Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4C/59/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci žalobkyne U. B., K.. X.X.XXXX, Z. XXX, XXX XX Č., zast. STEHURA & partners, v.o.s., Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 47 246 863, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zaplatenie 616,17 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 616,17 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od doručenia žaloby 6.4.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu z a m i e t a v rozsahu 5,05 % úroku z omeškania ročne zo sumy 616,17 € od podania žaloby 18.3.2016 do doručenia žaloby 6.4.2016.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti rozsudku v uznesení VSÚ prvostupňového súdu.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za žalobu sumu 37 €, titulom súdneho poplatku za odpor sumu 37 €, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Podľa § 220 ods. 4 súd arabskými číslicami označuje jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku, ktoré zodpovedajú podstatným náležitostiam odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP:

1. Čoho sa žalobkyňa domáhala: Žalobkyňa ako spotrebiteľka sa domáhala zaplatenia sumy 616,17 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Ktoré skutočnosti tvrdila žalobkyňa, aké prostriedky procesného útoku použila: Žalobou zo dňa 18.3.2016 ako spotrebiteľka žiadala zaplatiť od žalovaného ako veriteľa sumu 616,17 € s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby do zaplatenia. Skutkový základ uplatneného nároku (rozhodujúce skutkové tvrdenia - základ nároku) bol ten, že dňa 28.2.2012 uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX na sumu 690 €. Mala zlú finančnú situáciu. Podpísala predtlač. Neporozumela obsah. Bolo jej povedané, že ide o štandardnú zmluvu. Žalovaný jej vyplatil sumu 590,67 €, hoci v úverovej zmluve bolo uvedené, že úver bol poskytnutý vo výške 690 €. Úverová zmluva neobsahovala všetky náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. písm. j) - neobsahovala správnu ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pod písmenom k) - neobsahovala výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky

priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. § 2 písm. g) uvedeného zákona charakterizuje, čo sú to celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a § 2 písm. h) uvedeného zákona definuje celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá má byť uvedená v úverovej zmluve. Pokiaľ ide o celkovú sumu, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, ide o súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru, celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom (všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní, poplatkov akéhokoľvek druhu, ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere). V zmluve č. XXXXXXXXXX je celková suma uvedená vo výške 887,28 €. Do celkovej sumy nezahrnul žalovaný poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 99,33 € (bod 8.1 spornej zmluvy). Na základe uvedeného tak celková suma, ktorú by žalobkyňa ako spotrebiteľka mala zaplatiť, predstavuje až 986,61 € a nie 887,28 €, ako je uvedené v spornej zmluve. Chybne v spornej zmluve je uvedený aj údaj o RPMN. V zmluve sú uvedené dva údaje o RPMN, čo nezodpovedá zákonnej úprave a na spotrebiteľku pôsobí zmätočne. V zmluve je RPMN uvedená vo výške 70,01 % a 68,51 %, pričom v skutočnosti RPMN prestavuje až 89,06 %. Výšku ročnej úrokovej sadzby uviedol žalovaný v zmluve vo výške 70,01 %. Pri aplikácii logického výkladu pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01 % nie je možné, aby RPMN bola nižšia vo výške 65,66 %, pretože v údaji o RPMN je premietnutá aj ročná úroková sadzba. Do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa započítavajú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, teda aj všetky poplatky spojené s poskytnutým úverom. Žalovaný do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za možnosť odkladu splátok vo výške 99,33 €. Tento poplatok skryl pod samostatnú dohodu o poskytnutí služby, čím znemožnil žalobkyni ako spotrebiteľke vytvoriť si reálnu predstavu o výške úveru a nákladoch. Ide o závažnú nekalú obchodnú praktiku, konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa nemala možnosť objektívne porovnať si úver z hľadiska výšky RPMN a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Z uvedených dôvodov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pretože nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) - k), r), y) a § 10 ods. 1 a pod písm. d) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Zo zákona je teda poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX žalobkyni ako spotrebiteľke bol poskytnutý skutočne úver vo výške 590,67 €. Žalovanému zaplatila 1 206,84 €. Žalovaný však vykonával zrážky zo mzdy bez právneho dôvodu, a preto nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom zabrániť tejto platbe, nemohla zabrániť bezdôvodnému obohateniu. Bez právneho dôvodu tak zaplatila nad rámec poskytnutej sumy 590,67 € sumu 616,17 €. Žalobou žiadala vydať uvedené bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože bez právneho dôvodu, bez zákonného podkladu si žalovaný túto sumu od žalobkyne privlastnil. Konal tak úmyselne. Žalovaný je podnikateľ, dlhodobo poskytuje úvery a neuviedol vedome všetky skutočnosti do úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Požadoval od žalobkyne rôzne plnenia, hoci vedel, že zmluva je neplatná, bezúročná, bez poplatkov. Po tom, čo žalovaný vzniesol námietku premlčania v odpore na čl. 16 spisu, ktorú prevzal právny zástupca žalobkyne dňa 25.10.2014, k podaniu a k vznesenej námietke premlčania sa vyjadril dňa 9.11.2016 čl. 23 spisu. Námietku premlčania považoval za nedôvodnú. Žalobkyňa je spotrebiteľ, zmluva musí spĺňať náležitosti zákona č. 129/2010 Z. z. Konanie žalovaného bolo úmyselné, preto by bolo možné vychádzať aj z 10-ročnej premlčacej lehoty, v danom prípade je potrebné vychádzať z 3-ročnej premlčacej lehoty. Je potrebné uprednostniť výklad, ktorý je v záujme spotrebiteľa. Z výpisu platieb vyplýva, že žalovanému uhrádzala v posledných 3 rokoch podstatne viac, ako bola povinná. Žalobu podala 18.3.2016, premlčané splátky by mohli byť s dátumom úhrady 18.3.2013 a skôr. Od 18.3.2013 (od 17.4.2013) zaplatila žalobkyňa žalovanému 950,28 €.

