Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/62/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu : BANCO COFIDIS, S.A., (pred zmenou obchodného mena: Banco Banif Mais, S.A.), so sídlom Avenida 24 de Julho, N 98, oblasť Santos-o Velho, Lisabon, Portugalsko, spoločnosť zapísaná v obchodnom registri v Lisabone pod č. 500280312, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: BNCO COFIDIS,S.A, pobočka zahraničnej banky (pred zmenou obchodného mena : Banco Banif Mais, S.A., pobočka zahraničnej banky) so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO: 35945745, v konaní zastúpený alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, Bratislava, IČI: 36679711, proti žalovanému : G. X.I., A.. XX.X.XXXX, S. W. P. J.. XXXX/X, O., o zaplatenie 10.624,66 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Súd konanie v časti o zaplatenie nezaplateného zmluvného úroku odo dňa uzavretia zmluvy do 5.9.2014 v sume 40,39 Eur, v časti o zaplatenie nezaplateného zákonného úroku z omeškania odo dňa splatnosti prvej nesplatenej splátky úveru do 5.9.2014 vo výške 729,49 Eur, úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 11.407,41 Eur odo dňa 118.10.2014 do zaplatenia v sume 40,39 Eur, zmluvného úroku vo výške 10,27% ročne zo sumy 10.624,66 Eur od 6.9.2014 do zaplatenia z a s t a v u j e . Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 8.524,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 103,96 Eur od 08.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 127,64 Eur od 21.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 127,64 Eur od 21.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 127,64 Eur od 21.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 127,64 Eur od 21.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 127,64 Eur od 21.07.2014 do zaplatenia, zo sumy 127,64 Eur od 21.08.2014 do zaplatenia zo sumy 8.424,24 Eur od 06.09.2014 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 60,48%.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou došlou súdu 27.1.2015 domáhal zaviazania žalovaného na zaplatenie 10.624,66 Eur spolu s nezaplateným úrokom odo dňa uzavretia zmluvy od 5.9.2014 vo výške 782,75 Eur, nezaplateným úrokom z omeškania do 5.9.2014 vo výške 946,39 Eur, úrokom vo výške 10,27% ročne z čiastky 10.624,66 Eur od 6.9.2014 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne z čiastky 11.407,41 Eur od 6.9.2014 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 1.8.2013 ako veriteľ uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere - individuálne podmienky č. XXXXX. Jej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné úverové podmienky zo dňa 1.8.2013 (ďalej len VÚP). Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 10.959,70 Eur za účelom kúpy motorového vozidla. Výška mesačnej splátky

úveru bola v zmluve dohodnutá na 207,54 Eur, počet splátok bol stanovený na 72. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.9.2013, pričom splatnosť ďalších splátok bola stanovená vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný sa v zmluve zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť spolu s dohodnutým príslušenstvom za podmienok stanovených v Zmluve. Zaplatil len 3 splátky úveru, pričom posledná zaplatená splátka bola splatná spolu s dohodnutým zmluvným úrokom dňa 20.11.2013. Od tej doby úver nesplácal, a to aj napriek skutočnosti, že ho listom zo dňa 12.8.2014 vyzval na plnenie svojich zmluvných povinností s upozornením, že ak nastane omeškanie s platbou jednej splátky viac ako tri mesiace, vyhlási splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami. Toto právo si uplatnil v zmysle bodu 20. VOP listom zo dňa 28.8.2014 a úver sa stal splatný dňom 5.9.2014. Na oznámenie žalovaný nereagoval žiadnou úhradou.

2/ Písomným podaním z 3.6.2015 žalobca svoju žalobu čiastočne vzal späť a to v časti nezaplateného zmluvného úroku odo dňa splatnosti prvej nesplatenej splátky úveru do 5.9.2014 v sume 40,39 Eur (pôvodne uplatneného v sume 782,75 Eur), v časti nezaplateného zákonného úroku z omeškania odo dňa splatnosti prvej splátky úveru do 5.9.2014 v sume 729,49 Eur (pôvodne uplatneného v sume 946,39 Eur) a v časti zákonného úroku z omeškania vo výške 5,15% ročne odo dňa 18.10.2014 do zaplatenia v sume 40,39 Eur. Prípisom zo dňa 6.4.2016 došlo k ďalšiemu čiastočnému späťvzatiu žaloby v časti zmluvného úroku vo výške 10,27% ročne z čiastky 10.624,66 Eur odo dňa 6.9.2014 do zaplatenia. Po čiastočných späťvzatiach žaloby a úprave žalobného petitu predmetom konania ostávala istina 10.624,66 Eur, nezaplatený zmluvný úrok odo dňa splatnosti prvej nesplatenej splátky úveru do 5.9.2014 vo výške 742,36 Eur, nezaplatený zákonný úrok z omeškania odo dňa splatnosti prvej nesplatenej splátky úveru do 5.9.2014 vo výške 216,90 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne z čiastky 11.367,02 Eur odo dňa 6.9.2014 do zaplatenia a trovy konania.

