Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/46/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35723803, v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36613843, proti žalovanému : H. R., X.. XX.X.XXXX, V. L. F., o zaplatenie 404,89 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a . Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 30.10.2013 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 404,89 Eur, úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 21.11.2010 do 12.2.2012 vo výške 18,65 Eur, úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 404,89 Eur od 13.2.2012 do zaplatenia a trov konania, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku 24,-Eur a z trov právneho zastúpenia 90,46 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že predmetnú pohľadávku voči žalovanému nadobudol od SLSP a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 7.6.2007 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení dodatkov (ďalej len VOP). Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.556,46 Eur a pozostávala z istiny 1.351,93 Eur, riadneho úroku 69,95 Eur, úroku zo meškania 122,62 Eur a ostatného príslušenstva 11,96 Eur. Sumu 11,96 Eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 122,62 Eur predstavujúcu úrok z omeškania si v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 730,27 Eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 21,31 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Predmetom konania sú iba splátky úveru splatné od 20.11.2010 do 20.5.2012 v počte 19 a celkovej výške 404,89 Eur. Splátky pôvodne splatné od 20.2.2012 do 20.5.1012 sa stali splatnými dňa 12.2.2012 kedy vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Nakoľko žalovaný v lehote splatnosti dlžnú sumu nevyrovnal, uplatňuje si voči nemu aj úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach, ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 12.2.2012 si uplatňuje úrok z omeškania od tohto dňa.

2/ Súd v zmysle § 180 konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil písomne, taktiež v neprítomnosti žalovaného, ktorému konanie a termín pojednávania bolo oznámené zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.

3/ Súd vykonal vo veci dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. (ďalej len SLSP) a žalovaným dňa 7.6.2007, Všeobecnými obchodnými podmienkami SLSP a.s. účinnými od 1.8.2002, oznámením SLSP o postúpení pohľadávky zo dňa 27.12.2011 spolu s dôkazom o podaní oznámenia na poštovú prepravu, výzvou žalobcu k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 24.1.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok č.

1599/2011/CE uzavretej medzi SLSP a žalobcom dňa 15.2.2011, Prílohou č. 1 k tejto zmluve, pokusom o zmier zo dňa 4.10.2013 a výpisom z účtu žalovaného. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

4/ Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 7.6.2007 medzi SLSP a.s. a žalovaným podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov peňažný ústav poskytol žalovanému úver vo výške 22.000,-Sk (730,27 Eur) na pevnú úrokovú sadzbu 19,40% ročne. Úver bol žalovaný povinný splatiť 59-mi splátkami po 642,-Sk (21,31 Eur). Splátky boli splatné k 20. dňu v kalendárnom mesiaci počnúc od 20.7.2007, posledná splátka bola splatná dňa 20.5.2012. Ročnú percentuálnu mieru nákladov účastníci zmluvy určili 27,49 %-mi, poplatok za správu úveru 60,-Sk (1,99 Eur) mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú VOP. Žalovaný si svoju povinnosť pravidelne splácať úver neplnil. Vyplýva to z výpisu z jeho účtu, ako aj z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, podľa ktorej ku dňu 15.12.2011 bol v omeškaní so splácaním úveru 1169 dní a pohľadávka veriteľa činila 1.556,46 Eur, pozostávala z istiny v sume 1.351,93 Eur, zo zmluvného úroku 69,95 Eur, z úroku z omeškania 122,62 Eur a z poplatkov 11,96 Eur. SLSP a.s. svoju pohľadávku voči žalovanému postúpila Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE zo dňa 15.12.2011. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanému listom postupcu zo dňa 27.12.2011, ktorý bol podaný na poštovú prepravu 25.1.2012. Na poskytnutom úvere žalovaný uhradil sumu v celkovej výške 294,83 Eur, a to dňa : 11.7.2008 sumu 1.246,65 Sk, dňa 20.7.2007, 20.8.2007, 20.9.2007, 20.10.2007, 2011.2007, 20.12.2007, 20.1.2008, 20.2.2008, 20.3.2008, 20.4.2008, 20.7.2008 po 642,-Sk, dňa 20.5.2008 sumu 37,35 Sk, dňa 20.8.2008 sumu 530,88 Sk a dňa 1.1.2009 sumu 0,17 Eur. Z týchto úhrad na istinu mu bola započítaná suma 293,56 Eur a na úrok z omeškania 1,27 Eur. Vyššie uvedené skutočnosti žalovaným spochybnené neboli. Mimoriadnu splatnosť úveru postupca nevyhlásil, vyhlásil ju až postupník, t.j. žalobca listom zo dňa 3.2.2012. Dôkaz o doručení tohto listu žalovanému, alebo aspoň o jeho podanie na poštovú prepravu súdu predložený nebol.

