Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Cb-234-2014.pdf
PDF · 127.29 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/234/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu: SVB Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov, Sekurisova 14, 841 02 Bratislava, IČO: 31 803 075, zastúpený: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., advokátska kancelária, Gorkého 6, 811 01 Bratislava, IČO: 36 820 059, proti žalovanému: SEM s.r.o., M. Sch. Trnavského 22, 841 01 Bratislava, IČO: 35 863 889, zastúpený: Advokátska kancelária Andrej Vlk, s.r.o., Gallayova 21, 841 02 Bratislava, IČO: 47255714, o zaplatenie 3.088,80 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.088,80 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.088,80 eura od 26.02.2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný zaplatiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.06.2014 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 3.088,80 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 31.12.2009 uzatvorili mandátnu zmluvu Č.. XXXX/XXXX (ďalej len zmluva), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal v mene a na účet žalobcu zabezpečovať činnosti súvisiace so správou bytového domu na Sekurisovej ulici 14 v Bratislave. Za uvedenú činnosť patrila žalovanému mesačná odmena určená na základe kritérií dohodnutých v čl. VII bod 1, 2 zmluvy. Podľa žalobcu si žalovaný v mesiaci júl 2012 duplicitne vyplatil odmenu za výkon správy v sume 676,80 eur, pričom bol výzvou žalobcom vyzvaný na vrátenie tejto sumy. Napriek tomu, že žalovaný listom zo dňa 26.02.2014 uvedenú sumu prisľúbil vrátiť, keďže z jeho strany došlo k pochybeniu, k jej vráteniu nedošlo. Žalobca ďalej žalobu odôvodnil tým, že v zmysle čl. III ods. 6 zmluvy mohol žalovaný vykonávať činnosť aj nad rámec zmluvy, avšak dohoda o ich vykonaní mala byť písomná a zároveň v nej musela byť uvedená aj odplata za vykonané služby. Napriek tomu, že žiadna písomná dohoda s uvedením odmeny nebola uzatvorená, žalovaný si podľa žalobcu z účtu vlastníkov dňa 26.07.2012 svojvoľne vyplatil sumu 1.200,- eur s poznámkou koordinácia obnovy. Žalobca žalobu odôvodnil tiež tým, že v súlade s čl. III ods. 1 bod A písm. h) zmluvy sa žalovaný zaviazal zabezpečovať spracovanie účtovníctva mandanta. Napriek tomu, že žalovaný túto činnosť v období od 01/2012 do 10/2012 vôbec nevykonával, naďalej si podľa žalobcu vyplácal z účtov vlastníkov odmenu dojednanú v čl. VII bod 1, 2 zmluvy v plnom rozsahu, t.j. 678,80 eur. O danej skutočnosti sa žalobca dozvedel až po zmene správy a bol nútený poveriť výkonom tejto činnosti iný subjekt, čím mu vznikli náklady v celkovej sume 1.212,- eur. Napriek tomu, že žalobca opakovane vyzýval žalovaného na vydanie uvedených súm, žalovaný ich neuhradil a jeho konaním tak podľa žalobcu došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu v celkovej sume 3.088,80 eur.
2. Na preukázanie svojich tvrdení, žalobca v rámci procesného útoku navrhol vykonať nasledovné dôkazy: mandátnu zmluvu zo dňa 31.12.2009, výpis z účtu za mesiac júl 2012, list žalovaného zo dňa 26.02.2014, faktúra č. 2013094, výpis z účtu zo dňa 10.12.2013, list žalovaného ohľadom náhrady nákladov za účtovníctvo zo dňa 26.02.2014, výzvy na zaplatenie.
3. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2014 sa žalovaný vyjadril k žalobe a uviedol v ňom, že nerozporuje nárok vo výške 676,80 eur, tak ako to uviedol aj v liste adresovanom žalobcovi zo dňa 26.02.2014. K uplatnenému nároku vo výške 1.200,- eur žalovaný uviedol, že je presvedčený, že mu na túto odmenu nárok vznikol a jeho vyplatenie považoval za správne. Predmetná suma mu bola vyplatená nad rámec zmluvou stanovenej mesačnej odmeny, a to na základe ústnej dohody žalovaného s vtedajšou predsedníčkou žalobcu, ktorá podľa žalovaného na schôdzi vlastníkov existenciu takejto dohody potvrdila. Odmena bola podľa žalovaného vyplatená za vykonanie činností nad rámec zmluvy, a to prípravu a zabezpečenie vypracovania dokumentácie na obnovu a rekonštrukciu bytového domu, zabezpečenie vyjadrení dotknutých orgánov verejnej správy potrebných na vydanie stavebného povolenia, rokovanie, diagnostika a zabezpečenie spracovanie projektovej dokumentácie porušenej statiky bytového domu a zabezpečenie nutných predchádzajúcich meraní statiky - geodetické zameranie, röntgenova diagnostika skladby a opotrebovania stavebných prvkov nosnej konštrukcie, vykonanie úkonov smerujúcich k vydaniu stavebného povolenia na obnovu a rekonštrukciu bytového domu, zabezpečenie podkladov nevyhnutných pre zisk úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania na obnovu a rekonštrukciu bytového domu a konzultácie o detailnom prevedení a možných spôsoboch riešenia porušenej statiky bytového domu.
