Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-1CbZm/1263/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: Regib, spol. s r.o., IČ: 607 47 544, Přerovská 485/35, Holice, Olomouc, Česká republika, proti žalovaným: 1) Rastislav T., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, R. a 2) N. A., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, R., zastúpená advokátskou kanceláriou KRAUS & PARTNERS, s.r.o., Jasovská 23, Bratislava, o zaplatenie 1.047,29 eur s príslušenstvom a odmenou 3,49 eur zo zmenky, takto

rozhodol:

I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 4Zm 240/2013-21 zo dňa 29.7.2013 sa voči žalovanej v 2. rade zrušuje.

II. Žalovaná v 2. rade má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 4Zm 240/2013-21 zo dňa 29.7.2013 súd uložil žalovaným povinnosť, aby do troch dní od doručenia žalobcovi spoločne a nerozdielne zaplatili zmenkovú sumu 1.047,29 eur so 6 %-ným ročným úrokom od 26.02.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 3,49 eur a náhradu trov konania vo výške 63,- eur alebo aby v tej istej lehote podali námietky. V zákonnej lehote námietky podala len žalovaná v 2. rade. Po ich podaní sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 1263/2015. 2. Zmenkový platobný rozkaz bol vydaný na základe § 175 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (OSP), v znení platnom do 23.12.2015. Počnúc od 1. júla 2016 upravuje postup súdu a strán sporu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP). 3. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle § 471 ods. 2 sa podľa doterajších predpisov dokončia konania o zmenkovom platobnom rozkaze. Za také je podľa názoru súdu možné považovať len konania v rozsahu vyplývajúcom z § 175 v spojení s prvou vetou § 372y ods. 2 OSP, ako predpisu osobitnej povahy. Zmenkový platobný rozkaz sa podaním námietok nezrušil, len sa oddialila jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Podľa doterajších predpisov preto súd rozhoduje o tom, či ponechá alebo neponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti, v ostatnom už platí Civilný sporový poriadok. 4. Žalovaná v 2. rade v námietkach uviedla, že je zmenka neplatná, lebo zmenkové prehlásenie je nesúvislé, nejednoznačné a neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Niektoré údaje sú zo zmenky vylúčené, preto nie je zrejmé, akú čiastku a v akej mene je vystaviteľ povinný zaplatiť príjemcovi, ani aké je platobné miesto a chýba označenie vystaviteľa a jeho podpis. V zmenke je niekoľko číselných údajov a nie je jednoznačné, ktorý je považovaný za zmenkovú sumu. V dôsledku grafickej úpravy absentuje platobné miesto, takže zákonným platobným miestom by mala byť podľa miesta vystavenia Bratislava, čo nepovažovala za postačujúce pre presné vymedzenie, kde má byť zmenka platená, pričom zmenka im ani nebola predložená na platenie. Tvrdila, že podľa

