Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

62Cb/52/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou, v právnej veci žalobcu AMS Design Studio, s.r.o., so sídlom M. M. Hodžu 6979/20, 960 01 Zvolen, IČO: 36 794 651, právne zastúpený Advokátska kancelária ICTUS s.r.o., so sídlom Murgašova 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 236 191, proti žalovanému AUTOfach, s.r.o., so sídlom Majerská cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 43 954 871, právne zastúpený JUDr. Andreou Forgáčovou, advokátkou so sídlom Dolná Strieborná 2, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenia 566,40 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 566,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne od 01. 04. 2013 do 03. 04. 2013 a s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 566,40 Eur od 01. 06. 2013 až do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1/ Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 28. 06. 2016, domáhal zaplatenia sumy 566,40 Eur s príslušenstvom, titulom doplatenia ceny za zhotovené dielo. Žalobu odôvodnil tým, že na základe objednávky žalovaného Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 03. 2013 žalovanému dodal a namontoval sprchovú stenu. Zároveň vystavil zálohovú faktúru Č.. N. zo dňa 27. 03. 2013 na sumu 566,40 Eur s dátumom splatnosti dňa 31. 03. 2013, ktorá bola zo strany žalovaného uhradená dňa 03. 04. 2013. Následne po dodaní a namontovaní diela vystavil dňa 28. 05. 2013 faktúru Č.. XXXXXXX na sumu 566,40 Eur s dátumom splatnosti dňa 31. 05. 2013, táto už zo strany žalovaného uhradená nebola. Keďže žalovaný neuhradil vyššie uvedenú dlžnú sumu 566,40 Eur riadne a včas, žalobca si zároveň uplatnil i nárok na príslušný úrok z omeškania.

2/ Súd v skrátenom konaní vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 62Cb/52/2016-32 zo dňa 11. 08. 2016, ktorý bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cb/52/2016 - 38 zo dňa 29. 09. 2016 zrušený z dôvodu odporu podaného zo strany žalovaného.

3/ Žalovaný v podanom odpore zo dňa 02. 09. 2016 nepoprel, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie sprchovej steny v jeho dome, ani celkovú výšku dohodnutej ceny za zhotovenie diela. V rámci svojej procesnej obrany však uviedol, že objednané dielo nespĺňalo požiadavky, najmä parametre rozmerov, aké žalovaný od žalobcu pri objednaní žiadal. Namietal výšku žalovanej sumy z dôvodu, že objednaná sprchová stena nebola zo strany žalobcu zhotovená v požadovanej kvalite a požadovanom rozmere s tým, že od žalobcu žiadal poskytnutie zľavy z celkovej ceny diela.

4/ Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného trval na tom, že ním zhotovené dielo bolo vykonané riadne. Uviedol, že požiadavkou žalovaného bolo, aby žalobca spracoval kalkuláciu sprchovej steny s posuvnými dverami na základe žalovaným poskytnutého pôdorysného výkresu a rozmerov priestoru, tzv. niky, v ktorej je sprcha situovaná, so šírkou 160 cm. Žalobca na základe uvedeného vypracoval kalkuláciu na sprchové dvere do otvoru 160 x 265 cm v hodnote 864,00 bez DPH za dodanie a montáž a dopravné náklady vo výške 80,00 Eur bez DPH (t. j. 1.132,80 Eur s DPH). Následne dňa 27. 03. 2013 vykonal na mieste zameranie skutkového stavu, ktoré spracoval a žalovanému zaslal e-mail, ktorého prílohou bola objednávka č. 01270362013 s uvedením predmetu dodania a ceny, so stručným popisom výrobku vrátane rozmerov stavebného otvoru, ako aj schematický nákres výrobku s uvedením rozmerov a zálohová faktúra č. N. na sumu 566,40 Eur. Žalovaný vyššie uvedenú objednávku akceptoval a uhradil žalobcovi zálohovú faktúru. Po prijatí platby dňa 03.04.2013 žalobca objednal dodanie tovaru u svojho subdodávateľa. Objednaný výrobok bol žalovanému dodaný a namontovaný a k jeho prevzatiu došlo dňa 28.05.2013, a to formou podpisu faktúry Č.. XXXXXXX, splatnej dňa 31. 05. 2013, vystavenej na zvyšnú sumu 566,40 Eur, ktorá slúžila aj ako dodací list. Od prevzatia diela ubehla doba viac ako troch rokov, pričom žalovaný až do podania žaloby na súde nereklamoval u žalobcu vady diela a neuplatňoval si žiadne nároky z vád diela.

