Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Cpr-1-2013.pdf
PDF · 165.47 KB
Case nature
Area
Subarea
17Cpr/1/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v právnej veci žalobcu: R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX Q., zast. JUDr. Júliusom Kvetánom, advokátom, AK Štefánikova 17, 066 01 Humenné, proti žalovanému: SPEDGARANT, s.r.o., Třebíčska ul. č. 1833/4, 066 01 Humenné, IČO: 36 497 649, zast. JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, AK Kukorelliho č. 1505/50, 066 01 Humenné, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie sumy 1 604,40 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.12.2012 dané žalovaným žalobcovi, je neplatné.
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 1 527,- eur s prísl. z a s t a v u j e.
Žalobu súd vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žiadna zo strán sporu n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.02.2013 domáhal voči žalovanému určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.12.2012 je neplatné a že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 1 604,40 eur s 8,50 % úrokom z omeškania od dňa 13.12.2012 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 31.05.2011 uzavrel pracovnú zmluvu a pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Medzi stranami sporu bol uzatvorený aj dodatok k pracovnej zmluve dňa 01.11.2011. So žalovaným dňa 25.01.2011 uzatvoril so žalovaným aj dohodu o hmotnej zodpovednosti. Dňa 19.12.2012 prevzal od žalovaného oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce s tým, že jeho pracovný pomer končí dňa 13.12.2012. Ako dôvod okamžitého skončenie pracovného pomeru žalovaný uviedol, že žalobca závažným spôsobom dňa 07.11.2012 porušil pracovnú disciplínu tak, že svojím konaním spôsobil nezabezpečenie ochrany palivových kariet s ich PIN kódmi, ktoré mu boli z vozidla odcudzené a týmto mal žalovanému spôsobiť škodu vo výške 6 168,69 eur. Poukázal, že tankovacie karty a PIN kódy neboli vo vozidle uložené na jednom mieste a kódy sú dodnes uložené na skrytom mieste v čalúnení vozidla, ktoré nie je vidno.
Žalobca je toho názoru, že v danom prípade nebol splnený dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru a to vzhľadom na skutočnosti, za ktorých došlo ku krádeži palivových kariet s PIN kódmi. Dňa 07.11.2012 vykonal zahraničnú pracovnú cestu do talianska na základe príkazu žalovaného mot. vozidlo Volvo ev. č. Q. - XXXAX. Na spiatočnej ceste zistil technickú poruchu na motorovom vozidle, ktoré odstavil na najbližšom možnom mieste na ceste A4 (E55) medzi Veneziou a Gonarsom smer Ferneti.
Vozidlo odstavil na parkovisku Shell a riadne ho uzamkol. Vykonal ohliadku vozidla, očistil kotúč na prednej náprave, dotiahol matice pravého predného kolesa a očistil dosadzacie plochy. Potom odomkol dvere kabíny, skontroloval či je všetko v poriadku a pokračoval v jazde. Pri prechádzaní stanoviskom mýtnej kontroly v Slovinsku pred mestom Ljublana chcel zvýšiť konto na mýtnej jednotke platobnou kartou OMV, avšak bolo mu oznámené, že karta nemá kredit. Na ďalšom mýtnom stanovisku mu povedali, že karta je neplatná. Hneď telefonoval p. R., na jeho pokyn skontroloval tankovacie karty a zistil, že údaje na kartách sa nezhodujú s údajmi žalovaného. Pán R. mu povedal, aby motorové vozidlo odstavil a ráno kontaktoval políciu. Uvádza, že kontaktoval aj spoločnosť D.A.S., kde mu ich právny zástupca povedal, že bude potrebné urobiť fotodokumentáciu a zápis na polícii a nakoľko je tma, aby počkal do rána. O tom telefonicky vyrozumel žalovaného. Po návrate z pracovnej cesty v ranných hodinách dňa 09.11.2012 odovzdal vozidlo a doklady z polície žalovanému.
Žalovaný na jeho pracovisku v Humennom mu dňa 12.12.2012 oznámil, že svojím konaním mu spôsobil škodu 6 168,69 eur a preto s ním okamžite končí pracovný pomer. Žalobca žalovanému osobne oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu podľa pracovnej zmluvy, pretože nebol dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, nakoľko nič nezanedbal.
V ďalšom uviedol, že si uplatňuje aj nárok na stravné pri zahraničnej pracovnej ceste a to za služobnú cestu v Talianku od 04.11.2012 do 09.11.2012 vo výške 270,- eur + 108,- eur (vreckové 40 % na deň za 6 dní), za služobnú cestu v Talianku od 18.11.2012 do 22.11.2012 vo výške 225,- eur + 90,- eur ( vreckové 40 % za deň za 5 dní), za služobnú cestu v Holandsku od 26.11.2012 do 07.12.2012 vo výške 540,- eur + 216,- eur (vreckové 40 % za deň za 12 dní), za služobnú cestu v Poľsku od 10.12.2012 do 12.12.2012 v výške 111,- eur + 44,40 eur (vreckové 40 % za deň za 3 dni). Teda súhrn nevyplateného stravného a vreckového je vo výške 1 604,40 eur.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.
3. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, listinnými dokladmi preloženými v konaní a to pracovnou zmluvou a jej dodatkom, písomným podaním - okamžité skončenie pracovného pomeru, internou smernicou žalovaného, zápisnicou o podaní trestného oznámenia, písomným oznámením spol. SHELL Slovakia zo dňa 16.11.2012, výkazmi z jázd žalobcu, cestovnými príkazmi, výpisom z účtu žalovaného, písomnými vyjadreniami spol. Shell Slovakia, OMV Slovakia Eurowag a originálmi faktúr nimi vystavenými, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného, výsluchom žalobcu a žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:
4. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol pracovný pomer na základe písomne pracovnej zmluvy zo dňa 31.05.2011, podľa ktorej bol žalobca prijatý do pracovného pomeru na druh práce: vodič nákladnej cestnej dopravy Krajiny EU. Pracovný pomer bo uzatvorený na dobu neurčitú a deň nástupu do práce bol dohodnutý na 01.06.2011. K zmluve bol dňa 01.11.2011 uzatvorený dodatok, ktorým bola dohodnutá zmena výšky odmeny na sumu 380,- eur za mesiac a to od 01.11.2011.
5. Žalovaný dňa 13.12.2012 písomne okamžite skončil pracovný pomer so žalobcom a to ku dňu 13.12.2012 z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalobcu vymedzeného tak, že nakoľko dňa 17.11.2012 boli z dôvodu nezabezpečenia ochrany palivových kariet spolu s ich PIN kódmi v rozpore so smernicou číslo L.-K.-XXX s účinnosťou od 01.01.2012, ktorou bol žalobca usmernený na ich bezpečné používanie, tieto karty odcudzené, čím žalovanému vznikla škoda najmenej vo výške, 6 168,69 eur, v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP, so žalobcom preto žalobca okamžite končí pracovný pomer.
