Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-325-2016.pdf
PDF · 87.95 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/325/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Biščákovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W. J., W.. XX.X.XXXX E. K. J., W.. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, T., zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z matky K. U. J., W.. XX.X.XXXX, F. Y. X, Prešov a otca Ľ. J., W.. XX.X.XXXX, bytom L. XXX/XX, T., zastúpený R.. H. F., E., L. XX, T. v konaní o zníženie výživného, takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec maloletých detí podal dňa 30.6.2016 návrh na zníženie výživného na maloleté deti na sumu 50,- eur na každé dieťa. Svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu prešov pod sp. zn. XXXC XXX/XXXX zo dňa 24.1.2012, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a zároveň súd schválil rodičovskú dohodu, kde sa otec zaviazal prispievať výživným na maloleté deti sumou vo výške 85,-eur na každé dieťa do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Otec podal návrh na zníženie výživného dňa 26.1.2015, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXP XXX/XXXX, kde bol návrh otca na zníženie výživného zamietnutý. Súd pri určovaní výživného vychádzal zo skutočnosti, že vtedajší
priemerný mesačný príjem otca bol vo výške 632,-eur. Otec maloletých detí od začiatku roka 2013 bol dlhodobo nezamestnaný. Suma vo výške 5750,-eur, ktorú otec maloletých detí dostal za predaj rodičovského bytu začiatkom roka 2014 slúžila na úhradu platenia výživného a taktiež pokrývala výdavky otca na stravu, mobilný telefón, ošatenie, hygienické potreby atdˇ. Otec uviedol, že nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, že tento jednorazový príjem je dostatočnou sumou, aby súdom stanovené výživné mohlo byť uhrádzané tri roky. Odvolací súd v konaní XXP XXX/XXXX neprihliadal na to, že vtedajší príjem otca bol len dávka v hmotnej núdzi vo výške 117,40 eur a výživné na maloleté deti 170,-eur prevyšovalo jeho príjem o 50,-eur. Otec maloletých detí uzavrel dňa 23.9.2015 pracovnú zmluvu so zamestnávateľom X. L..C..I.. na základe ktorej dňa 24.9.2015 nastúpil do zamestnania. Základná mzda bola stanovená na sumu 2,41 eur na hodinu brutto. Exekučným príkazom súdneho exekútora R.. C. J. zo dňa 4.1.2016 pod sp. zn. X. XXX/XXXX na vymoženie bežného a dlžného výživného na maloleté deti bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy. Dňa 13.4.2016 došlo k skončeniu pracovného pomeru otca z zamestnávateľa X. L..C..I.. a odo dňa 15.4.2016 bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. V mesiaci máj 2016 mu výplata za 9 odpracovaných dní v mesiaci, preto žiadosť o dávku v hmotnej núdzi mohol podať až v mesiaci jún 2016, pričom dávky v hmotnej núdzi mu bude poukázaná až v druhej polovici mesiaca júl 2016. Otec vlastní 1 izbový byt, ktorý je odo dňa 19.6.2015 zriadené
exekučné záložné právo. Súčasná výška výživného na maloleté deti je pre neho neprijateľná vzhľadom na jeho súčasnú finančnú situáciu. 2. Z listinných dôkazov predložených otcom maloletých detí vyplýva, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 23.9.2015 medzi zamestnávateľom X. L..C..I.. E. K.. Ľ. J. bol dohodnutý pracovný pomer na dobu neurčitú, pričom rozsah prác bude vykonávaný u užívateľského zamestnávateľa na základe dohody o dočasnom pridelení. Mzdové podmienky boli 2,41,-eur na hodinu brutto. Exekučným príkazom pod sp. zn. X. XXX/XXXX zo dňa 4.1.2016 bol vydaný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy a to na vymoženie bežného výživného na maloletú W. J. vo výške 85,-eur mesačne, maloletú K. J. vo výške 85,-eur mesačne, dlžného výživného na maloletú W. vo výške 125,80 eur a na maloletú Isabel vo výške 125,80 eur mesačne. Z výplatných pások otca maloletých detí vyplýva, že za mesiac september 2015 mu bola vyplatená čistá mzda vo výške 119,64 eur, za mesiac október 2015 621,60 eur, za mesiac november 2015 511,12 eur, za mesiac december 2015 488,58 eur s exekučnými zrážkami 192,-eur, za mesiac január 2016 mu bola vyplatená čistá mzda 499,19 eur,, exekučné zrážky vo výške 202,-eur, za mesiac február 2016 čistá mzda 380,22 eur, exekučné zrážky 120,-eur, za