Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_ZA-31S-78-2022.pdf
PDF · 142.83 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-31S/78/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Ing. Jitky Mlynarčíkovej, PhD., LL.M. a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, XXX XX F., zast.: JUDr. Michal Mudrák, advokát, so sídlom Hurbanovo námestie 1, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100277939/2022 zo dňa 09.02.2022, takto
rozhodol:
Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici č. 100277939/2022 zo dňa 09.02.2022 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101920927/2021 zo dňa 12.10.2021 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.
odôvodnenie:
1. Žalobcovi ako daňovému subjektu bola Daňovým úradom Žilina (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „správca dane“) rozhodnutím č. 101920927/2021 zo dňa 12.10.2021 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 78a ods. 13 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“) v nadväznosti na § 155a ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) uložená úhrnná pokuta vo výške 20 eur za správny delikt podľa § 78a ods. 13 Zákona o DPH - oneskorené doručenie kontrolného výkazu za zdaňovacie obdobie jún 2020, november 2020 a máj 2021. Správca dane poukázal na skutočnosť, že podľa § 78a ods. 1 Zákona o DPH je platiteľ povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Konštatoval, že daňový subjekt (žalobca) mal podať kontrolný výkaz k dani z pridanej hodnoty za obdobie jún 2020 v lehote do 27.07.2020 (podal ho dňa 29.07.2020), za obdobie november 2020 do 28.12.2020 (podal ho dňa 29.12.2020), za obdobie máj 2021 do 25.06.2021 (podal ho dňa 28.06.2021), teda kontrolné výkazy doručil po lehote ustanovenej zákonom. Ak podľa § 78a ods. 11 Zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2020 v nadväznosti na § 78a ods. 13 Zákona o DPH platiteľ dane nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, alebo ho doručí oneskorene, uvedie v ňom neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu neodstráni jeho nedostatky, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ poruší povinnosti podľa prvej vety opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur. Pretože daňový subjekt sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu, daňový úrad mu v zmysle § 155a ods. 1 a 2 Daňového poriadku uložil úhrnnú pokutu.
2. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100277939/2022 zo dňa 09.02.2022 opraveným oznámením o oprave zrejmých omylov č. 102658935/2022 zo dňa 27.09.2022 v časti čísla prvostupňového rozhodnutia (ďalej ako „druhostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že dôvodom pre uloženie pokuty bolo oneskorené podanie kontrolných výkazov. Žalovaný námietky žalobcu, že nebol upovedomený o začatí daňového konania, že mu bolo upreté právo vyjadriť sa k zistenému stavu pred vydaním rozhodnutia a taktiež námietku, že konaniu o správnom delikte mala predchádzať daňová kontrola, vyhodnotil ako nedôvodné, pretože Daňový poriadok, ani Zákon o DPH, takéto povinnosti správcovi dane v prípade dopustenia sa správneho deliktu neukladá. Námietku žalobcu, že výrok napadnutého rozhodnutia nespĺňa náležitosti rozhodnutia, považoval žalovaný taktiež za nedôvodnú - správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku, keď vo výroku rozhodnutia uviedol ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma uhradená. Žalovaný považoval za bezpredmetnú aj námietku žalobcu v súvislosti s ust. § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 88/2021 Z. z. o upustení od vyrubenia úroku z omeškania a uloženia sankcie (ďalej aj ako „Nariadenie vlády“), podľa ktorého sa upustí od uloženia pokuty za porušenie povinnosti podať daňové priznanie, prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti v stanovenej lehote, ak túto povinnosť daňový subjekt splní najneskôr do 30.06.2021, pretože to sa nevzťahuje na podanie kontrolného výkazu. Keďže bolo preukázané, že žalobca podal oneskorene kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie jún a november 2020 a máj 2021, správca dane mu oprávnene uložil úhrnnú pokutu v najnižšej sume 20 eur z rozpätia (intervalu) 0 až 10 000 eur.