5/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 6/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 7/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. 8/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 9/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 10/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého súčasťou ustanovenie ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52 aplikovať, aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 ) . 11/ Podľa § 2 písm. a), b) Zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 1.4.2008 na účely tohto zákona sa rozumie (a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, (b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, 12 / Podľa § 3 ods. 1,2, citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 13/ Podľa § 4 ods.5 citovaného zákona od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere

14/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

15/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Daný právny vzťah súd v zmysle ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa § 23a Zákona č. 634/1992 Zb. a § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, posúdil ako občianskoprávnu vec ( spotrebiteľskú zmluvu), pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania).

16/ Súd ako predbežnú otázku skúmal, či predmetná pohľadávka bola žalobcovi postúpená v súlade so zákonom, teda, či žalobca má v konaní postavenie aktívne legitimovaného účastníka.

17/ Podľa § 92 ods.8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 18/ Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 19/ Spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že žalovaný spotrebiteľskú zmluvu o splátkovom úvere uzavrel s bankou. Žalobca, je nebankovou obchodnou spoločnosťou, ktorá v predmete svojej podnikateľskej činnosti má okrem iného poskytovanie spotrebiteľských úverov bez obmedzenia rozsahu poskytovania spotrebiteľských úverov podľa osobitného zákona. V tomto konaní sa domáha plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy poskytnutej SLSP, a.s. s poukazom na Zmluvu o postúpení

pohľadávok uzavretej s veriteľom dňa 15.12.2011, ktorou zmluvou mal nadobúdať práva veriteľa voči dlžníkovi. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by SLSP, a.s. postúpila žalobcovi predmetnú pohľadávku v zmysle prvej vety § 92 ods.8 Zákona o bankách, že boli postúpené len splatné splátky úveru, ani splnenie podmienky, že banka písomne vyzvala svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní. Je síce pravdou, že banka bola oprávnená postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale to by musel úverový vzťah predtým ukončiť (vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, vypovedať zmluvu alebo odstúpiť od zmluvy), čo v danom prípade neurobila. Znamená to, že žalobcovi postúpila aj takú pohľadávku, ktorá v čase postúpenia nebola splatná. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, vydávať bankové platobné karty, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách).Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách v podstate poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru, lebo vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní je v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by NBS udelila žalobcovi podľa § 7 ods. 1 Zákona o bankách povolenie na poskytovanie a správu nezosplatnených úverov. Bez takéhoto povolenia NBS nemohol byť mu postúpený tzv. živý úver. Z uvedeného dôvodu žalobca ani nemal oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru poskytnutého bankou a preto jeho právny úkon zo dňa 24.1.2012, ktorým vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru súd považuje za neplatný. Z neplatného právneho úkonu mu nevznikli žiadne práva voči žalovanému, preto v tomto konaní nemá postavenie aktívne legitimovaného účastníka. Pre uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol. 20/ Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21/ Toto ustanovenie vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu trov konania. Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. 22/ Žalobca vo veci plný úspech nemal, žalovanému žiadne trovy nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto o trovách konania súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1, 2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.