Žalovaný tiež uviedol, že svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy plnil riadne a včas. Pritom poukázal na skutočnosť, že zmluvnou povinnosťou žalovaného nebolo viesť účtovníctvo, ale zabezpečiť jeho vedenie, čiže bol oprávnený zabezpečiť vedenie účtovníctva u tretej osoby. Z dikcie zmluvy podľa žalovaného vyplýva, že tretej osobe, u ktorej by žalovaný zabezpečil vedenie účtovníctva, by bol povinný zaplatiť za jej činnosť odmenu z účtu bytového domu. Preto, podľa žalovaného, ak bol žalobca nútený poveriť vedením účtovníctva tretiu osobu a musel zaplatiť za túto činnosť odmenu v ním uplatnenej výške, vznikla by žalobcovi rovnaká povinnosť zaplatiť odmenu za túto činnosť tretej osobe, u ktorej by vedenie účtovníctva zabezpečil žalovaný.
4. Žalobca sa podaním doručeným súdu dňa 06.02.2015 vyjadril k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že dohoda o vykonaní činností nad rámec zmluvy nebola medzi žalovaným a vtedajšou predsedníčkou žalobcu uzatvorená písomne ani ústne. Ak by takáto dohoda bola uzatvorená ústne, predmetnú odmenu by žalovanému vyplatila vtedajšia predsedníčka žalobcu počas svojej funkcie. Napriek uvedenému si žalovaný odmenu o výške 1.200,- eur vyplatil, nakoľko mal prístup k tomuto účtu.
K činnostiam vykonaným podľa žalovaného nad rámec zmluvy žalobca uviedol, že príprava investície bola vykonaná neodborne, pričom projektová dokumentácia musela byť spracovaná úplne nanovo, vzhľadom na to, že pre samotnú realizáciu bola nepoužiteľná, napriek tomu, že ju vlastníci zaplatili. Rozpočet podľa projektovej dokumentácie žalovaného dodanej žalovaným bol 1.200.000,- eur. Po vypracovaní novej projektovej dokumentácie celkové náklady podľa žalobcu vyšli na 900.000,- eur. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že konanie žalovaného nad rámec zmluvy jednak nebolo písomne ani ústne dohodnuté a ani vykonané s odbornou starostlivosťou. Podľa žalobcu žalovaný konal v rozpore so záujmami vlastníkov a bez súhlasu žalobcu uzatvoril zmluvu o budúcej zmluve so zhotoviteľom stavby, z ktorej vyplývala povinnosť žalobcu uzatvoriť zmluvu o dielo s daným zhotoviteľom. Za porušenie povinnosti uzavrieť uvedenú zmluvu o dielo do konca roka 2012, vyplývala pre žalobcu povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 50.000,- eur. Žalobca tak bol nútený využiť platenú právnu pomoc za odvrátenie zaplatenia zmluvnej pokuty. V neprospech žalobcu konal žalovaný aj v prípade, keď mu navrhol konštrukčný systém bez zohľadnenia typu konštrukčného systému, na ktorý sa zákonom vzťahovala možnosť získania úveru so zvýhodnenou úrokovou sadzbou.
Žalobca vo svojom vyjadrení tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný mu zabezpečoval vedenie účtovníctva bez nároku na zvláštnu odmenu. Žalovaný svojím konaním, t.j. zabezpečovaním spracovania účtovníctva bez nároku na odmenu vyjadril podľa žalobcu súhlas s uvedenými podmienkami. V období od 01/2012 do 10/2012 však zabezpečovanie účtovníctva podľa žalobcu vôbec nevykonával a aj napriek tomu si z účtu vlastníkov odmenu dojednanú v zmluve v plnom rozsahu vyplácal.