3/ Podľa § 144 žalobca môže vziať žalobu späť.

4/ Podľa § 145 ods. 1-3 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

5/ Podľa § 146 ods. 1 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6/ Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadril. Čiastočné späťvzatie žaloby sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, zastavil podľa §145 ods.2 CSP.

7/ Súd podľa § 180 konal v neprítomnosti žalovaného, ktorému konanie a termín pojednávania bolo oznámené zverejnením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu. Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu právneho zástupcu žalovaného aj Zmluvou o úvere uzatvorenej stranami sporu dňa 1.8.2013, finančným plánom (prehľad platieb), upozornením žalobcu na riadne nesplácanie úveru z 12.8.2014, vyhlásením splatnosti úveru s výzvou na úhradu dlžnej sumy z 27.8.2014 spolu s dôkazom o ich podaní na poštovú prepravu, Zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, výpočtom ročnej percentuálnej miery nákladov pre spotrebiteľský úver (ďalej len RPMN).Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci :

8/ Strany sporu uzatvorili dňa 1.8.2013 Zmluvu o úvere - individuálne podmienky, na základe ktorej žalobca v postavení veriteľa poskytol žalovanému úver vo výške 9.190,-Eur na zakúpenie motorového vozidla zn. C. B.: O. XXX T. za kúpnu cenu vrátane DPH 13.990,-Eur. Úver sa žalovaný zaviazal splatiť 72 splátkami vo výške 207,54 Eur. Prvá splátka bola splatná 20.9.2013, druhá a nasledujúce k 20.dňu v mesiaci, lehota splatnosti bola 20.8.2019. Úrokovú sadzbu dohodli 10,27%-mi, jednorazový spracovateľský poplatok sumou 1.619,94 Eur, ktorá bola započítaná v mesačných splátkach, poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej trvalej invalidity sumou 149,76 Eur, RPMN 18,40%-mi, priemernú hodnotu RPMN 12,84%-mi. Celková čiastka na úhradu, t.j. celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom činili 14.942,88 Eur. Žalovaný svoju povinnosť splácať úver v súlade so Zmluvou neplnil. Na úvere zaplatil úhrnom 665,05 Eur, a to dňa 28.10.2013 sumu 207,54 Eur, dňa

22.1.2014 sumu 250,-Eur a dňa 7.2.2014 sumu 207,51 Eur. Podľa článku 20. VOP v prípade omeškania dlžníka so splátkou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace, alebo ak je dlžník v omeškaní s platbou viac než dvoch splátok, takéto omeškanie dlžníka oprávňuje veriteľa, aby vyhlásil úver a celé jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k úveru splatnými, a to k 8. dňu odo dňa odoslania oznámenia tejto skutočnosti dlžníkovi na poslednú veriteľovi známu adresu a zakladajú dlžníkovi záväzok splatiť ku dňu splatnosti celkovú sumu neuhradených splátok, úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút, celú sumu istiny a všetkých iných požadovaných a oprávnených nárokov platieb, poplatkov a výdavkov veriteľa. Nakoľko žalovaný úver v súlade so zmluvnou nesplácal, žalobca ho listom zo dňa 12.8.2014 upozornil na plnenie si zmluvných povinností s tým, že keď výzve nevyhovie, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti celého úveru. Následne žalobca listom zo dňa 27.8.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v súlade s bodom 19. VOP a vyzval žalovaného k okamžitej úhrade dlžnej sumy zostávajúcej z istiny vo výške 10.624,66 Eur, dlžného úroku vo výške 782,75 Eur, úroku z omeškania vo výške 946,40 Eur, úroku vo výške 10,27% ročne zo sumy 10.624,66 Eur od 4.9.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 11.407,41 Eur od 4.9.2014 do zaplatenia a nákladov spojených s výkonom záložného práva 480,-Eur. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru bolo podané na poštovú prepravu pre žalovaného dňa 28.8.2014. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný tejto výzve nevyhovel a na úvere zaplatil úhrnom sumu 665,05 Eur, žalovaným spochybnené nebolo.

