Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_2T-2-2017.pdf
PDF · 85.09 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. februára 2017 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
F. U., Z.. XX.X.XXXX v Q. Z. V., okres Q. Z. V., trvale bytom Q. Z. V., R.. P.. O. Č.. XXXX/X, okres Q. Z. V.,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 10. júna 2016 v čase okolo 21.47 hod. v Spišskej Novej Vsi, po ulici K. X. F., v smere jazdy od ulice X.. P. ku ulici Š. Z., po predchádzajúcom požití alkoholu, viedol osobné motorové vozidlo značky škoda G., evidenčné číslo Q.-XXXBB, pričom dychovou skúškou elektronickým prístrojom AlcoQuant 6020 plus mu bola nameraná hladina 1,30 mg/l alkoholu v dychu, napriek tomu, že trestným příkazom Okresného súdu v Berouně (Česká republika) sp. zn. 1T 137/2014 zo dňa 4.9.2014, právoplatným dňa 17.9.2014 bol uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Trestného zákona Českej republiky a súčasne bol rozsudkom Okresného súdu Praha - západ sp. zn. 17T 36/2015 zo dňa 21.7.2015 v spojení s uznesením Krajského súdu Praha zo dňa 29.9.2015 uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona Českej republiky,
t e d a
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za taký čin alebo za čin uvedený v odseku 2 v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
č í m s p á ch a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zákona a
z a t o m u u k l a d á
Podľa § 289 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, 5 písm. a) Tr. zákona mu ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na doživotie.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala na tunajší súd obžalobu na obvineného F. U. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zákona, pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný F. U. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania žalovaného skutku.
Na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku obžalovaný odpovedal, áno.
Na základe vyhlásenia obžalovaného F. U., že je vinný so spáchania žalovaného skutku a po zistení stanoviska prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného prijať, súd na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Preto na hlavnom pojednávaní vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:
Zo správy Mestského úradu Spišská Nová Ves vyplynulo, že obžalovaný je rozvedený, otec dvoch detí a v mieste bydliska má dobrú povesť. Správanie obžalovaného nebolo prejednávané Mestským úradom v Spišskej Novej Vsi.
Z priestupkovej evidencie bolo zistené, že obžalovaný nemá v evidencii žiaden záznam o priestupku.
Z evidenčnej karty vodiča bolo preukázané, že obžalovaný F. U. bol dňa 30.03.2016 uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa § 25 ods. 1 písm. s) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Bola mu za to uložená pokuta vo výške 5,00 EUR.
Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ päťkrát súdne trestaný pre úmyselnú trestnú činnosť, z toho dvakrát na území Slovenskej republiky (v rokoch 1992 a 1996, pri ktorých platí zákonná fikcia neodsúdenia) a trikrát na území Českej republiky stále pre prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky. Naposledy bol odsúdený v konaní Okresného súdu Praha - západ sp. z. 17T 36/2015 okrem iného aj pre trestný čin podľa § 274 ods. 1, 2 písm. c) Tr. zákonníka k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, z ktorého bol dňa 1.3.2016 podmienečne prepustený Okresným súdom Karlovy Vary v konaní sp. zn. 40PP 39/2016 a bola mu určená skúšobná doba podmienečného prepustenia do 1.3.2017. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 3 (troch) rokov.
Z trestního příkazu Okresního soudu Praha - západ sp. zn. 14T 156/2009 zo dňa 19.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.11.2009 bolo preukázané, že F. U. bol uznaný vinným z trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 2 (dvoch) rokov. Uznesením Okresního soudu Praha - západ sp. zn. 14T 156/2009 zo dňa 02.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.11.2011 bolo podmienečne upustené od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel so skúšobnou dobou v trvaní 1 (jedného) roka.