5. Na pojednávaniach a vo svojich následných písomných vyjadreniach žalobca uviedol skutočnosti uvedené v žalobe a v písomnom vyjadrení zo dňa 06.02.2015. Ďalej uviedol, že žalovaný nevykonával svoju činnosť s odbornou starostlivosťou aká mu vyplývala z mandátnej zmluvy, čo potvrdzuje najmä skutočnosť, že žalovaný počas svojej činnosti dal vypracovať projektovú dokumentáciu, ktorá bola na realizáciu obnovy bytového domu v rámci činnosti pri príprave investície tejto obnovy a nebola použiteľná. Žalobca bol nútený dať znovu vypracovať projektovú dokumentáciu, pričom pôvodné prostriedky vynaložené vlastníkmi bytov na vypracovanie pôvodnej projektovej dokumentácie neboli nikdy vrátené. Podľa žalobcu žalovaný konal v rozpore so záujmami vlastníkov aj v prípade, keď v rámci svojej činnosti, v súvislosti s obnovou domu, uzatvoril bez súhlasu vlastníkov bytov zmluvu o budúcej zmluve so zhotoviteľom stavby, na základ ktorej mal byť s týmto uzatvorená zmluva o dielo. Keďže k uzatvoreniu zmluvy o dielo nedošlo v dohodnutom termíne, spoločenstvu vlastníkov bytov hrozila za nesplnenie tejto povinnosti sankcia v podobe zmluvnej pokuty. Túto zmluvu navyše žalovaný podľa žalobcu uzatvoril v čase, keď ešte nebolo isté, že bude získaný úver na financovanie obnovy bytového domu. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že o tomto záväzku sa vlastníci dozvedeli až vtedy, keď boli vyzvaní právnym zástupcom spol. Belstav na zaplatenie zmluvnej pokuty, a to v čase, kedy už výkon správy žalovaným bol ukončený. Podľa žalobcu odmena s vlastníkmi dohodnutá nebola a ani im nebola oznámená. Žalovaný si ju svojvoľne vyplatil. Žalobca poukázal na to, že neoprávnenosť tohto nároku nemôže zvrátiť ani fakt, že bola uzavretá nejaká ústna dohoda. Vzhľadom na uvedené mal žalobca za to, že žalovaný nemal právne ani morálne právo na akúkoľvek odmenu.
Žalobca tiež poukázal na to, že v rámci činnosti pri obnove žalovaný navrhol konštrukčný systém, s ktorým nebola spojená možnosť na vzatie výhodnejšieho úveru zo strany vlastníkov bytov, a teda žalovaný navrhol taký konštrukčný systém, ktorý túto možnosť nepripúšťal. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalovaný pri výkone činností a pri koordinácii obnovy nepostupoval v súlade so záujmami vlastníkov.
K nároku na vrátenie náhrady škody z titulu zabezpečenia účtovníctva vlastníkmi poukázal žalobca na to, že pokiaľ by bola vôľa fakturovať za účtovné služby osobitne, tak ako tomu bolo napr. pri právnych službách, musela by byť odmena aj písomne určito a zrozumiteľne zakotvená v zmluve. Z praxe medzi stranami bolo zrejmé, že účtovné služby sa osobitne fakturovať nemali. Akákoľvek zmluvná odmena okrem paušálu mala byť dojednaná písomne, inak nebola oprávnená. Žalobca poukázal na § 572 Obchodného zákonníka, podľa ktorého , mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate. Na základe uvedeného mal za to, že z mandátnej zmluvy jasne vyplýva, že činnosti súvisiace s vedením účtovníctva sú zahrnuté do mesačnej paušálnej odmeny, keďže v tomto prípade zmluva výslovne nezakotvuje inak. Akékoľvek dodávateľské faktúry vystavené na žalobcu podliehajú predošlému odsúhlasovaniu, s výnimkou havarijných stavov či revízií VTZ.
6. Žalovaný na pojednávaniach a vo svojich ďalších písomných vyjadreniach, okrem skutočností uvedených v predchádzajúcom písomnom vyjadrení, uviedol k nárokovanej sume 1.212,- eur, že mandátna zmluva stanovuje povinnosť mandatára zabezpečiť vedenie účtovníctva. Rovnako zmluva obsahuje povinnosť zabezpečiť vykonávanie iných činností v ekonomickej, technickej činnosti, prípadne poskytnutia právnych služieb. Podľa žalovaného je zrejmé a logické, že mandatár v rámci výkonu svojho podnikania nebude poskytovať priamo služby, na ktoré nie je sám oprávnený. Je bežnou praxou vo všeobecnosti, že správcovia poverujú vykonávaním čiastkových činností tretie subjekty, ktoré sa výkonom takejto činnosti zaoberajú a sú na ich výkon oprávnené. To podľa žalovaného znamená, že ak je správca povinný zabezpečiť prevádzku a servis výťahov, zabezpečí vykonanie tejto činnosti u opravára výťahov s tým, že tieto opravy sú hradené z fondu prevádzky, údržby a opráv. Rovnako to tak podľa žalovaného je aj pri vedení účtovníctva, ktoré bol žalovaný oprávnený zabezpečiť u tretej osoby, čo koniec koncov bolo aj v tomto prípade, keď dodávateľom účtovných služieb pre žalovaného bola pani Jarmila Michelová. Vedenie účtovníctva hradil pritom žalovaný z vlastných prostriedkov, čím mal žalobca v podstate účovníctvo vedené jeden rok zdarma. Žalovaný tiež uviedol, že nemôže akceptovať tvrdenie žalobcu, že by svojim konaním potvrdil, že súhlasí so zabezpečením spracovania účtovníctva bez nároku na odmenu. Išlo len o to, že na zabezpečenie vedenia účtovníctva za r. 2010 a 2011 žalovaný od žalobcu náhradu nákladov skutočne vyplatených tretej osobe nepožadoval.