6. Dňa 27.01.2012 žalobca svojím podpisom na Internej smernici žalovaného evidenčné číslo L.-K.-XXX potvrdil, že sa s jej obsahom oboznámil a zaviazal sa ju dodržiavať.
V zmysle článku 9. tejto smernice, vodič je povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo mať za následok zneužitie tankovacích kariet spolu s PIN kódom. Obzvlášť je vodič povinný zdržať sa neopatrného nakladania s PIN kódom tankovacích kariet ako aj jeho vyznačenia na tankovacích kartách.
7. Zo zápisnice o podaní ústneho oznámenia, resp. návrhu na začatie trestného stíhania zo dňa 08.11.2012 vyplýva, že žalobca ako oznamovateľ v mene poškodeného a to žalovaného, oznámil odcudzenie tankovacích kariet zverených mu žalovaným. K odcudzeniu a výmene tankovacích kariet
malo dôjsť neznámou osobou v čase od pondelka 05.11.2012, keď bol v Lendave, do 07.11.2012 do cca 19.30. hod, keď bol v Ľubľane. Zároveň boli žalobcovi odňaté tri tankovacie karty - platobná karty OMV euro truck, EURO WAG, EURO SHELL card, čo vyplýva z pripojeného potvrdenia o odňatí predmetov zo dňa 08.11.2012.
8. Spoločnosťou SHELL Slovakia, a.s. bolo žalovanému dňa 16.11.2012 oznámené, že v došlo k zneužitiu tankovacej karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, a že hlavný držiteľ karty je i naďalej zodpovedný a povinný zaplatiť akékoľvek záväzky v zmysle bodov 10.3 VOP nakoľko, ak sa karta oznámená ako stratená, odcudzená alebo neoprávnene užívaná používa s PIN-om, alebo ak je hlavný držiteľ karty akýmkoľvek spôsobom spojený s neoprávneným používaním takejto karty.
9. Z predložených výkaz jázd žalobcu vyplýva, že na pokyn žalovaného vykonal služobné cesty v dňoch od 04.11.2012 do 09.11.2012, od 18.11.2012 do 22.11.2012, od 26.11.2012 do 07.12.2012, od 10.12.2012 do 12.12.20012.
10. Podľa predložených cestovných príkazov vyplnených na základe výkazov jázd žalobcu žalovaným, výška cestovných náhrad za služobnú cestu v trvaní od 04.11.2012 do 09.11.2012 bola 179,30 eur, za služobnú cestu v trvaní od 18.11.2012 do 22.11.2012 bola 166,- eur, za služobnú cestu v trvaní od 26.11.2012 do 07.12.2012 bola 333,- eur a 1 950,- CZK (pri prepočte na euro to predstavuje 77,40 eur) a za služobnú cestu v trvaní od 10.12.2012 do 12.12.2012 bola 80,- eur.
11. Z výpisu z účtu žalovaného - ČSOB Internet Banking vyplýva, že žalovaný dňa 03.01.2013 v prospech žalobcu poukázal sumu 179,30 eur, dňa 14.01.2013 sumu 166,- eur, dňa 28.01.2013 sumu 410,40 eur (333,- eur + 77,40 eur) a dňa 01.02.2013 sumu 80,- eur.
12. Podľa vyjadrenia spol. SHELL Slovakia, s.r.o. zo dňa 21.04.2015, táto spoločnosť žalovanému potvrdila, že neoprávnené transakcie v dňoch 07.11.212 a 08.11.2012 na čerpacích staniciach Nova Gorica a Vrtojba v Slovinsku, ktoré boli uhradené kartou euroShell číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, vystavenou pre vozidlo s ev. č. Q. XXXAX, boli autorizované platným PIN kódom. Celkovo boli vyčerpané pohonné hmoty v objeme 1 874,20 litrov v cene 2 631,08 eur.
13. Z vyjadrenia spol. Eurowag zo dňa 21.04.2015 vyplýva, karta Eurowag One XXXXXXXXXXXXXXX bola použitá dňa 07.11.2012 opakovane a bol použitý správny PIN kód. Pohonné hmoty boli tankované na čerpacom mieste Postojna a to v objeme 1 186,22 litrov.
14. Spoločnosť OMV Slovensko, s.r.o. v písomnom potvrdení zo dňa 07.05.2015 uviedla, že transakcie uskutočnené dňa 07.11.2012 na ukradnutej karte č. XXXXXXXXXXXXXXXXXX, Ev. č. Q. 106AX, boli autorizované zadaním správneho PIN-u.
15. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03.06.2013 uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a neopodstatnenú. Poukázal na to, že dňa 27.01.2012 žalobca bol oboznámený s internou smernicou žalovaného SK-ISM-071 zo dňa 01.01.2012 a v zmysle čl. 9 tejto smernice bol vodič povinný zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo mať za následok zneužitie tankovacích kariet spolu s PIN kódom. Obzvlášť bol vodič povinný zdržať sa neopatrného nakladania s PIN kódom tankovacích kariet ako aj jeho vyznačenia na tankovacích kartách. Ďalej uviedol, že povinnosť zamestnanca dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi jeho základné povinnosti. Žalobca hrubou nedbanlivosťou napriek oboznámeniu sa s pokynmi ako nakladať s tankovacími kartami tieto nezabezpečil, naopak ich vystavil priamemu riziku ich zneužitia, čím mu bola ich následným odcudzením spôsobená škoda, ktorá predstavuje intenzitu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pokiaľ sa jedná o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie diét a vreckového uviedol, že cestovné náhrady žalobcovi boli vyplatené úhradami zo dňa 03.01.2013, 14.01.2013, 28.01.2013 a 01.02.2013 s tým, že pokiaľ sa jedná o vreckové, to zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť, avšak zamestnanec si ich nemôže vynútiť. Poukázal aj na nesprávne vyčíslenie uplatneného nároku.