Z trestního příkazu Okresního soudu v Beroune sp. zn. 1T 137/2014 zo dňa 04.09.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2014 bolo preukázané, že F. U. bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1 Tr. zákoníka, za čo mu bol uložený peňažný trest v sume 15.000 Kč a pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest
odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Z trestního příkazu Okresního soudu Praha - západ sp. zn. 17T 36/2015 zo dňa 21.07.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.09.2015 bolo preukázané, že F. U. bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 274 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákoníka a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 337 ods. 1 písm. a) Tr. zákoníka, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s dozorom a trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 3 (troch) rokov.
K osobným pomerom obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že je invalidný dôchodca, lieči sa ambulantne protialkoholicky a ide dobrovoľne absolvovať protialkoholické liečenie aj na Prednej Hore.
Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného F. U., že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, súd ho uznal za vinného zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný F. U. naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a) Tr. zákona, pretože vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Uvedeného konania sa dopustil tak, že dňa 10. júna 2016 v Spišskej Novej Vsi po predchádzajúcom požití alkoholu viedol osobné motorové vozidlo a dychovou skúškou mu bola nameraná hladina 1,30 mg/l alkoholu v dychu, a tak konal napriek právoplatným odsúdeniam pre trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky v konaniach Okresného súdu v Berouně (Česká republika) sp. zn. 1T 137/2014 a Okresného súdu Praha - západ sp. zn. 17T 36/2015.
Podľa § 7b ods. 2 Tr. zákona právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní na účely trestného konania sa zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre trestný čin aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Podľa § 438e Tr. zákona na odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej Únie podľa § 7b ods. 2 sa neprihliada, ak nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2013.
Z okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Tr. zákona, pretože vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v ustanoveniach § 31 a § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. poriadku.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Súd postupoval podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona a prihliadol na pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval, čo je poľahčujúcou okolnosťou v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona. Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Na základe zistenia poľahčujúcich okolností, súd upravil základnú trestnú sadzbu (0 až 2 roky) tak, že podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, čím bola určujúca trestná sadzba 0 až 16 mesiacov.
Pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery, prihliadal súd na okolnosti a závažnosť spáchaného prečinu, úmyselnú formu zavinenia, ako aj na osobu obžalovaného, pričom dospel k záveru, že účel
trestu je možné dosiahnuť iba uložením trestu odňatia slobody, ktorý mu uložil pri dolnej hranici trestnej sadzby.
Na obžalovaného je možné pôsobiť už len trestom spojeným s obmedzením jeho osobnej slobody, keďže ide o špeciálneho recidivistu, ktorý sa opakovane dopúšťa tej istej trestnej činnosti, teda jazdy pod vplyvom alkoholu, pričom je zrejmé, že uložené tresty, vrátane posledne uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody neviedli k jeho náprave. Zároveň obžalovaný si bol vedomý toho, že z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený a plynie mu skúšobná doba podmienečného prepustenia. Vzhľadom na osobu obžalovaného, by takto iný druh trestu u neho nesplnil účel sledovaný Trestným zákonom.
Na výkon trestu odňatia slobody ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin (posledné odsúdenie Okresného súdu Praha- západ sp. zn. 17T 36/2015).
Obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v súvislosti s riadením motorového vozidla, teda činnosťou na ktorú treba osobitné povolenie (vodičský preukaz), preto bolo nevyhnutné uložiť mu aj trest zákazu činnosti v zmysle § 61 ods. 1 Tr. zákona a keďže už bol dvakrát za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku dvakrát odsúdený bolo nevyhnutné uložiť mu trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na doživotie podľa § 65 ods. 5 písm. a) Tr. zákona.
Podľa § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zákona súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin a) ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku dvakrát odsúdený.
Súd má za to, že takto uložené tresty sú spravodlivé a dostatočné na to, aby splnil účel sledovaný Trestným zákonom v tom, že nimi bude zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda individuálna prevencia vrátane zabezpečenia ochrany spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalej trestnej činnosti a súčasne naplní prvok generálnej prevencie spočívajúci vo výchovnom pôsobení trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody. Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.