Žalobné body a argumentácia žalobcu
3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca v prvom rade namietal, že nebol upovedomený o začatí konania, ktorého následkom bolo vydanie prvostupňového rozhodnutia, pričom mal mať právo v danom konaní sa riadne pripraviť na svoju obranu. Uvedený nedostatok sa nedal zhojiť (a žalovaný sa o to ani nesnažil) v druhostupňovom konaní. Konanie o predmetnom správnom delikte predstavuje konanie vo veciach správneho trestania, pričom v zmysle ustálenej judikatúry je potrebné na takéto konania primerane použiť ustanovenia trestného práva, vrátane aplikácie čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho protokolov (ďalej ako „Dohovor“). Pretože žalobca nebol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia upovedomený o začatí konania, nemohol byť oboznámený s povahou a dôvodmi obvinení a nebol mu poskytnutý primeraný čas a možnosť na prípravu obhajoby. Daňový poriadok výslovne stanovuje, že vyrubovaciemu konaniu musí predchádzať daňová kontrola. Ak by správca dane vykonal daňovú kontrolu, mohol oboznámiť žalobcu s povahou a dôvodmi obvinenia. Uložiť pokutu, resp. vyrubiť pokutu je potrebné vo vyrubovacom konaní. Tým, že správca dane nevykonal daňovú kontrolu, nemohol začať vyrubovacie konanie. Žalobca ďalej zdôraznil, že právna úprava vyrubovacieho konania umožňuje zachovanie všetkých procesných práv pokiaľ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 68a Daňového poriadku, ktorý upravuje možnosť vydania vyrubovacieho rozkazu v skrátenom vyrubovacom konaní. Podľa § 68a ods. 5 Daňového poriadku v prípade podania odporu sa vyrubovací rozkaz zrušuje v plnom rozsahu a správca dane začne daňovú kontrolu. V takom prípade možno riadne zabezpečiť základné práva obvineného. Keďže žalovaný prvostupňové rozhodnutie nezrušil, nemohol odstrániť vytýkané pochybenia správcu dane, v dôsledku čoho prišlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Rozhodnutie zároveň vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca poukázal na nepresnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, pretože podľa neho nestačí, aby obsahovalo len náležitosti obsiahnuté v Daňovom poriadku, ale výrok by mal byť aj v súlade s požiadavkami na výrok rozhodnutia v trestnom konaní. Podľa žalobcu výrok prvostupňového rozhodnutia neobsahuje opis právnej kvalifikácie správneho deliktu, z výroku nevyplýva, ktorú zákonnú povinnosť žalobca porušil a nie je z neho zrejmé, kedy mali byť kontrolné výkazy vôbec podané. Taktiež výrok obsahuje nesprávny odkaz na právny predpis týkajúci sa samotného správneho deliktu. Nepodanie kontrolného výkazu za mesiace jún a november 2020 bolo správnym deliktom podľa § 78a ods. 11 Zákona o DPH v znení účinnom k údajnému porušeniu povinností. Správny delikt podľa § 78a ods. 13 Zákona o DPH „bol možný“ až v znení od 01.01.2021. Správca dane odkázal výlučne na § 78a ods. 13 Zákona o DPH,
pričom absentuje odkaz na ustanovenie právneho predpisu, ktorý mal žalobca porušiť. Hoci znenie ust. § 78a ods. 13 Zákona o DPH účinné od 01.01.2021 je totožné s ust. § 78a ods. 11 Zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2020, nie je možné použiť ho na správne delikty, ktoré mali byť spáchané do 31.12.2020. Ďalej žalobca namietal, že správca dane v prvostupňovom rozhodnutí určil lehotu splatnosti pokuty (do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia), ale výrok v tejto časti neobsahuje ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého bola táto lehota určená. Žalovaný napadnutým rozhodnutím nedostatky nenapravil, pričom ani druhostupňové rozhodnutie nespĺňa náležitosti rozhodnutia, keď vo výroku žalobca nie je identifikovaný tak, ako to vyžaduje Daňový poriadok – odkaz na žalobcu je len pri vymedzení prvostupňového rozhodnutia. V bode IV. správnej žaloby žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia, keď nie je zrejmé, na základe čoho správca dane dospel k záveru, že kontrolné výkazy boli podané v uvedených dňoch (29.07.2020, 29.12.2020 a 28.06.2021). Správca dane nevykonal žiadne dokazovanie, pričom odôvodnenie rozhodnutia nemôže byť ponechané na „spis“, ale musí byť priamo z rozhodnutia zrejmé, aký dôkaz orgán vyhodnocoval a ako ho vyhodnotil. V bodoch V. a VI. správnej žaloby žalobca argumentoval porušením zásady nullum crimen sine lege a nevysporiadaním sa s argumentáciou ohľadom povinnosti podať kontrolný výkaz. Žalobca vôbec nemal povinnosť doručiť kontrolný výkaz podľa § 78 ods. 1 Zákona o DPH, keďže toto ustanovenie uvádza, že platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach. Ďalej uviedol, že kontrolný výkaz je v podstate neodňateľne spätý s daňovým priznaním. Žalobca mohol v zmysle Nariadenia vlády podať daňové priznanie v predĺženej lehote, nariadenie bolo prijaté z dôvodu opatrení v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19, aby daňové subjekty neboli zaťažované pokutami za porušenia, ktoré z dôvodu opatrení proti šíreniu tohto ochorenia, by neboli spravodlivé. Pre daňovníka nemá zmysel odklad podania daňového priznania pre DPH, ak nemôže dostať odklad aj na podanie kontrolného výkazu. Odklad daňového priznania mal umožniť daňovému subjektu mať dostatok času pripraviť daňové priznanie a získať všetky podklady. Ak by daňovník mal povinnosť podať v riadnej lehote kontrolný výkaz, nebol dôvod, aby nepodal samostatné daňové priznanie, keďže toto v zásade vychádza z daného kontrolného výkazu. Preto správca dane ani žalovaný nevyložili § 2 Nariadenia vlády v súlade s jeho účelom a zmyslom. V bode VII. správnej žaloby žalobca argumentoval, že popri konaní, v ktorom bolo vydané prvostupňové rozhodnutie (pokuta za oneskorené podanie kontrolných výkazov), prebiehalo aj samostatné konanie, výsledkom ktorého bolo uloženie pokuty za oneskorené podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie máj 2021. Žalobca v tomto smere namietal, že sa malo uskutočniť len jedno konanie, výsledkom ktorého malo byť len jedno rozhodnutie, pričom ak správca dane dospel k porušeniu právnych predpisov, mal uložiť len jednu úhrnnú pokutu za všetky skutky, ktoré boli predmetom rozhodnutia o uložení pokuty za oneskorené podanie daňového priznania aj kontrolných výkazov. Žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadal. Uvedené správne delikty sa týkali povinností podľa Zákona o DPH (a navyše toho istého mesiaca máj 2021), zároveň išlo o prepojené delikty (ak niekto nepodá včas daňové priznanie k DPH, nepodá včas ani kontrolný výkaz, resp. ak niekto nepripraví kontrolný výkaz, nemôže pripraviť ani daňové priznanie).
