Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-2T/37/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného Z. S., na hlavnom pojednávaní dňa 20.02.2017 takto

rozhodol:

Súd podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e obžalovaného Z. S., H.. XX.XX.XXXX v Partizánskom, trvale bytom N. E. Č.. XX, živnostníka, spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske č.k. Pv 55/14/3305-35 zo dňa 03.07.2015, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, na tom skutkovom základe, že dňa 30.10.2013 okolo 12.20 h v Partizánskom na Nádražnej ulici pred pobočkou Slovenskej sporiteľne prevzal od Z. D. obálku, v ktorej bolo 35.000,- €, pričom obálku mu poškodený odovzdal v časovom strese a v omyle spôsobenom rozrušením, preto aby ako sprostredkovateľ predaja domu č. XXX N. K. odovzdal 20.000,- € ako kúpnu cenu nehnuteľnosti splnomocnencovi predávajúceho G. E., ktorý mal následne previesť vlastnícke právo k nehnuteľnosti na Z. D., následne zo sumy 35.000,- € dňa 30.10.2013 odovzdal 20.000,- € G. E., pričom zvyšných 15.000,- € si ponechal a tieto Z. D. nevrátil a neoprávnene si ich prisvojil, čím Z. D. spôsobil škodu 15.000,- €, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd odkazuje poškodeného Z. D., H.. XX.XX.XXXX N. K., C. K. Č.. XXX, s jeho nárokom na náhradu škody voči obžalovanému na civilné sporové konanie.

odôvodnenie:

V trestnej veci obžalovaného Z. S. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona bola podaná prokurátorom Okresnej prokuratúry Partizánske pod sp. zn. Pv 55/14/3305-35 na tunajší súd dňa 03.07.2015 obžaloba na skutkovom základe podľa obžaloby.

Súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávania rozhodol rozsudkom č.k. 2T/37/2015-309 z 21.03.2017 tak, že obžalovaného uznal vinným na podklade obžaloby pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pričom mu uložil trest odňatia slobody na 16 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu na 18 mesiacov pričom obžalovanému uložil povinnosť poškodenému Z. D. nahradiť škodu 15 000,-€.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho hneď po jeho vyhlásení napadol odvolaním obžalovaný proti výroku o vine. Odvolací súd zistil, že odvolanie je podané dôvodne a podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Trp or zrušil rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol. Z odôvodnenia vyplýva, že "súd prvého stupňa vykonal v predmetnej trestnej veci všetky dostupné dôkazy a konštatoval, že skutkový stav, tak ako je uvedený vo výrokovej časti, mal bezpochyby preukázaný na základe výpovedí poškodeného, obžalovaného, svedkov a videozáznamu a nepochyboval o tom, že v obálke, ktorú poškodený odovzdal obžalovanému bola suma 35.000 €. Odvolací súd však berúc do úvahy dôkaznú situáciu v celom kontexte a vychádzajúc najmä z preukázateľného deja, ktorý tejto transakcii predchádzal, má odôvodnené a značné pochybnosti o tomto tvrdení poškodeného. Bolo nepochybne preukázané, že poškodený D. požičiaval peniaze svedkyni G. D., nie je podstatné z akých dôvodov a za týmto účelom neváhal v minulosti previesť na kupujúcu S. C. (v súvislosti s pôžičkou od G. E.) svoj rodinný dom. Odvolací súd nemá pochybnosti ani o tom, že v súvislosti s ďalšími požiadavkami na požičanie peňazí svedkyňou G. D. došlo k predaju rodinného domu poškodeným ďalšiemu kupujúcemu za sumu 35.000 €, z čoho 20.000 € malo byť vrátené, resp. vyplatené G. E. a následne bolo vlastníctvo predmetného domu poškodeného prevedené na spoločnosť J&M Property zastúpenú konateľom A. Z.. Tvrdeniu poškodeného, že pri podpisovaní zmluvy pred notárom ohľadne posledného predaja rodinného domu si neuvedomil, že ide o predaj, nemožno uveriť. Tento mal už v minulosti dostatok skúseností s takýmito úkonmi, resp. so zmluvami o pôžičkách a jeho výhovorka na časovú tieseň z dôvodu zariaďovania pohrebu je skutočne detinská. Odvolací súd je presvedčený o tom, že poškodený vedel čo robí a že zostávajúcich 15. 000 € zo sumy 35. 000 € po vyplatení dlhu 20.000 € G. E. bolo určených pre G. D.Ú.. Táto svedkyňa bola prítomná pri všetkých transakciách a úkonoch poškodeného, musela vedieť aj vidieť čo sa deje a napriek tomu poškodeného nevarovala a nezabránila mu v prípadnom mylnom konaní. Ako vidno aj na záberoch z bezpečnostnej kamery v peňažnom ústave neustále sa zdržiavala v jeho blízkosti. Podľa názoru odvolacieho súdu skutočne nie je potom možné jednoznačne vylúčiť, že v príhodnej chvíli, aj v čase mimo dosahu bezpečnostnej kamery v peňažnom ústave mohlo dôjsť k odovzdaniu sumy 15.000 € tejto svedkyni poškodeným. U poškodeného nebola zistená žiadna duševná porucha ani choroba ani žiadne organické zmeny, ktoré by ovplyvnili schopnosť vnímania, a preto jeho tvrdeniam prečo konal tak, ako to uvádzal v trestnom oznámení a vo svojich výpovediach, okrem iného, že zmluvu o predaji nehnuteľnosti podpísanú pred notárom, si pomýlil so zmluvou o pôžičke, odvolací súd neuveril. Napokon, keby aj išlo o zmluvu o pôžičke v sume 35. 000 €, odvolací súd je presvedčený, že z tejto by bola suma 20 000 € určená na vyplatenie E., ale tak či tak, zvyšok vo výške 15.000 € bol určený pre G. D.. Celý prípad tak, ako sa odohral aj za účasti tejto svedkyne tomu nasvedčuje. Čo viedlo poškodeného k podaniu trestného oznámenia nevedno, no možno si s odstupom času uvedomil, že prišiel o dom a sumu 35. 000 € na prípadné opätovné odkúpenie mu už nikto nepožičia. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že na základe takejto dôkaznej situácie nie je možné záver o vine obžalovaného bez pochybností vysloviť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu zrušil a vec tomuto vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Pokiaľ v novom konaní nedôjde k zmene doterajšej dôkaznej situácie, prichádza do úvahy postupom podľa § 285 písm. a) Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodiť."

