Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-7Cb/120/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou vo veci sporu žalobcu REVERIZ7 s. r. o., J. Kráľa 5/A, Lučenec, IČO: 47 472 481, zastúpeného Advokátska kancelária Krnáč s. r. o., Horná 65A, Banská Bystrica proti žalovanému I. DRUŽSTEVNÁ, a. s. Dačov Lom, IČO: 36 023 604, zastúpeného JUDr. Edinou Kocsisovou splnomocnenou zástupkyňou, so sídlom Viničky, Vojtecha Gondu 31/33, o určenie neplatnosti uznesení prijatých na Mimoriadnom valnom zhromaždení, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou žalobca žiadal súd, aby určil, že všetky uznesenia prijaté na Mimoriadnom valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti I. DRUŽSTEVNÁ, a. s. Dačov Lom, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.04.2015 o 10.00h v sídle žalovaného sú neplatné a to na tom skutkovom základe, že žalobca je právnickou osobou, akcionárom žalovaného, pričom má vo vlastníctve cenné papiere spolu 1.493 akcií znejúcich na meno. Zároveň v žalobe ďalej uviedol, že 10.04.2015 v sídle žalovaného o 10.00h sa uskutočnilo Mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov v spoločnosti žalovaného, ktorého programom bolo podľa pozvánky zo dňa 02.03.2015 jednak otvorenie a kontrola počtu akcionárov a nimi prezentovaných hlasov, voľba orgánov Mimoriadneho valného zhromaždenia, rokovanie akcionárov o kúpnej cene za predaj akcií spoločnosti, rozhodnutie o výmene akcií za akcie s vyššou menovitou hodnotou, zmena stanov spoločnosti a záver. Zároveň uviedol, že sa ako akcionár akciovej spoločnosti žalovaného dozvedel o tomto Mimoriadnom valnom zhromaždení na základe pozvánky zo dňa 02.03.2015 a tohto Mimoriadneho valného zhromaždenia sa aj zúčastnil, v priebehu Mimoriadneho valného zhromaždenia bolo akcionármi prijatých niekoľko rozhodnutí formou uznesení valného zhromaždenia, pričom za prijatie týchto rozhodnutí hlasoval aj sám žalovaný a to s jeho vlastnými akciami. V tejto súvislosti poukázal žalobca na ustanovenie § 161 a) ods. 1 Obchodného zákonníka ako aj na ustanovenia § 161 b) ods. 1 písm. d) a ods. 2 Obchodného zákonníka, tiež uviedol, že žalovaný nadobudol bezodplatne vlastné akcie spoločnosti krátko po jej založení v roku 1997, pričom tieto mal v zákonnej lehote buď previesť na inú osobu, alebo mal povinnosť znížiť základné imanie o sumu rovnajúcu sa ich menovitej hodnote a tieto akcie vziať z obehu. Zo strany žalovaného však táto zákonná povinnosť nebola v celom rozsahu splnená, pričom žalovaný na Mimoriadnom valnom zhromaždení konanom 10.04.2015 v rozpore so zákonom vykonával hlasovacie práva spojené s vyššie uvedenými vlastnými akciami na základe čoho došlo na tomto zhromaždení k prijatiu rozhodnutí v rozpore so zákonom. Žalobca zároveň poukázal na ďalšie ustanovenia Obchodného zákonníka a to § 155 ods. 3, 4 v spojení s § 157 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy žalobca má za to, že ustanovenia Stanov žalovaného priamo odporujú ustanoveniu § 157 Obchodného zákonníka, keďže v zmysle ustanovenia druhej časti článku 3 ods. 3 Stanov je základné imanie spoločnosti rozdelené

na 116.542 akcií znejúcich na meno v listinnej podobe, menovitá hodnota jednej akcie na meno v listinnej podobe je 33,19 Eur, pričom podľa žalobcu však menovitá hodnota akcie v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka musí byť vyjadrená kladným celým číslom, čo číslo 33,19 Eur nie je a teda ak sa na Mimoriadnom valnom zhromaždení hlasovalo akciami, ktoré na základe stanov boli vydané v rozpore so zákonom je takéto hlasovanie neplatné. Zároveň žalobca v podanej žalobe uviedol, že akcie na meno ktoré žalovaný vydal neobsahujú zákonom predpísané náležitosti v zmysle ustanovenia § 155 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka - neobsahujú číselné označenie, zákonnú menovitú hodnotu a bydlisko akcionára a teda žalobca má za to, že tieto sú vydané v rozpore so zákonom a aj hlasovanie s takýmito akciami je teda neplatné. Žalobca zároveň namietal, že Mimoriadne valné zhromaždenie nebolo uznášania schopné nakoľko pre posudzovanie uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia je rozhodujúci počet prítomných hlasov, pričom v danom prípade do tohto počtu boli započítané aj hlasy, ktoré pripadali na vlastné akcie žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že bolo porušené ustanovenie časti IV písm. A) článok 9 ods. 3 resp. ods. 4 Stanov nakoľko do počtu prítomných hlasov boli pre účely posúdenia uznášania schopnosti Mimoriadneho valného zhromaždenia započítané aj vlastné akcie žalovaného. Z hlasov, s ktorými hlasoval žalovaný by Mimoriadne valné zhromaždenie nebolo uznášania schopné podľa časti IV písm. A) článku 9 ods. 3 Stanov, ale muselo by sa postupovať podľa časti IV písm. A) článok 9 ods. 4 Stanov a muselo by sa teda konať náhradné valné zhromaždenie, čo sa však v danom prípade nestalo. Zároveň žalobca v podanej písomnej žalobe uviedol, že pri nezarátaní hlasov priradených na vlastné akcie žalovaného by na Mimoriadnom valnom zhromaždení nedošlo k prijatiu žiadnych uznesení a už vôbec nie uznesenia o zmene stanov, na ktoré sa vyžaduje 2/3 väčšina prítomných hlasov akcionárov v zmysle časti IV písm. A) článok 10 ods. 3 Stanov. Žalobca zároveň poukázal na ustanovenie § 183 a § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom uviedol, že zo strany žalobcu ako akcionára bola splnená podmienka na domáhanie sa práva podľa vyššie citovaného ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom žalobca na Mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 10.04.2014 podal voči všetkým rozhodnutiam uznesenia Mimoriadneho valného zhromaždenia protest do zápisnice. Zápisnicu však k dispozícii nemá, keďže napriek výzvam žalovaný mu uvedenú nevydal. Žalovanému bola doručená žaloba s výzvou na vyjadrenie sa k žalobe, kedy žalovaný podaním zo dňa 29.09.2015 v predmetnom vyjadrení poukázal na tú skutočnosť, že dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno len v tých prípadoch, keď je napadnuté uznesenie v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou, alebo stanovami, či už pre vecno- právne ako aj formálno-právne vady. Zároveň musia byť splnené ďalšie dve podmienky, teda akcionár, ktorý sa zúčastnil na valnom zhromaždení sa môže domáhať vyhlásenia uznesení za neplatné iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia a ak porušenie zákona spoločenskej zmluvy, alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 112/01. Uviedol, že rozpor uznesenia valného zhromaždenia so zákonom, spoločenskou zmluvou, alebo so stanovami musí byť taký, aby ním mohlo dôjsť k obmedzeniu práva spoločníka, ktorý sa domáha určenia neplatnosti uznesenia. V prípade ak akcionár nepreukáže obmedzenie jeho práv alebo to, že mohlo dôjsť k obmedzeniu jeho práv spoločníka, súd takúto žalobu zamietne. Poukázal na rozsudok Krajského súdu Bratislava II sp. zn. Cob 114/2012. Zároveň poukázal na ustanovenie § 131 ods. 2 v spojení s § 183 Obchodného zákonníka, kedy súd je pri rozhodovaní viazaný dôvodmi neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, tak ako boli v žalobe pretože podľa ustanovenia § 131 ods. Obchodného zákonníka sa dôvody neplatnosti koncentrujú súčasne s právom na podanie žaloby do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Ob 46/2002. Z uvedených dôvodov podľa názoru žalovaného z podanej žaloby nebolo dostatočným spôsobom zrejmé a ani tvrdené akým spôsobom prijatím jednotlivých uznesení mohlo dôjsť k obmedzeniu práv žalobcu. Nie je teda splnená zákonná požiadavka pre rozhodnutie súdu podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uviedol, že žalobca namieta porušenia zákona resp. stanov a neplatnosť vydaných akcií, ktoré nesúvisia s napádanými uzneseniami a nemajú vplyv ani nemôžu obmedziť práva akcionára vo vzťahu k prijatým uzneseniam, preto potom aj v súlade a s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 112/01 je podľa žalovaného potrebné odmietnuť žalobu pretože bola odôvodnená takými nezávažnými nedostatkami, že vyhlásenie uznesenia za neplatné by bolo v rozpore s dobrými mravmi a takýto návrh menšinového akcionára kvalifikoval ako zneužitie práva.

2. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 19.11.2015 uviedol s poukazom na ustanovenie § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy uvedené zákonné ustanovenie vymedzuje okruh osôb oprávnených podať žalobu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia ktorými sú

každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnací správca, člen dozornej rady, bývalý spoločník a bývalý konateľ za predpokladu ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Zároveň poukázal na ustanovenie § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, kedy od 01.01.2002 podľa citovaného zákonného ustanovenia môže na návrh spoločníka súd určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia len, ak porušenie zákona spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha. Uviedol, že z povahy tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že postačuje možnosť protiprávneho obmedzenia práva spoločníka, nevyžaduje sa teda reálne obmedzenie jeho práva na to, aby bola žaloba podľa tohto ustanovenia úspešná. Uviedol, že uvedený záver bol uvedený aj v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.06.2011 sp. zn. IV 434/2010-39 z ktorého okrem iného vyplýva, že podľa názoru Ústavného súdu Najvyšší súd formálne konštatoval, že sťažovateľka nepreukázala v zákonnej lehote obmedzenie svojich práv ako akcionára v konaní Mimoriadneho valného zhromaždenia; opomenul pritom skutočnosť, resp. nevysporiadal sa s otázkou, že každé rozhodovanie o právach akcionára sa ho dotýka, najmä otázky, ktorá sa týka podielu akcionára na zisku akciovej spoločnosti o ktorom v danom prípade rozhodovalo aj Mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré napáda sťažovateľka. Uviedol, že ústavný súd sa naopak vo vzťahu k splnenia kumulatívnej podmienky uvedenej v ustanovení § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka v právnom spore podľa ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka stotožňuje s právnym názorom sťažovateľky podľa ktorého v takomto právnom spore stačí preukázať, že v rozpore so zákonom prípade stanovami spoločnosti valným zhromaždením bolo prijaté rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu valného zhromaždenia sa týkalo akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné v rozpore s právnou normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli. Stačí preukázať, že v rozpore so zákonom prípadne stanovami spoločnosti valným zhromaždením bolo prijaté rozhodnutie, ktoré vo vzťahu k obsahu programu valného zhromaždenia sa dotýka akéhokoľvek práva patriaceho akcionárovi a bolo by nadbytočné v rozpore s právnou normou a aj v rozpore s uplatneným nárokom na takomto skutkovom základe takto postihnutého akcionára skúmať, či aj jeho práva reálne porušené boli.

3. Žalobca svojim podaním zo dňa 19.01.2016 uviedol, že keďže nemal k dispozícii dokumenty ktorým bola jednak zápisnica z Mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 10.04.2015 anonymizovaná listina prítomných akcionárov na Mimoriadnom valnom zhromaždení konanom dňa 10.04.2015 a aktuálne znenie stanov zo dňa 10.04.2015, upresnil žalobný petit a to tak, že žiadal, aby súd určil, že uznesenie prijaté na Mimoriadnom valnom zhromaždení obchodnej spoločnosti I. DRUŽSTEVNÁ, a. s. Dačov Lom, ktoré sa uskutočnilo dňa 10.04.2015 o 10.00h v sídle žalovaného, uznesenie v znení:

I.) Mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré bolo zvolané v zmysle stanov I. DRUŽSTEVNEJ, a. s. sa konalo s celkovým počtom 74.379 platných hlasov, t. j. 63,82 % na základnom imaní I. DRUŽSTEVNEJ, a. s. Dačov Lom:

II.) Mimoriadne valné zhromaždenie schvaľuje: g) predseda Mimoriadneho valného zhromaždenia pán U. R. h) zapisovateľ a zápisnice Y.. A. Y. T. K.) I. A. T. L. R., T.Á. I. Y. L.. j) skrutátorov páni Y. E., L. V. A., T. Q. A., T. K. E., T. Y. Ľ. k) odsúhlasenú cenu akcionármi v hodnote 14 Eur jednu akciu l) Mimoriadne valné zhromaždenie ruší pôvodné znenie stanov zo dňa 14.05.2009 a schvaľuje nové znenie stanov v navrhovanej podobe s dnešného Mimoriadneho valného zhromaždenia je neplatné.

V predmetnom podaní žalobca uviedol, že tak ako tvrdil žalovaný nadobudol bezodplatné vlastné akcie spoločnosti krátko po jej založení v roku 1997, pričom tieto mal v zákonnej lehote previesť na inú osobu, alebo mal povinnosť znížiť základné imanie o sumu rovnajúcu sa ich menovitej hodnote a tieto akcie vziať z obehu. Zo strany žalovaného však táto zákonná povinnosť nebola v celom rozsahu splnená, pričom žalovaný na Mimoriadnom valnom zhromaždení konanom 10.04.2015 v rozpore so zákonom vykonával hlasovacie právo spojené s uvedenými vlastnými akciami na základe čoho došlo na tomto zhromaždení k prijatiu rozhodnutí resp. uznesení v rozpore so zákonom. Poukázal na ustanovenie § 161 a),b) ods. 1, 2 a § 161 d) ods. 1 Obchodného zákonníka. Uviedol, že z notársky overenej zápisnice z Mimoriadneho valného zhromaždenia vyplynulo, že jednotlivé body resp. uznesenia boli prijaté buď na polovičnou alebo viac ako 2/3 väčšinou hlasov, avšak zo žalovaného predloženej anonymizovanej listiny prítomných akcionárov na Mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo 10.04.2015 nie je zrejmé, či sa predmetného Mimoriadneho valného zhromaždenia zúčastnil aj žalovaný