9/ Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa. 10/ Podľa hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa. 11/ Podľa hlavy I. čl. 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie. 12/ Podľa hlavy XI. čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov. 13/ Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov. 14/ Podľa § 1 ods.1,2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 10.6.2013 (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15/ Podľa ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.5.2014 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.(keďže právny predpis, ktorého súčasťou ustanovenia ods. 2 v tomto znení je, nemá prechodné ustanovenie, aj na tento právny vzťah treba ustanovenie § 52 aplikovať , aj keď tento právny vzťah vznikol pred 1.5.2014 ) .

16/ Podľa § 53 ods.1-3 citovaného zákona (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17/ Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (doplneného Zákonom č. 102/2014 s účinnosťou od 1.5.2014 ) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.“

18/ Podľa § 9 ods.2 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom do 30.4.2014 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov; písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

19/ Podľa § 11 ods. 1. písm. b, d ) Zákona o spotrebiteľských úveroch písm.(b) poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); písm.(d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. 20/ Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Súčasťou formulárovej Zmluvy o úvere účastníkov sú VÚP, ktoré však žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko neboli dohodnuté individuálne, ale boli vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov. V danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom) a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany na odstránenie nerovnováhy v zmluvnom vzťahu, kde oproti spotrebiteľovi vystupuje profesionálny dodávateľ, ktorý má väčšiu vyjednávaciu silu, vzhľadom na skúsenosti, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. Zásadný význam pre úpravu spotrebiteľských zmlúv v práve ES má Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Zákon o spotrebiteľskom úvere práve v súlade s jeho účelom upravuje osobitné náležitosti úverovej zmluvy, ktoré sú zamerané na dostatočnú určitosť a zrozumiteľnosť zmluvných dojednaní pre spotrebiteľa. Je nepochybné, že v danom prípade bol uzatvorený spotrebiteľský úver v zmysle Zákona č. 129/2010 Z.z. a preto sa na úverovú zmluvu vzťahujú ustanovenia tohto zákona, pokiaľ ide o obsahové náležitosti zmluvy, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 9 tohto zákona. Podľa § 9 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľská zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Logickým výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že zo zmluvy musí jednoznačne vyplývať splatnosť jednotlivých častí istiny, úroku a poplatkov, pokiaľ tieto nemajú byť splatené jednorazovo. Z uzatvorenej zmluvy je zrejmá iba výška jednotlivých splátok (207,54 Eur). Pre určenie práv a povinností zmluvných strán z uzatvorenej zmluvy je nevyhnutné vedieť, koľko dlžník v jednotlivých splátkach plní na istinu, osobitne na úrok a osobitne na poplatky. Žalobca jednotlivé splátky nerozšpecifikoval a ani z ostatných ustanovení, ktoré sú súčasťou Zmluvy, nevyplýva spôsob splácania úrokov a poplatkov. Do spisu síce založil „fiančný plán“, v ktorom je rozpísané koľko sa započíta z jednotlivých splátok 207,54 Eur na istinu a na úrok, avšak

