je potrebné trest ukladať podľa toho trestného činu, ktorý je typovo závažnejší a tým je v tomto prípade prečin krádeže, keďže tento bol, na rozdiel od prečinu zanedbania povinnej výživy, spáchaný obžalovaným úmyselne. Spôsob zavinenia je tak determinantom určenia činu najprísnejšie trestného v tejto veci. Pri ukladaní trestu obžalovanému taktiež súd obligatórne prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, že nahradil spôsobenú škodu (§ 36 písmeno k) Trestného zákona) a že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písmeno l) Trestného zákona). Obžalovanému naopak priťažovalo, že už bol v minulosti odsúdený (§ 37 písmeno m) Trestného zákona) a ako už bolo vyššie odôvodnené, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona). V konečnom súčte bol u obžalovaného pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností vyrovnaný (2:2), preto v súlade s ust. § 38 odsek 2 Trestného zákona mohol súd ukladať obžalovanému trest odňatia slobody až na 2 roky. Uložený súhrnný trest je nepodmienečný aj s poukazom na skutočnosť, že za zbiehajúci prečin zanedbania povinnej výživu už bol obžalovaný potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý aktuálne vykonáva, pričom práve táto okolnosť znemožňovala uloženie iného než nepodmienečného trestu odňatia slobody ako trestu súhrnného, keďže súhrnný trest musí byť vždy prísnejší ako trest uložený skorším rozsudkom (obdobne pozri Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2013, sp. zn. 2 Tdo 68/2012, zdroj: www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>). Pri úvahách o druhu trestu treba doplniť, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody by v prípade obžalovaného aj tak neprichádzal v zmysle ust. § 49 odsek 2 Trestného zákona do úvahy (cit. ust. to priamo vylučuje - pozn. súdu), keďže sa obžalovaný žalovaného úmyselného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Evidentne teda, aj vzhľadom na spôsob vykonania činu, ktorý je obdobný ako v minulosti (rozdiel bol len v (ne)použitom násilí - pozn. súdu), výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody nemal na obžalovaného odstrašujúci vplyv a zjavne nepôsobil ani dostatočne prevýchovne. K úvahám o výmere trestu odňatia slobody treba uviesť, že oproti pôvodnému výroku o treste trestného rozkazu súd obžalovanému navyše priznal aj poľahčujúcu okolnosť, že nahradil spôsobenú škodu (§ 36 písmeno k) Trestného zákona), naopak pri ukladaní súhrnného trestu mu navyše priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písmeno h) Trestného zákona). Súd potom obžalovanému trest odňatia slobody pôvodne mu uložený trestným rozkazom ako samostatný vo výmere 6 mesiacov zvýšil na súhrnný trest odňatia slobody nepodmienečne vo výmere 7 mesiacov. Tu súd prihliadol na to, že

obžalovaného trestá za dva trestné činy, zároveň však prihliadol aj na časový odstup, ktorý uplynul od spáchania trestnej činnosti, na obžalovaným verbalizovaný kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti, ako aj jeho postoj k náhrade škody a snahu zmeniť predchádzajúci spôsob života založením si vlastnej rodiny a nájdením si dobre platenej práce v zahraničí. Keďže súd ukladal súhrnný trest, zároveň podľa 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Galanta z 5. apríla 2013, sp. zn. 29T/50/2013, právoplatný a vykonateľný 28.5.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Ide o výrok obligatórny v prípade ukladania súhrnného trestu. Nepodmienečný trest, ktorý vo veci obžalovaný aktuálne vykonáva, mu bude započítaný do uloženého súhrnného trestu po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením. Ako už bolo vyššie uvedené, obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, preto ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona do ústavu so stredným stupňom stráženia. Takto uložený trest považoval súd vzhľadom na osobu obžalovaného a okolnosti spáchania skutku za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . O náhrade škody súd nerozhodoval, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že škoda vo výške 2.484,82 Eur bola poškodenej obchodnej spoločnosti Q., W..Y..R.. v celom rozsahu obžalovaným uhradená.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok. V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.