Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/40/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinou Melníkovou v spore žalobcu: BANCO COFIDIS, S.A., Avenida 24 de Julho, N 98, oblasť Santos-o Velho, Lisabon, Portugalsko, číslo zápisu 500280312, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky BANCO COFIDIS, S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 21, 851 01 Bratislava, IČO: 35 945 745, zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, Bratislava, IČO: 36 679 771, proti žalovanému: Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX/X, O. I. G., Š. T.F. M. L., o zaplatenie 3445,53 eur s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.423,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.06.2016 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 40 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3445,53 eur spolu s nezaplateným zmluvným úrokom od 03.06.2016 vo výške 486,52 eur, nezaplateným zákonným úrokom z omeškania do 03.06.2016 vo výške 11,30 eur, zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z čiastky 3932,05 eur od 04.06.2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.05.2014 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným zmluva o úvere - individuálne podmienky č. 17737. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné úverové podmienky zo dňa 14.05.2014. Na základe zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 4117,68 eur za účelom umožnenia kúpy motorového vozidla bližšie špecifikovaného v zmluve. Výška mesačnej splátky úveru bola dohodnutá na 137,18 eur. Počet splátok bol stanovený na 60, splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 10.06.2014, pričom splatnosť ďalších splátok bola stanovená vždy k 10. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný sa v zmluve zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť spolu s dohodnutým príslušenstvom za podmienok stanovených v zmluve. Žalovaný zaplatil žalobcovi 18 splátok úveru. Od tejto doby žalovaný svoj úver nesplácal, a to aj napriek skutočnosti, že listom zo dňa 18.05.2016 vyzval žalobca žalovaného na plnenie zmluvných povinností s upozornením, že ak nastane omeškanie s platbou jednej splátky viac ako 3 mesiace, vyhlási splatným celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a všetkými platbami. Listom odoslaným dňa 226.05.2016 informoval žalobca žalovaného, že nakoľko je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako 3 mesiace, v súlade s bodom 20.všeobecných úverových podmienok vyhlasuje celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú splatnými k 03.06.2016. Zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Do spísania žaloby nebola žalobcovi dlžná suma zaplatená. Uplatňovaná istina vo výške 3445,53 eur pozostáva z rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a súčtom na istinu pripadajúcich súm z jednotlivých žalovaným zaplatených splátok úveru. Z finančného plánu vyplýva,

že žalovaný uhradil 18 splátok úveru. Na poníženie istiny tak bola použitá suma 672,15 eur, tak ako je uvedené vo finančnom pláne ( 4117,68 - 672,15 = 3445,53 eur). Výška každej mesačnej splátky pozostáva z čiastky pripadajúcej na istinu a čiastky pripadajúcej na zmluvný úrok. Žalobca má právo na zaplatenie nezaplateného úroku za jednotlivé nezaplatené splátky úveru odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti až do dňa vyhlásenia splatnosti celého úveru ( 03.06.2016) vo výške 486,52 eur. Úrok sa počíta z istiny, ktorá sa vždy poníži o každú jednotlivú predchádzajúcu splátku úveru. Sumu vo výške 486,52 eur predstavuje úrok vo výške 30,38 % pripadajúci k šiestim splátkam úveru, t.j. k 19.-tej až 24.-tej splátke úveru. Žalobca si od žalovaného uplatňuje zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z 19.-tej až 22.-tej a úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z 23.-tej až 24.-tej neuhradenej splátky úveru do dňa vyhlásenia splatnosti úveru ( 03.06.2016). Pokiaľ ide o úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z čiastky 3932,05 eur odo dňa 04.06.2016 do zaplatenia, tento nárok žalobca odôvodnil ust. bodu 20.Všeobecných úverových podmienok. Listom odoslaným dňa 26.05.2016 informoval žalobca žalovaného, že nakoľko je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako 3 mesiace, v súlade s bodom vyhlasuje celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú splatným k 03.06.2016. Žalovaný však žalobcovi nezaplatil a tým sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Suma 3932,05 eur pozostáva zo súčtu neuhradenej časti úveru vo výške 3445,53 eur a neuhradeného zmluvného úroku v uplatňovanej výške 486,52 eur.

2. Žalobca k žalobe doložil zmluvu o úvere- Individuálne podmienky, finančný plán, zmluvu o úvere- všeobecné podmienky, zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, upozornenie, vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere.

3. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 14.05.2014 úverovú zmluvu č. 17737, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 3096 eur, ktorý bol povinný splácať v 60 mesačných splátkach po 137,18 eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 10.06.2014, pričom splatnosť ďalších splátok bola dohodnutá k 10.dňu príslušného kalendárneho mesiaca a konečná splatnosť na deň 10.05.2019. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 30,38 %. V zmluve bol zároveň dohodnutý spracovateľský poplatok vo výške 1021,68 eur započítaný v mesačných splátkach.