ako akcionár a teda či žalovaný vykonával hlasovacie práva s vlastnými akciami, ktoré má žalovaný navyše vo vlastníctve v rozpore so zákonom. Uviedol, že uvedená informácia má význam preto, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že žalovaný nemôže hlasovať s vlastnými akciami, ktoré má žalovaný navyše vo vlastníctve v rozpore so zákonom. Ďalej uviedol, že pri nezarátaní hlasov priradených na vlastné akcie žalovaného by na predmetnom valnom zhromaždení nedošlo k prijatiu žiadnych rozhodnutí resp. uznesení a už vôbec by nedošlo k zmene stanov (na ktoré sa vyžaduje až 2/3 väčšina prítomných hlasov akcionárov v zmysle časti IV písm. A) čl. 10 ods. 3 Stanov) s poukazom na ustanovenie § 186 ods. 3 Obchodného zákonníka podľa ktorého pri hlasovaní na valnom zhromaždení sa neprihliada na akcie s ktorými akcionár nemôže vykonávať hlasovacie právo. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby žalovaný predložil listinu prítomných akcionárov na Mimoriadnom valnom zhromaždení, ktoré sa konalo dňa 10.04.2015 a to v neanonymizovanej podobe, keďže z anonymizovanej podoby nie je možné zistiť, či žalovaný vykonával hlasovacie právo s vlastnými akciami, ktoré má navyše v rozpore so zákonom. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 189 ods. 2 Obchodného zákonníka. V uvedenom vyjadrení zároveň uviedol, že žalobca má za to, že ustanovenia Stanov žalovaného priamo odporujú ustanoveniu § 157 Obchodného zákonníka, keďže v zmysle časti II článku 3 ods. 3 Stanov je základné imanie spoločnosti rozdelené na 116.542 akcií znejúcich na meno v listinnej podobe, pričom menovitá hodnota jednej akcie na meno v listinnej podobe je 33,19 Eur. Podľa žalobcu však menovitá hodnota akcie v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka musí byť vyjadrená kladným celým číslom, čo číslo 33,19 Eur nie je a teda ak sa na predmetnom Mimoriadnom valnom zhromaždení hlasovalo akciami, ktoré na základe Stanov boli vydané v rozpore so zákonom je aj takéto hlasovanie neplatné. Zároveň poukázal na ustanovenie § 155 ods. 3, 4 Obchodného zákonníka, kedy žalovaného akcie na meno ktoré vydal neobsahujú číselné označenie, zákonnú menovitú hodnotu a bydlisko akcionára a teda žalobca má za to, že tieto sú vydané v rozpore so zákonom a aj hlasovanie s takýmito akciami je neplatné. Preto porušenie zákona resp. Stanov mohlo obmedziť práva žalobcu ako akcionára, ktorý sa domáha vyhlásenia tohto uznesenia za neplatné. Zároveň uviedol, že pokiaľ sa týka aj odsúhlasenej ceny jednej akcie vo výške 14 Eur, uvedená skutočnosť mohla obmedziť aj obmedzila majetkové práva žalobcu ako akcionára, keďže nominálna hodnota akcie je viac ako 33 Eur. uviedol, že v prípade, ak by sa valné zhromaždenie platne uznieslo na vyššej cene za jednu akciu, čo by objektívne aj zodpovedalo skutočnému stavu spoločnosti, mohol žalobca v prípade predaja svojich akcií inkasovať vyššiu kúpnu cenu. Uviedol, že zmena stanov bezpochyby v najväčšej možnej miere obmedzila práva žalobcu ako akcionára, kedy v stanovách došlo k viacerým zmenám, ktoré spôsobili zmeny bezprostredne sa dotýkajúce nielen žalobcu ako akcionára. Poukázal na zmenu článku III Stanov, kedy došlo k zmene bodu 6 a k doplneniu tohto článku o body 7 a 8, pričom podľa jeho názoru podstatou týchto zmien je zrejme zabezpečiť čo najrýchlejší prevod akcií na žalovaného resp. zabezpečiť predkupné právo v prospech žalovaného. Uviedol, že v týchto ustanoveniach je dokonca upravená aj situácia, keď by žalovaný nemal záujem využiť predmetné predkupné právo. Zároveň tiež uviedol, že žalovaný v prípade, ak by nemal záujem o dokúpenie akcií od akcionára, tak akcionár musí požiadať predstavenstvo žalovaného, aby mu udelil súhlas s prevodom akcií na tretiu osobu, pričom žalovaný môže odmietnuť udeliť takýto súhlas v prípade, že by zmenou akcionárskeho portfólia mohlo dôjsť k zmene obchodnej produkčnej stratégie spoločnosti, k zmene predmetu podnikania spoločnosti, k nepriateľskému previatiu spoločnosti. Uviedol, že uvedená formulácia bez pochyby obmedzuje práva žalobcu ako akcionára v najvyššej možnej miere a to napr. právo na prevoditeľnosť akcií a teda ide o podstatný zásah do práv akcionára. V prípade, že by akcionár mal záujem previesť svoje akcie na tretiu osobu, tak by predstavenstvo spoločnosti muselo skúmať obchodnú a produkčnú stratégiu tretej osoby v súvislosti s nadobúdanými akciami žalovaného, ďalej by predstavenstvo muselo skúmať, či by tretia osoba nemala záujem meniť predmet podnikania žalovaného, ba dokonca by musela skúmať, či tretia osoba nepriateľsky neprevezme spoločnosť. Uvedené je nemysliteľné a to najmä vo vzťahu k nepriateľskému prevzatiu spoločnosti. Poukázal na slovné spojenie, nepriateľské prevzatie spoločnosti. Uviedol, že keďže tento pojem nie je definovaný, záležalo by výlučne od posúdenia predstavenstva, či dovolí previesť akcionárovi akcie na tretiu osobu. Uviedol, že pokiaľ by nastala situácia, že žalovaný nebude mať záujem nadobúdať akcie akcionára, pričom ani neudelí súhlas prevodom na tretiu osobu napr. z dôvodu možného nepriateľského prevzatia spoločnosti tu by bol akcionár nútený zotrvať v spoločnosti aj v prípade, že by o to už nemal záujem resp. aj v prípade, že by už nechcel byť akcionárom. Uviedol, že zmena článku III. Stanov spôsobuje, že akcie žalovaného môže nadobúdať buď spoločnosť, alebo tretia osoba resp. subjekt s ktorým bude žalovaný súhlasiť, čo je v príkrom rozpore s nadobúdaním akcií ako takých, ba dokonca je možné dôvodne pochybovať o platnosti a zákonnosti takýchto dojednaní. Žalobca zároveň poukázal na zmenu článku IV. Stanov, keďže článok IV. Stanov bol doplnený o body 3, 4 a 5 pričom v rámci citovaného dojednania je možné pochybovať