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 30.11.2015, 25.01.2016, 21.03.2016 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného Z. D., K. G. E., A. Z., G. D., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítal znalecký posudok MUDr. Márie Kabátovej a MUDr. Viktora Segedu z 30.04.2015 na č.l. 190-200, prehral videozáznam zo Slovenskej sporiteľne, a.s. z 30.10.2013, prečítal listinné dôkazy, a to kúpnu zmluvu zo dňa 30.10.2013 medzi predávajúcim Z. D. a kupujúcim J&M Property, s.r.o. č.l. 122, 153-155, kúpnu zmluvu zo dňa 30.10.2013 č.l. 126-130 medzi predávajúcim S. C. B. Z. D. ako kupujúcim, kúpnu zmluvu zo dňa 2.10.2013 medzi predávajúcim Z. D. B. S. C. ako kupujúcou č.l. 131-136, návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 30.10.2013 č.l. 137-138, 139-140, návrh na vklad do katastra nehnuteľností zo dňa 30.09.2013 č.l. 141-142, vklad hotovosti - potvrdenie č.l. 143 z 2.10.2013, výpis z ústrednej evidencie priestupkov č.l. 218, odpis z registra trestov č.l. 219 a správu MUDr. Márie Majzlanovej z 15.12.2015 na č.l. 274. Súd odmietol vykonanie dokazovania navrhnutého splnomocnenkyňou poškodeného zabezpečením súpisu bankoviek odovzdaných poškodenému v Slovenskej sporiteľni, a.s. a rovnako zabezpečením fotodokumentácie z odovzdávania hotovosti obžalovanému, ktorej existenciu uvádzala svedkyňa G. D., z dôvodu, že existencia fotodokumentácie z odovzdávania peňazí obžalovanému je založená len na tvrdení svedkyne, ktorá tento dôkaz nepredložila napriek výzve súdu a zrejme ho ani nevlastní. Pokiaľ by aj takýto dôkaz existoval, možnosť zistenia sumy finančnej hotovosti v obálke z fotografie z mobilného telefónu z neznámej vzdialenosti, na základe hrúbky obálky podľa počtu bankoviek, pri rozlíšení vstavaného fotoaparátu v mobilnom telefóne a schopnostiach fotografujúceho vytvoriť ostrý záber rozhodného okamihu je mizivá.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď vyšli z banky bol tam poškodený D., svedkyňa D., Z. a on. Na ulici mu v obálke poškodený odovzdal sumu 20 000,-€, prepočítaval si to v aute, keď odišli. Podľa neho poškodeného o peniaze obrala svedkyňa D.. Boli dohodnutí, že mu poškodený odovzdá 20 000,-€ na vyplatenie svedka E.. Suma 15 000,-€ mala teda zostať poškodenému, tento sa ani peňazí tri mesiace nedožadoval. Svedok D. predal 3x tú istú nehnuteľnosť. D. na neho tlačila, lebo od poškodeného chcela peniaze údajne pre priateľa v Afganistane. Poškodený so svedkyňou sa na neho obrátili so žiadosťou o pôžičku, lebo úver by mu žiadna inštitúcia neposkytla. Obžalovaný sľúbil, že zoženie investora, podmienka bola že poškodený prevedie svoju nehnuteľnosť. Všetky zmluvné podmienky boli poškodenému riadne vysvetlené, zmluvy podpísal. Bolo mu vysvetlené, že ide o kúpnu zmluvu, teda nejde o úver ani záložnú zmluvu. So svedkyňou D. chodili pre pôžičky často, už o týždeň po prvej pôžičke prišli znovu. Obžalovaný našiel investora, ktorý bol ochotný dať za nehnuteľnosť viac. Vzťah poškodeného ku svedkyni D. mu pripadal, ako vzťah otca k dcére. Vystríhal poškodeného pred ňou, že môže prísť o dom, a že svedkyňa, pre ktorú sú peniaze, na zmluvách nefiguruje, poškodený peniaze napokon ani nevrátil. O svedkovi Z. uviedol, že tento je investor, ktorý kupuje nehnuteľnosti v dražbách. Tento ustanovenie o spätnej kúpe v zmluve nechcel. Obžalovaný sa poskytovaním pôžičiek nezaoberá, je realitný maklér, poškodenému len povedal, že zoženie investora, ktorý poškodenému poskytne peniaze. Pozná svedka E. B. Z., K. Z. spolupracuje už dlhšie. Má dohodnutú províziu z predaja nehnuteľností. Hoci v zmluve so svedkom Z. ustanovenie o práve spätnej kúpy nebolo, považoval ho za seriózneho človeka, a teda, že by dom poškodenému v prípade vrátenia požičanej sumy vrátil. Obžalovaný mal s prevodmi aj výdavky, pri prvom prevode províziu asi 300,-€ stiahol zo sumy, ktorá mala ísť poškodenému, pri prevode Z. platil poplatky Z.. V zmluvnom vzťahu so svedkom E. nebol. Obžalovaný žiadny doklad o prevzatí hotovosti od poškodeného nevystavoval, len odovzdal peniaze E., poškodený mu odovzdal 20 000,-€, čo mu aj oznámil pri odovzdaní, že sú pre E..