16. V písomnom vyjadrení zo dňa 10.06.2015 žalovaný uviedol, že žalobca bol riadne oboznámený s internou smernicou č. L.. Počas zahraničnej pracovnej cesty v dňoch 04.11.-08.11.2012 boli tankovacie karty Eurowag, SHELL Slovakia, OMV Slovensko, použité na tankovanie motorovej nafty do iných vozidiel ako bolo vozidlo žalobcu. Podľa oznámení uvedených spoločností, pri platbách kartami boli pri
všetkých opakovaných nákupoch zadávané správne PIN kódy, čo podľa jeho názoru vylučuje akúkoľvek samostatnú manipuláciu tretích osôb bez aktívnej, či pasívnej účasti žalobcu. Týmto spôsobom do cudzích vozidiel bola natankovaná nafta v objeme 1 054,72 litrov tankovacou kartou OMV pri cene 1 443,92 eur, v objeme 1 187,22 litrov tankovacou kartou Eurowag pri cene 1 679,69 eur a v objeme 1 784,20 litrov tankovacou kartou Shell pri cene 2 631,08 eur. Tým bola žalovanému spôsobená škoda vo výške 6 168,69 eur. Žalovaný poukázal, že žalobca pri výsluchu na polícii uviedol, že prvýkrát tankoval dňa 05.11.2012 v slovinskej Lendave s použitím karty OMV v množstve 700 litrov, čo zodpovedá aj skutočnosti a vtedy bola tankovacia karty v poriadku. Žalobca mal počas jazdy 45 min. prestávku na odpočívadla cca 20 km od Benátok a že vozidlo bolo riadne uzamknuté. Zo zostaveného prehľadu o mieste a čase tankovania je nesporné, že neoprávnené tankovanie začalo dňa 07.11.2012 o 18.27 hod. Poukázal, že žalobca v samotnej žalobe uviedol, že vozidlo odstavil na parkovisku Shell Cessalto (pri výsluchu slovinskej polície to špecifikoval cca 20 km od benátok). Podľa prehľadu jednotlivých jázd zo záznamovej jednotky - povinná výbava vozidla, žalobca sa nachádzal na ulici Autostrade Delta Seressima od 15.58 hod a pred odchodom do Bagnaria Arsa mal 25 min. prestávku. Ďalšiu prestávku mal v Bagnaria Arsa (Taliansko) a to cca 41 min. a v pracovnej ceste pokračoval o 17.56 hod. bez prestávok do Šenjur v Slovinsku, kde je zaznamenaný príchod vozidla o 20.56 hod. Túto následnú prestávku pri výsluchu neuviedol. Podľa žalovaného z uvedeného vyplýva, že pri absolvovaní práve tejto trasy došlo k zneužitiu tankovacích kariet a to v blízkosti trasy vozidla. Preto podľa jeho názoru je možné iba ťažko uveriť tvrdeniam žalobcu.
Pre ilustráciu k tomuto podaniu žalovaný pripojil aj záznam z kamerového systému čerpacej stanice na ktorej došlo k tankovaniu na odcudzenú kartu Eurowag. Súd konštatuje, že predložená fotografia je zlej kvality. Nachádzajú sa na nej dve osoby, ktoré nie sú rozpoznateľné. Fotografia zachytáva tankovanie pohonných hmôt do nákladného mot. vozidla, ktoré nie je možné identifikovať. Poznávacia značka nie je čitateľná. Je to záznam z času 20:29:03, 20:46:07.
K danému písomnému podaniu žalovaný predložil aj prehľad jázd číslo m.v. Q. XXX E. za obdobie od 06.11.201 do 08.11.2012, preukazujúcu trasu, časy a miesta prestávok, pričom ako vodič mot. vozidla je uvedený Y. Š.. Uvedený prehľad potvrdzuje vyššie uvedené skutočnosti žalobcu a mieste a čase prestávok pri jazde týmto motorovým vozidlo.
17. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 30.06.2015 uviedol, že zo strany žalovaného nebolo preukázané, žaby žalobca natankoval pohonné hmoty o objeme 4 026,14 litrov do cudzích vozidiel. Poukázal, že podal žalobu na tunajšom súde dňa 13.02.2013 a o informácie o používaní tankovacích kariet od jednotlivých spoločností, ktoré ich vydali, žalovaný požiadal až v roku 2015. Poukázal, že ani jemu a ani v súdnom konaní neboli zo strany žalovaného predložené originály faktúr, ktoré boli vystavené dodávateľmi v súvislosti s tankovaním prostredníctvom odcudzených kariet. Opätovne poukázal, že tankovacie karty a neboli v motorovom vozidle uložené na spoločnom mieste s PIN kódmi, že už po prechádzaní stanoviskom mýtnej kontroly v Slovinsku pri meste Ljublana dňa 07.11.2012 zistil, že nie je možné platiť kartou OMV z dôvodu, že karta nemala limit. Na ďalšom stanovisko keď chcel zvýšiť kredit mu povedali, že karty sú neplatné. Preto ihneď kontaktoval konateľa žalovaného p. R. a to dňa 07.11.2012. Na jeho pokyn skontroloval tankovacie karty, správnosť údajov na nich a zistil, že tankovacie karty neobsahujú údaje o žalovanom a jeho mot. vozidle, že s s názvom inej firmy. Konateľ žalovaného mu oznámil, že okamžite požiada o blokáciu kariet, aby mot. vozidlo odstavil a aby nasledujúci deň kontaktoval políciu. V ďalšom poukázal, že prostredníctvom tankovacej karty boli PHM čerpané aj dňa 08.11.2012 a to v čase 20:45 hod. vo Vrtojbe, pričom on v tom čase už bol s vozidlom na Slovensku. Poukázal, že p. R. pred viacerými svedkami uviedla, že mu dá zaplatiť všetko aj to čo nespôsobil. Osobne, za prítomnosti jej manžela, mu tiež povedala, že ho musí exemplárne potrestať na výstrahu ostatným vodičom. Tiež mu z jej strany bolo navrhnuté, že pokiaľ príde na nasledujúci deň za notárom na spísanie uznania jeho viny, že on spôsobil škodu a že ju bude splácať splátkovým kalendárom, nedostane výpoveď o skončení pracovného pomeru. Ak však tak neurobí, tak má okamžité skončenie pracovného pomeru za hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Na ďalší deň sa dostavil do firmy a povedal, že on nič neurobil a takúto dohodu nepodpíše. Nato mu bolo povedané, aby odovzdal vozidlo jej manželovi a že výpoveď o skončení pracovného pomeru mu odovzdá účtovníčka. Oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru mu bolo doručené poštou a neakceptuje ho. V ďalšom uviedol, že pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na cestovné náhrady, tak celkovo tento nárok je vo výške 758,30 eur a 1 950,- CZK. Nakoľko mu už žalovaný vyplatil sumu 425,30 eur, žiada iba o zaplatenie rozdielu vo výške 333,- eur a 1 950,- CZK a v tejto časti na žalobe trvá.
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 19.05.2015 uviedol, že všetky tankovacie karty pri transakciách v dňoch od 07.11.2012 - 08.11.202 boli aktivované zadaním správneho PIN kódu a že žalobca ako bývalý zamestnanec bol riadne oboznámený s internou smernicou pre vodičov.