z tejto listiny nie je zrejmé, akej zmluvy tvorí prílohu, listina nie je žalovaným podpísaná, z čoho súd usudzuje, že nebol vypracovaný pred uzavretím Zmluvy a daný k dispozícii žalovanému. Absencia vyššie uvedenej obligatórnej zmluvnej náležitosti je sankcionovaný podľa §11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch nie neplatnosťou právneho úkonu, ale výslovne stanovenou zákonnou domnienkou, podľa ktorej sa takto poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver o právnom následku absencie tejto náležitosti zmluvy je podľa názoru súdu v súlade aj s rozsudkom Súdneho dvora - tretia komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15,v ktorom súdny dvor vyslovil, že zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj o tom, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie úverovej istiny, ale to len za predpokladu, že zmluva stanovuje amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami. Ďalším dôvodom, pre ktorý treba úver považovať za bezúročný a bez poplatkov je nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa. Na portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR súd zistil, že v danom prípade výška RPMN nie je 18,40 %, ako je to uvedené v Zmluve, ale 19,09% a po započítaní dodatočných nákladov ako jednorazový spotrebiteľský poplatok v sume 1.619,94 Eur a poistné v sume 149,76 Eur RPMN predstavuje až 29,01%. Celkové náklady spotrebiteľa sú definované v § 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, do ktorých okrem iných nákladov patrí aj poistné, ak spotrebiteľ musel túto doplnkovú službu uzavrieť, aby získal spotrebiteľský úver. Podľa názoru súdu poistné malo byť zahrnuté do RPMN a teda celkových nákladov spotrebiteľa, pretože nešlo o dobrovoľnú doplnkovú službu a celková suma poistného bola veriteľovi známa. Pri vynásobení počtu splátok s výškou splátok, t.j. 72 x 207,54 Eur celková výška úveru predstavuje sumu 14.942,88, pričom v skutočnosti spotrebiteľ má zaplatiť sumu 16.721,58 Eur. Tento rozdiel vyplýva z toho, že v žalobcom uvádzanej celkovej splatnej čiastke nie je zahrnutý jednorazový spracovateľský poplatok a poistné. V zmysle § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch náležitosťou zmluvy musí byť údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca v Zmluve neuviedol pravdivý údaj o celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť za úver, pretože v splátkach nezohľadnil spracovateľský poplatok a poistné. Z dokazovania nevyplýva ani to, že dlžník pred podpísaním Zmluvy sa oboznámil s podmienkami vstupu do poistenia, že mu bolo známe s ktorou poisťovňou bude v zmluvnom vzťahu. Vychádzajúc z uvedeného možno len veľmi ťažko predpokladať, že žalovaný, ktorému pri uzatváraní zmluvy ide predovšetkým o poskytnutie úveru, venuje pozornosť uzavretiu poistnej zmluvy. Poistenie ako také je podľa názoru súdu spotrebiteľovi nanútené, pretože veriteľ, ktorý sprostredkováva poistenie má ekonomický záujem na takomto uzavretí poistnej zmluvy, keďže sprostredkovanie poistenia zrejme nerobí bezodplatne. Náklady na poistenie a spracovateľský poplatok mali byť zahrnuté do RPMN, čo preukázateľne neboli, preto údaj o RPMN v zmluve nie je uvedený správne a je uvedený v neprospech spotrebiteľa, pretože nezohľadňuje všetky náklady spotrebiteľa. Nesprávnu výšku RPMN možno považovať za klamlivú praktiku veriteľa. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z hľadiska jeho vedomosti o nákladovosti úveru. Účelom zadefinovania údaju o RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere ako obligatórneho je, aby spotrebiteľ mal možnosť porovnať tento údaj s priemernou výškou RPMN od všetkých poskytovateľov úverov pre obdobné typy úverov, resp. s konkrétnou výškou RPMN u iných poskytovateľov úverov; t.j. posúdiť, či poskytovaný úver je (na základe tohto porovnania) pre neho výhodný alebo nie. Absencia daného údaju v zmluve by znemožňovalo spotrebiteľovi posúdiť výhodnosť jemu poskytovaného úveru. Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa na mieste požiadavka na správnosť tohto údaju. Nakoľko Zmluva obsahuje nesprávnu výšku RPMN v neprospech spotrebiteľa, aj z tohto dôvodu je v zmysle § 11 ods.1 písm. d) Zákona č. 129/2010 Z.z. úver bezúročný a bez poplatkov. Na základe posudzovanej zmluvy žalobca poskytol žalovanému 9.190,- Eur, na ktorom žalovaný ku dňu rozhodovania o žalobe zaplatil 665,05 Eur, čo je o 8.524,95 Eur menej než dostal. Pre vyššie uvedené súd žalobe vyhovel iba sčasti a žalovaného zaviazal na uhradenie rozdielu medzi poskytnutým úverom a výškou úhrad zo strany žalovaného, t.j. 8.524,95 Eur a nad túto sumu žalobu o zaplatenie 10.624,66 Eur zamietol.

21/ Žalobca v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania z dlžných splátok vo výške 5,15 % ročne.

22/ Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

23/ Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov

z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .

24/ Podľa § 3 ods.1 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do 9.9.2014 bola 0,15%).

25/ Nakoľko úver je bezúročný a poskytnutú sumu mal žalovaný splatiť 72 splátkami, znamená to, že splátky bez úrokov činia mesačne 127,64 Eur (9.190,- Eur : 72 mesiacmi). Žalovaný sa dostal do omeškania už s prvou splátkou splatnou 20.9.2013 a následne aj s ostatnými splátkami.

