Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Cb-179-2014.pdf
PDF · 91.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-33Cb/179/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
S. súd F. II sudkyňou E.. H. K. v spore žalobcu: MH V. holding, a. s., V. 3, XXX XX L., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený: AK A. s. r. o., M. XX, XXX XX F., A.: XX XXX XXX, proti žalovanému: G., s. r. o. F., K. XXX/X, XXX XX F., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený: E.. E. Y., C. kancelária, R. 1, XXX XX F., A.: XX XXX XXX, o zaplatenie X.XXX,XX,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. B. zamieta.
II. B. priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.
odôvodnenie:
1. B. zo dňa XX. XX. XXXX žalobca navrhol, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy X.XXX,XX,- € s X,XX % úrokmi z omeškania od XX. XX. XXXX do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume XX,- € a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.
2. B. v opísaní skutkového a právneho stavu uviedol, že predmetný peňažný nárok uplatňuje titulom bezdôvodného obohatenia. Je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. parcela č. XXXX/ XX zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX mX v kat. území E. mesto, ktorá je zapísaná na LV č. XXXXX, ktorá vznikla odčlenením od parcely č. XXXX/X, druh zastavané plochy a nádvoria, ktorú žalobca nadobudol od svojho právneho predchodcu R. elektrárni, a. s., žalovaný je vlastníkom pozemkov parcela č. XXXX/XXX ostatné plochy o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXXX/XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXXXX, kat. územie E. mesto.
3. B. v priebehu pojednávania vo vyjadreniach k predmetu konania uviedol, že sa na pozemku v jeho vlastníctve nachádza betónová vrstva, alebo podklad hrúbky približne XX cm a z uvedeného dôvodu je tento pozemok spôsobilý na užívanie ako príjazdová cesta k závodu žalobcu a prevádzkam - nehnuteľnostiam ďalších subjektov. X. však o pozemnú komunikáciu zaradenú do cestnej siete v zmysle § 4a ods. X B. č. XXX/XXXX Zb. o pozemných komunikáciách (M. zákon), ani o stavbu v zmysle § 43 B. č. XX/XXXX Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (R. zákon). R. cesta vznikla v období rokov XXXX - XXXX v rámci prvej etapy výstavby závodu V. - F., investora K. budovaných elektrární n. p., avšak neexistuje žiadna dokumentácia o začatí stavebného konania na výstavbu cesty, ani stavebné povolenie na výstavbu komunikácie podľa M. zákona. X. po ukončení stavby závodu došlo k súhrnnému odovzdaniu všetkých objektov tvoriacich závod subjektom R. elektrárne, a. s. žalobcovi. B. delimitáciou nadobudol aj predmetné pozemky na ulici V. v F., na ktorých je „cesta“ umiestnená. J. je využívaný na komunikačné účely, pre ktorý však platia všeobecné pravidlá užívania veci, v danom prípade cudzej veci zo strany žalovaného. I., prevádzka, ako aj prípadné sprístupnenie cesty pre ďalšie subjekty je plne v
dispozícii žalobcu ako vlastníka pozemkov, na ktorých sa predmetná cesta nachádza. Y. bezdôvodného obohatenia žalobca požaduje z obvyklého ročného nájomného za užívanie nehnuteľnosti z dôvodu, že rovnaké nájomné za jej užívanie platia žalobcovi aj ďalší podnikatelia, ktorí využívajú spornú cestu ako prístup k svojim prevádzkam. B. užíva nehnuteľnosť rovnakým spôsobom a približne v rovnakej miere ako ostatní podnikatelia, avšak na rozdiel od nich ju užíva bez právneho titulu. K námietke premlčania žalobca poukázal, že v spore je potrebné uplatniť ustanovenia S. zákonníka.
4. B. vo vyjadreniach namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že žalobca je iba vlastníkom pozemku nie vlastníkom cesty ako stavby.
5. B. namietal aj samotnú výšku uplatneného nároku z dôvodu, že žalovaný spornú cestu nevyužíva v takom rozsahu ako iné spoločnosti, ktoré uzatvorili nájomné zmluvy so žalobcom, ako aj z dôvodu premlčania časti nároku uplatneného žalobcom s poukazom na subjektívnu dvojročnú premlčaciu lehotu podľa § X07 ods. 1 S. zákonníka.