Poškodený Z. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prosil obžalovaného, či by im neposkytol úver, nie aby našiel kupca na jeho dom, len aby sa domom ručilo. Obžalovaný všetko vybavil bleskovo, poškodený len podpíše zmluvy a príde do banky. Chcel len 20 000,-€, nevie prečo dostal 35 000,-€, peniaze v obálke odovzdal obžalovanému, ponáhľal sa vtedy na pohreb, to obžalovaný využil. Obžalovanému povedal, nech dá do poriadku čo treba a odišiel na pohreb. Po pár týždňoch prišlo z geodézie, že nie je vlastníkom jeho domu. Obžalovaný sa mal priznať, že 15 000,-€ dal svedkyni D.. Svedok E. však behom dvoch týždňov pýtal peniaze späť. Obžalovaný mal vyrovnať pôžičku u svedka E., ktorú mu skôr vybavil. Aj sa obžalovaného pýtal, prečo má platiť 35 000,-€ ten mu mal povedať, že na poplatky a úroky, že čo ho to zaujíma. Pôžičku vybavoval, lebo chcel pomôcť svedkyni D., lebo tá mala priateľa v Afganistane. Tá vedela ako na neho ísť, vravela že má 4 675 000 dolárov, že mu aj auto kúpi aj dvakrát toľko vráti. Dlží mu 15 000,-€ aj ďalších 2900,-€ dal aj na ňu trestné oznámenie. Všetky pôžičky čo vzal, ako napríklad v Poštovej banke boli pre D., tá na neho tlačila. Pri prvej pôžičke žiadal 20 000,-€ najprv boli za pani S., tá im povedala, že pôžičku nemôžu dostať a na to sa ozval obžalovaný. Svedkyňa D. nemanipulovala s peniazmi, tie dal obžalovanému. Zmluvy čítal len zbežne. Zmluvy podpisoval u notára. Prvú pôžičku zobral u E. 11900,-€, peniaze dal svedkyni D. lebo potrebovala na splátky. Poškodený pripustil, že mu bolo povedané, že ak do troch mesiacov nezaplatí, príde o dom.

Svedok G. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nebol pri skutku. Len poškodenému požičal peniaze, už vtedy sa mu tento nepozdával, vyzeral ako podvodník. Kupoval od poškodeného dom s tým, že ak mu vráti peniaze dom mu vráti späť. Poškodený aj peniaze vrátil a dom sa previedol naspäť. Pri právnych úkonoch boli vždy viacerí. Peniaze dával poškodenému do ruky, bol tam aj obžalovaný a priateľka poškodeného. Formálne bol dom prevedený na družku svedka. Peniaze mali byť pre priateľa poškodeného spoločníčky, ktorý je vo vojne. Poplatky spojené s prevodom asi platil obžalovaný. Išlo o prvú pôžičku poškodenému. Svedok ako uviedol, na veci nemohol stratiť, lebo keby mu pôžičku poškodený nevrátil, získal by dom. V ten deň ako dostal peniaze sa riešil spätný prevod. Nevedel uviesť, ako konkrétne sa na neho obžalovaný nakontaktoval, predtým mu klienta žiadajúceho o pôžičku nedohodil, vybavoval právnu stránku prevodu nehnuteľnosti pre svedka. Nevedel o tom, že sa nehnuteľnosť bude prevádzať naspäť na poškodeného. Províziu obžalovanému nevyplácal. S obžalovaným nemali spoločné obchodné vzťahy, bol s ním v kontakte len ohľadom prevodu domu poškodeného. Svedok nechcel previesť dom na seba, tak bol prevedený na jeho priateľku.

Svedok A. Z. (konateľ spoločnosti J&M Property, s.r.o.) na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa mu ozval obžalovaný, že či nechce investovať do domu v Skačanoch. Z vonkajšej ohliadky zistil, že ponuka je zaujímavá, s predávajúcim - poškodeným sa pri transakcii stretol len v banke. Obžalovaný je obchodník s realitami, za sprostredkovanie by mal províziu. Na účet predávajúceho vyplatil v banke 35 000,-€. Svoje peniaze vyberal skôr v Tatra banke, poškodený mu dal papierik s číslom účtu a on previedol peniaze. Účet skontroloval s kúpnou zmluvou. Poškodený peniaze z účtu vybral, on čakal v chodbičke, potom vyšli z banky. Poškodený išiel za ním a rozprával sa s D.. Potom sa poškodený spýtal obžalovaného, koľko mu má dať a ten mu odvetil že 20 000,-€, následne mu peniaze odovzdal, nevedel uviesť či boli v obálke. Poškodenému povedal, že ak peniaze do troch mesiacov zoženie, dom mu naspäť predá, ale počítal s tým, že ich nevráti. Svedok bol od nich pri odovzdávaní peňazí obžalovanému asi dva metre, no písal si pri tom do telefónu. Nevie o tom, že by obžalovaný peniaze prepočítaval. Po troch mesiacoch telefonoval obžalovanému kvôli kľúčom od domu. Neskôr sa stretol aj s poškodeným a ten mu povedal, že bol oklamaný. Keď išli do banky zmluva bola podpísaná a overená. V súčasnosti sa vedie občianske súdne konanie o neplatnosť zmluvy, to je však prerušené. Dom videl len z vonka, interiér ho nezaujímal, pretože sa živí tým, že nehnuteľnosti kupuje a prerába ich. Zmluvu dohadoval obžalovaný, ten sa s poškodeným dohodol, že to svedok poškodenému predá naspäť ak vráti peniaze. Nerátal s tým, že by zohnal peniaze, dával tomu 1%. Nevie prečo právo spätnej kúpy nebolo v zmluve.