3. Ktoré dôkazy predložila žalobkyňa a aký skutkový stav súd zistil z predložených dôkazov: Zo zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2012 súd zistil, že v zmluve je tvrdený poskytnutý úver vo výške 690 €. Tento údaj súd vyhodnotil ako nepravdivý údaj v zmluve, keďže právny zástupca žalobkyne na čl. 26 a 27 spisu výpisom z účtu v Slovenskej sporiteľni preukázal, že žalovaný reálne odovzdal žalobkyni úver na jej účet vo výške 590,67 €. V zmluve je uvedená celková čiastka, ktorú žalobkyňa musí zaplatiť, ako suma 887,28 €, RPMN 70,01 % a 68,51 %. K predžalobnej výzve zo dňa 15.2.2016 čl. 6 spisu, ktorú žalobkyňa doručila, nie je pripojená doručenka, aby súd mal preukázané, kedy sa žalovaná dostala do omeškania s platením a odkedy žalobkyni vzniklo právo na úrok z omeškania. Z tohto dôkazu súd nemohol čo do omeškania vychádzať. Z listinného dôkazu na čl. 24 spisu súd mal preukázané všetky splátky žalobkyne ako aj výšku zaplatenej sumy. Celkom zaplatila 1 206,84 €.

4. Aké tvrdenia produkoval žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil: K doručenému platobnému rozkazu podal odpor dňa 5.9.2016 čl. 16 spisu. Vzniesol námietku premlčania. V nadväznosti na § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že najneskôr sa právo premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia lehota je 2-ročná, preto žalobkyňa počíta premlčaciu lehotu svojvoľne. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským právnym režimom. Je ho potrebné posudzovať podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak by žalobkyňa požadovala vrátenie sumy, ktorá má byť bezdôvodným obohatením bez prihliadnutia na akékoľvek úroky a poplatky, práve na jej strane by došlo k bezdôvodnému obohateniu. V tomto smere poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 9Co/516/2015 zo dňa 29.10.2015: „Vzťah bezdôvodného obohatenia medzi účastníkmi je osobitným, nie spotrebiteľským vzťahom.“ Žalovaný vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti. Vecne príslušným súdom má byť Okresný súd Bratislava I. Pokiaľ ide o skutočnosť, že do výpočtu RPMN nezahrnul poplatok za poskytnutie možnosti odkladu splátok, v dôsledku čoho skutočná výška RPMN je vyššia, ako je uvedená v zmluve, a sú uvedené 2 údaje RPMN, čo na spotrebiteľa pôsobí zmätočne, tento fakt žalovaný nepoprel vo svojom vyjadrení. Uviedol však iný výklad ako žalobkyňa. So žalobkyňou bola osobitne uzavretá aj dohoda o poskytnutí služby, ktorej predmetom bola možnosť poskytnutia odkladu splátok úveru za splnenia zmluvných podmienok. Ide teda o individuálne dohodnutú službu, ktorá nebola súčasťou pôvodného zmluvného vzťahu. Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Žalobkyňa ako spotrebiteľka mala možnosť neprijať, odmietnuť dojednania v úverovej zmluve i dojednanie v individuálne dohodnutej zmluve. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné sú tie ustanovenia, ktoré možno považovať za neprijateľné zmluvné podmienky s výnimkou ceny plnenia alebo s výnimkou, ak neprijateľné podmienky boli individuálne dojednané a odplata je cenou plnenia. Záver o neprijateľnosti tejto podmienky je vylúčený. Preto odplata za poskytnutie možnosti odkladu splátok nie je dojednaním, ktorého hodnotu by bolo potrebné zahrnúť do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Išlo o individuálny právny úkon. Služba je nepovinná. Žalobkyňa sa rozhodla sama, dobrovoľne. Služba nebola podmienkou na získanie úveru, preto nebolo možné zahrnúť cenu tejto služby do výpočtu RPMN pre úver. Takisto podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. a písm. g) nevyplýva, že by do ročnej percentuálnej miery nákladov bolo potrebné započítať náklady, ktoré nevyplývajú z dojednaní, teda nepredstavujú podmienku pre získanie úveru. Služba nepredstavovala podmienku pre získanie úveru. RPMN ani nemôže byť výsledkom dohody zmluvných strán. Vyplýva zo zákona.