- Dňa 28.10.2013 bol pripísaný na účet žalobcu platba v sume 207,54 Eur, čiže s prvou splátkou bol žalovaný v omeškaní od 21.9.2013 do 27.10.2013 a preto žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania z tejto splátky v sume 0,66 Eur. Splátka 127,66 Eur + úrok z omeškania 0,66 Eur činí 128,30 Eur, čiže na tejto splátke žalovaný mal preplatok 79,24 Eur (207,54 Eur - 128,30 Eur), ktorú sumu súd započítal na splátku č. 2 splatnú 20.10.2013 a takto má žalobca zaplatiť úrok z omeškania zo sumy 79,24 Eur od 21.10.2013 do 27.10.2013 v sume 0,08 Eur a zo sumy 48,40 Eur (127,64 Eur - 79,24 Eur) od 21.10.2013 do 21.1.2014 v sume 0,63 Eur.

- Dňa 22.1.2014 došlo k ďalšej úhrade žalovaným sumou 250,- Eur. Z tejto sumy mu súd odpočítal úroky v sume dlžnú sumu na 2 splátke 48,40 Eur a úroky 0,08 Eur a 0,63 Eur, t.j. 49,11 Eur a takto na splátku č. 3 splatnú 20.11.2013 ostalo 200,89 Eur. So splátkou č. 3 bol žalovaný v omeškaní od 21.11.2013 do 21.1.2014, z čoho úrok z omeškania činí 1,11 Eur. Po odpočítaní splátky 127,64 Eur a úroku z omeškania 1,11 Eur na splátku č. 4 splatnú 20.12.2013 ostala suma 72,14 Eur. Úrok z omeškania zo sumy 72,14 Eur od 21.12.2013 do 21.1.2014 činí 0,32 Eur, zo sumy 55,50 Eur ( 127,64 Eur - 72,14 Eur) činí 0,37 Eur.

- Tretia úhrada žalovaného je zo dňa 7.2.2014 v sume 207,51 Eur. Túto splátku súd mu započítal na nedoplatok na 4. splátke v sume 56,19 Eur ( 55,50 Eur + 0,32 Eur + 0,37 Eur) a takto na úhradu 5. splátky splatnej dňa 20.1.2014 vo výške 127,64 Eur ostala suma 23,68 Eur. Takto vzniknutý preplatok potom započítal na splátku č. 6. splatnú 20.2.2014, čím sa žalovaný dostal do omeškania zo splátky č. 6. vo výške 103,96 Eur od 8.2.2014 do zaplatenia a z nasledujúcich splátok vo výške 127,64 Eur od 21. dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia. Úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do 9.9.2014 bola 0,15%, preto žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5,15% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti neuhradených splátok do zosplatnenia a zo splátok splatných po zosplatnení (v počte 66) od 6.9.2014.

26/ Podľa § 255 ods. 1,2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27/ Podľa § 251 trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28/ Ustanovenie § 255 vyjadruje samozrejmú požiadavku v tom, že strana sporu, ktorá v konaní uspela, má nárok na náhradu trov konania. V zásade nemožno hovoriť o zodpovednosti za výsledok ale o zásade úspechu ako základnom princípe určujúcom, ktorý z účastníkov v konečnom dôsledku ponesie ťarchu všetkých trov konania Predpokladmi priznania náhrady trov konania je jednak plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) s výrokom, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, ale aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri určení náhrady trov konania podľa tohto ustanovenia musí súd vychádzať zo zásady účelnosti a priznať môže len náhradu tých výdavkov, ktoré boli nevyhnutne potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, je potrebné, aby išlo o prevažujúci úspech, t.j. aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte suma opodstatňujúca záver o peňažnom úspechu jedného z účastníkov sporu s tým, že nesmie ísť o pomerne nepatrnú časť predmetu konania (súdna prax dospela k záveru, že o pomernom procesnom úspechu jednej z procesných strán možno hovoriť, ak jej pomerný úspech presiahne 10%). Žalobca mal vo veci 80,24%- ný úspech, žalovaný 24,584%-ný. To znamená, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní žalobcovi prináleží náhrada trov konania vo výške 19,76% (80,24% - 19,76% = 60,48%).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jho doručenia na podpísanom súde (Okresný súd Komárno, Pohraničná ul. č. 6, 945 35 Komárno ) písomne vo 2 vyhotoveniach. Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z ktorých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1, 2 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa § 376 ods.1 (Zákona č. 233/1995 Z.z.).