5/ Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy, a to objednávku Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 03. 2013, vrátane schematického nákresu výrobku s uvedením rozmerov, zálohovú faktúru Č.. N. splatnú dňa 31. 03. 2013, potvrdenie peňažného ústavu o zaplatení zálohy na účet žalobcu, výpis s elektronickej komunikácie strán sporu s vyhotovením cenovej kalkulácie výrobku zo dňa 17. 01. 2013 a 27. 03. 2013, daňový doklad - faktúru Č.. XXXXXXX splatnú dňa 31. 05. 2013 a predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 19.05.2016, vrátane dokladov o jej doručovaní.

6/ Žalovaný trval na tom, že dielo nebolo vykonané riadne, nebolo zhotovené v objednanom prevedení a nemalo požadované rozmery. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu ním vyhotovené fotografické snímky, preukazujúc tým rozdiel v rozmeroch posuvnej časti sprchovej steny reálne vyhotovenej v šírke cca 73 cm a posuvnej časti sprchovej steny objednanej v šírke 80 cm. Uviedol, že vady diela reklamoval niekoľkokrát telefonicky, žalobca však neuznal žiadnu z reklamovaných námietok a trval na úhrade plnej ceny diela. Z uvedeného dôvodu žalovaný nedoplatil zvyšok ceny a požadoval zľavu z ceny diela. Namietal tiež, že dielo nebolo riadne protokolárne odovzdané. V rámci procesnej obrany ďalej uviedol, že ak nebolo možné dielo vykonať tak, ako si ho žalovaný objednal, žalobca ho mal na túto skutočnosť upozorniť pred vykonaním diela a po dohode oboch zmluvných strán situáciu riešiť. Žalobca teda nekonal s odbornou starostlivosťou. V danom prípade je preto podľa názoru žalovaného potrebné zohľadniť úsporu zhotoviteľa, spočívajúcu iba v čiastočnom vykonaní diela, poukazujúc na ustanovenie § 549 Obchodného zákonníka, nakoľko tu došlo ku kvantitatívnej zmene diela a dielo bolo vykonané v menšom rozsahu, ako bolo objednané. V nadväznosti na uvedené navrhol, aby súd vykonal dokazovanie v rozsahu určenia ceny diela pôvodne objednaného a reálne zhotoveného a cenový rozdiel zohľadnil pri rozhodovaní, pričom konkrétne návrhy na vykonanie dokazovania v tomto smere neuviedol.

7/ Žalovaný v konaní predložil vyhotovenú fotodokumentáciu dodaného a namontovaného výrobku (fotografie č. 1 až 4 nachádzajúce na č. l. 65 až 68 spisu) a navrhol vykonať dôkaz výsluchom žalobcu aj žalovaného.

8/ Na pojednávaní konanom dňa 23. 01. 2017 žalovaný vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy s odôvodnením, že záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami sa nespravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka medzi stranami sporu nebola uzavretá písomná dohoda, že ich záväzkový vzťah spadá pod vzťahy uvedené v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, pričom zmluva o dielo nebola uzatvorená v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalovaného a na tento zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže splatnosť faktúry, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy, nastala dňa 31. 05. 2013, trojročná premlčacia lehota v danom prípade uplynula pred uplatnením nároku žalobcu, keď žaloba bola podaná na súde dňa 28. 06. 2016. Žalobca s premlčaním svojho nároku nesúhlasil, pričom poukázal na skutočnosť, že žalovaný uzatváral zmluvu o dielo ako právnická osoba, na základe čoho je daný i predpoklad, že vystavenú faktúru zaevidoval ako daňový doklad vo svojom účtovníctve a v tomto kontexte zmluvný vzťah medzi stranami sporu súvisí s podnikateľskou činnosťou žalovaného a spravuje sa ustanoveniami Obchodného zákonníka.