5. Navrhnuté a predložené dôkazy žalovaného: Žalovaný za celý čas od 18.3.2016 do rozhodnutia súdu 21.2.2017 nepredložil, nenavrhol žiadne dôkazy k svojim tvrdeniam.

6. Z uvedených dôvodov súd vykonal len dôkazy navrhnuté a predložené žalobkyňou pod číslom 3 odôvodnenia a skutkový stav zistený z týchto dôkazov je taktiež uvedený v odôvodnení tohto rozsudku pod číslom 3. Iné dôkazy súd nevykonal.

7. Právne posúdenie veci: Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka s predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Podľa § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 298 ods. 2 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 19 písm. d) popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania. Preukázaný skutkový stav súd subsumoval pod uvedené právne normy. Dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom. Miestne príslušným súdom je Okresný súd Čadca, pretože žalobkyňa je spotrebiteľka a jej bydlisko je v obvode Okresného súdu Čadca. V nadväznosti na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je úverová zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2012 na čl. 3 spisu spotrebiteľskou úverovou zmluvou, na ktorú sa okrem Občianskeho zákonníka, § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V čase, kedy žalovaný uzavrel spotrebiteľský úver dňa 9.3.2012, uvedený zákon bol platný a účinný, z toho dôvodu bol povinný veriteľ - žalovaný pri uzatváraní zmluvy rešpektovať všetky kogentné zákonné ustanovenia. Keď tak neurobil, súd ustálil, že úmyselne nerešpektoval zákon, obchádzal kogentné ustanovenia zákona. Zmluva mala štandardnú formu predtlače, formulárový charakter, nemožno teda hovoriť, že obsah úverovej zmluvy bol individuálne dojednaný. V zmluve teda neboli individuálne dojednané údaje o skutočnej výške poskytnutej pôžičky, údaje o RPMN, o ročnej percentuálnej úrokovej miere, o celkovej výške nákladov spotrebiteľa, ktoré musí zaplatiť. Individuálne neboli dohodnuté ani výšky splátok, členenie splátok, dohodnuté termíny splátok. Okrem ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch však žalovaný bol povinný pri uzatváraní zmlúv, konkrétne tejto spornej zmluvy, rešpektovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Podľa § 658 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri nepeňažnej pôžičke možno dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo vecí lepšej akosti, spravidla toho istého druhu. Úverová spotrebiteľská zmluva, ktorá tvorí predmet sporu, je osobitný typ zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, s osobitnou úpravou v zákone č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Je potrebné aplikovať osobitnú úpravu, ktorá má prednosť pred všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o pôžičke, ale nevylučuje ich aplikáciu. Umožňuje aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka - ustanovení Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa. Osobitný zákon č. 129/2010 Z. z. taxatívne vymenúva ustanovenia, ktoré nemožno aplikovať (§ 1 ods. 3 - 7). Ostatné ustanovenia Občianskeho zákonníka vrátane všeobecných ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka o pôžičke je možné a potrebné aplikovať. Povinnosťou žalovaného v nadväznosti na § 657 Občianskeho zákonníka bolo preto aj preukázať podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, aj podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z., aj splnenie ustanovení na ochranu spotrebiteľa podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný preukázať určitým spôsobom dohodnutú výšku pôžičky, úrok = odmenu, ak bola dohodnutá a reálne odovzdanie poskytnutej pôžičky žalobkyni na jej účet. Zmluva o pôžičke je reálnou pôžičkou. Pre platnosť sa vyžaduje odovzdanie, prenechanie finančných prostriedkov. Dôkazné bremeno odovzdania požičanej sumy žalobkyni má veriteľ = žalovaný (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 20Cdo/3334/2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2547/2011). Žalovaný nepreukázal podstatnú náležitosť zmluvy o pôžičke