K písomnému vyjadreniu pripojil originály faktúr č. 3207203922, č. 3158201757, č. 3156205660, vystavené spol. W.A.G payment solutions SK, s.r.o. - tankovacia karta č. XXXXXXXXXXXXXXX, ktorými bola vyúčtovaná cena čerpaných pohonných hmôt v objeme 1 186,22 litrov pri cene 1 679,69 eur. Bola tiež pripojená originál faktúra vystavená spol. Shell Slovakia s.r.o. zo dňa 13.11.2012 a táto spoločnosť za obdobie 07.11.2012 až 08.11.2012 za tankovanie pohonných hmôt vyúčtovala cenu 2 076,63 eur. Žalovaný predložil aj originály faktúr vystavených spol. OMV Slovensko s.r.o., ktorými bola vyúčtovaná žalovanému cena pohonných hmôt vo výške 1 054,72 eur.
19. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného bol v pracovnom pomere od 01.06.2011 do 13.12.2012. Dňa 12.12.2012 podvečer okolo 17.00 hod. sa dostavil na firmu, kedy sa vrátil zo služobnej cesty z Poľska a to vzhľadom na telefonát manželky konateľa žalovaného p. A. R.. Vtedy mu oznámila, že si ho zavolala za účelom prejednania krádeže palivových kariet zo dňa 07.11.2012. Uviedol, že dňa 04.11.2012 vo večerných hodinách odchádzal do Talianska cez Maďarskú republiku, kde mal prvú výkladku v Slovinskej republike v meste Ľubľana. Viedol motorové vozidlo s ev. č. Q. a Q.. Išlo o vozidlo továrenskej značky Volvo a tandem zn. Panav. Nasledujúceho dňa, t. j. 05.11.2012 tankoval v Slovinsku v čase medzi 10.00 a 11.00 hod., na tankovacej pumpe OMV v meste Lendava v Slovinskej republike, vtedy tankovacia karta bola platná, po ukončení tankovania túto tankovaciu kartu uložil opäť aj s dokladom o tankovaní do vozidla zn. Q.. Po natankovaní pokračoval na prvú vykládku v Slovinskej republike do mesta Ľubľana, kam dorazil dňa 05.11.2012 v čase okolo 14.15 a do času cca 15.00 bol na vykládke. Po ukončení vykládky nakoľko mu končil denný výkon a jazda, sa dostavil na najbližšie možné parkovisko, jedná sa o odpočívadlo pri diaľnici s odbočkou na Novu Goriciu na konci Ľubľany pri viadukte, kde vozidlo odstavil, uzamkol a odpočíval do ranných hodín cca do 4.00 hod. nasledujúceho dňa. Po ukončení odpočinku odchádzal potom na ďalšie vykládky, ktoré boli v Taliansku, konkrétne v meste Roveredo in Piano, kde dorazil zhruba okolo 7.00 rannej hodiny a vykládku ukončil cca v čase 8.25 - 8.30 hod.. Po ukončení vykládky odomkol kabínu, nasadol do vozidla, skontroloval veci v kabíne, či je všetko na svojom mieste, skontroloval vozidlo a po ukončení vykládky naštartoval vozidlo a odišiel na ďalšiu vykládku, ktorá bola v meste Adro. Do tohto miesta ďalšej vykládky dorazil zhruba o 12.00 hod.. Vykládka trvala zhruba hodinu, takže okolo trinástej odchádzal na ďalšiu vykládku zhruba asi 7 km do mesta Saci firma Oldrati, kde dorazil v čase cca 13.15 hod. a odchádzal o 14.00 hod. Postup zopakoval ako v predchádzajúcom období, po vykládke skontroloval veci v kabíne, odložil doklady o vykládke a pokračoval na ďalšiu vykládku v Talianskej republike vo firme Electrolux v meste Solaro, kde sa zdržal asi do 16.00 hod., následne pokračoval v ďalšej vykládke v meste Cornaredo vo firme MOLLFAM, kde vykládku ukončil o 17.00 hod.. Na nasledujúci deň 07.11.2012 keď ukončil vykládku a nakládku odchádzal na Slovensko zhruba o 12.00 hod. na obed. Počas cesty došlo k poruche na vozidle na diaľnici za mestami Benátky a Venezia diaľnica A4/E55 smerom na hraničný prechod Fernetti v zúženom úseku diaľnice musel prudko zabrzdiť, aby nedošlo ku kolízii s vozidlom, ktoré bolo pred ním, z prednej nápravy pravého predného kolesa vyšla veľká rana, myslel si, že došlo k roztrhnutiu brzdového kotúča, pretože pred vykonaním cesty informoval majiteľa firmy p. R. o tom, že brzdový kotúč je popraskaný, za týmto účelom vykonal kontrolu tejto časti aj mechanik R. V., na čo mu majiteľ povedal, že kotúč ešte vydrží, že má nastúpiť na cestu. Preto po tomto incidente zastavil na najbližšom možnom parkovisku, jednalo sa o prvú benzínovú pumpu Shell v danom smere, kde po odstavení vozidla a jeho uzamknutí si navliekol pracovný odev, práve predné koleso dal z vodila dole, zistil, že kotúč je ešte celý, odstránil nánosy hrdze a ostatné veci a poskladal vozidlo do stavu, aby bolo schopné pokračovať v jazde. Nakoľko boli troška uvoľnené aj skrutky, skontroloval či nie sú aj ostatné kolesá uvoľnené. Po ukončení opravy skúšal či sú zamknuté pravé a ľavé dvere na kabíne vozidla, riadne kľúčikom odomkol kabínu, opäť skontroloval všetky veci v kabíne, čo sa týka tankovacích kariet, dokladov, dokumentov, financií. Zistil, že všetko bolo na pôvodnom mieste ako keď začal robiť opravu. Potom do Slovinskej republiky dorazil dňa 07.11.2012 zhruba okolo 19.30 hod., kde na diaľničnom platidle pri meste Ľubľana chcel dobiť mýtnu jednotku ABC kreditom z tankovej karty OMV, kde obsluha tankovacej stanice naznačila žalobcovi, že je nejaký problém s tankovacou kartou. Preto keď sa dostavil na ďalšie platidlá, opätovne skúšal za mestom Ľubľana či sa bude dať dobiť, obsluha ho vtedy informovala, že karta je zablokovaná, je neplatná, vysvetľuje súdu, že nakoľko neovláda slovinský jazyk, z komunikácie s pracovníkmi obsluhy dedukoval, že karta je nefunkčná, teda sa nedá použiť. Keďže mal možnosť dobíjať aj kartou spoločnosti