4. V zmysle čl. V úverovej zmluvy, podpisom dlžník súhlasí s individuálnymi podmienkami, všeobecnými podmienkami pripojenými k individuálnym podmienkam, potvrdzuje, že si prečítal a porozumel tak individuálnym, ako aj všeobecným podmienkam, zaväzuje sa dodržiavať všetky ich ustanovenia, potvrdzuje všetky vyhlásenia dané v súvislosti s poistením podľa čl. 15 Všeobecných podmienok.

5. Medzi stranami sporu bola zároveň uzavretá aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, v zmysle ktorej sa žalobca a žalovaný dohodli, že za účelom zabezpečenia splatenia všetkých pohľadávok z úverovej zmluvy prevádza dlžník touto zmluvou dočasne a bezodplatne svoje vlastnícke právo k vozidlo na žalobcu a žalobca dočasné vlastníctvo prijíma.

6. Podľa bodu 4. Všeobecných podmienok dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver určený v oddiele II Individuálnych podmienok, t.j. vrátiť istinu a zaplatiť úroky týkajúce sa istiny v postupných mesačných splátkach určených v individuálnych podmienkach, ak úverová zmluva neustanovuje inak.

7. Podľa bodu 10. Všeobecných podmienok, v prípade, ak akákoľvek suma, ktorú má zaplatiť Dlžník Veriteľovi za podmienok tejto Úverovej zmluvy, najmä mesačná splátka, prípadne aj celá istina a úrok pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, nie je zaplatená v lehote jej splatnosti, Dlžník sa zaväzuje zaplatiť z tejto sumy úroky z omeškania. Úroky z omeškania sa určujú za ročné obdobie, pričom výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba S. H. Z., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania sú splatné uplynutím lehoty splatnosti sumy, na ktorú sa vzťahujú.

8. Podľa bodu 19. Všeobecných podmienok, dlžník je povinný uhradiť veriteľovi poplatky uvedené v tabuľke týchto všeobecných podmienok, pričom tieto poplatky sa nepovažujú za súčasť splátok uvedených v bode II Individuálnych podmienok Úverovej zmluvy. Veriteľ vykonáva v tomto bode uvedené úkony na žiadosť dlžníka, ak nie je ustanovené inak. Poplatok je splatný vykonaním úkonu, ak nie je ustanovené inak. Poplatok sa platí za vykonanie jedného úkonu, ak nie je ustanovené inak. V prípade

ak dlžník neuhradí veriteľovi akúkoľvek mesačnú splátku v lehote jej splatnosti, dlžník zaplatí Veriteľovi za neuhradenie každej mesačnej splátky v lehote jej splatnosti zmluvnú pokutu vo výške 20 eur. Táto zmluvná pokuta je splatná porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje.

9. Podľa bodu 20. Všeobecných podmienok, Dlžník a Veriteľ súhlasia, že v prípade omeškania dlžníka s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace, alebo ak je dlžník v omeškaní s platbou viac než dvoch splátok, takéto omeškanie dlžníka predstavuje skutočnosť defaultu (neplnenia), oprávňuje Veriteľa aby vyhlásil Úver a celé jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k Úveru splatnými a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia tejto skutočnosti Dlžníkovi na poslednú Veriteľovi známu adresu zakladajú Dlžníkov záväzok splatiť ku dňu splatnosti celkovú sumu neuhradených splátok, úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút, celú sumu istiny, a všetkých iných požadovaných a oprávnených nárokov, nákladov a výdavkov Veriteľa. V prípade ak Dlžník neuhradení celú sumu istiny ku dňu splatnosti určenom ako dôsledok vyhlásenia splatnosti úveru, jeho príslušenstva a platieb vzťahujúcich sa k úveru, Veriteľ je oprávnený požadovať z celej sumy neuhradenej splatnej istiny dohodnutý úrok až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny ako aj požadovať z celej sumy neuhradenej splatnej istiny a úroku do dňa vyhlásenia splatnosti dohodnutý úrok z omeškania vo výške podľa článku 10 až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny a tohto úroku a oprávňujú Veriteľa na vymáhanie splatenia Úveru a akýchkoľvek súvisiacich platieb akýmikoľvek právnymi prostriedkami, vrátane súdneho vymáhania, vrátane výkonu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva k vozidlu jeho predajom podľa podmienok zabezpečovacej zmluvy a požadovania plnenia z ručiteľského vyhlásenia.

10. Podľa bodu 25. Všeobecných podmienok, táto Úverová zmluva sa riadi podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a uzatvára sa podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov. Dlžník týmto potvrdzuje, že bol oboznámený a získal všetky informácie, ktoré sú potrebné za účelom uzavretia Úverovej zmluvy podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov. V prípade rozporu medzi ustanoveniami Úverovej zmluvy a dispozitívnymi ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov budú platiť ustanovenia Úverovej zmluvy.