- reálne odovzdanie požičanej sumy 690 €. Tvrdenie uvedené v spornej zmluve na čl. 3 o podstatnej

náležitosti čo do výšky pôžičky 690 € vyvrátila žalobkyňa dôkazom - účtovným dokladom v zmysle zákona o účtovníctve, podľa ktorého (čl. 27) reálne poskytnutá suma úveru predstavovala 590,67 €. Nepredstavovala 690 €, ako je uvedené v písomnom znení zmluvy o pôžičke. Iné dôkazy žalovaný nepredložil. Výška pôžičky, ktorá je dohodnutá v zmluve, je podľa § 657 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. podstatnou náležitosťou pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý je osobitným typom zmluvy o pôžičke, teda aj podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke. Také dohodnutie výšky pôžičky, ako bolo dohodnuté v tomto konkrétnom prípade, nemožno vyhodnotiť ako určité a platné dojednanie výšky pôžičky v nadväznosti na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný do zmluvy uviedol poskytnutú pôžičku 690 €, ale reálne odovzdal žalobkyni pôžičku, ktorá tejto dohode nezodpovedá, teda pôžičku vo výške 590,67 €. Také dojednanie pôžičky, jej výšky, ako podstatnej náležitosti zmluvy o pôžičke a úverovej spotrebiteľskej zmluvy umožňuje žalovanému poskytnúť akúkoľvek pôžičku a pre žalobkyňu spôsobuje právnu neistotu čo do výšky pôžičky. Rovnako neurčitým spôsobom a teda absolútne neplatným spôsobom v nadväznosti na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dohodnutá RPMN, ktorá je dohodnutá v rozpätí 70,01 % a 68,51 %. Takýto údaj teda spôsobuje absolútnu neplatnosť uzavretej úverovej spotrebiteľskej zmluvy ako osobitného typu zmluvy o pôžičke. Vzhľadom k tomu, že uvedená úverová spotrebiteľská zmluva neobsahuje ani podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, ani podstatné náležitosti úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z., aby súd mohol konštatovať, že bola platne uzavretá úverová spotrebiteľská zmluva na konkrétnu výšku, ktorá žalobkyni aj reálne bola odovzdaná, nemožno považovať uvedenú úverovú spotrebiteľskú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Neexistenciu podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. súd vyhodnotil ako rozpor s kogentným ustanovením zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka a určil úverovú spotrebiteľskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 9.3.2012 prejudiciálnym spôsobom za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, teda za neplatný právny úkon v celom rozsahu. Ak by súd konštatoval, že v nadväznosti na zákon č. 129/2010 Z. z. je úver bezúročný a bez poplatkov, pri aplikácii logického výkladu by musel mať určitým spôsobom preukázanú výšku úveru, ktorý reálne zmluvné strany dohodli, ktorý reálne žalovaný ako veriteľ žalobkyni odovzdal. Žalobkyňa by naďalej žila v právnej neistote, pretože súd by musel konštatovať pri takom závere, že žalobkyňa je povinná zaplatiť rozdiel medzi sumou 690 €, ktorá je uvedená v úverovej zmluve, a skutočne poskytnutými platbami bez úrokov, bez poplatkov, čo v danom prípade nie je možné, keďže v skutočnosti úver nebol poskytnutý v uvedenej výške, ale vo výške 590,67 €. Žalobkyňa by tak naďalej žila v právnej neistote a existenčnom ohrození, aká je vlastne výška úveru, ktorý má právo žalovaný od nej vymáhať (a ktorý aj vymáhal od žalobkyne zrážkami zo mzdy). Podľa § 137 písm. c) je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu v celom rozsahu. V tomto prípade určenie neplatnosti právneho úkonu v celom rozsahu má charakter preventívnej ochrany práv žalobkyne. Určovací výrok má odstrániť stav právnej neistoty žalobkyne, pretože v konaní bolo preukázané, že na neurčitú výšku pohľadávky vykonal žalovaný zrážku zo mzdy žalobkyne, čo žalobkyňu existenčne ohrozilo (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/251/2015 zo dňa 16.3.2016). Žalovaný ako veriteľ nemá právo ťažiť z neistoty, ktorú vytvoril týmto zmluvným vzťahom na úkor žalobkyne. Je spravodlivé, aby dôkazné bremeno za tejto situácie, ktorú žalovaný vytvoril, bolo na žalovanom. Je spravodlivé, že žalobkyňa požaduje podľa § 451 Občianskeho zákonníka od žalovaného bezdôvodné obohatenie (rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 5Co/325/2016-329 zo dňa 20.12.2016, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. 4C/271/2014-294 zo dňa 14.7.2016). Keďže súd určil za absolútne neplatný právny úkon - úverovú spotrebiteľskú zmluvu v celom rozsahu (absolútnou neplatnosťou právneho úkonu sa súd zaoberá z úradnej moci), bolo nadbytočné, nehospodárne skúmať naviac neplatnosť jednotlivých zmluvných dojednaní z hľadiska ich neprijateľnosti a neplatnosti podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Určením absolútnej neplatnosti úverovej spotrebiteľskej zmluvy sa stali neplatnými všetky zmluvné podmienky tvoriace obsah úverovej spotrebiteľskej zmluvy. Z toho dôvodu tvrdeniami, ktoré sa týkajú neplatnosti úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a sú zahrnuté v množine absolútnej neplatnosti právneho úkonu, sa súd zaoberá len okrajovo a nad rámec uvedeného právneho posúdenia. Teda nad rámec posúdenia, že zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože neobsahuje ani podstatné náležitosti zmluvy o pôžičke a zmluvy úverovej spotrebiteľskej podľa zákona č. 129/2010 Z. z., a to výšku úveru a výšku úroku. Zároveň súd dospel k záveru, že je tu aj rozpor s § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, kedy výška celkovej čiastky, ktorá je uvedená v zmluve, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nezodpovedá reálnej sume, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť. V zmluve č. XXXXXXXXXX je táto suma uvedená ako suma 887,28 €. Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť však súčtom celkovej výšky spotrebiteľského úveru, celkových nákladov