Shell, skúšal touto kartou a dostal tú istú odpoveď. Túto skutočnosť oznámil majiteľovi p. R. a zisťoval, či sú nejaké problémy s tankovacími kartami, majiteľ ho informoval, aby pokračoval v ceste, že on si za tento čas overí skutočnosti týkajúce sa problémov s kartou a potom mu to oznámi. Asi po polhodine ho telefonicky kontaktoval, žiadal ho, aby odstavil vozidlo a zistil, či na karte sú iniciálky vozidla a názov firmy, potom zastavil na najbližšom možnom odpočívadle parkovisko Zima, kde zistil, že všetky 3 karty, ktorými disponoval teda karta firmy Shell, OMV a Eurovak sú cudzie, nemali identifikačné znaky firmy, v ktorej bol žalobca zamestnaný. Na tomto miesto potom zotrval do najbližšieho rána, t. j. 08.11.2012, potom kontaktoval slovinskú políciu a veci súvisiacich s odcudzením tankovacích kariet a veci súvisiace s ohliadkou vozidla. Vo večerných hodinách dňa 07.11.2012 o tejto skutočnosti informoval aj firmu právnu ochranu DAS, ktorá mu aj oznámila, že bolo by zbytočné volať vo večerných hodinách slovinskú políciu vzhľadom na aktuálny čas, pretože by nemohli vykonať fotenie a následné úkony. Túto skutočnosť mu potvrdil aj majiteľ firmy a informoval ho, aby zotrval na mieste do rána a potom informoval políciu. Polícia Slovinskej republiky dorazila v čase okolo 8.00 hod. dňa 08.11.2012, vykonala obhliadku kabíny a interiéru vozidla, fotodokumentáciu, po tomto úkone ho služobným vozidlom vzali na policajnú stanicu a vykonali jeho výsluch. Z výsluchu bola vykonaná zápisnica a odovzdanie zadržaných dokumentov. Po návrate do SR dňa 09.11.20122 odovzdal majiteľovi firmy originál zápisnice, ako aj vyúčtovanie pracovnej cesty a jej ukončenie. V období od 12. 11. do 16. 11. 2012 bol k dispozícii na firme, v tom čase na pokyn majiteľa menili zámky na vozidle spolu s mechanikom p. V. za nové zámky. Mechanik ukázal majiteľovi v akom stave boli zámky a ako šikovne boli poškodené zvnútra. Boli v takom stave, že sa dali hocijakým plochým predmetom, ktorý sa vmestil do lôžka zámku odomknúť.
Žalobca ďalej uviedol, že PIN kódy na lístky nepísal on, tieto kódy písali predchádzajúci šoféri, ktorí motorové vozidlo využívali, a to podľa jeho vedomosti bol to S. C. a pán Y. Š., pričom on ako prevzal auto, tak tieto PIN kódy už boli v aute na uloženom mieste tak ako to používali predchádzajúci vodiči. PIN kódy ku tankovacím kartám a tankovacie karty boli uložené osobitne v motorovom vozidle, pričom lístky s PIN kódmi boli uložené v čalúnení motorového vozidla s tým, že tieto tam ponechával aj v čase, keď opúšťal motorové vozidlo. Ďalej v ďalšom poukázal, že boli uložené na takom mieste, že človek, ktorý nebol znalý daného stavu alebo daného spôsobu zabezpečenia týchto PIN kódov a tankovacích kariet podľa jeho názoru iba ťažko mohol pri zbežnej prehliadke motorového vozidla tieto PIN kódy nájsť. Ďalej poukázal na to, že v prípade, ak opúšťal motorové vozidlo tak tankovacie karty bral so sebou, v danom prípade však bola porucha na motorovom vozidle a musel ju odstrániť za tým účelom, aby bolo motorové vozidlo ďalej pojazdné. Vzhľadom na to, že bol oblečený v montérkach, v pracovnom oblečení, nechcel poškodiť tieto karty, tak tieto karty v tom čase, keď opravoval motorové vozidlo aj v motorovom vozidle nechal, pričom poukázal na to, že motorové vozidlo riadne uzamkol. V prípade výkladok tankovacie karty bral so sebou, v ostatnom čase boli uložené v motorovom vozidle mimo čalúnenia, čiže mimo miesta, kde boli uložené PIN kódy s tým, že boli uložené na takom mieste, ktoré nebolo viditeľné. V ďalšom uviedol, že bežnou praxou žalovaného bolo, že v prípade, ak nastúpil nový vodič, tak išiel na skúšobnú jazdu už s vodičom, ktorý bol zo strany žalovaného už odskúšaný a ktorý bol dôveryhodný s tým, že stále následne, ak nastúpil na cestu do daného vozidla, kde absolvoval skúšobnú jazdu, všetky PIN kódy už boli v tomto motorovom vozidle na lístkoch, teda ani z jeho strany mu neboli osobitne poskytnuté tieto PIN kódy, ani si ich on sám nezapisoval na lístky. Pokiaľ sa jedná o trestné konanie vedené v Slovinsku uviedol, že on nie je policajt, nevie ako sa vedie trestné konanie, vie len o tom, že umožnil príslušníkom polície v Slovinsku, aby urobili ohliadku motorového vozidla, pričom podľa jeho vedomosti oni urobili fotodokumentáciu z motorového vozidla s tým, že súčasťou fotodokumentácie bolo aj fotografia čalúnenia, kde boli tieto PIN kódy uložené. Zo strany slovinskej polície bol iba vyzvaný na to, aby ukázal miesta, kde boli uložené jednak lístočky s PIN kódmi a jednak tankovacie karty, z toho bola urobená fotodokumentácia, následne boli zadržané iba tankovacie karty, a to na pokyn slovinskej polície, nikdy od neho nebolo žiadané, aby im predložil aj lístočky s PIN kódmi. Slovinská polícia výslovne od neho nežiadala, aby tie lístky vybral a im predložil do trestného konania vedeného v Slovinsku. Na otázku žalovaného, prečo pri technickej poruche mot. vozidla nekontaktoval konateľa žalovaného uviedol, že sa jednalo o technickú poruchu, ktorá súvisela s brzdovými kotúčmi. Pred touto jazdou dňa 4.11.2012 bolo motorové vozidlo prekontrolované s tým, že boli prekontrolované brzdové kotúče a bolo uvedené, že vzhľadom na ich opotrebovanie je ešte možné s nimi absolvovať služobnú cestu. Následne po návrate na územie Slovenskej republiky takisto bol tento technický stav, brzdové kotúče a ich stav, zo strany žalovaného odkontrolované. Bol si vedomý toho v akom sú technickom stave brzdové kotúče, preto vzhľadom aj na stanovisko žalovaného, ktorý mu povedal, že tieto kotúče ešte vydržia túto cestu a došlo k náhlej poruche na motorovom vozidle, pričom musel skontrolovať, že čo sa vlastne stalo s motorovým vozidlom, aby neohrozil ani okoloidúcich, aby nenarušil cestnú premávku, tak považoval za potrebné
v prvom rade zistiť, že vlastne čo v danej veci ide, že aký je rozsah poškodenia, či nepraskli brzdové kotúče, a preto ani žalovaného nekontaktoval. Na rozpor ohľadom toho čo tvrdí a čo bolo uvedené v zápisnicu z trestného oznámenia, kde je uvedené, že vymieňal skrutky na kolesách, uviedol, že v danom prípade on rozprával po slovensky, slovinská polícia po slovinsky, pričom tlmočník nebol pribratý, podľa jeho vedomia on uvádzal polícii, že dával dole šruby z kolies za účelom, aby zistil stav poruchy alebo poškodenia motorového vozidla. V danom prípade vzhľadom na rozdielnosť jazykov je možné podľa neho, že k danému prepisu alebo danému záznamu nedošlo presne tak ako on povedal. Pokiaľ sa jedná o prestávku v čase od 15.58 hod. do 16.23 hod. a na dotaz, že prečo v rámci tejto prestávky technický problémy, resp. problémy s motorovým vozidlom neriešil žalobca uviedol, že nakoľko ide o dlhší časový odstup odo dňa, kedy k danej udalosti došlo, podľa jeho názoru v tom čase si urobil prestávku, ale to z dôvodu jeho fyzických potrieb.