K zabezpečeniu účtovníctva žalovaný tiež uviedol, že za rok 2012 nezabezpečil vedenie účtovníctva externe, nakoľko mu bolo oznámené, že sa zmenilo vedenie a mandátna zmluva zanikla. Pokiaľ si dal žalobca vypracovať účtovníctvo za rok 2012 zaplatil zaň podľa žalovaného rovnako, ako keby to zabezpečili on ako mandatár. Žalovaný opätovne poukázal na fakt, že zabezpečoval vedenie účtovníctva treťou osobou. Žalovanému tak vznikli v súvislosti s touto činnosťou náklady. V mandátnej zmluve uzavretej medzi stranami sa podľa žalovaného napr. v článku 8 ods. 1 nachádza splnomocnenie žalobcu udeleného žalovanému, v ktorom sa konštatuje, že žalovaný bude vykonávať právne úkony v mene žalobcu a na jeho náklady. Nakoľko sa jedná o obchodnoprávny vzťah, poukázal na ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, v ktorých sa hovorí, že náklady nie sú súčasťou odmeny mandatára. Preto, či už by bolo zabezpečenie účtovníctva žalovaným alebo si ho žalobca musel zabezpečiť sám, tak by v každom prípade náklady žalobcovi vznikli, čo znamená, že v tejto súvislosti žalobcovi žiadna škoda vzniknúť nemohla. Podľa žalovaného žalobca účelovo zamieňa, resp. stotožňuje pojmy osobitná odmena a náhrada nákladov, pričom v danom prípade sa jednoznačne jedná o úhradu nákladov, ktoré v súvislosti so zabezpečením vedenia účtovníctva vznikli. Z kontextu ustanovení článku III./A zmluvy a ich jazykového výkladu jednoznačne podľa žalovaného vyplýva členenie jednotlivých činností, ktoré bol povinný vykonať osobne, resp. prostredníctvom svojich zamestnancov (zriadiť účet, viesť evidenciu príjmov a výdavkov, spracovávať ročné vyúčtovanie, vydávať a upravovať predpis mesačného preddavku sledovať a kontrolovať cenovú, technickú vecnú správnosť odoberaných plnení) a činností, ktorých vykonanie žalovaný len zabezpečoval. Žalovaný vedenie účtovníctva len zabezpečoval a keďže ani nemal v predmete podnikania vedenie účtovníctva, nemohol tak urobiť inak, ako prostredníctvom tretej osoby.
K žalobou uplatnenému nároku vo výške 1.200,- eur žalovaný na pojednávaniach uviedol, že v čase obnovy bytového domu, resp. jej prípravy, skupina vlastníkov bytov iniciovala odvolanie pani Hýbalovej z postu predsedníčky žalobcu a činnosť predchádzajúcich funkcionárov bola spochybnená. Žalovaný namietal tvrdenie porušenia jeho povinnosti konať v záujme vlastníkov bytov s odbornou starostlivosťou. Podľa žalovaného mu žalobca kladie za vinu, že dal vypracovať projekt, ktorý v konečnom dôsledku nebol použiteľný a musel byť vypracovaný nový. Žalovaný objednal vypracovanie projektovej dokumentácie u subjektu, ktorý je na výkon tejto činnosti oprávnený. Na dome bola vykonaná skúška priepustnosti tepla termovíziou, boli spravené sondáže do nosných stien bytového domu a röntgenovaná kvalita použitého betónu za účelom nájdenia správneho použitia vyriešenia havarijného stavu statiky domu. Bolo vykonané aj geodetické zameranie rozkmitu domu. Podľa žalovaného je vyvrátiteľné tvrdenie žalobcu, že vlastníci bytov o týchto skutočnostiach nevedeli. Žalovaný vlastníkov informoval o stave prípravy projektovej dokumentácie na zhromaždení vlastníkov dňa 23.01.2012. Vlastníci pritom podľa žalovaného na predmetnom zhromaždení schválili dodávateľa stavby Belstav Žilina a splnomocnili žalovaného na celý rad právnych úkonov smerujúcich k získaniu úveru zo ŠFRB. Keďže bol dodávateľ vlastníkmi schválený v 01/2012 je len logické, že žalovaný pravdepodobne aj podpísal zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy s Belstav, nakoľko v danom roku 2012 muselo dôjsť k minimálne začatiu vyhotovovania diela a čerpania úveru.