Vyjadrenie žalovaného
4. Žalovaný žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Uviedol, že žalobca podal oneskorene kontrolný výkaz k dani z pridanej hodnoty (i) za jún 2020 – kontrolný výkaz bol správcovi dane elektronicky doručený až 29.07.2020 (o čase doručenia elektronický systém zasiela daňovému subjektu informáciu), (ii) za november 2020 – kontrolný výkaz bol správcovi dane elektronicky doručený až 28.12.2020 (o čase doručenia elektronický systém zasiela daňovému subjektu informáciu) a (iii) za máj 2021 – a to dňa 28.06.2021. Úhrnná pokuta za tieto tri porušenia zákona (konkrétne ust. § 78a ods. 13 Zákona o DPH) bola uložená na spodnej hranici zákonom určeného rozpätia. K námietke, že žalobca nebol povinný podať kontrolný výkaz, žalovaný uviedol, že zákon (ust. § 78a ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH) nestanovuje charakter plnení, preto pod pojmom plnenia sa rozumejú jednak poskytnuté plnenia, ale aj prijaté plnenia. Platiteľ by nebol povinný podať kontrolný výkaz k dani z pridanej hodnoty, ak by podal tzv. negatívne daňové priznanie. Žalobca však vo svojich daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za sporné zdaňovacie obdobia deklaroval odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných plnení, preto bol povinný za dané zdaňovacie obdobia podať aj kontrolné výkazy k dani z pridanej hodnoty. Nariadenie vlády presne vymedzuje, v akých prípadoch sa upúšťa od uloženia pokuty. Oneskorené doručenie kontrolných výkazov k dani z pridanej hodnoty medzi nimi nie je. Uvedený výpočet prípadov, v ktorých sa upúšťa od uloženia pokuty, je konečný a nemožno ho rozširovať na základe úvah. K námietke ohľadom nepresností vo výroku prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že
napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane obsahuje všetky potrebné náležitosti. V prípade uloženia sankcie žalovaný postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku, náležitosti výroku rozhodnutia upravuje § 63 ods. 3 cit. zákona, v zmysle ktorého z výroku rozhodnutia vyplýva, akého správneho deliktu sa žalobca dopustil a podľa akého predpisu mu bola uložená úhrnná pokuta. Žalovaný uviedol, že správca dane postupoval správne, ak na všetky oneskorené doručenia kontrolných výkazov aplikoval ust. § 78a ods. 13 Zákona o DPH účinné v čase uloženia pokuty. V roku 2020 bolo citované ustanovenie vedené ako § 78a ods. 11, novelou zákona prišlo k zmene s tým, že zákonodarca k tomuto ustanoveniu neuviedol žiadne prechodné ustanovenia. Uvedenie údaja o splatnosti pokuty je taktiež naplnením ust. § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku, v ktorom sa uvádza, že vo výroku má byť uvedené lehota splatnosti plnenia a ak ide o peňažné plnenie aj suma a číslo účtu. Neopodstatnená je aj námietka, že výrok neobsahuje údaje o osobe, o ktorej právach sa koná, keď z výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé, čo bolo predmetom preskúmania, ako aj označenie osoby, o ktorej právach sa rozhodovalo. K námietke žalobcu o neupovedomení o začatí konania žalovaný uviedol, že konanie o uložení pokuty je osobitným druhom daňového konania, v rámci ktorého správca dane nevykonáva dokazovanie. V tomto prípade správca dane uplatňuje zásadu oficiality - konanie vo veci uloženia pokuty začína z vlastného podnetu. Jedná sa o samostatné konanie, v ktorom správca dane uplatňuje jednotlivé formy sankčného postihu v závislosti od charakteru porušenia hmotnoprávneho predpisu a v rámci tohto konania správca dane nezisťuje a ani nepreveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vzniku daňovej povinnosti. Podkladom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty bolo dopustenie sa správneho deliktu zo strany žalobcu podľa § 78a ods. 13 Zákona o DPH a rozhodujúcou skutočnosťou pre uloženie sankcie bolo oneskorené doručenie kontrolných výkazov k DPH. Ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu opakovane (ako v tomto prípade), je povinnosťou správcu dane uložiť mu úhrnnú pokutu. Uloženie pokuty má pritom obligatórny charakter, t.j. správca dane nemá možnosť voľnej úvahy, ale je povinný pokutu uložiť. Daňový poriadok správcovi dane neukladá povinnosť začať samostatné daňové konanie vo veci uloženia úhrnnej pokuty za uvedený správny delikt, preto správca dane nemal povinnosť upovedomiť žalobcu o začatí konania o uložení pokuty. K námietke žalobcu, že pokuta za nepodanie daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 mala byť súčasťou úhrnnej pokuty za oneskorené doručenie kontrolných výkazov k DPH, žalovaný uviedol, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 30 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bodu 1 Daňového poriadku za nepodanie daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 v lehote ustanovenej zákonom (t. j. do 25.06.2021) a zároveň mu bola uložená úhrnná pokuta vo výške 20 eur za správny delikt podľa § 78a ods. 13 Zákona o DPH za oneskorené doručenie kontrolných výkazov k DPH za zdaňovacie obdobia jún 2020, november 2020 a máj 2021. Úhrnná pokuta sa ukladá za všetky delikty podľa jedného zákona, preto nie je možné uložiť úhrnnú pokutu, ak sa daňový subjekt dopustil viacerých správnych deliktov, ale podľa rôznych právnych predpisov. Nie je preto možné uložiť úhrnnú pokutu za správny delikt podľa Daňového poriadku a Zákona o DPH. Správca dane preto v predmetnom prípade postupoval správne, keď pokutu za oneskorené podanie daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 uložil žalobcovi samostatným rozhodnutím a za oneskorené doručenie kontrolných výkazov k DPH za zdaňovacie obdobia jún 2020, november 2020 a máj 2021 uložil úhrnnú pokutu tiež samostatným rozhodnutím.