20. Konateľka žalovaného p. R. vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom na dlhšiu časovú dobu presné podrobnosti si nemôže pamätať, ale z toho, čo vie poukazuje na to, že je pravdou, že žalobca v inkriminovaný čas kontaktoval jej manžela s tým, že mu oznámil, že došlo k výmene tankovacích kariet, nakoľko tie karty, ktoré mal u seba boli nefunkčné, poukázala na to, že zo strany jej manžela bol vyzvaný alebo upozornený žalobca na to, aby skontroloval, že aké vlastne karty má v tom motorovom vozidle, čo aj žalobca urobil t.j. zrejmé čo je uvedené v tomto spise a bolo zistené, že tieto tankovacie karty nepatria žalovanému. Hneď ako jej boli dané skutočnosti zo strany žalobcu oznámené alebo resp. jej manželovi, došlo z jeho strany k pokynom jednotlivým spoločnostiam, aby boli zablokované tankovacie karty, pričom vzhľadom na to, že spoločnosť Shell v prípade, ak sa tankuje na iných čerpacích staniciach ich partnerov, nemá zabezpečený systém okamžitej blokácie, tak v danom prípade aj dňa 8.11.2012 ešte na danú kartu došlo k tankovaniu, a to aj bez ohľadu na to, že daný pokyn na zablokovanie tejto karty zo strany žalovaného bol. Daný problém má aj spoločnosť OMV, ale tá to nejako poriešila, čiže tam boli tie karty zablokované. V ďalšom uviedla, že aj po návrate z danej služobnej cesty bol žalobca následne vysielaný na ďalšie služobné cesty, a to z toho dôvodu, že v čase vysielania na tieto služobné cesty ešte nemali preukázanú výšku škody a teda nemali ešte za to, že zo strany žalobcu došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny. Až následne po doručení jednotlivých vyjadrení zo spoločnosti Shell, OMV, Eurowag, kde bolo podané vysvetlenie, že na tieto karty bolo tankované za súčasného použitia PIN kódov, žalovaný dospel k záveru, že konaním žalobcu došlo k tomu, že táto škoda vznikla, a preto dané jeho konanie považoval za vážne porušenie pracovnej disciplíny, a preto aj bola mu dané okamžité skončenie pracovného pomeru. V ďalšom poukázala, že v tomto prípade takýmto konaním žalobcu vznikla škoda zhruba okolo 6000,- Sk, poukázala na to, že v tom čase zamestnávali okolo 15 vodičov a keby každý vodič takýmto spôsobom pristupoval k plneniu pracovných úloh a takýmto spôsobom by došlo aj k zneužívaniu ostatných kariet tak v danom prípade by tá škoda bola značná, a preto po celkovom zvážení dali žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru. V tomto smere ešte poukázala, že keď zvažovali okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom mali aj stanovisko zo spoločnosti OMV, ktorá ich upozorňovala na to, že v zahraničí v danom čase fungujú určité organizované skupiny, ktoré po dohode s vodičmi kamiónov odkupujú tankovacie karty a takýmto spôsobom následne dochádza aj k zneužívaniu týchto tankovacích kariet. Vzhľadom na uvedené žalovaný aj túto skutočnosť zohľadnil pri posudzovaní toho, že či má skončiť okamžite pomer so žalobcom alebo nemá skončiť okamžite. Voči žalobcovi urobili ústretový krok, a to že mu umožnili, aby podpísal dohodu o uznaní s tým, že by postupne tento dlh splácal, tento dlh pozostával zo škody, ktorá spočívala vo vytankovaných litroch pohonných hmôt cez tieto karty, ktoré boli zneužité. Na daný návrh žalovaného žalobca nepristúpil, a preto zvolili možnosť, že mu dali okamžité skončenie pracovného pomeru. V ďalšom ešte poukázala, že prihliadali pri zvažovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru aj na prestávky žalobcu, ktoré v inkriminovaný čas mal s tým, že poukázala na to, že prestávku, ktorú si urobil žalobca, si robili na určitom odpočívadle aj iní vodiči s tým, že podľa jej názoru v danom prípade odišiel do nákupného centra bez toho, aby zobral tankovacie karty z motorového vozidla. Pokiaľ sa jedná o trestné konanie vedené v zahraničí tak uviedla, že bolo zastavené, nakoľko sa nepodarilo zistiť páchateľov.
Žalobca vzhľadom na tvrdenia žalovanej vo veci uviedol, že pokiaľ si robil aj tie prestávky, tak aj v prípade, ak opravoval motorové vozidlo nemal čas na to, aby sa najedol, pričom nepopiera, že zastavil aj na odstavnom parkovisku, kde sa nachádzalo nákupné stredisko, pričom podľa jeho znalosti nebol v tomto nákupnom stredisku, poukázal ďalej na to, že je pravdou takisto to, čo tvrdila zástupkyňa žalovaného, že po návrate zo služobnej cesty následne ešte absolvoval ďalšie služobné cesty, potom bol následne vyzvaný, aby sa zúčastnil rokovania v kancelárii žalovaného, a to aj za účasti jej manžela s tým, že bol vyzvaný na to, aby podpísal dohodu o urovnaní v tom čase s odhadom škody vo výške zhruba 6 000,-
eur, pričom mu bolo zo strany žalovaného priamo povedané, že sa jedná vo vzťahu k nemu o exemplárne potrestanie, a to vzhľadom na to, že ak by tak robili aj ostatní vodiči, tak by mohla firmu zatvoriť
21. Podľa § 42 ods.1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len ,, Zákonník práce“), pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práce, pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný zamestnanca oboznámiť s pracovným poriadkom, s kolektívnou zmluvou, s dohodou podľa § 233a a s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi predpismi a ostatnými právnymi predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, a s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania.