6. B. poukázal na rozsudok S. súdu F. II, sp. zn.: XXC/X/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, ktorým v konaní o uložení povinnosti zdržať sa užívania spornej nehnuteľnosti vedenom medzi stranami sporu dospel konajúci súd k záveru, že sporná cesta je verejnou účelovou komunikáciou v zmysle § 22 ods. X a X M. zákona, a preto je všeobecne prístupná na užívanie na účel, na ktorý bola určená. Z uvedeného dôvodu žalovaný neužíva predmetnú účelovú komunikáciu bez právneho dôvodu, ale na účel, na ktorý je verejná účelová komunikácia zákonom určená, teda aby sa dostal na nehnuteľnosť vo svojom vlastníctve, ku ktorým iná príjazdová cesta nevedie.
7. S. súd F. II vyhlásil dňa XX. XX. XXXX rozsudok, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s úrokmi z omeškania vo výške, a za obdobie, tak ako sú uvedené v I. výroku rozsudku a paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v sume XX,- € a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu XXX %.
8. J. rozsudku prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie ignoroval právnu argumentáciu žalovaného, t. j. že na jeho strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie v takej výške, ako bolo dohodnuté nájomné žalobcom a tretími subjektmi. G. nebola vyriešená právna otázka zásadného významu, a to, či predmetná komunikácia je verejnou, účelovou komunikáciou, a teda žalobcovi nevzniká právo požadovať nájomné, resp. bezdôvodné obohatenie od žalovaného
9. B. v odvolaní poukázal na rozsudky S. súdu F. II, sp. zn.: XXC/X/XXXX a právoplatný rozsudok S. súdu F. II, sp. zn: XXC/X/XXXX v spojení s právoplatným rozsudkom F. súdu v F., sp. zn.: XCo/XXX/XXXX.
XX. B. navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, ako vecne a skutkovo správny.
XX. F. súd v F. uznesením zo dňa XX. XX. XXXX pod sp. zn.: XCob/XXX/XXXX zrušil rozsudok S. súdu F. II zo dňa XX. XX. XXXX a dopĺňací rozsudok zo dňa XX. XX. XXXX a vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
XX. F. súd v F. v zrušujúcom uznesení v bode XX. odôvodnenia uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude jednoznačne a s ohľadom na argumentáciu žalovaného, že využíval spornú komunikáciu na prístup k svojim nehnuteľnostiam na základe práva zodpovedajúceho všeobecnému užívaniu pozemnej komunikácie podľa M. zákona, opätovne posúdiť otázku existencie nároku žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa v spore domáha.
XX. V predmetnej právnej veci súd nariadil pojednávanie na deň XX. XX. XXXX.
XX. J. zástupca žalobcu v prednese na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a poukázal, že v rozsudku F. súdu v F. zo dňa XX. XX. XXXX, č. k.: XCo/XXX/XXXX-XXX bol vyjadrený v skutkovo a právne totožnej právnej veci názor, že takáto žaloba, ako je aj žaloba v tomto konaní je dôvodná poukazujúc na závery v tomto rozsudku a žalobca má za to, že je na mieste rozhodnúť aj v tomto konaní v súlade, tak ako bolo uvedené v citovanom rozsudku F. súdu v F. a žalobe vyhovieť.
XX. J. zástupca žalobcu poukázal na zrušujúce uznesenie F. súdu v F. v predmetnej právnej veci, v ktorej vec posúdil, že vlastník komunikácie je povinný strpieť využívanie tretími osobami a dôvodil, že z vlastnej vôle vlastníka vyšlo k vytvoreniu účelovej komunikácie, čím má vlastník takejto cesty aj povinnosť strpieť užívanie a dokonca aj užívanie tejto komunikácie bezplatne. J. názoru právneho zástupcu žalobcu tento záver je v rozpore minimálne s I. R. republiky, ktorá chráni vlastnícke právo ako základné právo, a ak, by aj žalobca pripustil, že vlastník účelovej komunikácie je povinný strpieť užívanie tretími osobami nemožno vykladať príslušné ustanovenia, či už M. zákona, alebo vykonávacej vyhlášky, že to má strpieť vlastník bez toho, aby mu za to patrila náhrada. J. názoru právneho zástupcu žalobcu ide o účelovú komunikáciu v súkromnom vlastníctve, vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá vynakladá prostriedky na jej údržbu, stará sa o ňu a má zodpovedať povinnosť užívateľa platiť za to aj príslušnú náhradu určenú v súlade s rozhodovacou praxou, podľa obvyklej výšky, ktorá sa za užívanie platí a toto bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že výška odplaty za užívanie je dôvodná, a preto je potrebné žalobe vyhovieť.