Svedkyňa G. D., ktorá je vo vzdialenom príbuzenskom pomere k poškodenému, na hlavnom pojednávaní uviedla, že v banke bola s poškodeným, peniaze sa previedli na jeho účet, ten peniaze vybral, dal do obálky a pred bankou odovzdal obžalovanému. Ona stála v banke za poškodeným, ale obžalovaný ju odohnal. Keď vyšli z banky svedok Z. povedal poškodenému, že ak ho do troch mesiacov nevyplatí, nech si je vedomý čo ho čaká, že pôjde z domu preč, D. mu mal povedať, že sa tak nedohodli. Z peňazí čo obžalovaný dal do obálky nič nevyberal. Aj ho hrešila, že prečo peniaze vrátil späť keď ich už mal u seba. V banke bola prítomná lebo ju poškodený zavolal. Na rozpory s výpoveďou z prípravného konania, kde nevedel uviesť komu dal poškodený peniaze odpovedala, že si to pozrela vo "fotoaparáte". Svedka E. videla raz. Poškodeného nežiadala o žiadne peniaze. Tvrdila, že dlhy voči poškodenému majú navzájom vysporiadané, čo poškodený poprel. Uviedla, že má priateľa v Afganistane, no nepožičiavali si peniaze. Poškodený vozieval jej syna. Uviedla, že poškodený mal úver aj u istého C., od E. dostal peniaze na vyplatenie tohto úveru. Poškodený uviedol, že ide o dlh svedkyne. Obžalovaný sa na to vyjadril, že časť peňazí od svedka E. išla na vyplatenie úveru od C. asi 8 tisíc, zvyšok sa vyplatil poškodenému do rúk. Svedkyňa uviedla, že poškodený mal dlh u C. a len za účelom jeho vyrovnania potreboval peniaze. Tiež uviedla, že oni žiadne zmluvy nevideli, len previedli peniaze cez poškodeného a tie hneď zobrali.

Súd na hlavnom pojednávaní prehral videozáznam zo Slovenskej sporiteľne, a.s. pobočka Partizánske z 30.10.2013, pričom tento záznam nezachytáva moment odovzdania hotovosti obžalovanému poškodeným, tiež však nezaznamenáva žiadnu manipuláciu s hotovosťou, ktorú poškodený v banke prevzal, pričom z doby záznamu z pohľadu viacerých kamier je zrejmé, že skupina zahŕňajúca obžalovaného, poškodeného svedkyňu D. aj svedka Z. banku opustila hneď po prevzatí hotovosti poškodeným, pričom ten mal obálku s hotovosťou v ruke.

Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 2.10.2013 medzi predávajúcim Z. D. a S. C. ako kupujúcou č.l. 131-136, predávajúci odplatne za kúpnu cenu 20 000,-€ previedol na kupujúceho nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. K. v obci K., vedené na Okresnom úrade Partizánske, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, rg. "E" ako parcela reg. "E" č. XXX - zastavané plocha a nádvoria vo výmere 828 m2, parcela reg. "E" č. XXX/X - záhrady vo výmere 156 m2, parcela reg. "E" č. XXX/X - záhrady vo výmere 156 m2, stavba rodinný dom súp. č. XXX - na parcele XXX, právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba nie je evidovaná na liste vlastníctva. Zmluva obsahuje ustanovenie o práve spätnej kúpy, kde sa v článku V. sa uvádza, že sa účastníci zmluvy dohodli, že ak predávajúci vráti celú kúpnu cenu v prospech kupujúcej do 3 mesiacov od podpisu zmluvy, kupujúca sa zaväzuje, že prevedie vlastnícke právo späť na predávajúceho a podajú návrh na vklad do 3 dní od vrátenia kúpnej ceny na príslušnú správu katastra. Na nehnuteľnosti viazla ťarcha záložného práva v prospech Financ Partners, s.r.o. (konateľ A. C. č.l. 152) na základe záložnej zmluvy pod zápisom V 1369/2013. Prvá časť kúpnej ceny vo výške 8 486,97-€ čo je výška zostatku úveru, ktorý viazne na nehnuteľnostiach ako ťarcha, bude použitá na predčasné splatenie úveru, zostávajúca časť 11 513,03-€ uhradila kupujúca v prospech predávajúceho v deň podpisu zmluvy, čo títo potvrdzujú podpisom v zmluve. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30.10.2013 medzi predávajúcim: Z. D. a kupujúcim J&M Property, s.r.o. zastúpeným konateľom A. Z., č.l. 122, 153-155, predávajúci odplatne za kúpnu cenu 35 000,-€ previedol na kupujúceho nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. K. v obci K., vedené na Okresnom úrade Partizánske, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, rg. "E" ako parcela reg. "E" č. XXX - zastavané plocha a nádvoria vo výmere 828 m2, parcela reg. "E" č. XXX/ X - záhrady vo výmere 156 m2, parcela reg. "E" č. XXX/X - záhrady vo výmere 156 m2, stavba rodinný dom súp. č. XXX - na parcele XXX, právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba nie je evidovaná na liste vlastníctva. Zmluva neobsahuje ustanovenie o práve spätnej kúpy. Podľa čl. III. kúpna cena bude vyplatená v prospech predávajúceho bankovým prevodom v deň podpisu kúpnej zmluvy. Nehnuteľnosti budú odovzdané kupujúcemu do 67 dní od podpisu zmluvy. Podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30.10.2013 č.l. 126-130 medzi predávajúcim: S. C. B. Z. D. ako kupujúcim, predávajúci odplatne za kúpnu cenu 20 000,-€ previedol na kupujúceho nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. K. v obci K.Č., vedené na Okresnom úrade Partizánske, katastrálny odbor, zapísané na LV č. XXXX, rg. "E" ako parcela reg. "E" č. XXX - zastavané plocha a nádvoria vo výmere 828 m2, parcela reg. "E" č. XXX/X - záhrady vo výmere 156 m2, parcela reg. "E" č. XXX/X - záhrady vo výmere 156 m2, stavba rodinný dom súp. č. XXX - na parcele XXX, právny vzťah k parcele na ktorej leží stavba nie je evidovaná na liste vlastníctva. Zmluva neobsahuje ustanovenie o práve spätnej kúpy. Podľa čl. III. kúpna cena je uhradená v deň podpisu kúpnej zmluvy. Nehnuteľnosti budú odovzdané kupujúcemu v deň podpisu zmluvy. Návrhy vklad do katastra nehnuteľností zmlúv zo dňa 30.10.2013 boli podané dňa 30.10.2013 č.l. 137-138, 139-140, návrh na vklad do katastra nehnuteľností zmluvy z 02.10.2013 bol podaný dňa 02.10.2013 č.l. 141-142.

Dňa 02.10.2013 bol uskutočnený v Tatra banke vklad vo výške 8486,97-€ na účet veriteľa označeného v kúpnej zmluve z 02.10.2013.