mesiac marec 2016 mu bola vyplatená čistá mzda 557,46 eur, exekučné zrážky 260,-eur. Dňa 2.8.2016 bola uzavretá pracovná zmluva medzi otcom maloletých detí a spoločnosťou E. X., a.s. s dňom nástupu do práce 3.8.2016 a dohodnutou mzdou 408,71 brutto mesačne. Z výplatnej pásky za mesiac august 2016 vyplýva, že otcovi maloletých detí bola vyplatená mzda vo výške 335,38 eur, paušálne náhrady stravu 149,94 eur, paušálne náhrady cestovné 10,18 eur, za mesiac september 2016 čistá mzda 347,55 eur, paušálne náhrady stravu 128,45,-eur, za mesiac október 2016 čistá mzda 353,65 eur, paušálne náhrady stravu149,94 eur, paušálne náhrady cestovné 14,41,-eur, za mesiac november 2016 čistá mzda 335,54 eur, paušálne náhrady stravu 166,60 eur, paušálne náhrady cestovné 33,36 eur, exekučné zrážky vo výške 144,46 eur. Za mesiac december 2016 čistá mzda vo výške 476,93 eur, paušálne náhrady
stravu 44,84 eur, exekučné zrážky 185,90 eur, za mesiac január 2017 čistá mzda vo výške 424,07 eur, paušálne náhrady stravu 175,-eur, paušálne náhrady cestovné 41,43 eur, exekučné zrážky 206,18 eur. 3. Matka sa k podanému návrhu písomne nevyjadrila, predložila súdu potvrdenie o svojom príjme vo výške v priemere za obdobie od augusta 2016 do januára 2017 501,23 eur. 4. Opatrovník v Konaní ÚPSVaR Prešov vo svojej správe zo dňa 27.9.2016 uviedol, že maloleté deti W. a K. J. pochádzajú z manželstva rodičov Y.. K. J. E. K.. Ľ. J., ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu prešov pod sp. zn. XXXC XXX/XXXX zo dňa 24.1.2012, ktorým boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a zároveň súd schválil rodičovskú dohodu, kde sa otec zaviazal prispievať výživným na maloleté deti sumou vo výške 85,-eur na každé dieťa do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Matka je zamestnaná na Mestskom úrade v Prešove a jej mesačný príjem je vo výške 600,-eur. Spolu s maloletými dcérami a synom z prvého manželstva a svojou matku býva v 3 izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve jej matky. Náklady spojené s bývaním predstavujú inkaso 230,-eur, 80,-eur zahŕňa poplatok za internet, televíziu, mobil, ročný cestovný lístok matky je vo výške 100,-eur. Obe maloleté dcéry sú alergičkami, kde matka za lieky dopláca 20,-eur mesačne. Otec je toho času nezamestnaný. Maloletá K. navštevuje 2. Ročník základnej školy, matka jej hrdí poplatky za školský klub detí vo výške 12,-eur mesačne, obedy 22,-eur, krúžok výtvarnej výchovy 5,-eur. Maloletá má epileptické záchvaty, pravidelne užíva lieky, navštevuje neurologickú ambulanciu. Maloletá W. navštevuje 5. ročník základnej školy, vo voľnom čase sa venuje gymnastike, za ktorú matka hradí 18,-eur mesačne. Opatrovník navrhol návrh otca na zníženie výživného zamietnuť, pretože nie je v záujme maloletých detí. 5. Otec maloletých detí na pojednávaní uviedol, že tento návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že nemá dostatok finančných prostriedkov na platenie výživného určeného pri rozvodovom konaní. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov XXP XXX/XXXX súd návrh matky na zvýšenie výživného a jeho návrh na zníženie výživného zamietol, pričom to bolo odôvodnené, tým, že má finančné prostriedky, ktoré získal z dedičstva. Následne bol opätovne dva roky nezamestnaný, pričom výška výživného, ktoré bola určená pri rozvodovom konaní vychádzala z jeho príjmu, ktorý bol 635,-eur. On sa momentálne zamestnal, pričom z výplaty je mu sťahovaná exekúcia, naposledy vo výške 200,-eur z dôvodu, že matka maloletých detí podala návrh na vykonanie exekúcie ako ja trestné oznámenie pre neplnenie vyživovacej povinnosti z dôvodu, že neplatil výživné na deti. Z uvedeného dôvodu musí vyplatiť aj exekučné trovy. Exekútor má zároveň exekučné záložné právo na jeho byt. V auguste 2015 vyplatil dlžné výživné vo výške 17801,-eur, kde s vyplatením výživného mu pomohol jeho brat. Uviedol, že má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore stavebný inžinier, ak prichádza za deťmi má výdavky na cestovanie a ubytovanie vo výške 70-80,-eur. Je vlastníkom 1 izbového bytu, platí inkaso vo výške 77,-eur mesačne, raz za tri mesiace platí elektrinu 31,-eur, plyn 9,-eur. Spláca úvery, ktoré boli brané v čase manželstva vo výške 100-150,-eur mesačne.