Podľa žalovaného odmena vo výške 1.200,- eur, ktorú si stiahol za inžiniersku činnosť, bola vopred dohodnutá so štatutárom žalobcu p. Hýbalovou, a túto odmenu si vyplatil napriek tomu, že rozsah vykonanej činnosti, za ktorú bola pôvodne odmena dohodnutá vysoko prevyšoval čiastku 1.000,- eur bez DPH. Žalovaný totiž vopred nevedel, že projektant, ktorý spracoval projekt zateplenia upozorní na podstatný technický problém, ktorým bol nestabilita objektu. Zatepľovanie ako také by podľa žalovaného predstavovalo veľké riziko, nakoľko rozkmitom budovy by mohlo dôjsť k roztrhnutiu zatepľovacieho systému a jeho pádu. Preto sa podľa neho vykonali odborné konzultácie, dali sa vypracovať posudky a merania, ktoré objektivizovali tento stav a navrhli ďalšie riešenie. V spolupráci so štatutárom žalobcu sa dal vypracovať projekt statiky. Žalovaný tak mal na odmenu 1.200,- eur plné právo.
Žalovaný vo svojich výpovediach poukázal aj na to, že pani Hýbalová mala predložiť písomný rozsah jeho činnosti nad rámec zmluvy rade žalobcu, avšak táto to neakceptovala. K písomnej dohode o činnosti nad rámec zmluvy medzi sporovými stranami nedošlo, keďže vopred nepoznali rozsah vykonanej činnosti. Žalovaný sa s p. Hýbalovou dohodol na okrúhlej paušálnej čiastke vo výške 1.000,- eur, aby vedel za čo to bude robiť, s tým že táto činnosť bola v roku 2013 prerušená a následne už nebola možnosť ju písomne uzavrieť, pretože v roku 2012 bola na schôdzi v decembri p. Hýbalová odvolaná. To, či o dohodnutej odmene vedel aj niekto iný ako p. Hýbalová, žalovaný nevedel, no domnieval sa, že o tom bola informovaná rada žalobcu. Predmetná odmena bola podľa žalovaného vyplatená na základe faktúry, prevodom, pričom väčšinu faktúr na plnenie si vyplácal žalovaný v mene žalobcu sám.
Žalovaný vo svojich výpovediach tvrdil, že vykonával niektoré činnosti na základe Obchodného zák. pre správcu domu. Podľa neho je bežnou praxou správcov uzatvárať zmluvy s dodávateľmi aj takéhoto rozsahu, najmä pokiaľ je tento dodávateľ a predmet jeho činnosti odsúhlasený 2/3 väčšinou vlastníkov, vtedy je správca povinný takúto zmluvu uzavrieť. Žalovaný odmietol tvrdenie, ktoré je účelové, že vlastníci nevedeli o zmluve, pričom poukázal na no, že informačná povinnosť ležala na správcovi domu, teda žalobcovi. Spločnosť Belstav si vybrali vlastníci sami, písomným hlasovaním 2/3 väčšinou a táto spoločnosť musela poskytovať súčinnosť pri spracovaní statického posudku, ktorý bol nevyhnutný. Preto bola podľa žalovaného uzavretá zmluva o budúcej zmluve, aby Belstav mal istotu, že po vykonaní prác na statike sa vlastníci rozhodnú pre podpis samotnej zmluvy. Podľa žalovaného on nemôže niesť zodpovednosť za to, že v bytovom dome vznikli následne nezhody a prišlo k výmene predstaviteľov spoločenstva, ktoré následne zhodnotilo, že ponuka Belstavu bola zlá. Opätovne poukázal na fakt, že zmluva o budúcej zmluve s Belstavom zodpovedala hodnote odsúhlasenej vlastníkmi. Tiež poukázal na fakt, že výška zmluvnej pokuty 55.000,- eur, z hľadiska celkovej hodnoty diela, je približne vo výške 5% z ceny diela, čo je v občianskoprávnych ako aj v obchodných vzťahoch bežná výška.
Žalovaný priznal, že poplatok na správu stiahol nedopatrením o jeden mesiac viac, avšak túto sumu 676,- eur si započítal voči nákladom, ktoré zaplatil za spracovanie účtovníctva za rok 2011 vo vyššej sume ako je uvedená suma. Výsledná suma, ktorú vyfakturoval žalobcovi bola cca 1.600,- eur.
Žalovaný na podporu svojich tvrdení pri procesnej obrane navrhol vykonať dôkazy: výsluch svedkyne Ing. Hýbalovej, zápis zo zhromaždenia vlastníkov bytov z 26.10.2011, fotokópiu listu podpísanú Ing. Hýbalovou adresovaný žalovanému, zápis z rokovania s projektantom zo dňa 13.12.2011, zápisnica z rokovania rady spoločenstva vlastníkov z 09.01.2012, zápis zo zhromaždenia vlastníkov bytov zo dňa 23.01.2012.
7. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom svedkyne Ing. Hýbalovej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu:
8. Z výpovede svedkyne Ing. Hýbalovej súd zistil, že predsedom žalobcu bola od 27.04.2009 do 25.06.2012. V uvedenom období nijakú pohľadávku voči žalovanému neevidovala. K problematike obnovy bytového domu uviedla, že pre prípravu obnovy sa mal čerpať úver a nenávratná pôžička z fondu rozvoja bývania. K tomu bolo treba pripraviť všetky materiály, ktoré boli zverejnené na stránke ŠFRB. K žiadosti bolo potrebné doložiť výsledky hlasovania vlastníkov, projekt, stavebné povolenie ako aj zmluvy s budúcim dodávateľom stavby, zo stavebným dozorom a podrobnú kalkuláciu. Postup bol odsúhlasený vlastníkmi, o čom existujú zápisnice, ktoré svedkyňa odovzdala nasledujúcej predsedníčke spoločenstva. Následne prebehol výber dodávateľov, o čom tiež existujú zápisnice s prezenčnými listinami. Všetko bolo svedkyňou odovzdané nastupujúcej predsedníčke. Do vymenovania novej predsedníčky sa svedkyňa vyvarovala akýchkoľvek zásahov v prospech alebo neprospech žalobcu, pretože už mu nepredsedala.
Svedkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že žalovaný bol správca na základe mandátnej zmluvy, kde boli presne špecifikované jeho povinnosti a keďže ona nemala žiadnu skúsenosť so žiadosťami podávanými na ŠFRB a Ing. Podoba, ktorý bol konateľom žalovaného, získal niekoľko dotácii pre domy, ktoré mal v správe, bolo dohodnuté, že niektoré veci zoberie na seba, čo sa týka napr. inžinierskych vecí. Keďže táto činnosť nebola náplňou mandátnej zmluvy, tak pri vstupe do uvedeného procesu, sa svedkyňa žalovaného pýtala na odhad podielu, pričom jej bolo povedané, že by to malo predstavovať asi 1.000,- eur, čo prejednala na rade žalobcu. Vzhľadom na to, že práce neboli ukončené, nebola o tom spísaná žiadna dohoda a nastupujúca predsedníčka svedkyňu požiadala, aby urobila špecifikáciu prác, na ktorých sa Ing. Podoba podieľal, čo aj spravila. Podľa svedkyne spolupráca so žalovaným trvala asi 2 roky, pričom Ing. Podoba pri príprave a realizácii obnovy bytového domu spolupracoval a vybavoval stavebné povolenia.
Svedkyňa ďalej uviedla, že ako štatutár žalobcu nemala právo navrhovať, aby bola zmluva so žalovaným vypovedaná.
9. Z mandátnej zmluvy č. 4006/2009 zo dňa 31.12.2009 súd zistil, že žalovaný sa ako mandatár pre žalobcu zaviazal v jeho mene a na jeho účet zabezpečovať za odplatu činnosti súvisiace so správou spoločných častí a zariadení domu, nebytových priestorov. V čl. III. zmluvy boli vymedzené činnosti žalovaného, pričom podľa ods. 1. , A, písm. h) mal žalovaný pre žalobcu zabezpečovať spracovanie účtovníctva. Podľa ods. 6. zmluvy žalovaný mohol zabezpečovať aj ďalšie služby, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú. Táto dohoda v zmysle zmluvy mala mať písomnú formu a jej súčasťou mala byť aj dohoda o odplate za vykonané služby.
Podľa čl. VII. ods. 1. bola odmena žalovaného za činnosti vykonávané v zmysle a rozsahu zmluvy dohodnutá vo výške 6,71 eur/mesiac s DPH za každý byt a nebytový priestor.
10. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalovaný si v mesiaci júl 2012 vyplatil duplicitne odmenu vo výške 676,80 eur, a to dňa 12.07.2012 a následne dňa 23.07.2012 a následne dňa 26.07.2012 aj sumu 1.200,- eur.
11. Z faktúry č. 2013094 a následného výpisu z účtu súd zistil, že žalobca zaplatil firme SPRAV-BYT Bratislava, s.r.o., vedenie účtovníctva za mesiace 01/2012 - 10/2012 sumu 1.212,- eur.
12. Z odpovede žalovaného zo dňa 26.02.2014 na výzvu žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 676,80 eur súd zistil, že žalovaný priznal, že došlo k omylu a duplicitnému vyplateniu odmeny vo výške 676,80 eur. K vyplateniu sumy 1.200,- eur žalovaný odpovedal žalobcovi, že táto bola vyplatená správne, a to na základe dojednania za výkon činností nad rámec zmluvy. K nároku vo výške 1.212,- eur žalovaný uviedol, že povinnosť súvisiacu so zabezpečovaním účtovníctva si plnil v zmysle zmluvy, a to tak, že ho zabezpečoval u tretej osoby. Žalovaný by tak uvedenú sumu musel tak či tak tretej osobe uhradiť, preto odmietol tento nárok žalobcovi uhradiť.