Podľa lekárskej správy MUDr. Márie Majzlanovej z 15.12.2015 je poškodený liečený od 14.02.2014 v tamojšej ambulancii pre depresívnu poruchu stredne ťažkú s anxioznymi príznakmi, ktorá prepukla pod vplyvom negatívnej psychogénnej záťaže (precitol, že bol "podvedený") je nastavený na antidepresívnu liečbu, ktorú užíva doposiaľ. Chodí pravidelne na kontroly. Vzhľadom k zdravotnému stavu je schopný výsluchu na súdnom pojednávaní.

Podľa záverov znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria MUDr. Márie Kabátovej a MUDr. Viktora Segedu z 30.04.2015 na č.l. 190-200, vyšetrením duševného stavu poškodeného Z. D. bolo zistené, že u poškodeného nie je podstatne znížená schopnosť správne vnímať alebo vypovedať v súvislosti s predmetným prečinom podvodu. Poškodený je schopný správne vnímať a vypovedať v súvislosti s vyšetrovaným prečinom podvodu. Znalci nezistili u poškodeného žiadnu duševnú poruchu ani chorobu. Prípadné nepresnosti vo výpovedi poškodeného môžu byť následkom výrazného citového resp. afektívneho doprovodu pri spomienkach na prežité udalosti, nie sú však forenzne významné. Diskrétne začínajúce organické zmeny osobnosti sú veku primerané, neznižujú u poškodeného schopnosť správne vnímať a vypovedať, sú forenzne nevýznamné. Užívanie antidepresívnej liečby neznižuje ani inak negatívne neovplyvňuje jeho schopnosť správne vnímať a vypovedať.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. je súd viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