o pojme hrozba nepriateľského prostredia. Záver citovaného ustanovenia podobne nevylučuje ďalšie dôvody, ktoré môžu byť jednostranne určené žalovaným. Uvedené ustanovenie bezpochyby porušuje zákon resp. stanovy a obmedzuje práva nielen žalobcu ako akcionára a to napr. právo podieľať sa na riadení spoločnosti a teda ide o podstatný zásah do práv žalobcu, pričom prijaté ustanovenia jednostranne zlepšujú postavenie žalovaného, ktorý si môže takpovediac robiť čokoľvek bez ohľadu na vôľu akcionárov, pričom však aj bez ohľadu na uvedené, v zmysle prijatého uznesenia na Mimoriadnom valnom zhromaždení došlo k zhoršeniu postavenia žalobcu ako akcionára a teda na základe všetkých ním uvádzaných skutočností a tvrdení je možné konštatovať, že žalobca v zmysle ustanovenia § 131 v spojení s ustanovením § 183 Obchodného zákonníka namieta porušenie zákona resp. stanov a neplatnosť napádaného uznesenia, ktoré má vplyv a môže obmedziť práva akcionára. Uviedol záverom, že žalovaný vykonával hlasovacie práva s vlastnými akciami, ktoré má navyše v majetku, v rozpore so zákonom, že akcie žalovaného neobsahujú zákonom predpísané náležitosti a teda aj hlasovanie s nimi je neplatné, že stanovy žalovaného obsahujú ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom a že bez hlasov pripadajúcich na vlastné akcie žalovaného by na Mimoriadnom valnom zhromaždení neboli prijaté žiadne uznesenia.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.03.2016 uviedol, že podľa jeho názoru žalobca nemôže doplňovať a upresňovať žalobný petit po uplynutí viac ako 9 mesiacov od prijatia uznesení na Mimoriadnom valnom zhromaždení, pričom poukázal na ustanovenie § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka (viď čl.103), kedy právo zaniká ak ho oprávnená osoba neuplatní do 3 mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Dôvody pre ktoré takto žalobca konal považuje za irelevantné, kedy však Y.. Y. S., ktorý bol konateľom žalobcu na predmetnom Mimoriadnom valnom zhromaždení bol osobne prítomný, čo znamená, že sa oboznámil s obsahom prijatých uznesení priamo počas rokovania Mimoriadneho valného zhromaždenia. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný mal vykonávať hlasovacie práva na Mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 10.04.2015 vlastnými akciami na základe čoho došlo k prijatiu rozhodnutí v rozpore so zákonom, uvedené tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Uviedol, že žalovaný spĺňa zákonný predpoklad v zmysle ustanovenia § 161 a) ods. 1 Obchodného zákonníka, kedy vlastné akcie nadobudol žalovaný v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 52 Cbi 19/2009 ktorým rozhodnutím súd rozhodol o vylúčení majetku zo súpisu konkurznej podstaty PD Dačov Lom. Zároveň uviedol, že tvrdenia žalobcu, že z predloženej anonymizovanej listiny prítomných akcionárov nie je zrejmé, či sa predmetného Mimoriadneho valného zhromaždenia zúčastnil aj žalovaný ako akcionár a teda, či žalovaný vykonával hlasovacie práva s vlastnými akciami avšak zároveň žalobca tvrdí, že pri nezarátaní hlasov priradených na vlastné akcie žalovaného by na predmetnom Mimoriadnom valnom zhromaždení nedošlo k prijatie žiadnych rozhodnutí resp. uznesení a ani k zmene stanov, tieto tvrdenia si vzájomne podľa jeho názoru odporujú, keďže žalobca tvrdí, že žalovaný na Mimoriadnom valnom zhromaždení v rozpore so zákonom vykonával hlasovacie práva spojené s vlastnými akciami a to bez toho, aby svoje tvrdenia podložil akýmkoľvek dôkazom a dokonca sám uvádza, že nie je zrejmé, či žalovaný na predmetnom Mimoriadnom valnom zhromaždení vykonával hlasovacie práva vlastnými akciami. Zároveň uviedol, že žalovaný nemôže vyhovieť žiadosti žalobcu o predloženie listiny prítomných akcionárov na Mimoriadnom valnom zhromaždení konanom 10.04.2015 v neanonymizovanej podobe a to z dôvodu ochrany záujmov akcionárov žalovaného ako aj z dôvodu ochrany osobných údajov akcionárov. Zároveň uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že akcie žalovaného sú vydané v rozpore so zákonom a neobsahujú zákonom predpísané náležitosti a to číselné označenie, zákonnú menovitú hodnotu a bydlisko navrhovateľa a preto je aj hlasovanie s takými akciami neplatné, je potrebné poukázať na ochranu práv dobromyseľného nadobúdateľa akcií, ktoré zakladá domnienku platnosti vydanej akcie aj v prípade nedodržania postupu vydania. Uvedená právna domnienka prispieva k zachovaniu právnej istoty akcionárov, ktorí akcie nadobudli v dobrej viere. Podpisom členov predstavenstva na akcií je viazaný v rozsahu práv a povinností inkorporovaných do akcie nadobúdateľa, ktorých nadobúda dobromyseľne. Pokiaľ ide o nesplnenie obsahových náležitostí ako vyplýva aj z rozhodovacej činnosti NS ČR (29 Cdo 1281/2011 zo dňa 27.07.2011) vo výnimočných prípadoch môže súd akciu považovať za platnú aj bez splnenia obsahových náležitostí, pokiaľ je nesplnenie týchto náležitostí tak marginálneho rozsahu, že by neplatnosť akcií pôsobila značne neprimerane. Zároveň uviedol, že pokiaľ žalobca tvrdí, že porušením zákona resp. stanov mohlo dôjsť k obmedzeniu práva žalobcu ako akcionára uzneseniami prijatými na Mimoriadnom valnom zhromaždení, však k obmedzeniu práva akcionára, ani ostatných akcionárov nedošlo ani k takémuto obmedzeniu dôjsť nemohlo. Žalobca aj ostatní akcionári mali zachované právo podieľať sa na spoločnosti, zúčastniť sa valného zhromaždenia osobne, alebo na základe plnomocenstva, právo hlasovať na ňom. Zároveň uviedol, že žalobca bol o konaní Mimoriadneho