13. Z následnej výzvy žalobcu na zaplatenie sumy 3.291,30 eur zo dňa 17.04.2014 a dňa 21.05.2014 súd zistil, že žalobca opätovne vyzval žalovaného na úhradu sumy 1.200,- eur, ktorú si žalovaný bezdôvodne vyplatil za činnosť vykonanú nad rámec zmluvy, sumy 1.212,- eur, ako náhradu škody, ktorú žalobcovi vznikla nakoľko musel zaplatiť za vedenie účtovníctva externú firmu, napriek tomu, že účtovníctvo mal v zmysle zmluvy zabezpečovať žalovaný a sumy 676,80 eur, ktorú si žalobca vyplatil duplicitne za výkon činností, a tak sa ňou bezdôvodne obohatil. Súčasne si žalobca uplatnil aj sumu 202,50 eur ako náhradu škody spojenú s uplatnením pohľadávky.
14. Zo zápisnice z rokovania rady žalobcu zo dňa 09.01.2012 súd zistil, že žalovaný informoval žalobcu o stave prípravy obnovy bytového domu a zároveň informoval o možnostiach financovania projektu. Všetci zúčastnený členovia rady žalobcu odsúhlasili ako vybraného zhotoviteľa BELSTAV Žilina s.r.o. a odsúhlasili, aby táto firma bola odporúčaná vlastníkom na odsúhlasenie ako zhotoviteľ.
15. Zo zápisnice zo zhromaždenia vlastníkov v bytovom dome na Sekurisovej 14 v Bratislave zo dňa 23.01.2012 súd zistil, že žalobca oboznámil vlastníkov s pripravovanou obnovou bytového domu, ako aj s cenovými ponukami viacerých spoločností, pričom navrhol osloviť spoločnosť BELSTAV Žilina, ktorá ponúkla obnovu za 823.886,76 eur. Z uvedenej zápisnice súd tiež zistil, že vlastníci hlasovaním odsúhlasili urýchlené objednanie monitoringu a vypracovanie dodatku PD statického zabezpečenia objektu podľa projektantom poskytnutých informácií.
16. Z oznámenia zo dňa 23.07.2012 súd zistil, že vtedajšia predsedníčka žalobcu p. Hýbalová vypracovala oznámenie o podiele žalovaného pri procese prípravy podania žiadosti na ŠFRB na pridelenie finančných prostriedkov na obnovu zateplenia bytového domu a zoznam činností, ktorými sa žalovaný podieľal na príprave obnovy bytového domu. Zároveň oznámila, že rozsah prác nie je predmetom mandátnej zmluvy a navrhovaná výška odmeny 1.000,- eur je na spodnej hranici, ktorá je obvykle za túto činnosť poskytovaná.
17. Zo zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy o dielo zo dňa 24.02.2012 súd zistil, že žalobca v zastúpení žalovaného uzatvoril so spoločnosťou BELSTAV SK, s.r.o. zmluvu, podľa ktorej žalovaný zaviazal žalobcu uzatvoriť zmluvu o dielo do 31.12.2012. Cena diela bola stanovená v sume 823.886,76 eur s DPH. V čl. III ods. 2 bola v prípade nesplnenia záväzku uzavrieť zmluvu o dielo dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 55.000,- eur.
18. Zo zmluvy o dielo zo dňa 30.03.2015 súd zistil, že žalobca uzavrel zmluvu o dielo so spoločnosťou IZOLTHERM, s.r.o., predmetom ktorej bola obnova bytového domu. Cena diela bola dohodnutá vo výške 766.980,60 eur s DPH.
19. Z faktúr predložených žalovaným súd zistil, že pani Michelová fakturovala žalovanému spracovanie ekonomickej agendy (účtovníctva) za obdobie 1/2011 - 12/2011.
Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa § 567 ods. 1 Obchodného zákonníka mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 572 Obchodného zákonníka, mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 374 ods.1. Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
Podľa § 378 Obchodného zákonníka, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Obč. zák., predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 458 ods.1 Obč. zák., musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zák., ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania. Ich výšku ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba určená NBS platná k prvému dňu omeškania.
20. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žaloba bola žalobcom podaná dôvodne. Medzi sporovými stranami nebola sporná existencia právneho vzťahu založeného mandátnou zmluvou zo dňa 31.12.2009. Sporným bol nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní celkovo vo výške 3.088,80 eur, ktorý pozostával z troch častí.