Podľa § 59 ods. 1 Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b) porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.
Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 81 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, g) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového spojenia.
22. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z., o cestovných náhradách (ďalej len ,,Zákon“), zamestnancovi patrí stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom. Suma stravného je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma a) 5 až 12 hodín, b) nad 12 hodín až 18 hodín c) nad 18 hodín.
Podľa § 10 ods. 1 Zákona, na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 13 ods. 1 Zákona, pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v eurách alebo v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma a) do 6 hodín vrátane, b) nad 6 hodín až 12 hodín, c) nad 12 hodín.
Podľa § 14 Zákona, zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť pri zahraničnej pracovnej ceste popri náhrade preukázaných potrebných vedľajších výdavkov[§ 4 ods. 1 písm. d)] vreckové v eurách alebo v cudzej mene vo výške do 40 % stravného ustanoveného podľa § 13 ods. 4 a 5. Po dobu prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu návštevy rodiny (§ 12) alebo po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) vreckové v eurách alebo v cudzej mene zamestnancovi nepatrí.
23. Súd mal v danej právnej veci za preukázané, že písomnou pracovnou zmluvou zo dňa 31.05.2011 medzi stranami sporu vznikol pracovnoprávny vzťah a v zmysle pracovnej zmluvy bol žalobca prijatý do pracovného pomeru na pozíciu vodič nákladnej cestnej dopravy. Nástup do zamestnania bol dňom 01.06.2011 a pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. K pracovnej zmluve bol dňa 01.11.2011 uzatvorený dodatok.
24. Ďalej mal súd za preukázané a nesporné, že v dňoch od 04.11.2012 do 09.12.2012 žalobca vykonal v zmysle pokynov žalovaného služobnú cestu do Talianska a pred nástupom na cestu mu boli zo strany žalovaného odovzdané tri tankovacie karty, ku ktorým mu boli poskytnuté PIN kódy a v zmysle ústnych pokynov žalovaného mal žalobca zabezpečiť, aby karty a PIN kódy boli uložené oddelenie a to za tým účelom, aby nedošlo k ich zneužitiu. Podľa samotného tvrdenia žalovaného, bližšie pokyny ohľadom zabezpečenia týchto zverených hodnôt neboli dané a bolo na každom jednom vodičovi, aké opatrenia a aký spôsob zvolí na ich zabezpečenie.
Ďalej mal súd za preukázané, že žalobca bol oboznámený s Internou smernicou žalovaného - pracovný postup vodičov, účinnou od 01.01.2012, a svojím podpisom sa zaviazal dodržiavať ustanovenia tejto smernice. V zmysle článku 9. smernice sa žalobca ako vodič zaviazal zdržať sa akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo mať za následok zneužitie tankovacích kariet spolu s PIN kódmi. Obzvlášť sa žalobca zaviazal zdržať sa neopatrného nakladania s PIN kódom tankovacích kariet ako aj jeho vyznačenia na tankovacích kartách.
25. Nesporné bolo aj to, že počas uvedenej zahraničnej služobnej cesty boli tankovacie karty zverené žalobcovi odcudzené neznámymi osobami a v dôsledku toho žalovanému vznikla škoda vo výške
6 168,69 eur. Žalovaný konanie žalobcu dôsledkom ktorého došlo k odcudzeniu tankovacích kariet považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto žalovaný dňa 13.12.2012 so žalobcom okamžite ukončil pracovný pomer v zmysle § 68 ods. 1 Zákonníka práce.
26. Žalobca považoval okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného za neplatné a preto podal v zákonnej lehote žalobný návrh na tunajší súd o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
27. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne uvedených v zákone. Jedným z dôvodov, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru sa zamestnanec môže domáhať súdnou cestou v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
28. Závažné porušenie pracovnej disciplíny treba posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu. Existencia závažného porušenia pracovnej disciplíny oprávňuje zamestnávateľa aj k výpovedi. Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť, či dá zamestnancovi výpoveď alebo s ním okamžite skončí pracovný pomer. O závažné porušenie pracovnej disciplíny ide vtedy, ak svojou intenzitou z okruhu iných závažných porušení vystupuje tak, že ponechanie zamestnanca u zamestnávateľa do uplynutia výpovednej lehoty nie je možné z dôvodu udržania pracovnej disciplíny u zamestnávateľa.
Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a to či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a podobne (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/316/2009 zo dňa 05.08.2010).
29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že z hľadiska formálnych náležitostí predmetný právny úkon okamžitého zrušenia pracovného pomeru spĺňal zákonné podmienky - teda písomnú formu (podpísané osobou oprávnenou konať za žalovaného) a doručenie druhému účastníkovi. Žalobca podal žalobu v lehote podľa cit. ust. § 77 ods.1 Zákonníka práce.
30. Súd považuje za potrebné uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností vyplývajúcich z právnych predpisov, stanovených pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynmi zamestnávateľa. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené, aspoň z nedbanlivosti a musí dosahovať určitý spôsob intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi závažným porušením pracovnej disciplíny a menej závažným porušením pracovnej disciplíny. Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať.
Na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa vyžaduje, aby išlo o zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia pracovných povinností závažným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer s zamestnancom platne len vtedy, ak zamestnanec porušil zavinene svoje povinnosti z pracovného pomeru, ak dosiahlo jeho konanie po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností intenzity závažného porušenia pracovnej disciplíny.
31. V preskúmanej veci súd dospel k záveru, že žalobca sa nedopustil takého konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a teda nebol ani daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo strany žalovaného. Preto súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 13.12.2012 dané žalovaným žalobcovi je neplatné. ˇ
32. Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal zo skutočností preukázaných listinnými dokladmi a výpoveďami strán sporu. V prvom rade súd bral v úvahu osobu žalobcu ako zamestnanca, kde mal za preukázané, že žalobca nastúpil do pracovného pomeru u žalobcu dňom 01.06.2011 a do dňa nástupu na zahraničnú služobnú cestu 04.01.2012 si riadne a zodpovedne plnil svoje pracovné povinnosti.