11. Upozornením zo dňa 18.05.2016 žalobca žalovaného upozornil, že vzhľadom na skutočnosť, že nespláca svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, v prípade, že bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok vyhlási splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú a bude vymáhať pohľadávky súdnou cestou.

12. Listom zo dňa 26.05.2016 adresovaným žalovanému označeným ako vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy žalobca tomuto oznámil, že v súlade s bodom 19 všeobecných podmienok zmluvy o úvere vyhlasuje splatným celý poskytnutý úver s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú k 03.06.2016 a vyzval ho týmto k okamžitej úhrade jeho pohľadávok.

13. Žalobca ani právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju, ako aj žalobcovu neúčasť z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania. Zároveň uviedol, že súhlasia s tým, súd pojednával v ich neprítomnosti.

14. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a k žalobe sa nevyjadril.

15. Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky ( § 497 Obchodného zákonníka).

16. V zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

17. V ustanovení § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

21. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. V zmysle § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

25. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

26. Podľa § 10c uvedeného nariadenia, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

27. V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom po 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba S. H. Z. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

28. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá úverová zmluva, v zmysle ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 3096 eur za účelom umožnenia kúpy motorového vozidla. Výška mesačnej splátky úveru bola v zmluve dohodnutá na 137,18 eur, pričom žalovaný mal úver uhradiť 60.splátkami a zároveň mal uhradiť spracovateľský

poplatok vo výške 1021,68 eur započítaný v mesačných splátkach. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 30,38 % a RPMN vo výške 58,20 %.

29. Keďže si túto svoju povinnosť žalovaný neplnil, žalobca ku dňu 03.06.2016 zosplatnil celý úver a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

30. Ďalej súd zistil, že hoci podľa bodu 25. Všeobecných podmienok sa táto úverová zmluva uzatvárala podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

31. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

32. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

33. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

34. Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka.

35. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany

spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

36. V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré neupravuje. V rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

37. aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah.

38. Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov, t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri uzatváraní zmluvy v rámci svojej podnikateľskej či inej zárobkovej činnosti. Zvolenie režimu Obchodného zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to, dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch, zákon o ochrane spotrebiteľa.

39. Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú zmluvu.

40. Súd v ďalšom poukazuje na to, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že úver bol žalovanému poskytnutý v sume 4117,68 eur, ktorý mal pozostávať z istiny úveru vo výške 3096 eur a jednorazového spracovateľského poplatku vo výške 1021,68 eur, nakoľko má za to, že žalobcovi nárok na spracovateľský poplatok nevznikol.

41. Pokiaľ ide o spracovateľský poplatok vo výške 1021,68 eur, jeho požadovanie považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Možno len predpokladať, že poplatok je za napísanie zmluvy a posúdenie bonity záujemcu o úver. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 03.05.2010 č.k. AZ 17U192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „ Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene...Preverenie úverovej spoľahlivosti ( bonity) a výšky úrokov miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vyšší krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytla skutočné protiplnenie.“ Súd poukazuje aj na skutočnosť, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp.zn. 18Co 109/2011.

42. Súd mal tak za to, že žalovanému bol poskytnutý iba úver vo výške 3096 eur a nie vo výške 4117,68 eur, ako uviedol žalobca.

43. Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru do času zosplatnenia. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 30,38 % ročne.

44. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( máj 2014 ) činila úrok 12,67% p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi v danom prípade bol o 17,71 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto období bankami.

45. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

46. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

47. Úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi viac ako 2 násobne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky neplatné nemožno ich ďalej moderovať. Poskytnutý úver je z uvedeného dôvodu bezúročný.

48. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 vo veci žalobcu Profi Credit Slovakia s.r.o. o nárok na zaplatenie zo zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

49. Je nepochybné, že žalobcom bol žalovanému poskytnutý úver v sume 3096 eur, pričom žalovaný uhradil sumu 672,15 eur ktorú celú úhradu súd započítal na úhradu istiny, preto pri súčasnom závere o absolútnej neplatnosti o výške úrokov z úveru zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 2423,85 eur a v časti uplatňovaného úroku z úveru žalobu zamietol.

50. Keďže žalovaný sa splnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ale len zo súdom priznanej sumy 2423,85 eur dňom 04.06.2016, teda nasledujúcim po dni splatnosti spotrebiteľského úveru a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol. V čase omeškania bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky ku dňu 04.06.2016 vo výške 0,0 % p.a. a úroky z omeškania tak predstavujú výšku 5 % ročne ako je uvedené vo výroku rozsudku.

51. V zmysle § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Z uplatnenej sumy 3445,53 eur bolo žalobcovi priznaných 2423,85 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 70 % a neúspech 30 %, čo predstavuje úspech žalovaného. Žalobcovi po odpočítaní úspechu žalovaného vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 40 %.

53. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.