Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8To-137-2016.pdf
PDF · 72.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8To/137/2016
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Karola Kučeru v trestnej veci proti obžalovanému P. F. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 3T/59/2015 zo dňa 27. 7. 2016 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 20. februára 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného P. F..
odôvodnenie:
Okresný súd Košice II napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného P. F. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že
v Košiciach na ul. Palárikova č. 16 dňa 14.3.2015 asi o 20,30 hod. fyzicky napadol pošk. S. Belohorského tým spôsobom, že ho udrel päsťou do zadnej strany hlavy a následne do nosa a do ľavej časti tela v oblasti rebier, čím mu spôsobil zranenia, a to zlomeninu nosových kostí s posunom kostených úlomkov, pomliaždenie ľavej strany tváre a pomliaždenie ľavej prednej plochy hrudníka ľahkého stupňa s dobou liečenia do 42 dní.
Súd mu za to uložil podľa § 156 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 4, § 49 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní jedného roka a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil mu aj povinnosť nahradiť škodu a to náklady zdravotnej starostlivosti vo výške 1 450,52 eur Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. so sídlom ul. Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO : 35 937 874 a podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť nahradiť škodu, a to poskytnuté sociálne dávky vo výške 255,40 eur Sociálnej poisťovni so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch poukázal na to, že celá vec bola proti nemu vykonštruovaná poškodeným a jeho strýkom. Vyjadril pochybnosti, ako mohol ísť poškodený v takom stave ako popisovali dôkazy ešte za svojím strýkom. Zároveň dodal, že v ten večer, ako mal na poškodeného zaútočiť, u neho neboli ani policajti a nevolal mu ani majiteľ bytu. Je toho názoru, že ak by mu zranenia spôsobil on, poškodený ho mal už v ten večer na polícii, kde bol oznámiť svoje napadnutie, označiť za páchateľa, čo nespravil. Podotkol, že poškodený nevyhľadal hneď po útoku lekársku pomoc, ale najskôr šiel za svojím strýkom - policajtom a na políciu. Žiadal, aby bol vypočutý svedok Q. ako sa vyjadril na jeho osobu. Poprel, že by sa pred týmto svedkom vyjadril, že poškodený spadol z okna pri preliezaní. Mohlo sa stať, že len ironicky podotkol, že ožratý niekde spadol. Uviedol, že žiadny skutok nespáchal, v kritický večer bol doma s manželkou a pozeral TV. Večer, keď šla robiť manželka čaj si všimla, ako poškodený odchádza z bytu, nevidela, v akom stave, ale všimla si, že po sebe
nechával v byte kvapky krvi, ktoré popratala. Konštatoval, že poškodený ich nemal rád, nechcel, aby bývali v rovnakom byte a opakovane sa na nich sťažoval majiteľovi bytu. Tvrdí, že by bolo neadekvátne, aby kvôli sťažnostiam poškodeného na nich pred majiteľom bytu, poškodeného fyzicky napadol.
Prokurátor okresnej prokuratúry vo vyjadrení k odvolaniu obžalovaného uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Z jeho spáchania je usvedčovaný poškodeným S. W. a závermi znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, pričom znalec jednoznačne vylúčil vznik zranení náhodou, bez cudzieho zavinenia. Obžalovaný je tiež nepriamo usvedčovaný aj výpoveďami svedkov P. W. a P. Q.. Je toho názoru, že okresný súd správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, pričom podrobne uviedol, ktoré dôkazy mal za preukázané.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu sa prokurátor krajskej prokuratúry pridržal vyjadrenia k podanému odvolaniu a navrhol, aby krajský súd toto odvolanie ako nedôvodné zamietol.
Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Z obsahu spisuje zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal z výpovede obžalovaného, z výpovede poškodeného - svedka S. W., svedkyne W. F., svedka P. Q., P. W., z lekárskych správ, zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie ortopédia, ktorý vypracoval P.. W. D., na podklade ktorých dospel k záveru, že skutok sa stal, je trestným činom tak, ako ho kvalifikoval prokurátor v podanej obžalobe a spáchal ho obžalovaný. Okresný súd neuveril obhajobe obžalovaného, že vznik zranení poškodeného nezapríčinil, pretože ju mal vyvrátenú výpoveďami S. W., P. W., znaleckým posudkom, ako aj výpoveďou P.. Okresný súd neuveril výpovedi W. F., pretože bola nelogická a účelová. Okresný súd vyjadril názor, že pokiaľ táto svedkyňa počula, ako poškodený otvára okno a balkón, musela počuť aj nejaké zvuky, ktoré sprevádzali taký pád poškodeného na radiátor a stoličku, ktorý by sa nezaobišiel bez zlomeniny nosových kostí, pomliaždenia tváre a hrudníka. V konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo okresný súd vzal do úvahy všetky rozhodné skutočnosti a nepochybil, keď na ich podklade uznal obžalovaného vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. V odôvodnení napadnutého rozsudku sa okresný súd starostlivo zaoberal obhajobou obžalovaného a následne presvedčivo vysvetlil, prečo jej neuveril. Krajský súd dospel po preštudovaní predloženého spisového materiálu k rovnakému právnemu záveru ako okresný súd, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Obžalovaného aj podľa názoru krajského súdu usvedčuje z jeho spáchania výpoveď svedka S. W., ktorá korešponduje so závermi znaleckého posudku, aj s výpoveďami svedkov P. a P. Q..
V týchto dôkazoch neboli podľa názoru krajského súdu zistené také nedostatky, ktoré by spochybňovali ich hodnovernosť do takej miery, aby umožňovali aplikovať zásadu „in dubio pro reo" a oslobodiť obžalovaného spod skutku obžaloby preto, že nebolo dokázané, že skutok spáchal on.
Záver o vine obžalovaného zo spáchania skutku nespochybňuje ani to, že poškodený bol schopný ísť po skutku za strýkom na Mestskú časť nad Jazerom, ani to, že ho za páchateľa neoznačil v ten deň na polícii a nevolal majiteľovi bytu, pretože jeho zranenia boli zlučiteľné s tým, aby cestoval a aj rozprával. Výpovede poškodeného v priebehu konania boli presvedčivé a zapadali aj do kontextu ostatných nepriamych dôkazov, ktoré boli vo veci vykonané. Krajský súd neakceptoval tvrdenie obžalovaného, že poškodený s jeho strýkom celú vec vykonštruovali proti nemu, aj keď boli v konaní preukázané ich (obžalovaného a poškodeného) predchádzajúce vzájomné nezhody súvisiace so spoločným bývaním, pretože to bol práve poškodený, ktorý sa vysťahoval z bytu a tiež preto, že si voči obžalovanému neuplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd nepovažoval za potrebné zrušovať rozsudok a vec vracať okresnému súdu na prešetrenie výpovede svedka Q., či mu mal obžalovaný skutočne povedať, že poškodený sa mal zraniť pri preliezaní z okna na balkón bytu, pretože nebol zistený jediný dôvod, pre ktorý by mal tento svedok dôvod vypovedať účelovo v neprospech obžalovaného.
Keďže proti všetkým týmto dôkazom (v počte 4) stáli len dve výpovede v prospech obžalovaného a to výpoveď samotného obžalovaného a jeho manželky, ktorí tvrdili, že nevedia akým spôsobom a kto spôsobil zranenia poškodenému, vedeli len, že v deň skutku poškodený bol v spoločnom byte a krvácal a v odvolacom konaní neboli označené, ani produkované také presvedčivé dôkazy, ktoré by tieto výpovede potvrdili, resp. spochybnili usvedčujúce výpovede a prevážili dôkaznú situáciu v prospech obžalovaného, krajský súd zamietol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné.
Aj pri rozhodovaní o treste, okresný súd zobral do úvahy všetky podstatné okolnosti, ktoré mal na jeho určenie a nepochybil, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 1 rok, pre výkon ktorého ho správne zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný sa dopustil skutku v skúšobnej dobe jeho predchádzajúceho podmienečného odsúdenia.
Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.