V tomto zmysle súd poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho právny názor, že právne úvahy prvostupňového súdu spočívajúce v tom, že obžalovaný využil celkovú právnu neznalosť poškodeného, jeho rozrušenie a omyl, že existuje právny dôvod, aby mu tento vyplatil vyššiu sumu ako sumu 20 000,-€ teda sumu 35 000,-€ za účelom vrátenia dlhu svedkovi E., nie sú podporené reťazou dôkazov a nie je možné považovať za preukázané, že obžalovaný naplnil zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Prvostupňový súd na podklade skoršieho rozsudku vinu obžalovaného považoval za preukázanú tým, že z videozáznamu, z výpovedí poškodeného, obžalovaného, ako aj svedkov A. Z., B. B. G. D. má za to, že bolo bezpochyby preukázané, že poškodený z peňažného ústavu v čase bezprostredne pred odovzdaním hotovosti obžalovanému vybral sumu 35 000,-€, táto suma sa nachádzala v obálke pri odchode z banky. Poškodený ako aj svedkyňa D. uvádzajú, že túto sumu aj obžalovanému odovzdal. Poškodený aj uvádza dôvod, obžalovaný mal tvrdiť, že je to z dôvodu, že rozdielom sumy kryje ďalšie výdavky, ktoré v súvislosti s prevodom nehnuteľnosti vynaložil, poškodený bol rozrušený, ponáhľal sa, nebol ostražitý "nestaral sa" uspokojil sa s vysvetlením obžalovaného, ktoré nemalo žiaden zmluvný právny základ. Hoci obhajoba sa snažila spochybniť skutočnosť, že poškodený odovzdával sumu 35 000,-€ s tým, že mohol sumu 15 000,-€ z obálky vybrať pred odovzdaním, alebo poukazom na nezmyselnosť konania poškodeného, ktorý by svoj omyl zistil až s veľkým časovým odstupom, súd má za to, že obidve tieto tvrdenia obhajoby možno vyvrátiť. Z výpovedí poškodeného ako aj svedkov D., Z. ako aj videozáznamu je zrejmé, že poškodený v spoločnosti svedkov ako aj obžalovaného odchádzal z banky bezprostredne po prevzatí hotovosti, ktorú obdržal, táto bola v obálke. V banke k žiadnej manipulácii s obálkou nedošlo. Hoci samotné odovzdanie hotovosti obžalovanému nie je zachytené na videozázname, je zrejmé, že pokiaľ by poškodený manipuloval s obálkou pred budovou, ba peniaze prepočítaval, táto skutočnosť by zrejme neušla pozornosti obžalovaného či svedka Z.. Skutočnosti, že poškodený odovzdal celú hotovosť, akú v banke prevzal nasvedčuje aj to, že obžalovaný peniaze neprepočítaval pri odovzdaní, ale až ako sám tvrdí v aute. Nebol na to ani dôvod, keďže bol prítomný pri celej transakcii. Na pochopenie zmyslu počínania poškodeného, ktorý z právneho hľadiska bezdôvodne odovzdal obžalovanému sumu o 15 000,-€ vyššiu ako boli dohodnutí, je potrebné prihliadnuť na všetky právne úkony, ktoré poškodený urobil v ich súhrne. Už zo situácie, v ktorej sa poškodený nachádzal a právnych úkonov, ktoré urobil, je zrejmé, že nechápal zmysel a význam právnych úkonov, ktoré reálne uskutočnil. Nemá potuchy o právnej stránke veci, celý čas aj na súdnom pojednávaní mal za to, že si "vzal pôžičku". Jeho úmyslom bolo pre tretiu osobu v tomto prípade svedkyňu D. zaobstarať peniaze. Súd prisvedčuje obhajobe v tom, že záujem svedkyne D. môže byť aj v tom, aby sa nepreukázalo, že poškodený peniaze nezaobstarával pre seba, ale pod rôznymi legendami svedkyne, v úmysle jej pomôcť a naivne jej dôverujúc, pre jej potreby. Pokiaľ však ide o samotné rozhodné skutočnosti, teda či v čase od prevzatia sumy 35 000,-€ v banke do odovzdania hotovosti obžalovanému s obálkou manipuloval, a nevybral z nej nie hocijakú, ale hotovosť vo výške 15 000,-€, teda odovzdával len sumu akú mal, možno podľa názoru súdu jej výpovedi dôverovať. Už len preto, že bola pod dohľadom tak obžalovaného ako aj svedka Z., takže akákoľvek jej manipulácia s obálkou by bola vnímaná. Tiež poškodeného vzťah k svedkyni je rozporný, ba sám uviedol, že sama mala od obžalovaného sumu 15 000,-€ dostať, čo súd považuje za nelogické dohady poškodeného. Poškodený odplatne previedol svoju nehnuteľnosť najskôr na svedka E., tam ešte s právom spätnej kúpy, a následne na svedka Z., už bez tohto práva, hoci sám mal za to, že mu bola poskytnutá pôžička zabezpečená záložným právom. Poškodený sám uvádza, že bol v núdzi, keď svedok E. požadoval predčasne vrátenie "pôžičky", opätovne tak vyhľadal obžalovaného, ktorý mu poskytol riešenie v tom, že zabezpečil nového veriteľa svedka Z.. Celá táto transakcia pre poškodeného nemala mať žiaden finančný profit, okrem odkladu splátok, preto aj mal za to, že od svedka Z. len prevezme sumu 20 000,-€. Pre svedka Z. bola transakcia prospešná, pretože nehnuteľnosť, ktorú získal už bez práva spätnej kúpy poškodeným, mala reálne vyššiu hodnotu, ako bola kúpna cena 35 000,-€. Súd nepovažuje za vierohodnú výpoveď tohto svedka o komunikácii medzi obžalovaným a poškodeným, ktorý mal výslovne oznámiť, že sa mu má odovzdať suma 20 000,-€, a to z dôvodu konfliktu záujmov ohľadne platnosti zmluvy o prevode nehnuteľnosti medzi poškodeným a spoločnosťou, ktorej je svedok konateľom. Motívom konania obžalovaného bol profit spočívajúci v rozdiele kúpnej ceny medzi novou kúpnou cenou 35 000,-€ a kúpnou cenou 20 000,-€, ktorá bola vrátená svedkovi E., aby tento nehnuteľnosť opätovne previedol (cez svoju priateľku ) na poškodeného. Vychádzajúc z dokazovania možno mať za preukázané, že poškodený nechápal význam uzavretých zmlúv, sám uvádza, že nevedel prečo mu bola poukázaná suma 35 000,-€, túto sumu vybral a odovzdal preto, že ho o to obžalovaný požiadal, lebo tento mal uhrádzať akési výdavky. Tiež sám uviedol, že až neskôr po oznámení z katastra nehnuteľností zistil, že dom predal, čo sám uvádza, že nemal v úmysle. Zrejme až vtedy sám zistil (alebo sa od niekoho dozvedel), že nebol žiaden právny dôvod, aby obžalovanému sumu 35 000,-€ odovzdával. Zmysel konania poškodeného nemožno hľadať v ekonomickom, zodpovednom konaní priemerne práva znalej osoby, pretože práve tieto atribúty jeho konanie evidentne nemalo. Z tohto istého dôvodu súd nemá za to, že by poškodený ľstivo najskôr pod dohľadom no nepozorovane vybral z obálky sumu 15 000,-€, ktorú si ponechal či odovzdal tretej osobe a následne krivo obvinil obžalovaného. Pokaľ uvádza obhajoba, že poškodený má motív v súdnom konaní klamať a peňažné prostriedky nejakým spôsobom z obálky nepozorovane vybral, tak súd uvádza, že takého konanie je vo svojej podstate nelogické aj preto, lebo poškodený si mohol sumu 15000,-€ jednoducho ponechať na účte a následne naložiť s touto sumou podľa svojho uváženia, pričom obžalovanému odovzdať len sumu, ktorú mal obžalovaný odovzdať svedkovi Korcovi vo výške 20 000,-€. Súd poukazuje z hľadiska motívu konania obžalovaného na jediný možný motív, a to zištnosť. Podľa názoru súdu zmyslom celej transakcie bol opätovný výhodnejší prevod nehnuteľnosti formálne patriacej družke svedka E. na svedka Z. už bez akýchkoľvek osobitných dojednaní ako právo spätnej kúpy, a prospech vo výške 15 000,-€, kde súd poukazuje aj na časový odstup od prevodu nehnuteľnosti poškodeného na S. C. dňa 2.10.2013, spätný prevod 30.10.2013 až po opätovný predaj spoločnosti J & M Property, s.r.o. (svedok Z.) rovnako 30.10.2013, v rozmedzí jedného mesiaca. Súd poukazuje aj na to, že obžalovaný so svedkom Z. spolupracoval, obžalovaný a svedok Korec sa poznali a to, že je nepravdepodobné, aby sa svedok E., ktorý do transakcie vstupoval s úmyslom zisku, správal neekonomicky a nezištne sa vzdal lukratívneho majetku, ktorý cez družku ovládal, de facto by poškodenému poskytol 20 000,-€ za nulový úrok, ba mal v súvislosti s prevodom či spätným prevodom nehnuteľnosti výdavky. Keďže obžalovaný využil celkovú právnu neznalosť poškodeného, jeho rozrušenie a omyl, že existuje právny dôvod, aby mu tento vyplatil vyššiu sumu ako sumu 20 000,-€ za účelom vrátenia dlhu svedkovi E., poškodenému spôsobil škodu väčšiu a naplnil tak zákonné znaky prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

Odvolací súd pričom nenariadil súdu prvého stupňa vykonať určité konkrétne dôkazy, napokon, preukázanie viny je vecou obžaloby. Potrebnosť rozsahu opätovného vykonania dokazovania preto zvažoval súd na návrh obžaloby, obhajoby a poškodeného.