valného zhromaždenia spoločnosti riadne informovaný pozvánkou zo dňa 02.03.2015, zúčastnil sa na zasadnutí konateľ žalobcu osobne, nebolo mu odopreté ani právo hlasovať na ňom. Zároveň žalobca počas rokovania využil aj právo na informácie a vysvetlenia a vzniesol niekoľko námietok a protestov. Poukázal na právnu úpravu českého Občianskeho zákonníka a to § 260, ktorej cieľom je eliminovať riziko zneužitia práv akcionárov, podať žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a vytvárania stavu právnej neistoty akciovej spoločnosti. Zneužívaniu právu spoločníka v Slovenskej právnej úprave má brániť ustanovenie § 56 a) Obchodného zákonníka podľa ktorého zneužitie práv spoločníka najmä zneužitie väčšiny, alebo menšiny hlasov v spoločnosti sa zakazuje. Zároveň podľa názoru K..T. ( komentář k Obchodnímu zákonníku druhý díl Linde Praha 1998) neplatnosť ako najtvrdšia sankcia za určitú vadu má byť použitá veľmi obozretne, uvážlivo a odôvodnene. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 112/01 ktorým NS SR zamietol žalobu z dôvodu, že bola odôvodnená takými nezávažnými nedostatkami, že vyhlásenie uznesenia za neplatné by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Zároveň uviedol, že nie je na mieste tvrdenie žalobcu podľa ktorého odsúhlasená cena jednej akcie vo výške 14 Eur mohla obmedziť a aj obmedzila majetkové práva navrhovateľa. Na zaradení tohto bodu do programu rokovania sa vyhovelo požiadavke akcionárov, ktorí ponúkli svoje akcie na predaj. Cieľom bolo zjednotenie kúpnej ceny, ktorú môže žalovaný ponúkať za 1 ks akcie v prípade ak akcionár ponúkne svoje akcie na predaj. Prijaté uznesenie valného zhromaždenia je možné vnímať len v rovine odporúčania. Zároveň žalovaný v uvedenom vyjadrení uviedol, že podľa žalobcu práva žalobcu ako akcionára najviac obmedzila zmena stanov žalovaného, pričom však uznesením o zmene stanov spoločnosti schválilo valné zhromaždenie akciovej spoločnosti zmeny v ustanovení v súlade s Obchodným zákonníkom. Doplnilo sa predkupné právo akciovej spoločnosti na nákup akcií akciovej spoločnosti od akcionárov v súlade s Obchodným zákonníkom a doplnila sa možnosť akciovej spoločnosti nakúpiť svoje vlastné akcie, tiež zmenami sa sledovalo okrem iného odstránenie chyby v článku VIII. Bod 1 Stanov a schválilo sa predĺženie termínu zvolania valného zhromaždenia a uvedeným uznesením nebol naplnený základný predpoklad na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka nakoľko zmenami neboli ani nemohli byť ohrozené práva žalobcu a ani ostatných akcionárov, teda podmienka vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia splnená nebola. Zároveň žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že na Mimoriadnom valnom zhromaždení bolo prijatých viacero uznesení o ktorých prítomní akcionári hlasovali s poukazom na ustanovenie § 183 Obchodného zákonníka, kedy podľa uvedeného protest akcionára podaný do zápisnice je predpokladom podania žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti u akcionárov, ktorí sa zúčastnili valného zhromaždenia, ktoré prijalo sporné uznesenie. Zápisnica o valnom zhromaždení obsahuje obsah protestu akcionára, člena predstavenstva, alebo dozornej rady. Na splnenie podmienky podania protestu nepostačuje ak akcionár podá protest iba všeobecne proti priebehu valného zhromaždenia, pričom nekonkretizuje uznesenie voči ktorému protest podáva. Žalobca síce vyslovil protest do zápisnice z Mimoriadneho valného zhromaždenia, avšak žiadny z protestov sa netýka konkrétneho rozhodnutia t. j. uznesenia valného zhromaždenia a ani uznesenia vyslovenia neplatnosti ktorého sa žalobca v upresnení žalobného petitu dožaduje. Žalobca dal protest proti platnosti zasadnutia valného zhromaždenia a v ďalšom uviedol, že Mimoriadne valné zhromaždenie je neplatné a neskôr vyslovil protest proti priebehu a opäť vyhlásil Mimoriadne valné zhromaždenie za neplatné, a takýto neurčito formulovaný protest v ktorom nie je určené voči ktorému uzneseniu valného zhromaždenia smeruje nemôže byť podmienkou a základným predpokladom žaloby na určenie neplatnosti uznesenia akciovej spoločnosti. To, že protest žalobcu ani v jednom prípade nesmeruje voči konkrétnemu uzneseniu potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca protest vyslovil počas diskusie k jednotlivým bodom pred hlasovaním o návrhoch uznesení, čo znamená, že v čase keď protest vyslovil ešte nepoznal výsledok hlasovania t. j. nevedel, či uznesenie bude prijaté, preto žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol.

5. Okresný súd Veľký Krtíš vyzval sporové strany, výzvou zo dňa 18.10.2016, aby v zmysle ustanovenia § 153 CSP, keďže sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, uplatnili tieto v lehote 10 dní inak na ne súd nebude prihliadať. Zároveň strany poučil, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany pokiaľ nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, pričom na prostriedky procesnej útoku a procesného obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd na ne prihliadnuť najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. V súvislosti s výzvou žalobca podaním zo dňa 02.11.2016 podal vyjadrenie (viď na čl. 176). Zároveň žalobca pokiaľ sa týka splnenia podmienok na určenie neplatnosti prijatého uznesenia na Mimoriadnom valnom zhromaždení trval na svojom stanovisku zo dňa 19.11.2015, ale aj na dôvodoch ktoré uviedol

jednak v žalobnom návrhu dňa 09.07.2015 s tým, že žalovaný vykonával hlasovacie práva s vlastnými akciami ktoré má navyše v majetku v rozpore so zákonom. Zároveň, že akcie žalovaného neobsahujú zákonom predpísané náležitosti a teda aj hlasovanie s nimi je neplatné. Tiež, že stanovy žalovaného obsahujú ustanovenia, ktoré sú v rozpore so zákonom ako aj dôvod, že bez hlasov pripadajúcich na vlastné akcie žalovaného by na Mimoriadnom valnom zhromaždení neboli prijaté žiadne uznesenia.

6. Žalovaný dňa 01.12.2016 doručil súdu vyjadrenie, kedy v predmetnom vyjadrení poukázal na nevyhnutnosť skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Zároveň žiadal, aby súd ako predbežnú otázku vyriešil spôsob nadobudnutia akcií žalobcom a tiež poukázal na tú skutočnosť, že žalobca vyslovil protest do zápisnice na Mimoriadnom valnom zhromaždení, avšak žiadny z protestov sa netýka konkrétneho rozhodnutia t. j. uznesenia valného zhromaždenia, teda podľa názoru žalovaného takýto neurčito formulovaný protest v ktorom nie je určené voči ktorému uzneseniu valného zhromaždenia smeruje nemôže byť podmienkou a základným predpokladom žaloby na určenie neplatnosti uznesenia akciovej spoločnosti. Tiež uviedol a poukázal na zmenu žaloby, ktorou sa domáhal žalobca, pričom o takomto rozhodnuté súdom nebolo.