XX. J. zástupca žalovaného na predmetnom pojednávaní predniesol, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a poukázal na rozhodovaciu prax F. súdu v F., zrušovací rozsudok F. súdu v F. v predmetnej právnej veci a rozsudok X. súdu SR, v ktorých bolo konštatované, že ide o účelovú verejnú komunikáciu, nejde o neverejnú komunikáciu v areáli bývalého TH F., čiže v takom prípade nemôže vlastník pozemku zakázať, aby sa táto komunikácia užívala tretími osobami, a tým pádom v žiadnom prípade nemôže požadovať, aby triete subjekty, ktoré tam majú legálne sídla užívali túto komunikáciu za odplatu. J. sa žaloba domnieva, že ide o porušenie ústavných práv ako vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti má právo podať podnet na I. súd.
XX. R. vykonal dokazovanie obsahom vyjadrení právnych zástupcov strán, prednesmi právnych zástupcov strán na pojednávaniach, obsahom fotokópii listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav veci.
XX. H. stranami nebolo sporné, že predmetná komunikácia je umiestnená v obci a slúži na komunikačné spojenie nehnuteľnosti s verejnou komunikáciou a vlastníkom je žalobca. J. M. zákona je potrebné považovať predmetnú komunikáciu za účelovú, nachádzajúcu sa mimo uzavretých priestorov, alebo objektov, keďže znaky vyžadované zákonom pre tento druh pozemnej komunikácie - slúži spojenie jednotlivých výrobných závodov, alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami spĺňa. Je nesporné, že cestu postavil vlastník pozemku, v tom čase O. štát za tým účelom, aby bola užívaná na komunikačné prepojenie a právny predchodca žalobcu tak prejavil vôľu, aby táto cesta bola využívaná práve ako komunikácia, pričom na právny následok takto prejavenej vôle v podobe vzniku práva všeobecného užívania bola bez právneho významu skutočnosť, že vlastník túto komunikáciu pôvodne zriaďoval predovšetkým, alebo výlučne len pre potreby svoje, svojich zákazníkov, alebo dodávateľov. J. dôjde na pozemku z vôle vlastníka mimo uzavretých priestorov, alebo objektov k zriadeniu účelovej komunikácie, nemôže už vlastník pozemku jednostranným vyhlásením zamedziť jeho všeobecné užívanie a takúto verejnú účelovú komunikáciu za neverejnú môže vyhlásiť len obec ako vyplýva z § 22 ods. X posledná veta M. zákona.
XX. J. § 22 ods. X B. č. XXX/XXXX Zb. o pozemných komunikáciách (M. zákon), ustanovenie tohto zákona delí účelové komunikácie na verejné a neverejné, pričom za neverejné označuje účelové komunikácie v uzavretých priestoroch a je zrejmé, že ostatné účelové komunikácie, ktoré sa nenachádzajú v uzavretých priestoroch a objektoch je treba považovať za verejné, teda všeobecne prístupné na užívanie na účel, na ktoré boli určené. J. takomto závere nemení nič ani otázka vlastníckeho práva k takejto komunikácii.
