Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1C-72-2016.pdf
PDF · 103.54 KB
No categories available
1C/72/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova č. 5, 83 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 proti žalovanej: G. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, F. v konaní o zaplatenie 766,96 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 759,46 eur, úrok vypočítaný ku dňu 20.6.2014 vo výške 141,10 eur, úrok z omeškania do 12.5.2016 vo výške 14,34 %, úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 759,46 eur od 13.5.2016 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd v y h l a s u j e zmluvné podmienky v čl. V. bod 1. písm. b/, bod 2. písm. a/ Zmluvy o E. Expres úveru číslo XXXX XXXX XX H. zo dňa 27.2.2013 v znení: „ Dlžník za zaväzuje Banke zaplatiť: b/ Poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 eur, ktorý bude zúčtovaný mesačne v deň anuitnej splátky“ a v znení: „ Dlžník je ďalej povinný zaplatiť Banke poplatok za: a/ I. upomienku vo výške 25 eur a za každú ďalšiu upomienku 25 eur v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú splatné v deň odoslania upomienky“
za neprijateľné zmluvné podmienky.
IV. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 49,26 %, o ktorej výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 766,96 eur, nezaplatené úroky ku dňu 12.5.2016 vo výške 419,62 eur a úrok vo výške 18,5 % ročne zo sumy 766,96 eur od 13.5.2016 do zaplatenia, nezaplatené úroky z omeškania ku dňu 12.5.2016 vo výške 14,43 eur a úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 766,96 eur od 13.5.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 25 eur a trovy konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.2.2013 uzavrel uzatvoril so žalovanou Zmluvu o E. expres úvere č. XXXX XXXX XX H.., na základe ktorej poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 781eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy. V zmysle čl. I. bod 2. Zmluvy úroky boli dohodnuté pevnou sadzbou 18,50 % ročne. V čl. IV. bod 6 Zmluvy bolo dohodnuté oprávnenie žalobcu v prípade omeškania so splatením úveru účtovať aj úrok z omeškania
vo výške max. 5 % ročne. V zmysle čl. IV. bod 1 Zmluvy bola konečná splatnosť úveru dohodnutá na deň 27.2.2020. Žalovaná pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z predmetnej Zmluvy riadne a včas neuhrádzala, preto žalobca listom zo dňa 3.6.2014 žalovanej oznámil, že vyhlásil úverovú pohľadávku za predčasne splatnú a vyzval ju k jej splateniu. Žalobca ku dňu 12.5.2016 voči žalovanej eviduje pohľadávku pozostávajúcu z istiny 766,96 eur, bežných úrokov vo výše 419,62 eur, úrokov z omeškania vo výške 14,34 eur a poplatkov vo výške 25 eur.
3. Na preukázane svojich tvrdení pripojil k žalobe Zmluvu o E. expres úvere č. XXXXXXXXXX H. zo dňa 27.2.2013, Všeobecné obchodné podmienky účinné od 1.11.2012, výzvu na zaplatenie zo dňa 24.4.2014 a doručenku preukazujúcu jej doručenie, výzvu - vyhlásenie úveru za predčasne splatný zo dňa 3.6.2014 a doručenku o jej doručení a výpis z úverového účtu.
4. Na výzvu súdu na predloženie prehľadu splátok zo strany žalovanej a spôsobu ich zápočtu žalobca zaslal súdu vyjadrenie zo dňa 23.11.2016, v ktorom okrem skutočností už uvedených v žalobe poukázal na niektoré ďalšie ustanovenia Zmluvy, vysvetlil na jednom príklade, ako z predloženého výpisu zistiť, na čo boli splátky započítané, pričom zároveň rozpísal zápočet všetkých 3 splátok, ktoré žalovaná uhradila a vysvetlil súdu spôsob výpočtu úrokov a úrokov z omeškania, ktorých výpočet priložil v tabuľkách pripojených k vyjadreniu. Poplatok predstavuje poplatok za upomienku zo dňa 31.8.2013. K vyjadreniu priložil okamžitý (priebežný) výpis z účtu žalovanej a tabuľky s výpočtom úrokov, úrokov z omeškania a poplatku.