9/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, pričom z výpisu z e- mailovej komunikácie medzi stranami konania zistil, že žalobca dňa 17.01.2013 vyhotovil pre žalovaného cenovú kalkuláciu pre viaceré varianty sprchových zásten s posuvnými dverami, kde jednou z variant bola aj cenová kalkulácia pre sprchové dvere do otvoru 160x265 cm, pozostávajúca z jedného skla fixného a jedného skla posuvného so šírkou 800 mm v cene 864,00 Eur bez DPH a cene dopravy 80,00 Eur bez DPH.

10/ Z objednávky Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 03. 2013 súd zistil, že predmetom zmluvy o dielo bolo zhotovenie dvojdielnej sprchovej steny, pozostávajúcej z jedného fixného skla a z posuvných dverí, pre rozmer stavebného otvoru 155 x 207 cm, v celkovej cene 1.132,80 Eur, t. j. cena dodania diela vrátane montáže 864,00 Eur bez DPH a cena dopravy 80,00 Eur bez DPH, kde prílohou objednávky bol schematický nákres s rozmermi diela, teda celkovou šírkou zásteny 1551 mm, šírkou fixného skla 751 mm a šírkou posuvného skla 800 mm.

11/ Zo zálohovej faktúry Č.. N., splatnej dňa 31. 03. 2013 a výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalovaný uhradil zálohovú platbu za dodávku sprchovej steny podľa objednávka Č.. XXXXXXXXXX vo výške 566,40 Eur, suma ktorá bola pripísaná na účet žalobcu dňa 03. 04. 2013.

12/ Z faktúry - daňového dokladu Č.. XXXXXXX vystavenej žalobcom ako dodávateľom pre žalovaného ako odberateľa dňa 28. 05. 2013 na sumu 1.132,80 Eur s DPH a po odpočítaní uhradenej zálohovej platby na sumu 566,40 Eur s DPH, kde predmetom dodávky bola sprchová stena podľa objednávky Č.. XXXXXXXXXX, s dátumom splatnosti dňa 31. 05. 2013, súd zistil, že táto slúžila aj ako dodací list a žalovaný dielo prevzal dňa 28. 05. 2013, kde prevzatie potvrdil svojim podpisom.

13/ Z predložených fotografických snímok žalovaného (č. l. 65 a č. l. 67 spisu), znázorňujúcich posuvné dvere objednanej sprchovej zásteny súd zistil, že tieto boli zhotovené v šírke cca 73 cm. Na ďalšej fotografickej snímke (č. l. 66) bola vyobrazená keramická kaďa s priemerom presahujúcim 77 cm, pričom súvislosť tohto predloženého dôkazného materiálu s prejednávanou vecou bola súdu zo strany žalovaného ozrejmená až na súdnom pojednávaní, keď žalovaný uviedol dovtedy neuvádzané skutkové tvrdenia a bližšie špecifikoval, v čom spočívajú vady zhotoveného diela.