Replika žalobcu
5. Žalobca v replike zotrval na argumentácii uvedenej v správnej žalobe a opätovne na ňu odkázal. Zdôraznil, že v podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že nie je zrejmé, ako prvostupňový orgán zistil skutkový stav, s čím sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal a uvádzal skutkový stav bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Rozhodnutie žalovaného je preto nepreskúmateľné, pričom žalovaný nemôže nahradzovať v rozhodnutí chýbajúce odôvodnenie odôvodnením vo vyjadrení v rámci správneho súdnictva (v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.10.2016 sp. zn. 10Sžo/323/2015 a Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.06.2016 sp. zn. 10Sza/13/2016). Za zmätočné považoval tvrdenie, že žalobcovi bola uložená pokuta na dolnej hranici zákonom určeného rozpätia, pretože mohla byť uložená aj pokuta 1 euro. Pokiaľ ide o povinnosť podať kontrolný výkaz, žalovaný tvrdil, že zákon nestanovuje charakter plnení, preto pod pojmom plnenia sa rozumejú jednak poskytované plnenia, ale aj prijaté plnenia. Platiteľ by nebol povinný podať kontrolný výkaz k DPH, ak by podal tzv. negatívne daňové priznanie. Žalobca v tejto súvislosti namietol, že nie je zrejmé, čo žalovaný rozumie pod „negatívnym daňovým priznaním“, je však zrejmé, že tým nemôže rozumieť nulové daňové priznanie, pretože to s „negatívnom“ nemá nič spoločné. Žalobca do daňového priznania zahrnul len faktúry, ktoré boli vystavené žalobcovi tretími osobami
(uplatňoval si odpočet), tvrdenie žalovaného (že platiteľ by nebol povinný podať kontrolný výkaz, ak by podal tzv. negatívne daňové priznanie) preto musí znamenať opačnú možnosť, t.j. že žalobca by nemusel podať kontrolný výkaz, ak zahrňoval do daňového priznania iba faktúry, ktoré žalobca sám vystavil. To je však zjavný nezmysel, pretože práve v týchto prípadoch je daňovník (ak vystaví faktúru) bezpodmienečne povinný zahrnúť faktúru do kontrolného výkazu. Ak teda žalovaný pripúšťa možnosť nepodania kontrolného výkazu, je zrejmé, že sa zmýlil, keďže pod negatívnym daňovým priznaním musí rozumieť opačnú situáciu, t.j. situáciu, ak daňový subjekt má zahrnúť do daňového priznania len faktúry, ktoré vystavili tretie subjekty daňovému subjektu. To je presne situácia žalobcu. Žalobca ako platca DPH má povinnosť podať daňové priznanie na DPH každý mesiac. Ak však žalobca nevystavil žiadnu faktúru, je právom žalobcu (daňového subjektu) rozhodnúť sa, či si uplatní odpočet z týchto faktúr alebo podá nulové daňové priznanie (a pri nulovom daňovom priznaní sa kontrolný výkaz nepodáva, t.j. nie je povinnosť uviesť údaje o žiadnych plneniach). Argumentácia žalovaného o tom, že úhrnnú pokutu možno ukladať len v rámci jedného právneho predpisu, je v rozpore so zásadami Trestného zákona o úhrnnom treste, ktoré sú aplikovateľné na administratívne konanie. V zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR úhrnnú pokutu je možné ukladať za porušenia akéhokoľvek počtu právnych predpisov, o ktorých rozhoduje ten istý orgán. V danom prípade ide o tak prepojené povinnosti, že skutočnosť, že jednotlivé povinnosti sú sankcionované dvoma právnymi predpismi, je len otázka legislatívnej náhody.
6. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu nepodal vyjadrenie, tzv. dupliku.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
7. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/78/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/78/2022.