5. Súd poučil žalovanú o jej procesných právach a povinnostiach, ktoré žalovanej poslal spolu so žalobou a jej prílohami, vyjadrením žalobcu a jeho prílohami a uznesením, ktorým vyzval žalovanú, aby sa k nej vyjadrila, uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie jeho tvrdení. Žalovaná sa k žalobe a vyjadreniu žalobcu po ich doručení nevyjadrila, aj keď jej boli všetky doručované listiny riadne doručené.
6. Keďže v danom prípade ide o spotrebiteľský spor v hodnote do 1 000 eur, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, súd nenariadil vo veci pojednávanie, ale dňa 30.1.2017 vyvesil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že dňa 20.2.2017 bude vo veci vyhlásený rozsudok v zmysle § 297 písm. b) C.s.p. a následne v tento deň vyhlásil rozsudok vo veci samej.
7. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k žalobe a k vyjadreniu, ako sú vyššie uvedené, zistil tento skutkový stav:
8. Strany sporu uzatvorili dňa 27.2.2013 Zmluvu o E. expres úvere č. XXXXXXXXXX H., na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 781 eur. Úroková sadzba bola dohodnutá pevne vo výške 18,50 % ročne, RPMN vo výške 28,64 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 1 641,40 eur a priemerná hodnota RPMN vo výške 26,96 %. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť 84 mesačnými splátkami v sume 19,15 eur, splatnými k 27. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 27.3.2013 a poslednej splátky 27.2.2020. Podľa čl. V. bod 1 písm. b) Zmluvy sa žalovaná zaviazala banke zaplatiť aj poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 2,50 eur. Podľa čl. V. bod 2 písm. a) Zmluvy bol dlžník ďalej povinný zaplatiť banke poplatok za I. upomienku vo výške 25 eur a za každú ďalšiu upomienku 25 eur v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú splnené v deň odoslania upomienky. Žalovaná čerpala úver vo výške 781 eur dňa 7.2.2013. Počas zmluvného vzťahu uhradila iba 3 splátky, a to dňa 27.3.2013, 27.4.2013 a 29.5.2013. Na istinu bola celkovo započítaná suma 14,04 eur, na úroky suma 35,91 eur a na poplatky suma 7,50 eur. Listom zo dňa 24.4.2014 vyzval žalobca žalovanú k zaplateniu záväzku po lehote splatnosti, súčasne ju upozornil, že ak záväzok nevyrovná najneskôr do 9.5.2014, v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. vyhlási úver za predčasne splatný. List bol žalovanej doručený dňa 2.5.2014. Listom zo dňa 3.6.2014 žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, pričom oznámil žalovanej, že jej záväzok k 3.6.2014 predstavuje sumu 936,47 eur pozostávajúcu z istiny 766,96 eur, bežných úrokov vo výše 419,62 eur, úrokov z omeškania vo výške 14,34 eur a poplatkov vo výške 25 eur. List bol žalovanej doručený dňa 10.6.2014. Predčasná splatnosť nastala 10. dňom odo dňa doručenia výzvy.
9. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
12. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
15. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
18. Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
19. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
20. Podľa čl. VII. bodu 1 písm. a) Zmluvy, za podstatné porušenie zmluvných povinností Dlžníka sa považuje, ak Dlžník neuhradí svoje splatné peňažné záväzky v termíne ich splatnosti
21. Podľa čl. VII. bodu 2 písm. e) Zmluvy, pri podstatnom porušení zmluvných povinností je Banka oprávnená vyhlásiť úver (alebo jeho časť) za splatný vrátane úrokov a poplatkov jednorazovo pred termínom splatnosti.
22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Podľa § 298 ods. 2 C.s.p. ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
26. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán (žalobca vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti, kým žalovaná vystupovala ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel k záveru, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Za tohto stavu potom jednotlivé práva a povinnosti zmluvných strán nemôžu byť v rozpore s úpravou § 52 a nasl. OZ a keďže svojou povahou ide o spotrebiteľský úver, takáto zmluva musí mať aj náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zároveň súd zistil, že žalovaná si nesplnila jednu zo základných povinností vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, a to platiť riadne a včas splátky úveru, v dôsledku čoho sa dostala do omeškania a žalobca využil svoje právo požadovať predčasné splatenie zostatku úveru a jeho príslušenstva dohodnuté v zmluve o úvere. Súd sa následne zaoberal otázkou výšky dlhu žalovanej, resp. oprávnenosťou nároku žalobcu.
27. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanej celú istinu uvedenú v zmluve o úvere, z ktorej bola splatená iba časť vo výške 14,04 eur. Súd preto považoval nárok na zaplatenie zostatku istiny za dôvodný.
28. Žalobca si v žalobe uplatnil aj úroky z úveru, pričom z predložených dokladov je zrejmé, že ide o úroky tak do zosplatnenia, ako aj po zosplatnení úveru. Podľa názoru súdu má žalobca nárok na úroky z úveru iba do zosplatnenia úveru, keďže týmto momentom stráca dlžník možnosť splácať úver v splátkach a je povinný uhradiť celú dlžnú sumu, čím dochádza k zmene práv a povinnosti zmluvných strán. Súd vychádza z toho, že splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Ak je dlžník v omeškaní s vrátením zosplatnenej časti úveru, vzniká protiprávny stav, s ktorým sa spája už právo veriteľa požadovať sankcie za omeškanie a nie úroky z úveru, ako tomu bolo za stavu lege artis. (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 z 30. júna 2015). 29. Za tohto stavu súd dospel k záveru, že dlh žalovanej na úroku z úveru je iba vo výške 141,10 eur, ku ktorej sume súd dospel nasledovne:
- podľa tabuľky predloženej žalobcom súčet úrokov do 27.5.2014 predstavoval 131,64 eur. Úver bol zosplatnený k 20.6.2014 (na 10. deň po doručení výzvy zo dňa 3.6.2014, ktorú žalovaná prevzala dňa 10.6.2014). Za obdobie od 27.5.2014 do 23.6.2014 mal úrok predstavovať sumu 10,64 eur. Pomerná časť do 20.6.2014 potom predstavuje sumu 9,46 eur (10,64 eur : 27 dní x 24 dní). Spolu so sumou úrokov do 27.5.2014 potom celkové úroky do dňa zosplatnenia úveru predstavujú sumu 141,10 eur.
30. Súd ďalej zistil, že žalobca si z úhrad žalovanej započítal na poplatky aj sumu v celkovej výške 2,50 eur (3 x 2,50 eur) za vedenie účtu. Takisto požadoval od žalovanej zaplatenie poplatku za upomienku vo výške 25 eur. Zmluvné podmienky, ktoré upravujú tieto poplatky súd považuje za neprijateľné podmienky, preto ich súd v zmysle § 298 ods. 2 C.s.p. uviedol aj vo výroku tohto rozsudku. Súd pritom vychádzal z kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a posudzoval, či táto nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ). Občiansky zákonník deklaratórne vymenúva niektoré prípady neprijateľných podmienok.
Zákonodarca vymedzil len príklady podmienok predstavujúcich najkrikľavejšie porušenie rovnováhy vo vzťahu majúcom sa inak vyznačovať vyváženosťou práv a povinnosti zmluvných strán. Hoci z pomerne obsiahleho výpočtu, postupom času i dopĺňaného, možno nepochybne vybadať úmysel zákonodarcu včleniť do textu zákona podľa možnosti všetky mu známe, a teda najtypickejšie prípady dojednaní na ujmu spotrebiteľa, je tiež badateľné uvedomovanie si nemožnosti reagovania priamo zákonom na všetky do úvahy prichádzajúce situácie a takto i nutnosť poskytnutia možnosť práve súdom, aby existujúcu právnu úpravu dotvorili výkladom. Zoznam neprijateľných podmienok v § 53 OZ teda nebráni súdu vyhlásiť za neprijateľnú aj inú podmienku, ktorá podľa názoru súdu dosahuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
31. Oba uvedené poplatky považuje súd za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dané a slúžia v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Zaplatením týchto poplatkov spotrebiteľ nedostáva reálne poskytnutú protihodnotu. Tzv. teória skutočného plnenia sa medzičasom už premietla aj do zoznamu neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 písm. t) OZ), čo nasvedčuje tomu, že aj keď táto podmienka nebola výslovne uvedená ako neprijateľná v čase uzavretia zmluvy, svojou povahou bola neprijateľná.