33. V ďalšom súd prihliadal aj na zistené a preukázané okolnosti v dôsledku ktorých došlo k odcudzeniu tankovacích kariet z motorového vozidla vedeného žalobcom, pričom v konaní nebolo preukázané, žeby sa žalobca dopustil konania, teda žeby vykonal akýkoľvek úkon, ktorý by mal za následok zneužitie tankovacích kariet, resp. žeby neopatrne nakladal s PIN kódmi a to ani v zmysle Internej smernice žalovaného, ktorú sa zaviazal dodržiavať.
Tankovacie karty boli odcudzené a zneužité neznámymi osobami, pričom sám žalobca danú skutočnosť oznámil príslušným orgánom v zahraničí a vykonaným šetrením nebola preukázaná žiadna účasť žalobcu na trestnom konaní cudzích osôb. Danú skutočnosť bezodkladne oznámil aj konateľovi žalovaného a riadiac sa jeho pokynmi, aj daný skutok príslušným orgánom oznámil. V trestnom konaní vedenom v zahraničí nebolo žiadnym spôsobom preukázaná spoluúčasť žalobcu pri odcudzení a následnom zneužití tankovacích kariet a sám žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že trestné konanie bolo zastavené a to z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť páchateľa trestného činu.
34. Pokiaľ ja jedná o Internú smernicu žalovaného, ktorú sa žalobca zaviazal dodržiavať, tá presne neuvádza akého konania sa má žalobca zdržať, resp. čo má konať alebo nekonať za tým účelom, aby nedošlo k zneužitiu tankovacích kariet alebo PIN kódov. Súd je toho názoru, že aj v prípade zverenia určitých hodnôt zo strany zamestnávateľa svojím zamestnancom, má v prvom rade zamestnávateľ povinnosť urobiť vhodné a primerané opatrenia k tomu, aby čo v najväčšej miere eliminoval možné nebezpečenstvo vzniku škody. V tomto smere, žalovaný okrem uvedenej internej smernice a ústneho pokynu, aby vodiči nedržali na jednom mieste spolu tankovacie karty a PIN kódy, žiadne iné opatrenia nevykonal. Dokonca nestanovil ani jednotný postup a ponechal na každom jenom zamestnancovi - vodičovi, aby podľa neho vhodným spôsobom daný pokyn dodržal. Ako bolo v konaní preukázané, PIN kódy v motorovom vozidle ktoré viedol žalovaný, boli uschovávané v čalúnení vozidla, pričom sa jedná o miesto ktoré okrem žalobcu používali aj iní vodiči pracujúci u žalovaného. Tankovacie karty boli uložené mimo tohto miesta, oddelenie od PIN kódov a zo strany žalovaného nebolo preukázané, žeby v tom smere žalobca pochybil, žeby daný pokyn žalovaného nedodržal. Obrana žalovaného vychádzala iba z jeho presvedčenia, že žalovaný so zverenými hodnotami nakladal neopatrne, že ich dostatočne nezabezpečil pred zneužitím, tieto skutkové tvrdenia však žalovaný ničím nepreukázal. Poukázal na niektoré nezrovnalosti v časoch uvádzaných žalobcom, v množstve prestávok, z jeho strany však nebolo preukázané, žeby sa jednalo o konanie žalobcu, ktorého sa mal dopustiť v súvislosti so zneužitím tankovacích kariet cudzími osobami.
35. Súd prihliadal aj na skutočnosť, že aj po vykonaní vyššie uvedenej služobnej cesty do dňa okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaný napriek tomu, že podľa jeho názoru konaním žalobcu v období 04.11. - 07.11.2012 bola z jeho strany závažným spôsobom porušená pracovná disciplína, bol žalovaným opakovane a to trikrát vyslaný na zahraničnú služobnú cestu, pričom žalobcovi boli tiež opätovne zverené tankovacie karty a PIN-kódy k nim. Dané konanie žalovaného svedčí o tom, že žalovaný nestratil dôveru žalobcu, nemal pochybnosti o plnení jeho pracovných úloh. Až následne žalovaný prehodnotil konanie žalobcu a okamžite s ním ukončil pracovný pomer. Na danom nič nemení ani skutočnosť tvrdená konateľkou žalovaného, že až následne jej bola známa výška škody a preto žalovaný pristúpil ku skončeniu pracovného pomeru so žalobcom. Podľa názoru súdu výška škody v danom prípade nemohla byť kritériom pre posúdenie toho, či žalobca porušil, resp. neporušil svojím konaním závažným spôsobom pracovnú disciplínu. Spôsobená škoda v danom prípade by bola iba dôsledkom konania, ktorým by zamestnanec závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Súd pre úplnosť poukazuje, že už dňa 16.11.2012 bolo žalovanému známe, že mu škoda v súvislosti s odcudzením tankovacích kariet vznikla a že karty boli zneužité pri použití správneho PIN kódu - oznámenie spol. Shell Slovakia, s.r.o., listinný dôkaz predložený priamo žalovaným.
36. Sú vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto žalobe v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel.
37. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na zaplatenie cestovných náhrad za služobné cesty ním vykonané v čase pred doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru, pričom písomne dňa 30.06.2015 a následne ústne na pojednávaní konanom dňa 20.02.2017 uviedol, že predmetom konania je už iba nárok na zaplatenie sumy 1 950,- Kč a v ostatnej časti pokiaľ sa jedná o tento nárok, berie žalobu späť.
Podľa § 144 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Nakoľko žalobca v časti uplatneného nároku na zaplatenie cestovných náhrad zobral žalobu čiastočne späť čo do sumy 1 527,- eur s prísl., žalovaný dané nenamietal a ani nerozporoval, súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie čo do sumy 1 527,- eur s prísl. zastavil.
38. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1 950,- Kč, pri prepočte na menu euro - 77,40 eur, v tejto časti je nárok žalobcu nedôvodný. Z listinných dokladov predložených žalovaným mal súd za preukázané, že uvedenú sumu žalovaný žalobcovi uhradil dňa 28.01.2013 a to úhradou v celkovej sume 410,44 eur (333,- eur + 77,40 eur). Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1 950,- Kč a s prísl. zamietol.
39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci boli predmetom konania dva samostatné nároky žalobcu. Súd žalobe v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhovel a v tej časti bol úspešný žalobca. Pokiaľ sa jedná o nárok na zaplatenie cestovných náhrad, súd konanie čiastočne zastavil a to na návrh žalobcu, v časti v ktorej bolo konanie zastavené z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca a vo zvyšnej časti nárok žalobcu súd ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ sa jedná o tento nárok v konaní bol plne úspešný žalovaný. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu a žalovaného v konaní súd preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.