8. Správny súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a dospel k záveru, že orgány verejnej správy rozhodli o uložení pokuty na základe neúčinného právneho predpisu, preto je potrebné napadnuté rozhodnutie vrátane prvostupňového rozhodnutia zrušiť. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca, ani žalovaný, nežiadali o prejednanie veci na pojednávaní a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 13.06.2024 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 03.06.2024 (§ 137 ods. 4 SSP).
9. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty za oneskorené podanie kontrolných výkazov, t.j. rozhodnutie vo veci správneho trestania. Nepodanie kontrolných výkazov v zákonom stanovenej lehote sa podľa Zákona o DPH považuje za správny delikt, za ktorý správca dane uloží pokutu v zákonom stanovených medziach. Zodpovednosť za správny delikt v systéme daňového trestania stojí na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti za protiprávny stav (výsledok). Otázka zavinenia daňového subjektu je irelevantná, preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. K zbaveniu sa zodpovednosti za správny delikt môže dôjsť len v prípade, ak zákon stanovil liberačné dôvody, ktoré by zbavovali daňovníka zodpovednosti za protiprávny stav.
10. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
11. Podľa § 195 písm. c) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie.
12. Podľa § 191 ods. 1 písm. a) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu.
13. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
14. Podľa § 78a ods. 1 Zákona o DPH v znení účinnom od 01.01.2020 platiteľ je povinný podať kontrolný výkaz elektronickými prostriedkami za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Platiteľ nie je povinný podať kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorom: a) nie je povinný uviesť žiadne údaje o plneniach, b) je povinný uviesť len údaje o dodaní tovaru oslobodeného od dane podľa § 43 alebo § 47 alebo údaje o dodaní tovaru podľa § 45 a súčasne v ktorom neuvádza údaje o odpočítaní dane alebo uvádza len odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. d).
15. Podľa § 78a ods. 11 Zákona o DPH v znení účinnom do 31.12.2020 ak platiteľ nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, doručí kontrolný výkaz oneskorene, uvedie v kontrolnom výkaze neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu neodstráni nedostatky podaného kontrolného výkazu, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ poruší povinnosti podľa prvej vety opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.
16. Podľa § 78a ods. 13 Zákona o DPH v znení účinnom od 01.01.2021 ak platiteľ nedoručí kontrolný výkaz daňovému úradu, doručí kontrolný výkaz oneskorene, uvedie v kontrolnom výkaze neúplné alebo nesprávne údaje alebo v lehote určenej vo výzve daňového úradu neodstráni nedostatky podaného kontrolného výkazu, daňový úrad uloží platiteľovi pokutu do výšky 10 000 eur. Ak platiteľ poruší povinnosti podľa prvej vety opakovane, daňový úrad uloží pokutu do výšky 100 000 eur. Pri určení výšky pokuty prihliadne daňový úrad na závažnosť a dĺžku trvania protiprávneho stavu.
17. Podľa § 155a ods. 1 Daňového poriadku tomu, kto sa dopustil viac ako jedného správneho deliktu podľa tohto zákona, ak ide o správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta, ktorej výšku možno určiť v rámci ustanoveného rozpätia, správca dane, ktorý je oprávnený uložiť pokutu, ak je to účelné a možné, uloží úhrnnú pokutu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú za také viaceré správne delikty horné hranice sadzieb pokút rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých správnych deliktov, ktorých sa dopustil.
18. Podľa § 155a ods. 2 Daňového poriadku uloženie úhrnnej pokuty spôsobom podľa odseku 1 sa uplatní primerane pri uložení pokút za správne delikty, ktoré sú porušením osobitného predpisu.
19. Pokiaľ žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že nebol upovedomený o začatí konania, ktoré sa skončilo uložením pokuty, pričom konanie o predmetnom správnom delikte predstavuje konanie vo veciach správneho trestania, a preto je potrebné na takéto konanie primerane použiť ustanovenia trestného práva, správny súd súhlasí s tým, že v konaniach v rámci správneho trestania sa majú uplatňovať zásady z konania trestného. Analogická aplikácia zásad trestného konania sa však na konania v rámci správneho trestania neuplatňuje absolútne, ale primerane s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. S analógiou trestného práva je potrebné pracovať tak, aby nedochádzalo k ujme ani na strane daňových subjektov, ani na strane záujmov štátu. Súvisí to aj s posudzovaním postupu orgánov verejnej správy v prípade žalobcu, a to vo vzťahu k spôsobu oznámenia začatia konania o správnom delikte žalobcovi. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Daňový poriadok ako procesný predpis upravuje povinnosti správcu dane pri spáchaní správneho deliktu podľa Daňového poriadku, aj pri správnych deliktoch, ktoré sú porušením osobitného predpisu (napr. Zákona o DPH) a vydaním rozhodnutia o ňom vymedzuje začiatok konania o správnom delikte. Z Daňového poriadku, ani zo žiadneho iného právneho predpisu nevyplýva povinnosť správcu dane kvôli oneskorenému doručeniu kontrolných výkazov začať daňovú kontrolu. Správny súd zdôrazňuje, že rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta za to,