14/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý uviedol, že dielo zhotovené žalobcom nebolo vykonané riadne, nakoľko nespĺňa požiadavky, ktoré boli vymienené žalovaným pri objednaní diela. So žalobcom si dojednal zhotovenie sprchovej steny s posuvnými dverami do vymedzeného stavebného priestoru, kde jeho primárnou požiadavkou bolo, aby cez tieto posuvné dvere bolo možné prejsť s keramickou kaďou, teda výrobkom, ktorý sa v sprchovacom kúte nachádzal. O skutočnosti, že posuvné dvere sú menšieho rozmeru ako 80 cm, sa dozvedel až po tom, čo tieto boli namontované v jeho sprchovacom kúte. Zhotovené dielo síce nebráni riadnemu užívaniu sprchovacieho kúta, avšak znemožňuje mu užívanie keramickej kade, s ktorou cez vzniknutý otvor dverí nie je možné prejsť, vyniesť ju von a v prípade potreby vyčistiť. Dielo ako celok preto funkčné nie je. So žalobcom ako zhotoviteľom diela sa pri objednávaní diela nerozprávali o tom, ako by sa dielo dalo zrealizovať iným spôsobom, nebolo mu navrhnuté iné riešenie, napr. rozdelenie sprchovej zásteny na tri časti, kde len jedna časť by bola fixná a ďalšie dve sa zasúvali jedným smerom popri sebe, na základe čoho by vznikol dostatočný priestor pre manipuláciu s predmetnou kaďou. O probléme sa dozvedel až po montáži, po tom, ako sprchová zástena bola vyrobená a namontovaná, kde priamo pri montáži sa telefonicky so štatutárnym zástupcom žalobcu rozprával o tom, že dielo nie je možné vyhotoviť iným spôsobom a aj v prípade iného rozmeru dverí otvor v danom priestore nie je možné zväčšiť. Žalovaný uviedol, že vadnosť zhotoveného diela reklamoval u žalobcu po zhotovení a odovzdaní diela telefonicky, presný dátum si s odstupom času nepamätal.

15/ Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalobcu súd zistil, že žalobca bol zo strany žalovaného požiadaný, aby zhotovil presklenú zástenu do vopred vymedzeného priestoru, tzv. niky. Zaslaniu objednávky zo dňa 27.03.2013 predchádzala cenová ponuka, ktorú žalobca vypracoval dňa 17. 01. 2013 na základe žalovaným dodaných podkladov, dodaného pôdorysu stavebného priestoru s kótami 163 x 265 cm. Ku zameraniu skutočných rozmerov priestoru došlo až s dvojmesačným odstupom, kde reálne rozmery priestoru boli 1551 mm - šírka, na základe čoho bola vypracovaná objednávka zo dňa 27. 03. 2013 s pripojenou schémou výrobku. Primárnou funkciou sprchovej zásteny podľa žalobcu je zamedziť

vytekaniu vody z vymedzeného priestoru. Objednané dielo realizoval v štandardnom režime, v akom sa obdobné sprchy dodávajú, kde vymedzený priestor je vždy rozdelený na dve rovnaké časti. Medzi fixnou časťou sprchovej zásteny a jej posuvnou časťou musí byť vždy presah, ktorý slúži k zamedzeniu vytekania vody a tento sa prejavuje v rozmere posuvného skla, ktorý je vždy väčší. Ak šírka stavebného priestoru, v ktorom mala byť sprchová stena umiestnená, po zameraní mala rozmer 155 cm, tento po rozdelení na dve časti, teda fixnú časť a posuvnú časť, nie je možné rozdeliť tak, aby vznikol otvor dverí 80 cm. Žalobca pri výsluchu uviedol, že žalovaný bol na to upozornený, keď prílohou objednávky bol schematický nákres s rozmermi výrobku, ale nedal si povedať. Objednal si dielo - sprchovú zástenu, cez ktorú s výrobkom s priemerom väčším ako rozmer 155 cm delený dvomi, nie je možné prejsť. Predmetom objednávky však nebolo vyriešiť geometrický problém, ale zhotoviť sprchovú zástenu tak, aby z priestoru sprchy nevytekala voda, čo zrealizované bolo. K objednávke bol pripojený schematický nákres. Žalovaný uhradil zálohovú faktúru, čím potvrdil objednávku. Zvyšnú časť dohodnutej ceny diela neuhradil. Žalobca ďalej uviedol, že to bol on, kto žalovaného kontaktoval po neuhradení vystavenej faktúry, dvakrát alebo trikrát, kedy mu žalovaný oznámil, že faktúru neuhradí z dôvodov súvisiacich s nemožnosťou prejsť cez otvor sprchovej steny s predmetnou kaďou. Zdôraznil, že hlavným dôvodom, pre ktorý bol oslovený žalovaným bolo dodanie sprchovej steny, objednávka bola prijatá a skutočnosť, že žalovaný tvrdohlavo trval na umiestnení keramickej kade v priestore sa prejavila až po montáži.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, strany si môžu dohodnúť, že ich záväzkový vzťah, ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v § 261, sa spravuje týmto zákonom. Dohoda podľa odseku 1 vyžaduje písomnú formu.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