zmenkového prehlásenia mala byť zmenkou zabezpečená zmluva o pôžičke, ktorá však nebola platne uzavretá, jej účinky nenastali, pôžička im reálne nebola poskytnutá a na splnenie takéhoto záväzku ani nebola veriteľom vyzvaná. Nakoniec namietla premlčanie nároku a uviedla, že ona ako aval nemôže byť zaviazaná z listiny, ktorá nespĺňa náležitosti zmenky, žiadala preto zmenkový platobný rozkaz zrušiť. 5. Žalobca sa k námietkam nevyjadril a nedostavil sa ani na jedno z pojednávaní, ktoré súd na prejednanie námietok nariadil. Na ostatné pojednávanie sa nedostavila bez predchádzajúceho ospravedlnenia ani žalovaná v 2. rade, súd preto konal v neprítomnosti strán a dokazovanie vykonal listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli. 6. Z prvopisu zmenky č. 7300086586, ktorá bola vystavená v Bratislave 26.2.2009, súd zistil, že sa žalovaný v 1. rade ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť na rad IFP Institut Finančního poradenství, a. s., zmenkovú sumu 26.400 Kč, bez protestu dňa 26.2.2010 u IFP Institut Finančního poradenství, a. s., Brno, Příkop 838/6, provozní kancelář (4. podlaží). Na rube zmenky je zapísané ručiteľské prehlásenie žalovanej v 2. rade s jej podpisom a nedatovaný indosament na rad žalobcu. 7. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. Jej prvopisom žalobca preukázal, že je riadny majiteľ a má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky od dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I. § 48 ods. 1 zmenkového zákona). 8. Žalovaná namietala, že vzhľadom na grafickú úpravu listiny, keď niektoré podstatné náležitosti sú vyčlenené zo zmenkového prehlásenia rámčekmi, chýba platobné miesto, zmenková suma, mena, označenie vystaviteľa a jeho podpis. 9. Pravdou je, že niektoré údaje v zmenkovom prehlásení sú oddelené od jeho zvyšku rámčekmi, ktorá skutočnosť však podľa názoru súdu nemá na formálnu platnosť zmenky vplyv. 10. Zmenková suma je uvedená jednak slovom a jednak číslom. V rámčeku sa nachádza len číselný údaj, preto, ak by aj zmyslom rámčeka malo byť vyčlenenie tohto údaju zo zmenkového prehlásenia, slovné vyjadrenie zmenkovej sumy pre platnosť zmenky postačuje. 11. Rovnako to platí aj o platobnom mieste. Ak by sa vpísaním platobného miesta do rámčeka tento údaj z textu zmenky vylúčil, určilo by sa platobné miesto podľa čl. I. § 76 ods. 3 zmenkového zákona. Žalovaná namietala, že Bratislava ako platobné miesto nie je postačujúce pre presné vymedzenie, kde má byť zmenka platená. Bližšia adresa sa však určuje podľa čl. I. § 87 ods. 1 zmenkového zákona. 12. Označenie vystaviteľa nie je nevyhnutnou náležitosťou vlastnej zmenky, tou je podľa čl. I. § 75, bod 7. zmenkového zákona len podpis vystaviteľa. Na líci zmenky je podpis umiestnený v neuzavretom rámčeku, ktorý je podľa predtlače na tento účel určený, a kryté sú ním všetky podstatné náležitosti zmenky. 13. Skutočnosť, že všetky údaje na líci zmenky, včítane údajov umiestnených v rámčekoch, tvoria jeden celok, je daná tiež vonkajším orámovaním zmenkovej listiny. 14. Žalovaná ďalej namietala, že zmenka nebola predložená na platenie. Zmenka však bola vystavená s doložkou „bez protestu“, preto povinnosť preukázať, že lehoty neboli dodržané, má v zmysle čl. I. § 46 ods. 2 zmenkového zákona ona. 15. Ako nedôvodnú súd hodnotil aj námietku premlčania. Podľa čl. I. § 70 ods. 1 zmenkového zákona sa zmenkové nároky proti príjemcovi premlčujú v lehote troch rokov odo dňa splatnosti zmenky. Nakoľko je vystaviteľ vlastnej zmenky v zmysle čl. I. § 78 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaný ako príjemca cudzej zmenky a rovnako je na základe čl. I. § 32 ods. 1 zmenkového zákona zaviazaná aj žalovaná v 2. rade, nároky voči nej sa tiež premlčujú v lehote troch rokov odo dňa splatnosti zmenky. Zmenka sa stala splatnou 26.2.2010, a keďže žaloba bola súdu doručená 22.2.2013, k premlčaniu nároku nedošlo. 16. Dôvodom, pre ktorý súd napokon zmenkový platobný rozkaz vo vzťahu ku žalovanej v 2. rade zrušil, sú jej kauzálne námietky, t. j. námietka neexistencie kauzy zmenky. Konštantná judikatúra súdov vychádza z toho, že každá zmenka, či už platobná alebo zabezpečovacia, má svoj hospodársky dôvod. Žalovaná uviedla, že v tomto prípade bola zmenka vystavená ako zabezpečenie ku zmluve o pôžičke, pričom však nakoniec zmluva uzavretá nebola a pôžička sa nerealizovala. 17. Kauzálne námietky považuje súd za prípustné vzhľadom na to, že žalobca zmenku nadobudol až po splatnosti a takýto indosament má v zmysle čl. I. § 20 ods.1 zmenkového zákona len účinky obyčajného postupu. Indosovanie zmenky po dátume splatnosti potvrdil samotný žalobca tým, že v žalobe nadobudnutie svojich práv odôvodnil poukazom na zmluvu o postúpení