7. Žalobca uviedol, že počas súdneho konania žalobu nedopĺňal a petit nemenil. Poukázal na pozvánku zo dňa 02.03.2015 na Mimoriadne valné zhromaždenie konané 10.04.2015, kedy prvý bod programu Mimoriadneho valného zhromaždenia uvedený v pozvánke bol dodržaný, keďže zástupca žalobcu bol pred konaním predmetného Mimoriadneho valného zhromaždenia riadne legitimovaný ako konateľ žalobcu. Následne zodpovedné osoby prezentovali žalobcu ako akcionára podľa zoznamu akcionárov žalovaného a následne udelili žalobcovi hlasovacie práva v rozsahu počtu jeho akcií. Tiež konateľ žalobcu sa musel zapísať aj do listiny prítomných akcionárov z Mimoriadneho valného zhromaždenia, kedy žalobca bol zapísaný a podpísaný ako v poradí 124-tý akcionár. Pokiaľ sa týka zmluvy o prevode cenných papierov ktorú žalovaný požaduje od žalobcu na predloženie ako aj predloženie žiadosti o zmenu v osobe akcionára v zozname akcionárov, poukázal na ustanovenie § 156 ods. 7 Obchodného zákonníka, kedy na účinnosť prevodu podľa tohto zákonného ustanovenia akcie na meno voči spoločnosti sa vyžaduje zápis zmeny osoby akcionára v zozname akcionárov vedenom podľa osobitných predpisov. Spoločnosť je povinná zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov bezodkladne po tom, čo jej bude zmena v osobe akcionára preukázaná. Na základe citovaného ustanovenia je zrejmé, že žalovaný ako akciová spoločnosť bol povinný zabezpečiť vykonanie zmeny zápisu v zozname akcionárov a to bezodkladne po tom, čo mu bola zmena v osobe akcionára preukázaná a táto mohla byť žalovanému preukázaná jedine zmluvou o prevode cenných papierov ktorou žalobca získal akcie a stal sa akcionárom. Preto žalovaný, nakoľko na základe preukázanej zmeny v osobe akcionára zapísal žalobcu do zoznamu akcionárov, tieto zákonné povinnosti splnil a preto bolo aj žalobcovi umožnené zúčastniť sa a hlasovať na Mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 10.04.2015. S prihliadnutím na uvedené žalovaný zmluvou o prevode cenných papierov musel disponovať, musel ju mať ako aj žiadosť o zmenu v osobe akcionára ktorou žalobca požiadal o zmenu v osobe akcionára, nakoľko len na základe týchto dokumentov mohla byť žalovanému preukázaná zmena v osobe akcionára. Preto keďže týmito dokumentmi sám žalovaný disponuje, tieto môže súdu predložiť sám. Záverom žalobca v uvedenom vyjadrení uviedol, že pokiaľ by sa žalovaný domnieval, že žalobca nie je akcionárom žalovaného a teda sa nemohol zúčastniť a hlasovať na Mimoriadnom valnom zhromaždení v tom prípade, ak by teda žalovaný umožnil inej osobe ako akcionárovi zúčastniť sa a hlasovať na valnom zhromaždení v tomto prípade na Mimoriadnom valnom zhromaždení, tak žalovaný by tým sám spôsobil neplatnosť všetkých uznesení prijatých na uskutočnenom valnom zhromaždení.

8. Na pojednávaní sa žalobca i žalovaný pridržiavali svojich vyjadrení a prednesov, či už ústnych alebo písomných. Žalobca naďalej trval na svojej žalobe s poukazom na ustanovenie § 131 v spojení s ustanovením § 183 Obchodného zákonníka, kedy svojou žalobou namietal platnosť uznesenia prijatého na Mimoriadnom valnom zhromaždení dňa 10.04.2015 a to z dôvodu, jednak jeho rozporu so zákonom resp. so stanovami, pričom ním vytýkané porušenia zákona resp. stanov spôsobuje neplatnosť uznesenia, ktoré bolo na predmetnom Mimoriadnom valnom zhromaždení prijaté, keďže tieto porušenia majú vplyv na práva žalobcu ako akcionára a reálne obmedzili práva žalobcu ako akcionára.

9. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného žiadala, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu. Poukázala na tú skutočnosť, že tvrdenia žalovaného považuje za nepreukázané, kedy nedošlo k prijatiu neplatných uznesení na Mimoriadnom valnom zhromaždení konanom 10.04.2015. Zároveň aj pokiaľ sa týka namietané obmedzenie práv žalobcu ako akcionára, predmetné uznesenia ktoré boli prijaté na

Mimoriadnom valnom zhromaždení riadnym spôsobom a práva akcionára obmedziť nemohli. Poukázala na tú skutočnosť, že k porušeniu právnych predpisov nedošlo a nedošlo ani k porušeniu stanov a podľa názoru žalovaného táto podaná žaloba nespĺňa základné predpoklady na jej prejednanie a neboli naplnené zákonné podmienky na podanie žaloby.

10. Štatutárny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 23.05.2016 uviedol, že nie je si vedomý toho, že by akcie neobsahovali náležitosti ktoré predpisuje zákon. Poukázal na transformáciu z roku 1997, kedy prostredníctvom poskytovaných právnych služieb boli spracované aj tieto údaje a preto tvrdí, že všetko čo bolo potrebné a čo akcie obsahovať mali bolo v nich obsiahnuté. Jediným problémom to však zákon pripúšťal bolo to, že akcie neboli vydávané jednotlivo. Boli vydávané ako jednotlivá súhrnná akcia a zároveň aj tá skutočnosť, že akcie by mali byť vyjadrené kladným celým číslom na túto skutočnosť boli uistení, že uvedené by nemalo predstavovať chybu, ktorá by potom mala za následok spochybnenie platnosti takýchto akcií. Tento na pojednávaní potvrdil, že žalovaný nadobudol 45.540 ks akcií.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobca je vlastníkom akcií spoločnosti žalovaného a tento žalobu uplatnil v zákonom stanovenej lehote s poukazom na podanie tejto žaloby doručenej súdu dňa 09.07.2015 (pričom Mimoriadne valné zhromaždenie sa konalo dňa 10.04.2015). Podaním súdu doručeným 17.02.2016 došlo k vyjadreniu sa k podanej žalobe, kedy žalobca sa nedomáhal zmeny žaloby, keďže naďalej trval na tom, aby súd rozhodol, že uznesenie prijaté na Mimoriadnom valnom zhromaždení konanom 10.04.2015 súd určil, že je neplatné. Je nesporné, že dňa 10.04.2015 sa konalo Mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov a to v jedálni I. DRUŽSTEVNEJ, a. s. Dačov Lom o 10.00h, kedy pozvánka zo dňa 02.03.2015 obsahovala nasledovný program:

I. otvorenie a kontrola počtu akcionárov a nimi prezentovaných hlasov II. voľba orgánov Mimoriadneho valného zhromaždenia III. rokovanie akcionárov o kúpnej cene za predaj akcií spoločnosti IV. rozhodnutie o výmene akcií za akcie s vyššou menovitou hodnotou V. zmena stanov spoločnosti VI. záver

Notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade JUDr. Alžbety Kondrlíkovej vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. N305/2015 dňa 11.06.2015 zo zasadnutia Mimoriadneho valného zhromaždenia I. DRUŽSTEVNEJ, a. s. Dačov Lom konaného dňa 10.04.2015 o 10.00h bol osvedčený priebeh Mimoriadneho valného zhromaždenia. Zároveň z predmetnej notárskej zápisnice po tom ako bolo otvorené rokovanie Mimoriadneho valného zhromaždenia I. DRUŽSTEVNEJ, a. s. Dačov Lom bolo zistené, že do diskusie vstúpil s námietkou pán S. (vtedajší konateľ spoločnosti) - zastupujúci firmu REVERIZ7 s. r. o., ktorý vyslovil nedôveru uznášaniaschopnosti zasadnutia Mimoriadneho valného zhromaždenia, pričom predseda predstavenstva I. DRUŽSTEVNEJ teda žalovaného konštatoval, že z celkového počtu 116.542 akcií je prítomných 74.379 platných hlasov, čo predstavuje 63,82 %, čo znamená, že zasadnutie Mimoriadneho valného zhromaždenia je uznášania schopné. Zároveň zástupca žalobcu na Mimoriadnom valnom zhromaždení namietal platnosť Stanov I. DRUŽSTEVNEJ, a. s. Dačov Lom s tým, že tvrdil, že stanovy nie sú platné, keďže podľa § 131 bolo náhradné zasadnutie valného zhromaždenia zrušené. Následne bol zvolený predseda Mimoriadneho valného zhromaždenia, ktorý oboznámil s programom, kedy následne zástupca žalobcu protestoval proti platnosti zasadnutia Mimoriadneho valného zhromaždenia a poukázal na formálnu neplatnosť akcií z dôvodu, že akcia má mať určité označenie, menovitú hodnotu a akcia na sumu musí byť hodnotená inak je akcia formálne neplatná. Ďalej bol prednesený predsedom Mimoriadneho valného zhromaždenia návrh na voľbu orgánov Mimoriadneho valného zhromaždenia s kandidátmi - zapisovateľ Y.. Y., overovatelia zápisnice R. L.C., Y. I. E. L. E. Y., A. Q., A. V., E. K. E. Ľ. Y.. Za schválenie tohto návrhu hlasovalo 69.445 prítomných hlasov t. j. 59,6 % proti 33 prítomných hlasov, čo je 0,02 % a zdržalo sa 4.901 prítomných hlasov čo je 4,2 %, kedy bolo konštatované, že návrh predstavenstva na voľbu orgánov Mimoriadneho valného zhromaždenia je prijatý. V treťom bode programu, čo predstavovalo rokovania akcionárov o kúpnej cene za predaj akcií spoločnosti sa vyjadril zástupca žalobcu, kedy vzniesol podľa § 183 (podľa notárskej zápisnice) Obchodného zákonníka protest proti platnosti zasadnutia Mimoriadneho valného zhromaždenia, následne vystúpil predseda predstavenstva R. Y., ktorý uviedol, že akcie boli do roku 2013 predmetom súdneho sporu, informoval, že nie je možné zverejniť, kde sa akcie nachádzajú ale ubezpečil, že sú použité v zmysle zákona, kedy zástupca žalobcu vyjadril protest v ktorom uviedol, že akciová spoločnosť teda žalovaný nemôže vlastniť akcie a keďže sú spomenuté akcie súčasťou

uznášania schopnosti Mimoriadneho valného zhromaždenia, uvedené Mimoriadne valné zhromaždenie je neplatné. K uvedenému bodu bolo prijaté uznesenie a prednesený návrh na kúpnu cenu za jednu akciu vo výške 13 Eur hlasovalo 6.742 prítomných hlasov, čo je 5,79 %, proti návrhu 6.041 čo je 5,18 %, zdržalo sa 61.596 čo je 52,85 %. Z uvedeného vyplynulo, že návrh kúpnej ceny za jednu akciu nebol prijatý. Následne bol prednesený ďalší návrh na kúpnu cenu za jednu akciu a to 14 Eur. Za schválenie tohto hlasovalo 14.055 prítomných hlasov čo je 12,06 %, proti 1.300 prítomných hlasov čo je 1,13 % a zdržalo sa 59.006 hlasov čo je 50,63 %, ani uvedený návrh kúpnej ceny vo výške 14 Eur prijatý nebol. Zároveň z notárskej zápisnice mal súd preukázané, že bod programu č. 4 a to rozhodnutie o výmene akcií za akcie s vyššou menovitou hodnotou bol z rokovania programu vypustený, tiež piaty bod programu zmena stanov. V diskusii k uvedenému bodu vyslovil protest proti priebehu Mimoriadneho valného zhromaždenia zástupca žalobcu pán S., ktorý vyhlásil Mimoriadne valné zhromaždenie za neplatné. Poukázal na proti zákonnosť hlasovania žalovaného so svojimi vlastnými akciami. Ďalej bol prednesený návrh k bodu programu a to hlasovanie o možnosti vrátiť sa k hlasovaniu o kúpnej cene. Za uvedený návrh hlasovalo 72.240 prítomných hlasov čo je 61,99 %, kedy bolo odsúhlasené (podľa notárskej zápisnice znovu prejednanie bodu 3 a to rokovanie o kúpnej cene. Následne bol Mimoriadnym valným zhromaždením návrh schválený a to 14 Eur za jednu akciu. Následne pristúpilo Mimoriadne valné zhromaždenie k rokovaniu k navrhovanej zmene stanov, za schválenie návrhu hlasovalo 70.335 prítomných hlasov čo je 60,35 %, čo predstavovalo viac ako 2/3 prítomných hlasov (49.586) a navrhované zmeny stanov boli prijaté. Posledným bodom programu pod bodom 6 bol prednesený návrh na uznesenie Mimoriadneho valného zhromaždenia I. DRUŽSTEVNEJ, a. s. konaného dňa 10.04.2015 o 10.00h v znení:

I. Mimoriadne valné zhromaždenie, ktoré bolo zvolané v zmysle stanov I. DRUŽSTEVNEJ, a. s. sa konalo s celkovým počtom 74.379 platných hlasov t. j. 68,32 % na základnom imaní I. DRUŽSTEVNEJ, a. s.

II. Mimoriadne valné zhromaždenie schvaľuje predsedu Mimoriadneho valného zhromaždenia R. U.

- A. Y.. A. Y. overovateľov zápisnice T. L. R. E. I. Y. E. skrutátorov Y. E., V. A., Q. A., K. E. E. Ľ. Y. odsúhlasenú cenu akcionármi v hodnote 14 Eur (pod písmenom e), f) Mimoriadne valné zhromaždenie ruší pôvodné znenie stanov zo dňa 14.05.2009 a schvaľuje nové znenie stanov v navrhovanej podobe z dnešného Mimoriadneho valného zhromaždenia. Zároveň z notárskej zápisnice bolo na jedenástej strane konštatované, že k prednesenému návrhu zo strany prítomných akcionárov neboli ďalšie podnety na ani doplňujúce návrhy. Na výzvu predsedu sa o predmetnom návrhu uskutočnilo hlasovanie. Za schválenie návrhu hlasovalo 69.209 prítomných hlasov čo je 59,38 %, proti hlasovalo 0 prítomných čo je 0 % a zdržalo sa 5.170 prítomných hlasov čo je 4,44 %. Notárka Notárskeho úradu vo Veľkom Krtíši JUDr. E. V. priebeh Mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti I. DRUŽSTEVÁ, a. s. Dačov Lom konaného 10.04.2015 svedčila.

12. Podľa ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

13. Podľa ustanovenia § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.

14. Podľa ustanovenia § 183 Obchodného zákonníka, o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Je nesporené, že dovolávať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdnou cestou možno len v prípade, keď napadnuté uznesenie je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, či už pre vecno-právne alebo formálno-právne vady. Zároveň však musia byť splnené aj ďalšie dve podmienky a teda akcionár, ktorý sa zúčastnil na valnom zhromaždení sa môže domáhať vyhlásenia uznesení za neplatné iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia a ak porušenie zákona,

spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva akcionára, pričom všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne (viď rozsudok NS SR sp. zn. 4 Obo 112/01). Rozpor uznesenia valného zhromaždenia so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami musí byť taký, aby ním mohlo dôjsť k obmedzeniu práva spoločníka, ktorý sa domáha určenia neplatnosti uznesenia. Ak spoločník nepreukáže, že uznesením valného zhromaždenia ktoré je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou, alebo stanovami došlo k obmedzeniu jeho práva, alebo ním mohlo dôjsť k obmedzeniu jeho práva spoločníka, súd takúto žalobu zamietne. Ustanovenie § 131 ods. 2 v spojení s ustanovením § 183 Obchodného zákonníka ustanovuje osobitné podmienky pre uplatnenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré majú zamedziť šikanóznemu výkonu práva zo strany akcionárov, ktorí by tak mohli znefunkčniť fungovanie akciovej spoločnosti, t. j. žalobca - akcionár musí v žalobe na vyslovenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia špecifikovať ustanovenia zákona, alebo stanov s ktorými je rozhodnutie valného zhromaždenia v rozpore a musí poukázať na to aké práva a akým spôsobom mohli byť obmedzené rozhodnutím valného zhromaždenia s tým, že akcionár prítomný na valnom zhromaždení bude musieť predložiť zápisnicu z konania valného zhromaždenia, ktorá obsahuje jeho protest, alebo predložiť iný dôkaz o tom, že bol odmietnutý zápis jeho protestu do zápisnice. Súd je viazaný pri svojom rozhodovaní dôvodmi neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, tak ako boli uvedené v žalobe pretože podľa citovaného ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka sa dôvody neplatnosti koncentrujú súčasne s právom na podanie žaloby do 3 mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. Z vyššie citovaného ustanovenia § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka a z jeho povahy vyplýva, že nie je možné sa domáhať neplatnosti akéhokoľvek uznesenia valného zhromaždenia ktorým by bol porušený zákon, spoločenská zmluva, alebo stanovy ale len takého uznesenia, ktoré súčasne mohlo obmedziť práva akcionára, ktorý sa neplatnosti domáha. Postačuje možnosť protiprávneho obmedzenia práva spoločníka, pričom sa nevyžaduje reálne obmedzenie jeho práva na to, aby bola žaloba podľa tohto zákonného ustanovenia úspešná. V danom prípade podľa názoru súdu, rozpor uznesenia valného zhromaždenia nemá za následok absolútnu neplatnosť, pretože nejde o rozpor so všeobecne záväznými predpismi a ide teda o relatívnu neplatnosť. Práva a povinnosti akcionárov sú spojené s vlastníctvom akcií. Medzi ich najvýznamnejšie práva akcionárov patrí právo na podiel na zisku, likvidačnom zostatku, ale aj právo zúčastniť sa na riadení spoločnosti prostredníctvom valného zhromaždenia, právo hlasovať na valnom zhromaždení, domáhať sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia ako aj právo požadovať informácie a vysvetlenia týkajúce sa spoločnosti, uplatňovanie návrhov na valnom zhromaždení, právo voliť a byť volený do orgánov a právo požadovať zvolanie Mimoriadneho valného zhromaždenia na prerokovanie navrhovaných záležitostí, tiež právo nahliadať do listín, vyžiadať si z nich kópie na svoje náklady a iné. Akcionári majú právo zúčastniť sa na valnom zhromaždení a svoje právo riadiť spoločnosť akcionári môžu vykonávať zásadne na valnom zhromaždení. Výkon tohto práva im spoločnosť odoprieť nesmie. Právna úprava kogentným spôsobom upravuje pravidlá zvolávania a konania valného zhromaždenia to znamená, že musí byť zvolané predpísaným spôsobom. Prezentácia akcionárov a ich zástupcov sa musí vykonať a overiť predpísaným spôsobom, musí byť dodržaný program valného zhromaždenia. Doplniť program na valnom zhromaždení možno iba za účasti a so súhlasom všetkých akcionárov, priebeh a rozhodovanie valného zhromaždenia sa musia predpísaným spôsobom zapísať a overiť a archivovať. Nedodržanie ustanoveného postupu zvolávania, priebehu a rozhodovania valného zhromaždenia môže byť dôvodom na určenie neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia. Pokiaľ sa týka protestu a jeho obsahu podľa názoru súdu právna úprava nekladie žiadne požiadavky na obsah tohto, pričom v súvislosti s ustanovením § 183 v spojení s ustanovením § 131 Obchodného zákonníka protest akcionára by mal obsahovať aspoň určenie uznesenia alebo uznesení voči ktorým akcionár podáva protest. Protest môže obsahovať označenie dôvodov nesúhlasu s rozhodnutím valného zhromaždenia nie je však jeho obligatórnou súčasťou. Určenie dôvodov nesúhlasu s rozhodnutím valného zhromaždenia teda nie je ani podmienkou na podanie žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Na splnenie podmienky podľa § 183 podľa prevažujúceho právneho názoru stačí podanie protestu s určením voči ktorému uzneseniu valného zhromaždenia je protest podaný. Dôkazom splnenia podmienky podľa § 183 je zápisnica z valného zhromaždenia. Z predloženej zápisnice z valného zhromaždenia vyplýva, že žalobca ktorý bol zastúpený na Mimoriadnom valnom zhromaždení konateľom pánom S. síce protestoval najmä v prebiehajúcej diskusii, pričom však uvedené protesty v zápisnici obsiahnuté neboli hneď po tom ako sa hlasovalo o jednotlivých uzneseniach ktorých neplatnosti sa žalobou tento domáha. Súd nemal preukázané, že by Notárska zápisnica obsahovala písomne vyhotovené protesty, ktoré by obsahovali jednak číselné označenie bodu rokovania ku ktorému malo byť uznesenie prijaté a je nesporné, že z predmetnej Notárskej zápisnice to vyplynulo, že protesty resp. námietky, ktoré podal žalobca nepodal vždy po hlasovaní o konkrétnom uznesení. Preto potom súd ani nemohol považovať s poukazom na

vyššie uvedené zákonné ustanovenie a uvádzané skutočnosti žalobcu za aktívne legitimovaného v predmetnom spore. Je potrebné podčiarknuť, že protest akcionárov podaný do zápisnice z valného zhromaždenia je predpokladom podania žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Podľa § 183 je v súvislosti s § 131 Obchodného zákonníka iba u akcionárov, ktorí sa zúčastnili na valnom zhromaždení predpokladom, že akcionári, ktorí sa na valnom zhromaždení nezúčastnili sa táto právna úprava nevzťahuje a preto môžu podať žalobu za podmienok ustanovených v § 131. Protest akcionára a jeho obsah je obligatórnou súčasťou zápisnice z valného zhromaždenia, ak akcionár požiada na valnom zhromaždení o uvedenie protestu do zápisnice. Podanie protestu s určením voči ktorému uzneseniu valného zhromaždenia je protest podaný by postačoval podľa názoru súdu na splnenie podmienky v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 183. Z hľadiska formy podanie protestu do zápisnice vyžaduje, aby akcionár na valnom zhromaždení výslovne požiadal o uvedenie jeho protestu do zápisnice z valného zhromaždenia. Zápisnica z valného zhromaždenia je dôkazom splnenia podmienky podľa § 183. V prípade, že nie je protest akcionára uvedený v zápisnici z valného zhromaždenia (z rôznych dôvodov) musí potom už akcionár uniesť dôkazné bremeno, že podmienku podľa § 183 splnil to znamená, že musí inými dôkaznými prostriedkami súdu preukázať, že na valnom zhromaždení proti určitému uzneseniu valného zhromaždenia vyslovil protest a súčasne požiadal o jeho zaznamenanie do zápisnice. Uvedené však žalobca nepreukázal, preto potom súd jeho žalobu musel zamietnuť.

16. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže mal žalovaný v konaní úspech, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.