Na hlavnom pojednávaní dňa 20.02.2017 bol vykonaný na návrh prokurátora doplňujúci výsluch poškodeného Z. D., ktorý opäť uviedol, že pred bankou odovzdal obžalovanému sumu 35 000,-€ v obálke a odišiel na pohreb. Poškodený sa vyjadroval aj k tomu, z akého dôvodu boli tieto peniaze obžalovanému odovzdané, pričom sa vyjadroval rozporne najprv, že nevedel že rozdiel sumy je určený pre svedkyňu G. D., ktorá ho pôvodne požiadala o peniaze z dôvodu, že chcela pomôcť priateľovi v Afganistane, neskôr na priamu otázku odpovedal, že peniaze teda pôvodná pôžička vo výške 20000,- € bola pre G. D., ako aj následné navýšenie bolo pre ňu. Ku skutku uviedol, že obžalovaný v banke svedkyňu odháňal, keď bola v jeho blízkosti, tiež že poskytol viackrát z pôžičiek peniaze svedkyni D. "bláznila ho" ba, že niektoré zmluvy (telefonický operátor, nebankové spoločnosti) podpísala za neho, keďže majú rovnaké priezvisko. Tiež uviedol, že obžalovaný sa so svedkyňou poznajú. Uvádzal tiež, že sa dozvedel, že obžalovaný mal odovzdať 15 000,-€ G. D. o čom mal povedať bývalému starostovi Skačian (Ing. F. K.) pri telefonickom hovore, o tom sa dozvedel od svojej dcéry, ktorá tomu bola prítomná. K uzatváraným právnym úkonom poškodený uviedol, že obžalovaný so svedkyňou D. ho vždy postavili k hotovej veci, on chcel dom len založiť, nevedel že ho predal, o čom sa dozvedel až po oznámení z katastra. Uviedol, že chce aby obžalovaný dal 35 000,-€, svedkovi Z. a aby mu tento následne vrátil jeho nehnuteľnosť.

Obžalovaný sa k výpovedi poškodeného vyjadril, že sa s Ing. K. stretol osobne v prítomnosti dcéry poškodeného, kde podal vysvetlenie ohľadom poškodeného.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom bývalého starostu obce Ing. F. K. a dcéry poškodeného Z. D., výsluchom svedkyne G. D. a rovnako tak návrh na doplnenie dokazovania opätovným znaleckým skúmaním - vyšetrením duševného stavu poškodeného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.

Súd výsluch svedkyne G. D. odmietol z dôvodu, že táto už bola na hlavnom pojednávaní vypočutá, pričom zodpovedala aj otázky (bola svedkom odovzdania obálky, o peniaze poškodeného nežiadala), ktoré navrhovala položiť splnomocnenkyňa poškodeného či prokurátor, pričom títo mali možnosť svedkyni klásť otázky už na jej prvom výsluchu. Tiež nie je bez významu, že z vykonaného dokazovania možno mať za to, že svedkyňa ako osobne zainteresovaná na prospechu zo skutku /hoci to sama popiera/ nie je dôveryhodnou svedkyňou, ba výpoveďou by si mohla privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania s poukazom na tvrdenia poškodeného. Vrátenie veci na opätovné prejednanie pritom neznamená, že súd je povinný opätovne vykonať celé vykonané dokazovanie, nebolo konštatované porušené právo rovnosti strán, do akej miery právo vykonať výsluch strany včas využili sa odzrkadlí na miere preukázania skutkového stavu a úspechu obžaloby, či úspešnosti nároku na náhradu škody.

Súd nevykonal výsluch navrhnutých svedkov Ing. F. K. B. Z. D., pretože sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie. Podstatnou novou okolnosťou je skutočnosť, ktorá je spôsobilá zmeniť dôkaznú situáciu tak, že môže sama o sebe alebo spolu s ďalšími dôkazmi odôvodniť iné rozhodnutie, ako to, ku ktorému smerujú ostané vykonané dôkazy. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd považuje za preukázané, že obžalovaný skutočne sumu 35 000,-€ prevzal. V tomto zmysle ani prípadné výsluchom preukázané tvrdenie, že rozdiel sumy odovzdal neskôr svedkyni D. nič nemení na fakte, že nemožno preukázať, že nevykonával vôľu poškodeného D., ktorý vypovedal aj tak, že tieto peniaze boli určené pre poškodenú. Hoci obžalovaný popiera prevzatie sumy 35 000,-€, a teda výsluch by mohol preukázať, že jeho výpoveď nie je pravdivá, motív takejto výpovede nemusí byť zakryť trestnú činnosť, ale vyhnúť sa občianskoprávnej zodpovednosti, v podobe nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia. Samotné preukázanie skutočnosti o vyplatení rozdielu poškodenej nie je spôsobilé vyvrátiť, tak verziu o konaní so súhlasom či s vedomím poškodeného, alebo verziu o neprimeranej provízii za vybavenie predmetnej "pôžičky" opäť s vedomím poškodeného, čo podľa právneho názoru súdu nezakladá trestnoprávnu, ale občianskoprávnu zodpovednosť. Súd tiež poukazuje na to, že nejde o preukazovanie novej skutočnosti skôr neznámej, pretože stretnutie obžalovaného u starostu Skačian za prítomnosti dcéry poškodeného popisuje už sám obžalovaný vypočúvaný ešte ako podozrivý dňa 24.01.2014 na č.l. 13 spisu (kde však neuvádza, že by odovzdal rozdiel sumy G. D.), rovnako o stretnutí obžalovaného so starostom na obecnom úrade v Skačanoch vypovedá aj poškodený dňa 27.05.2015 č.l. 66 - 6. strana zápisnice, teda tak obžaloba ako aj poškodený mali možnosť navrhnúť dokazovanie k preukázaniu tejto skutočnosti už do vyhlásenia dokazovania za skončené dňa 21.03.2016.