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, čiže do týchto nákladov musia byť započítané všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní, poplatkov akéhokoľvek druhu, ako aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Súd sa stotožnil so záverom žalobkyne, že minimálne žalovaný nezahrnul do tejto sumy poplatok za možnosť odkladu splátok úveru vo výške 99,33 €, čím by celková výška, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, predstavovala sumu 986,61 € a nie 887,28 €, ako je deklarované v písomnom znení zmluvy. V tomto smere súd poukazuje aj na tú skutočnosť, ktorá bola aj dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že navýšil umelo žalovaný úver na sumu 690 €, hoci reálne vyplatil sumu 590,67 €, rozdiel medzi uvedenými sumami taktiež predstavuje skrytý poplatok, ktorý taktiež nebol zahrnutý do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorý si naviac žalovaný stiahol skôr, než vyplatil úver, čo je zákonom neprípustné. Taktiež sa stotožnil súd s tvrdeniami žalobkyne, pokiaľ ide o údaj RPMN, 2 údaje - 70,01 % a 68,51 % - nielen, že nezodpovedajú skutočnej výške RPMN, v tomto prípade 89,06 %, ktorá v zmluve uvedená nebola, ale spôsobujú neurčitosť a absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmysle uvedeného v dôsledku absolútnej neplatnosti právneho úkonu mohla žiadať žalobkyňa sumu 1 206,84 €, teda celú sumu, ktorú zaplatila na základe uvedenej úverovej zmluvy, absolútne neplatného právneho úkonu. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka pri neplatnej zmluve by tiež bola povinná vrátiť žalobkyňa žalovanému to, čo skutočne obdržala z tejto sumy, teda skutočne obdržaný úver vo výške 590,67 €. Mohla teda žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi skutočnými platbami žalobkyne vo výške 1 206,84 € (čl. 24) a skutočne poskytnutým úverom 590,67 € (čl. 26, 27), teda vo výške 616,170 €, rovnako ako v súlade so zákonom podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., keď by bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Takúto sumu žalobkyňa aj žiadala. Súd mal za to, že ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, pretože sumu vo výške 616,17 € zaplatila žalobkyňa na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Súd zaviazal žalovaného vydať, vyplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 616,17 € podľa § 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na § 458 Občianskeho zákonníka žalovaný je povinný vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením, teda celú sumu 616,17 € a podľa § 458 ods. 2 Občianskeho zákonníka spolu s bezdôvodným obohatením musí vydať aj úžitky z bezdôvodného obohatenia. Keďže bezdôvodné obohatenie je peňažné plnenie vo výške 616,17 €, potom úžitkami z tohto bezdôvodného obohatenia v nadväznosti na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú aj úroky z omeškania, ktoré tvorili predmet sporu. Súd teda zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 616,17 € so zákonným úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z tejto sumy od doručenia žaloby dňa 6.4.2016 do zaplatenia. Žalobu zamietol len v časti časového úseku, kedy sa dostal žalovaný do omeškania. Žalovaný sa nemohol dostať do omeškania od doručenia predžalobnej výzvy zo dňa 15.2.2016 čl. 6 spisu, pretože k tejto výzve nepripojila žalobkyňa doručenku. V žalobe sama žiadala priznať úrok od podania žaloby. Momentom podania žaloby sa však žalovaný nedostal do omeškania, pretože mu ku dňu podania žaloba nebola známa. Až momentom doručenia mu žaloba bola známa, preto až odo dňa nasledujúceho po doručení sa žalovaný mohol dostať do omeškania s platením. Z uvedených dôvodov súd zamietol žalobu len v časti, ktorá sa týka časového úseku úroku z omeškania od podania žaloby do doručenia žaloby. Tento rozsah je minimálny, a preto vo vzťahu k celému predmetu sporu súd vyhodnotil úspech na strane žalobkyne v celom rozsahu, v rozsahu 100%.

8. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, subjektívna premlčacia lehota je 2 roky odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V tomto smere súd analogicky aplikoval rozhodnutie Najvyššieho súdu CZ 17/78, ktoré rieši problém, kedy sa subjekt dozvie o škode (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd analogicky toto rozhodnutie aplikoval aj na otázku, kedy sa subjekt dozvie, že mu vzniklo bezdôvodné obohatenie konkrétnej výšky. Uvedené rozhodnutie preukazuje vedomosť poškodeného nielen o tom, že mu škoda alebo bezdôvodné obohatenie vzniklo, ale aj o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého rozsahu, ktorú objektívne je možné vyčísliť v peniazoch tak, aby túto ujmu, škodu alebo bezdôvodné obohatenie bolo možné uplatniť na súde. V danom prípade je zrejmé, že zrážal žalovaný zrážkami zo mzdy sumy od žalobkyne a nemohla nijakým spôsobom tomu žalobkyňa zamedziť. Preto až po ukončení zrážok u zamestnávateľa vedela, aká je celková výška bezdôvodného obohatenia, o akú sumu prekročil žalovaný skutočnú pôžičku a aké bezdôvodné obohatenie, v akej vyčísliteľnej výške jej vzniklo, aby ho mohla uplatniť na súde žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia. Z tabuľky splátok na čl. 24 spisu vyplýva, že posledná splátka bola zaplatená (zrazená) 19.1.2016. Až v tento časový moment mohla žalobkyňa zistiť, aká je celková výška bezdôvodného obohatenia, o akú sumu naviac v porovnaní s poskytnutým úverom 590,67 € jej žalovaný zrazil zo mzdy. Preto od 20.1.2016 bežala 2-ročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá by uplynula 20.1.2018. Ak teda žaloba bola podaná