pohľadávky, ktorú s remitentom uzavrel 12.3.2012. Napriek tomu, že je žalovaná v 2. rade zmenkovou ručiteľkou, z jej námietok vyplýva, že pôžička mala byť poskytnutá jej aj žalovanému v 1. rade spoločne. 18. Žalovaná v 2. rade neexistenciu kauzálneho vzťahu zmenky preukázať nemôže (to, čo sa nestalo, nie je možné dokázať). Na druhej strane žalobca svoj nárok preukazoval nielen prvopisom zmenky, ale na podporu tvrdenia, že má voči žalovaným pohľadávku, predložil zmluvu o postúpení pohľadávky. Prílohou zmluvy je zoznam postúpených pohľadávok, z ktorej je zrejmé, že IFP Institut Finančního poradenství, a. s. postúpil žalobcovi aj pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému v 1. vo výške 48.000 Kč. Predmetom postúpenia teda nebola zmenková pohľadávka 26.400 Kč, ale kauzálna. Len samotná zmluva o postúpení však nie je dôkazom, že postúpená pohľadávka ku dňu postúpenia aj reálne existovala a žalobca iné dôkazy o príčinnom vzťahu zmenky nepredložil. (K rozloženiu dôkazného bremena v námietkovom konaní súd poukazuje napr. na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. IV. ÚS 3/2012 z 19.1.2012, či na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 M Obdo V 9/2007.) 19. V prípadnom príčinnom vzťahu s IFP Institut Finančního poradenství, a. s. mali žalovaní postavenie spotrebiteľov. Pre ich zaviazanosť zmenkou preto nepostačuje len poukázať na abstraktný charakter zmenky. V spotrebiteľských vzťahoch má súd podľa čl. I. § 17 ods. 2 zmenkového zákona povinnosť skúmať kauzálne súvislosti zmenky. Ak teda zmenku nesprevádza žiaden príčinný vzťah, resp. žalobca existenciu takéhoto vzťahu, ktorý by súd mohol podrobiť testu prijateľnosti zmluvných podmienok, nepreukázal, nie je možné žalovanej v 2. rade uložiť povinnosť, aby takúto zmenku zaplatila. 20. K príčinnému vzťahu zmenky súd považuje za potrebné poukázať aj na rozhodnutie Českej národnej banky č. j. 2011/14136/570 zo dňa 14.12.2011, ktorým uložila remitentovi pokutu 6.000.000 Kč po zistení, že klienti IFP Institut Finančního poradenství, a. s. boli poškodzovaní vo svojich právach porušovaním predpisov na ochranu spotrebiteľa, čo vo svojom dôsledku spôsobilo neplatnosť zmluvných dojednaní, ktoré boli základom pre vystavenie zmeniek. Aktivity remitenta spočívali na princípoch tzv. pyramídovej hry, kde jediným predmetom činnosti bolo získavanie ďalších klientov a s tým spojený výnos z provízií, pričom klienti boli uvádzaní do omylu o skutočnom účele tohoto konania. Remitent hromadne uzatváral zmluvy a nechal si vystaviť zmenky spôsobom, ktorý vykazoval prvky nezákonnosti a voči klientom - spotrebiteľom používal klamlivé obchodné praktiky tým, že poskytoval nepravdivé informácie a zamlčoval zmluvné podmienky. 21. O nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná v 2. rade mala v konaní plný úspech, má preto nárok na náhradu trov v celom rozsahu. 22. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).