32. Pokiaľ ide o poplatok za vedenie účtu, súdna prax už zaujala stanovisko, že dojednanie poplatku za vedenie účtu a správu úverového účtu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko vedenie úverového účtu vyplýva z účtovných potrieb samotnej banky, a preto nemôže zaťažovať dlžníka. Aj zákonodarca v rámci zák. č. 132/2013 Z.z. o bankách reagoval na súdnu prax a zakázal bankám, stavebným sporiteľniam a veriteľom spotrebiteľských úverov žiadať poplatky, alebo akúkoľvek odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úverového účtu, na ktorom je úver vedený a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu. Poplatky za vedenie a správu úverového účtu sú teda bez akýchkoľvek pochybností takými zmluvnými podmienkami, ktoré vyjadrili finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.
33. Pokiaľ ide o poplatok za upomienku, súd nespochybňuje funkciu upomienky ako prostriedku jednak na pripomenutie nesplnenia si nejakej povinnosti dlžníka a jednak ako upozornenie na možné následky ďalšieho neplnenia si povinností, a to prípadne aj viacnásobné. V danom prípade však súd vidí problém vo výške sumy účtovanej za upomienku a v ustanovení zmluvy, ktoré túto výšku upomienky umožňuje uplatňovať. Poplatky, ktoré umožňujú žalobcovi získať o niekoľko 100% vyššiu čiastku oproti skutočným nákladom spojených s vyhotovením a zaslaním upomienky (kým reálne náklady súvisiace s poštovným a prípadnými nákladmi na kancelárske potreby sa môžu pri 1 upomienke pohybovať maximálne okolo 2-3 eur, dohodnutý bol poplatok vo výške 25 eur), narušujú rovnováhu zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poplatok za upomienku bol síce upravený v zmluve, avšak v danom prípade išlo o zmluvu typovú, ktorej obsah žalovaná v podstatnej časti (a to aj v časti týkajúcej sa poplatkov za upomienky) nemohla ovplyvniť, teda ustanovenie upravujúce výšku poplatkov za upomienky súd nepovažuje za individuálne dojedané. Naviac výška poplatkov za upomienky evokuje skrytú sankciu, aj keď je upravená v článku zmluvy upravujúcom poplatky, z ktorého sa môže javiť, že ide o platbu za určitú službu žalobcu, čo pri poplatkoch za upomienky jednoznačne nejde. Žalobca mal pritom pri koncipovaní zmluvy nepochybne možnosť využiť aj iné inštitúty, ktoré by boli akceptovateľnejšie (napr. mohol tieto upraviť ako sankciu, napr. zmluvnú pokutu, ktorá však takisto musí byť primeraná).
34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd sumu započítanú z úhrad žalovanej na poplatky v celkovej výške 7,50 eur započítal na istinu, ktorá po tomto zápočte predstavuje sumu 759,46 eur (766,96 eur - 7,50 eur). Okrem istiny súd považoval za dôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie úroku do zosplatnenia úveru vo výške 141,10 eur a úroku z omeškania do dňa 12.5.2016 vo výške 14,34 eur, keďže tento bol vypočítaný ako 1% zo žalovanej istiny po zosplatnení úveru. V tejto časti súd žalobe vyhovel. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
35. Žalobca si uplatnil voči žalovanej aj úrok z omeškania. Keďže žalovaná je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu, súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úroku z omeškania, ale len zo sumy istiny, ktorú žalobcovi priznal. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo žalovanej sumy, čo je nepochybne menej, ako by si mohol uplatniť v zmysle cit. § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., preto mu súd úrok z omeškania v uplatnenej výške priznal.
36. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, resp. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
37. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 1 225,92 eur (súčet istiny, kapitalizovaných úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov), úspešný bol v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 914,90 eur, čo vo vzťahu k celkovo žalovanej sume predstavuje úspech v 74,63 %. Žalovaná bola úspešná v časti, v ktorej súd žalobu zamietol. Úspech žalovanej teda predstavuje 25,37 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu strán sporu bol žalobca úspešný v 49,26 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.