Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Pc/12/2016

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci navrhovateľky K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J. E. S. J., P. T.. A., Í., s osobou, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX J. I., T.. R., Í., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Okresný súd Liptovský Mikuláš nemá právomoc v danej veci konať.

II. Konanie sa zastavuje.

III. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde 16.11.2016 domáhala vydania rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal osobu, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné (otca) prispievať navrhovateľke na výživu mesačne sumou 400,-eur, splatnou vždy k 17. dňu v mesiaci vopred, počnúc 1.12.2016. Súd mal tiež otca zaviazať, aby zaplatil navrhovateľke zameškané výživné v lehote 3 dní. Navrhovateľka si voči otcovi takisto uplatnila nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľka tento návrh odôvodnila tým, že donedávna žili s otcom v spoločnej domácnosti v Írsku, avšak po prijatí žalobkyne na univerzitu v Dubline, bola nútená odísť kvôli nezhodám, ktoré vyvolávala otcova nová partnerka. Navrhovateľka sa presťahovala na internát v blízkosti svojej vysokej školy National College of Ireland v Dubline. Od odchodu na internát neudržiavala s otcom žiadny kontakt. Keďže je štúdium na vysokej škole v zahraničí finančne náročné, popri štúdiu brigáduje v McDonalde. Tento príjem však nedokáže pokryť všetky jej výdaje, preto žiada určiť vyživovaciu povinnosť voči otcovi až do doby skončenia štúdia. Otec pracuje v spoločnosti Tesco Keelings v Dubline s ročným zárobkom zhruba 37.000 eur. Otec si však dobrovoľne neplní povinnosť platiť výživné, pretože sa domnieva, že navrhovateľka je dospelá a sebestačná osoba. Na preukázanie uvedených skutkových tvrdení navrhovateľka označila ako dôkazy potvrdenie o jej štúdiu na vysokej škole National College of Ireland a potvrdenie o zárobku žalovaného od firmy Tesco Keelings Ballymun, ktoré k žalobe nepripojila.

2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

3. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví.

4. Podľa § 161 ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky.)

5. Právomoc je jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené preto, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Je preto irelevantné v celom štádiu konania súd nedostatok právomoci zistí. Následkom takéhoto zistenia je vždy zastavenie konania.

6. Pre určenie právomoci súdu vo veci s cudzím prvkom, týkajúcim sa niektorého z členských štátov EÚ vo veciach vyživovacej povinnosti, je rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v nariadení rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, ktoré nariadenie má podľa článku 7 ods. 2 druhej vety Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

7. Podľa článku 3 uvedeného nariadenia, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná :

a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo

b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo

c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaní, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo

d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

8. Podľa čl. 10 uvedeného nariadenia ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.

9. Predmetné nariadenie neobsahuje definíciu pojmu obvyklý pobyt. V zmysle názorov právnej vedy a komentára k uvedenému nariadeniu je možné za obvyklý pobyt považovať miesto, kde má osoba centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov, s ohľadom na svoj rodinný, pracovný, či sociálny život. Z tvrdení navrhovateľky obsiahnutých v jej návrhu na začatie konania vyplýva, že žije v Írsku, v Dubline, kde takisto študuje vysokú školu a pracuje v McDonalde. Na základe uvedených skutkových tvrdení možno ustáliť, že obvyklým pobytom navhovateľky, teda miestom, kde je ťažisko jej života, s ohľadom na jej pracovný, či sociálny život, je Írsko. Rovnako pred tým, ako sa presťahovala na internát, žila v spoločnej domácnosti s otcom v Írsku. Pokiaľ ide o otca, jeho obvyklý pobyt je takisto v Írsku, nakoľko žalovaný pracuje v spoločnosti Tesco Keelings v Dubline, žije v Dubline, spolu so svojou novou družkou, a z tvrdení navrhovateľky vyplýva, že spolu žili v Írsku aj pred tým, ako sa odsťahovala na internát. Na základe uvedeného, keďže obvyklý pobyt navrhovateľky aj jej otca ako osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživne („odporca“) je v Írskej republike (v prípade konania o vyživovacej povinnosti matky voči navrhovateľke, mala matka obvyklý pobyt na Slovensku, preto bola vtedy daná právomoc slovenského súdu - pozn. súdu), možno skonštatovať v zmysle článku 3 písm. a) a písm. b) vyššie uvedeného nariadenia (pís. c) a písm. d) čl. 3 nariadenia sa týkajú iných prípadov - pozn. súdu), že je daná právomoc súdov Írskej republiky. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 9 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 CMP, ako aj článku 10 predmetného nariadenia, aj bez návrhu vyhlásil, že tunajší súd nemá právomoc a rozhodol o zastavení predmetného konania pre absenciu právomoci. Ak by ďalej súd konal, napriek absencii svojej právomoci, takýto prípadný rozsudok by bol v Írsku nevykonateľný.

10. Podľa § 52 žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

12. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon v tomto prípade neustanovuje inak, súd podľa § 52 v spojení s § 57 rozhodol, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš a to písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody možno meniť až do rozhodnutia o odvolaní.