Pokiaľ ide o návrh na opätovné znalecké skúmanie - vyšetrenie duševného stavu poškodeného znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria poškodeného D., súd doplnenie dokazovania odmietol, pretože ide o opätovné preskúmavanie okolnosti, ktorá bola dostatočne zistená už skôr vykonaným dôkazom, pretože duševný stav poškodeného už bol skúmaný. Súd poukazuje na závery znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria MUDr. Márie Kabátovej a MUDr. Viktora Segedu z 30.04.2015 na č.l. 190-200. Zo znaleckého posudku nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že začínajúce organické zmeny osobnosti, ktoré sú veku primerané, pričom neznižujú u poškodeného schopnosť správne vnímať a vypovedať, by boli forenzne významné, a že by znalci naznačovali zhoršovanie schopnosti správne vnímať a vypovedať inak ako veku primerane. Znalci nezistili u poškodeného žiadnu duševnú poruchu ani chorobu. Poškodený sa pritom už v prípravnom konaní či konaní pred súdom vyjadroval do značnej miery rozporne o presnom priebehu uskutočnenia právnych úkonov a jeho motívoch k nim /tu súd poukazuje na odôvodnenie odvolacieho súdu k miere "nevedomosti" poškodeného o právnych následkoch spojených s právnymi úkonmi ktoré urobil/. Tiež bolo zrejmé, že sa vyjadroval konštantne o tom, že mal úmysel peniaze, ktoré si požičia, poskytnúť G. D. nie použiť pre seba, tiež že odovzdával obžalovanému sumu 35 000,-€, a tiež že nemal záujem nehnuteľnosť predať, pričom až po zistení, že dom predal podal vo veci trestné oznámenie. Skutočnosť, ktorá sa javí sporná, teda či poškodený vopred vedel, že aj rozdiel sumy (nie len suma vyplatená svedkom E.) bude poskytnutý G. D. - teda či po ňom svedkyňa chcela opäť peniaze a on žiadal o ďalšiu pôžičku, podľa názoru súdu nemožno jednoznačne preukázať ani závermi ďalšieho znaleckého dokazovania. Podľa názoru súdu tiež dôvodom na opätovné preskúmavanie duševného stavu poškodeného by mali byť nové skutočnosti týkajúce sa jeho zdravotného stavu, nezrozumiteľnosť výpovede ako takej, zrejmé skutkové či časové nezrovnalosti s realitou, nie nejasná odpoveď na konkrétnu otázku, hoci je podstatná pre skutkové a právne posúdenie veci, o to viac keď poškodený z hľadiska úspechu čo do nároku na náhradu škody má záujem na výsledku konania.

Súd aj po doplnenom dokazovaní má za to, že poškodený skutočne odovzdal obžalovanému sumu 35 000,-€, v obálke s hotovosťou, ktorú prevzal v banke. Skutočnosť, že môže byť časový úsek, keď bola skupina z dosahu kamery nič nemení na fakte, že prepočítavanie peňazí poškodeným, vyberanie z obálky, ich uschovanie inam, či vytratenie sa poškodeného z dohľadu skupiny by si obžalovaný ako aj svedok Z. či svedkyňa D.Á., ktorá zas bola pod dohľadom obžalovaného iste všimli. Aj s poukazom na vek a schopnosti poškodeného je možnosť nepozorovanie vedome a rýchlo manipulovať s peniazmi mizivá.

Skutočnosť, ktorú odvolací súd považuje za nepreukázanú, teda, či bol poškodený uvedený do omylu a v čom tento omyl spočíval, sa nepodarilo obžalobe nijakým spôsobom doplneným dokazovaním preukázať. S poukazom na ďalej uvádzané dôvody tak zostáva odovzdanie hotovosti obžalovanému, ak nie konanie na príkaz, či s vedomím poškodeného, tak len plnením bez právneho dôvodu, ktoré zakladá nárok z bezdôvodného obohatenia.

Z vykonaného dokazovania totiž vyplývajú ďalšie dve možné verzie udalosti, z ktorých však ani jedna nezakladá trestnoprávnu zodpovednosť. Aj preto nemožno považovať vinu obžalovaného za bezpochyby preukázanú.

Nebola vylúčená ba vzhľadom k vyjadreniu poškodeného sa javí byť pravdepodobná verzia, že aj navýšenie "pôžičky" o 15 000,-€ bolo z dôvodu, aby poškodený opäť raz poskytol peniaze svedkyni D., ktorá od neho pod rôznymi zámienkami peniaze pýtala. Či ich odovzdal poškodený, alebo boli svedkyni vyplatené neskôr obžalovaným je z hľadiska trestnoprávnej roviny vo vzťahu ku konaniu obžalovaného irelevantné, pretože by to nebol obžalovaný, kto si rozdiel súm ponechal, ale bol by len sprostredkovateľom, ba konal na príkaz či s vedomím poškodeného a teda ho nemohol úmyselne uvádzať v omyl.

Tiež poškodený na hlavnom pojednávaní pôvodne uvádzal, že keď sa obžalovaného pýtal prečo má platiť 35 000,-€, tento mu mal povedať aby sa nestaral, že je to na poplatky a úroky. Hoci opäť ide o tvrdenie, ktoré je v rozpore s tvrdením obžalovaného, možno mať za to, že rozdiel sumy alebo jej časť mohla byť aj neprimeranou "províziou" za opätovný úver či vyplatenie starého úveru. Opäť poukazujúc na to, že aj v tomto prípade by išlo o občianskoprávnu zodpovednosť obžalovaného, nemožno mať za to, že by bol poškodený uvádzaný do omylu bol v časovom strese či rozrušení, keď mohol prejaviť jednoduchý nesúhlas s takýmito podmienkami či postupom, alebo domáhať vydania bezdôvodného obohatenia v civilnom sporovom konaní.

Zo zásady ultima ratio vyplýva povinnosť súdov a orgánov činných v trestnom konaní dať prednosť uplatňovaniu zodpovednosti podľa netrestnej právnej normy pred postihom páchateľa po-mocou noriem trestného práva. Trestnoprávne normy majú byť používané len pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo ich využitie je zjavne neúčelné. Ochranu poškodeného zabezpečujú normy civilného práva. Pretože za danej dôkaznej situácie nebolo možné považovať za preukázané, že skutok tak ako je uvedené v obžalobe sa stal (že bol poškodený úmyselne uvedený v omyl), hoci je možné, že v tomto prípade s vedomím obžalovaného vrátane poškodeného boli simulované neformálne úverové zmluvy formálne kúpnou zmluvou s právom spätnej kúpy a následne kúpnou zmluvou za účasti tretích strán, súd obžalovaného, ktorý vystupoval ako sprostredkovateľ týchto úkonov oslobodil pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný práve v úmysle uviesť poškodeného do omylu, čo je znakom skutkovej podstaty prečinu podvodu.

Pretože súd obžalovaného oslobodil, poškodeného podľa § 288 ods. 3 Tr. por. s nárokom na náhradu škody obligatórne odkázal na civilné sporové konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.