6. Matka maloletých detí uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí. Uviedla, že v čase, keď spolu žili ako manželia, manžel nebol nútený brať pôžičky, pretože ich finančne podporovali rodičia. Uviedla, že ona je fyzicky vyčerpaná, nevládze sa starať o deti. Dcéra mala teraz narodeniny 10 rokov, pričom otec jej
neposlal žiaden darček. Otec sa o deti nezaujíma, cez letné prázdniny s nimi nebol. Uviedla, že za bývanie platí 230,-eur mesačne, za mobily a TV spolu 80,-eur mesačne, obedy pre deti v škole 40,-eur, staršia dcéra navštevuje gymnastika, mladšia dcéra má epileptické záchvaty, obe dcéry sú alergičky. Deti sú často choré, kde pri chorobe minie v lekárni 30-40,-eur. Finančne záťažový bol začiatok školského roky, kde bolo potrebné deťom zakúpiť veci do školy. Inkaso uhrádza jej matka s ktorou býva v spoločnej domácnosti. 7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov pod sp. zn. XXP XXX/XXXX mal súd preukázané, že rozsudkom zo dňa 6.2.2015 v spojení rozsudkom Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. XCoP XX/XXXX zo dňa 21.5.2015 zamietol návrh matky na zvýšenie výživného a návrh otca na zníženie výživného. 1. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé za živiť. 2. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 4. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 5. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 6. Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 8. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 9. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena
alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 10. Súd na základe vykonaného dokazovania návrh otca na zníženie výživného zamietol. Súd tu vychádzal z vykonaného dokazovania. Naposledy súd posudzoval návrh otca na zníženie výživného v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXP XXX/XXXX, kedy bol otec maloletých detí nezamestnaný, poberal dávky v hmotnej núdzi vo výške 118,30 eur mesačne, bol mu vyplatený podiel z dedičstva vo výške 5750,-eur v decembri 2013. V súčasnej dobe je otec maloletých detí zamestnaný, jeho mesačný príjem je vo výške a to posledná mzda za január 2017 bola vo výške 424,07 eur, boli mu vyplatené paušálne náhrady stravy 175,-eur, paušále náhrady cestovné 41,43 eur, pričom z dôvodu exekúcie bola vykonaná exekučná zrážka 206,16, ktorá zahŕňa aj bežné výživné v mesiaci. Príjem matky sa od posledného rozhodnutia súdu nezmenil, ani jej majetkové pomery, rovnaké sú výdavky na deti, zmena nastala v tom, že deti sú staršie. Matka má ešte vyživovaciu povinnosť k synovi. Súd
na základe takto zisteného stavu mal preukázané, že nedošlo k takým zmenám na starne otca, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného s ohľadom ja na výšku stanoveného výživného vo výške 85,-eur ne jedno dieťa., pričom strašia dcéra je žiačkou už druhého stupňa základnej školy. Príjem otca sa na rozdiel od posledného rozhodovania vo veci zvýšil, pričom je pravdou, že je mu z výplaty sťahované exekučné zrážky, tieto exekučné zrážky zahŕňajú aj bežné výživné v mesiaci, ktoré je spolu na obe deti vo výške 170,-eur, teda exekučne je mu naviac sťahovaná sumy v poslednom mesiaci 30,-eur. Z uvedených dôvodov, keďže na strane otca nedošlo k takým zmenám v jeho majetkových a príjmových pomeroch, ktoré by odôvodňovali zníženie výživného, súd jeho návrh zamietol. 11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 122 CMP ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schváli dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená odvolanie.