že podal oneskorene kontrolné výkazy k DPH, bolo zákonným následkom porušenia povinnosti žalobcu, o ktorej mal žalobca vedomosť, pričom žalobca v podanej správnej žalobe ani netvrdil, že kontrolné výkazy podal včas. Uloženie pokuty bolo teda obligatórnym vyústením postupu daňových orgánov voči žalobcovi ako daňovému subjektu, ktorý si nesplnil svoju zákonnú povinnosť. Správny súd tiež zohľadnil skutočnosť, že v prejednávanom prípade sa jednalo o dvojstupňové konanie daňových orgánov, teda daňový subjekt (žalobca) mal možnosť vzniesť námietky v odvolacom konaní, čo aj urobil. Primeranou aplikáciou zásad trestného konania na postup daňových orgánov správny súd dospel k záveru, že žalobcovi neboli s ohľadom na preskúmavaný postup a osobitne výšku uloženej sankcie upreté žiadne práva v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vychádzajúc z uvedeného túto žalobnú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
20. Žalobca ďalšou žalobnou námietkou poukázal na nepresnosť výroku prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia. Správny súd vyhodnotil aj túto žalobnú námietku ako neopodstatnenú. V prípade uloženia pokuty za oneskorené podanie kontrolných výkazov správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a Zákonom o DPH. Náležitosti výroku rozhodnutia (ktorým sa v zmysle Daňového poriadku ukladá povinnosť alebo priznáva právo podľa tohto zákona) sú upravené v § 63 ods. 3 písm. d) vo väzbe na § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku. Z výroku rozhodnutia správcu dane je zrejmé, akého správneho deliktu sa žalobca dopustil – že doručil daňovému úradu oneskorene kontrolný výkaz za zdaňovacie obdobie jún 2020, november 2020 a máj 2021, hoci vo výroku nie je uvedené príslušné ustanovenie právneho predpisu (§ 78a ods. 1 Zákona o DPH), ktoré ukladá povinnosť podať kontrolný výkaz za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré je platiteľ povinný podať daňové priznanie, do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia (čo by bolo žiaduce). Zároveň je z výroku zrejmé, podľa akého predpisu bola žalobcovi uložená pokuta - § 78a ods. 13 Zákona o DPH v spojení s ust. § 155a ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Uvedená skutočnosť je naplnením požiadavky na ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. V rozhodnutí správcu dane sa uvádza, že pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia s uvedením čísla účtu, na ktorý pokutu treba poukázať. Tento údaj je taktiež naplnením ustanovenia § 63 ods. 3 písm. c) Daňového poriadku, podľa ktorého vo výroku má byť uvedená lehota plnenia a ak ide o peňažné plnenie, aj suma a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená. Z výroku napadnutého rozhodnutia je zrejmé označenie osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, keď sa ním potvrdzuje rozhodnutie správcu dane o uložení pokuty za správny delikt daňovému subjektu A. A. B. identifikovaný DIČ, IČ DPH a adresou.
21. Žalobca však správne argumentoval, že protiprávnosť (trestnosť) činu (správneho deliktu rovnako ako trestného činu) sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší právny predpis sa použije len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. V tomto smere správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.06.2011, sp. zn. 7Sžso 29/2010, kde v obdobnej veci najvyšší súd konštatoval, že „poplatky z omeškania, ako aj poplatky za nesplnenie oznamovacej povinnosti a pokuty sú dôsledkom porušenia právnej povinnosti zo strany určitého subjektu a majú sankčný charakter. Pri ich ukladaní je nevyhnutné dodržiavať zásady správneho trestania, v súlade s ktorými nový právny predpis možno použiť len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje, alebo ak je to pre účastníka (platiteľa poistného) výhodnejšie.“ Keď teda správca dane rozhodol o uložení úhrnnej pokuty za oneskorené podanie kontrolných výkazov za obdobie mesiacov jún a november 2020 a máj 2021 podľa § 78a ods. 13 Zákona o DPH a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil, orgány verejnej správy nekonali v súlade so zákonom, keď na všetky tri porušenia zákona (oneskorené doručenie kontrolných výkazov, z ktorých dve porušenia nastali v roku 2020) aplikovali zákonnú úpravu Zákona o DPH v znení účinnom od 01.01.2021 - § 78a ods. 13 Zákona o DPH. Platí, že právne normy pôsobia v zásade do budúcnosti, nie do minulosti (zákaz rektroaktivity). Retroaktivita v trestnom práve sa použije len pre prípady spätného pôsobenia neskoršieho zákona, ktorý spáchaný trestný čin pred vznikom platnosti a účinnosti nového zákona posudzuje miernejšie alebo zavádza jeho beztrestnosť. V tomto prípade prišlo k novelizácii § 78a Zákona o DPH, konkrétne k prečíslovaniu odsekov upravujúcich sankciu za oneskorené doručenie kontrolného výkazu. Napriek skutočnosti, že de facto sa výška sankcie za správny delikt oneskoreného podania kontrolného výkazu nezmenila (a nezmenila sa ani skutková podstata správneho deliktu), ide o zásadnú právnu otázku (aplikáciu základných princípov a zásad trestného konania). Argumentácia žalovaného, že správca dane postupoval správne, ak na všetky oneskorené doručenia kontrolných výkazov aplikoval ust. § 78a ods. 13 Zákona o DPH účinné v čase uloženia pokuty (s tým, že v roku 2020 bolo citované ustanovenie vedené ako § 78a ods. 11, novelou zákona prišlo k zmene, no zákonodarca k uvedenému neustanovil žiadne prechodné ustanovenia) vychádza z nesprávnej aplikácie práva (všeobecných zásad). V tejto súvislosti správny súd dopĺňa, že prechodné
ustanovenia sú primárne inštitútom procesného práva, pre hmotné právo platí už spomínaný zákaz retroaktivity. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil z dôvodu, že bolo vydané (hoc len čiastočne – v rozsahu právneho posúdenia dvoch z troch skutkov) na základe neúčinného právneho predpisu (§ 191 ods. 1 písm. a/ SSP). Ak bolo rozhodnutie orgánu verejnej správy vydané na základe neúčinného právneho predpisu, je to dôvod pre zrušenie rozhodnutia, na ktorý správny súd prihliada aj ex offo.
22. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty možno uviesť, že hoci žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že pokuta bola žalobcovi uložená „v najnižšej sume možného rozpätia“ a žalobca argumentoval (v replike), že toto tvrdenie je zmätočné, pretože mohla byť uložená aj pokuta vo výške 1 eura, nič to nemení na fakte, že pokuta, ktorá mohla byť uložená do výšky 10 000 eur, resp. 100 000 eur bola skutočne uložená na dolnej hranici zákonného rozpätia (vo výške 20 eur).
23. Pokiaľ žalobca namietal porušenie zásady nullum crimen sine lege, táto námietka súvisí s aplikáciou § 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 88/2021 Z. z. o upustení od vyrubenia úroku z omeškania a uloženia sankcie, podľa ktorého od uloženia pokuty za porušenie povinnosti podať daňové priznanie, prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti v ustanovenej lehote, ktorej posledný deň uplynul v období od 12. marca 2020 do 31. decembra 2020, sa upustí, ak daňový subjekt túto povinnosť splní najneskôr do 30. júna 2021; to sa nevzťahuje na miestne dane a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Vo všeobecnosti platí, že výklad práva musí byť v súlade so zmyslom a účelom zákona. V tomto prípade možno konštatovať, že z jednoznačného textu predmetnej právnej normy (Nariadenia vlády) vyplýva len v akých prípadoch (taxatívne vymedzených) môže byť upustené od uloženia pokuty. Právna úprava je jednoznačná (nenecháva otvorený priestor) a podľa názoru správneho súdu tak nevyžaduje využitie analógie (resp. iných foriem „dotvárania“ práva), o to viac, že ide o otázku úpravy povinností daňového subjektu, ktorých porušenie je postihované ako správny delikt. Ak by správny súd do taxatívne vymedzených prípadov doplnil ďalší prípad, neprípustne by dotváral právo, čo mu neprináleží. Ak bolo zmyslom a účelom prijatej právnej normy, aby orgány finančnej správy upustili od vyrubenia úroku z omeškania a uloženia sankcie (pokuty) za porušenie povinnosti podať daňové priznanie, prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti v ustanovenej lehote v období pandémie COVID-19, evidentne za tým bol záujem zmierniť dôsledky pandémie spočívajúce o.i. v tom, že bola sťažená komunikácia daňových subjektov napr. s externou účtovníckou spoločnosťou. Preto zákonodarca prijal takú úpravu, aby daňové subjekty neboli postihované za oneskorené splnenie povinností týkajúcich sa podania daňového priznania, prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, t.j. spracovania a podania dokumentov, v prípade ktorých sa (spravidla) vyžaduje spolupráca daňového subjektu so subjektom poskytujúcim účtovnícke služby. V prípade kontrolných výkazov ide o dokument (ktorého vzor ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydáva Ministerstvo financií SR), v ktorom daňový subjekt uvádza prehľad všetkých vydaných a prijatých faktúr (uvádzajú sa tam údaje o jednotlivých daňových povinnostiach a jednotlivých odpočtoch uplatňovaných platiteľom dane za dané zdaňovacie obdobie). Výkaz sa podáva výhradne elektronicky. Údaje o uskutočnených a o prijatých zdaniteľných obchodoch sa vykazujú na základe vyhotovených a prijatých faktúr o dodaní tovarov alebo služieb, z ktorých v tuzemsku vznikne platiteľovi dane povinnosť platiť daň a z ktorých platiteľovi dane vznikne právo na odpočítanie dane. Z uvedeného vyplýva, že túto povinnosť je daňový subjekt schopný (spravidla) splniť aj sám, bez súčinnosti (pomoci) tretej osoby. Z uvedených dôvodov správny súd námietku žalobcu o porušení zásady nullum crimen sine lege nevzhliadol ako dôvodnú.
24. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol vôbec povinný podať kontrolný výkaz (výkazy), pretože v nich neuvádzal žiadne plnenia, teda namietal, že existoval zákonný dôvod, pre ktorý nebol povinný podať kontrolné výkazy, správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie v tejto časti nemožno preskúmať, pretože v ňom absentuje úvaha/vysporiadanie sa s odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa jeho povinnosti podať kontrolné výkazy. Je teda dôvodná námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia v tejto časti (rozhodnutie žalovaného neobsahuje úvahu orgánu verejnej správy, ktorú by správny súd mohol preskúmať). Žalovaný síce uviedol svoju úvahu vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 04.10.2022, avšak správny súd na túto úvahu nemôže prihliadať, keďže nie je súčasťou preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Vzhľadom na uvedené
správny súd nemôže hodnotiť správnosť predmetnej úvahy žalovaného v jeho vyjadrení k správnej žalobe.
25. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí aj z dôvodu, že nie je zrejmé, na základe čoho správca dane dospel k záveru, že kontrolné výkazy boli podané v uvedených dňoch (29.07.2020, 29.12.2020 a 28.06.2021), správny súd uvádza, že podľa obsahu tejto námietky ide skôr o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, táto však nie je dôvodná. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia je uvedené, kedy (ktorý deň) daňový subjekt žalobca podal kontrolný výkaz ako aj skutočnosť, že išlo o jeho oneskorené podanie (podanie po zákonom stanovenej lehote). Žalobca napokon ani nenamietal, že by kontrolné výkazy v uvedené dni nepodal, resp. že by ich podal v iný deň (v stanovenej lehote). Deň podania kontrolných výkazov predstavuje objektívnu skutočnosť (fakt) vyplývajúcu z podkladov rozhodnutia - spisu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že deň podania kontrolných výkazov nie je v konaní sporný. Ako správne podotkol, tento deň je žalobcovi známy, keďže mu bolo doručené potvrdenie o podaní kontrolných výkazov (a napokon to bol žalobca, ktorý kontrolné výkazy v uvedené dni doručoval správcovi dane). Nejde teda o skutočnosti, v súvislosti s ktorými by bolo potrebné doplniť dokazovanie, resp. ktorých vyhodnotenie by si vyžadovalo správnu úvahu.
26. Žalobca napokon namietal, že o správnych deliktoch žalobcu (nepodaní kontrolných výkazov a daňového priznania) sa malo uskutočniť len jedno konanie - pokuta za nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021 mala byť súčasťou úhrnnej pokuty za oneskorené doručenie kontrolných výkazov k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2020, november 2020 a máj 2021. Túto námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Správny súd zistil, že žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 30 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a) bod 1 Daňového poriadku za nepodanie daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2021 v lehote ustanovenej zákonom, teda do 25.06.2021. Zároveň mu bola uložená úhrnná pokuta vo výške 20 eur za správny delikt podľa § 78a ods. 13 zákona o DPH za oneskorené doručenie kontrolných výkazov k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2020, november 2020 a máj 2021. S ohľadom na znenie § 155a Daňového poriadku (Úhrnná pokuta) správny súd dospel k záveru, že úhrnná pokuta sa ukladá za všetky delikty podľa jedného zákona, teda úhrnnú pokutu možno uložiť, ak sa daňový subjekt dopustil viacerých správnych deliktov podľa Daňového poriadku a osobitne podľa iného zákona. S ohľadom na § 155a ods. 2 Daňového poriadku možno vyvodiť, že samostatnú úhrnnú pokutu možno uložiť aj za správne delikty podľa osobitných predpisov, ktorým je napríklad Zákon o DPH (a ďalšie osobitné predpisy). Nie je preto možné uložiť úhrnnú pokutu za správny delikt podľa Daňového poriadku a správny delikt podľa Zákona o DPH jedným rozhodnutím (v jednom konaní). Úhrnná pokuta sa uloží, ak sa subjekt dopustil viacerých správnych deliktov podľa jedného zákona, ako aj toho istého deliktu opakovane. Vychádzajúc z uvedeného správca dane preto v predmetnom prípade postupoval správne, keď pokutu za oneskorené doručenie kontrolných výkazov k DPH za zdaňovacie obdobie jún 2020, november 2020 a máj 2021 uložil žalobcovi samostatným rozhodnutím (podľa Zákona o DPH ako osobitného predpisu) a za oneskorené podanie daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie máj 2021 uložil pokutu tiež samostatným rozhodnutím (podľa Daňového poriadku), čo mu umožňuje § 155a ods. 2 Daňového poriadku.
27. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba je v časti námietky týkajúcej sa použitia neúčinného právneho predpisu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného dôvodná - žalovaný (ani prvostupňový orgán) pri vydaní rozhodnutia o uložení pokuty nepostupoval v súlade so zákonom, keď žalobcovi bola uložená úhrnná pokuta za tri správne delikty podľa zákonného ustanovenia, ktoré v čase spáchania dvoch (z troch) správnych deliktov nebolo účinné a zároveň sa žalovaný nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že nebol povinný podať kontrolný výkaz (výkazy). Preto správny súd napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. a) a d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP). Žalobca v správnej žalobe navrhol zrušiť len druhostupňové rozhodnutie, avšak z dôvodu, že prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu, t.j. správny súd v takomto prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. a/ SSP), správny súd zrušil aj prvostupňové rozhodnutie.
28. Orgán verejnej správy prvého stupňa opätovne rozhodne vo veci správneho deliktu žalobcu, pričom sa dôsledne vysporiada, okrem iného, s aplikáciou platného a účinného právneho predpisu a rozhodnutie
riadne odôvodní tak, aby obsahovalo všetky zákonné náležitosti, aj úvahu orgánu verejnej správy o naplnení znakov skutkovej podstaty správneho deliktu. Právnym názorom správneho súdu je orgán verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).
29. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na §493e SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).