18.3.2016, bola podaná v rámci subjektívnej premlčacej lehoty. Objektívna premlčacia lehota podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je 3 roky a ak ide o úmysel - 10 rokov od vzniku bezdôvodného obohatenia. V danom prípade súd konštatuje, že za situácie, kedy uzatvoril spornú zmluvu žalovaný v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. o poskytovaní spotrebiteľských zmlúv a v rozpore s kogentným ustanovením zákona o poskytovaní pôžičky, § 657 Občianskeho zákonníka, nemohol konať nedbanlivo, ale úmyselne. Preto objektívna premlčacia lehota je 10 rokov od vzniku bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie vzniklo vždy v ten deň, kedy bola zaplatená tá-ktorá splátka. Dátumy platieb splátok sú na čl. 24 spisu. Posledná splátka bola zaplatená 19.1.2016, prvá splátka bola zaplatená 17.4.2012. 10-ročná lehota, počítajúc od prvej splátky, by uplynula 17.4.2022. Žaloba podaná 18.3.2016 je teda podaná v rámci objektívnej 10-ročnej lehoty. Predmetom sporu je však suma vo výške 616,17 € deleno 1 splátka - 36,97 € = 16,6 splátok, teda približne 17 splátok predstavuje predmet sporu vo výške 616,17 €. Z prehľadu platieb na čl. 24 spisu však vyplýva, že žalobkyňa neplatila (nebola jej zrážaná mesačne) celá splátka vo výške 36,97 €. V tomto smere vznesená námietka premlčania nemá dostatočný skutkový, teda matematický podklad v nadväznosti na jednotlivé splátky žalobkyne a v nadväznosti na plynutie a uplynutie lehôt, ktoré sú podmienkou konštatovania, že došlo k premlčaniu. Keďže žalovaný námietku premlčania formuloval všeobecne, formulárovým spôsobom, bez konkrétnych dátumov, ktoré považuje za uplynutie lehoty vo vzťahu k jednotlivým platbám splátok, súd konštatuje, že podľa § 151 ods. 2 je takéto popretie nároku žalobkyne neúčinné, pretože vlastné tvrdenia, ktoré podľa § 151 ods. 2 v námietke premlčania bol povinný žalovaný uviesť, mali byť uvedené v dostatočne konkrétnej podobe v nadväznosti na jednotlivé splátky, v nadväznosti na počítanie a uplynutie lehôt. Súd nie je povinný namiesto strán konania sám zostavovať skutkové tvrdenia a dôkazy v záujme tej-ktorej strany konania, pretože by došlo k narušeniu ústavnej rovnosti strán konania. To sa týka aj vznesenej námietky premlčania, ktorá je podľa § 152 hmotnoprávnou námietkou. Z toho dôvodu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že nárok žalobkyne je premlčaný. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nedospel k záveru, že nie je daný základ nároku z dôvodu premlčania nároku.

9. Z uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka vo výške 616,170 € (rozdiel medzi skutočne zaplatenou sumou 1 206,84 € čl. 24 a skutočne poskytnutým úverom 590,67 € čl. 26, 27) s úžitkami, príslušenstvom, ktorým je zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 616,17 € od 6.4.2016 do zaplatenia (§ 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol v časti úroku z omeškania od 18.3.2016 do 6.4.2016.

10. Trovy konania: V konaní minimálny neúspech čo do časového úseku v časti úroku z omeškania od podania žaloby do doručenia žaloby bola žalobkyňa neúspešná. V prevažnej väčšine predmetu sporu však bola úspešná, preto súd ustálil, že neúspech je v takom minimálnom rozsahu, že žalobkyni patrí právo na náhradu trov konania a úspech v rozsahu 100 %. Preto zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % (§ 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, § 263 ods. 1 .

11. Súdny poplatok: Žalobkyňa ako spotrebiteľka je priamo zo zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok za žalobu. Z uvedených dôvodov podľa § 2 ods. 2 poplatkového zákona súd zaviazal k zaplateniu súdneho poplatku za žalobu neúspešnú stranu konania - žalovaného, a to vo výške 6 % z predmetu sporu, najmenej 16,50 €, teda vo výške 37 €. Vo výške 37 € súd zaviazal žalovaného zaplatiť aj súdny poplatok za podaný odpor proti vydanému platobnému rozkazu. Platobný rozkaz č. k. 4C/59/2016-13 zo dňa 3.5.2016 bol doručený žalovanému 17.8.2016 a podal proti platobnému rozkazu odpor dňa 5.9.2016 čl. 16 spisu. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je spotrebiteľským sporom, tak taký názor mal súd vyvrátený ustanovením § 290 CSP, podľa ktorého spotrebiteľským sporom nie je len spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ale aj spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (Podľa položky 21 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona o súdnych poplatkoch, ak nebude odvolanie doručené v potrebnom počte, súd bez ďalšej výzvy vyhotoví kópie odvolania na náklady odvolateľa vo výške 0,50 €/1 strana.)

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.