XX. B. nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, ale tento bol v štátnom socialistickom vlastníctve, ktoré bolo súčasťou národného majetku a jednotlivé štátne organizácie tento majetok nevlastnili, iba ho spravovali. V čase, keď V. F. ako štátna organizácia bola správcom predmetnej nehnuteľnosti boli vybudované aj iné objekty v práve štátnych organizácii, tieto neboli v ich vlastníctve, ale iba v správe so zachovaním závodu V. F., ako aj objektov spravovaných inými štátnymi organizáciami O. štátu. V dôsledku spoločenských zmien vzniklo osobné vlastníctvo rôznych subjektov k pôvodne spoločnému majetku a noví vlastníci, tak nadobudli vlastnícke právo, ktoré bolo zaťažené, resp. obmedzené užívaním viacerých novovzniknutých vlastníkov a výkon vlastníckeho práva spôsobom ako vykonáva žalovaný k predmetnej nehnuteľnosti, ktorá v minulosti slúžila viacerým inštitúciám, aj keď v spoločnom vlastníctve,
by mohol predstavovať výkon práva s dobrými mravmi, teda v rozpore s § 3 ods. X S. zákonníka a je potrebné otázku verejného užívania cesty, alebo pozemku, na ktorom je postavená vnímať inak ako je tomu u vlastníka rýdzo súkromnej povahy, a zároveň s verejným charakterom predmetnej komunikácia sa rátalo aj pri povoľovaní a realizácii existujúcej rozsiahlej zástavby v celej lokalite - viaceré podnikateľské subjekty a táto cesta plní úlohu jedinej prístupovej cesty.
XX. J. účelom zhotovenia predmetnej komunikácie bolo dopravné spojenie jednotlivých objektov v štátnom vlastníctve, pričom po rozdelení tohto jednotného vlastníctva a po zmene spoločenského systému v rámci privatizácie štátneho majetku noví vlastníci nadobudli vlastnícke právo obmedzené aj týmito skutočnosťami, avšak to nemožno posudzovať v ich neprospech.
XX. C. poukázal F. súd v F. v bode XX. odôvodnenia uznesenia, sp. zn.: XCob/XXX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX s poukazom na § 6 ods. X M. zákona v znení účinnom do XX. XX. XXXX - verejnosť účelových komunikácii neznamená iné ako verejnoprávny charakter ich užívania, pričom systematicky odlišná právna úprava všeobecného užívania oproti diaľniciam, cestám I. triedy a miestnym komunikáciám je vyvolaná len tým, že účelové komunikácie môžu byť za splnenia zákonom predpokladaných podmienok i neverejné (účelové komunikácie v uzavretých priestoroch, alebo v objektoch a účelové komunikácie, ktoré za verejné nevyhlási obec), na ktoré sa právo všeobecného užívania nevzťahuje. B. zákonodarcu pri formulácii § 6 ods. X M. zákona v znení účinnom do XX. XX. XXXX nebolo vylúčiť účelové komunikácie zo všeobecného užívania, o čom je dôkazom fakt, že neskoršia právna úprava odstránila túto výkladovú nejasnosť explicitným učením, že režim všeobecného užívania sa vzťahuje na „pozemné komunikácie“, ktorými podľa § 1 ods. X písm. c) M. zákona treba rozumieť aj účelové komunikácie.
XX. J. § 22 ods. X M. zákona delí účelové komunikácie na verejné a neverejné, pričom za neverejné označuje účelové komunikácie v uzavretých priestoroch, a teda je logické, že ostatné účelové komunikácie, ktoré sa nenachádzajú v uzavretých priestoroch a objektoch je treba považovať za verejné, teda všeobecne prístupné na užívanie, na účel, na ktorý boli určené.
XX. S poukazom na uznesenie X. súdu R. republiky, sp. zn.: XCdo/XX/XXXX zo dňa XX. XX. XXXX s poukazom na ustanovenia B. č. XXX/XXXX Zb. o pozemných komunikáciách - M. zákon a Y. č. XX/ XXXX Zb., ktorou sa vykonáva B. o pozemných komunikáciách - M. zákon vyplýva, že otázky užívania účelových komunikácii nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením.
XX. Z vyššie uvedených ustanovení, z rozhodnutí súdov vyšších autorít je jednoznačné, že žalovaný využíva spornú komunikáciu na pôvodný účel, na ktorý bola určená a využíva ju na prístup k svojim nehnuteľnostiam, na základe práva zodpovedajúceho všeobecnému užívaniu pozemnej komunikácie podľa M. zákona a predmetná komunikácia je verejnou účelovou komunikáciou.
XX. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ako sa domáha v predmetnej právnej veci.
XX. J. § X51 ods. 1 M. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
XX. J. § XX5 ods. 1 M. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
XX. J. § 215 ods. 2 M. skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
XX. S poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako vyplýva z I. výroku rozsudku.
XX. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X M. v spojení s § 255 ods. X M..
XX. J. § 262 ods. X M. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II (§ 362 ods.1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť v zmysle § 366 CSP len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.