V časti uplatnenej sumy vo výške 1.200,- eur, ktorú si žalovaný vyplatil z účtu žalobcu za koordináciu a vybavovanie obnovy a zateplenia bytového domu, sa súd v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou žalobcu, že táto odmena bola žalovaným vyplatená bezdôvodne. Bez ohľadu či mal alebo nemal žalobca postavenie spotrebiteľa a bez ohľadu na to, či činnosť, za ktorú si žalovaný túto sumu vyplatil z účtu žalobcu bola nad rámec činností uvedených v zmluve, bola táto odmena vyplatená bez právneho dôvodu. Medzi sporovými stranami nebola totiž podpísaná žiadna písomná dohoda o poskytnutí služieb nad rozsah zmluvy v zmysle čl. III ods. 6 predmetnej mandátnej zmluvy, čo potvrdil vo svojich vyjadreniach aj sám žalovaný. Táto dohoda v zmysle zmluvy musela mať písomnú formu a jej súčasťou mala byť aj dohoda o odplate za vykonané služby. Keďže dohoda podpísaná nebola, žalovanému nárok na vyplatenie sumy 1.200,- eur nemohol platne vzniknúť a jeho vyplatením sa voči žalobcovi bezdôvodne obohatil. Napriek tomu, že súd vykonal dokazovanie aj vo veciach týkajúcich sa vybavovania obnovy a zatepľovania bytového domu a prípadného neprimeraného zaťaženia vlastníkov bytov a nebytových priestorov, tieto skutočnosti pri finálnom rozhodovaní o uplatnenom nároku neboli podstatné vzhľadom na absenciu písomnej dohody medzi žalobcom a žalovaným.
V ďalšej časti uplatneného nároku vo výške 1.212,- eur sa súd opätovne stotožnil s argumentáciou žalobcu, že žalovaný mal a musel v rámci vyplácanej mesačnej odmeny zabezpečovať spracovanie účtovníctva žalobcu. Táto povinnosť mu vyplývala z ustanovenia čl. III ods. 1, A písm. h) zmluvy. Išlo teda o činnosť žalovaného ako mandatára, ktorú bol povinný vykonávať za odmenu, ktorá mu prináležala zo zmluvy za kalendárny mesiac. V danom prípade je úplne bezpredmetné, či účtovníctvo vykonával sám alebo prostredníctvom tretej osoby. Ako aj sám žalovaný potvrdil, zabezpečenie účtovníctva vykonával pre žalobcu riadne až do obdobia 01/2012 - 10/2012, kedy účtovníctvo nevykonal, a to aj napriek tomu, že si naďalej vyplácal mesačnú odmenu vo výške 678,80 eur. Keďže si žalobca musel zabezpečiť účtovníctvo za rozhodné obdobie u externej spoločnosti z dôvodu neplnenia si povinnosti žalovaného, vznikla mu škoda vo výške 1.212,- eur, na náhradu ktorej má voči žalovanému nárok. Súd pri rozhodovaní o oprávnenosti tohto nároku vychádzal aj praxe sporových strán, kedy až do predmetného obdobia, žalovaný pre žalobcu spracovanie účtovníctva zabezpečoval v rámci mesačnej odmeny a táto činnosť nebola fakturovaná zvlášť ani nijakým spôsobom namietaná.
Na základe uvedeného súd nemohol prihliadnuť ani na tvrdenie žalovaného, že si sumu 676,80 eur, ktorá bola vyplatená omylom duplicitne, započítal ako náklady, ktoré mal vynaložiť na spracovanie účtovníctva treťou osobou za predchádzajúce obdobie. Súd v tejto súvislosti poukazuje na § 572 Obchodného zákonníka, podľa ktorého mandant je povinný uhradiť mandatárovi náklady, ktoré mandatár nevyhnutne alebo účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku, ibaže z ich povahy vyplýva, že sú už zahrnuté v odplate. Práve z tohto ustanovenia a z dikcie zmluvy vyplýva, že mesačná odmena za výkon činnosti bola odmenou aj za zabezpečenie spracovania účtovníctva. Žalovaný si preto sumu 676,80 eur nemohol započítať ako náklady vynaložené na spracovanie účtovníctva prostredníctvom tretej osoby.
Pri žalobcom uplatnenom nároku vo výške 676,80 eur súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný tento nárok sám uznal, keď vo svojich vyjadreniach uviedol, že táto suma bola vyplatená duplicitne omylom. To že si žalovaný vyplatil sumu 676,80 eur mal súd preukázané aj z výpisu z účtu žalobcu za mesiac júl 2012. O túto sumu sa tak žalovaný bezdôvodne obohatil a preto je nárok žalobcu aj v tejto časti dôvodný.
21. Úrok z omeškania zo žalovanej sumy si žalobca uplatnil v súlade s citovanými právnymi predpismi a z uvedeného dôvodu mu boli súdom aj priznané v navrhovanej výške a rozsahu.
22. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť vykonanie exekúcie.