Podľa § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným časom.

Podľa § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

Podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú.

Podľa § 549 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú na zmene diela a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný cenu zaplatiť zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.

Podľa § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany.

Podľa § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zmluva nezahŕňa povinnosť zhotoviteľa predmet diela odoslať, splní zhotoviteľ svoju povinnosť vykonať dielo, ak umožní objednávateľovi nakladať s predmetom diela riadne vykonaným v mieste ustanovenom v § 554. Ak záväzok zhotoviteľa zahŕňa vykonať montáž ním zhotovenej, opravenej alebo upravenej veci, je záväzok splnený riadnym vykonaním tejto montáže.

Podľa § 560 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania ( § 554); ak však nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci prechádza na objednávateľa neskôr, je rozhodujúci čas tohto prechodu. Za vady diela, na ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, zodpovedá zhotoviteľ v rozsahu tejto záruky.

Podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

Podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, súd neprizná objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatich rokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty záručná doba.

Podľa § 562 ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky vedené v odseku 2.

Podľa § 563 Obchodného zákonníka, záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela. Pre záruku za akosť diela inak platia primerane ustanovenia § 429 až 431.

Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

Podľa § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom ( § 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.

Podľa § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení. Uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Ak sa však ukáže, že vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady, môže kupujúci požadovať dodanie náhradného tovaru, ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 437 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.

Podľa § 369 ods.1, 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, znenia účinného v čase uzavretia zmluvy, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa čl. 8 zák. č. 160/2005 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany sú povinné pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

16/ Súd po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že medzi stranami konania existoval obchodno-právny záväzkový vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o dielo, uzavretej zmluvnými stranami konkludentným spôsobom, keď žalobca dňa 17. 01. 2013 na požiadanie žalovaného a ním zaslaných podkladov spracoval svoju ponuku vo forme cenovej kalkulácie za dodanie a montáž požadovaného výrobku a žalovaný na základe elektronicky zaslanej objednávky Č.. XXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2013, ktorej prílohou bola i zálohová faktúra Č.. N., vystavená na sumu 566,40 Eur, ponuku žalobcu akceptoval, keď zálohovú platbu dňa 03.04.2013 uhradil, pričom existenciu zmluvného vzťahu žiadna zo strán konania nespochybnila. Súd v danom prípade zároveň vyhodnotil, že uvedený záväzkový vzťah sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že tento bol uzavretý medzi obchodnými spoločnosťami, kde na pojednávaní žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcu, že faktúry vystavené na základe predmetnej zmluvy o dielo eviduje vo svojom účtovníctve v súvislosti so svojou podnikateľskou činnosťou. Na základe uvedeného súd potom konštatoval nespornú skutočnosť, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu vznikol v súvislosti s podnikaním zmluvných strán a neprihliadol na hmotnoprávnu námietku premlčania, vznesenú žalovaným na pojednávaní vo veci, majúc za to, že tento prostriedok procesnej obrany jednak nebol uplatnený včas (§ 153 ods. 2 a jednak aj vzhľadom na aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka nemožno v danom prípade konštatovať uplynutie 4-ročnej premlčacej doby na uplatnenie nároku žalobcu na zaplatenie ceny zhotoveného diela.

17/ Súd zároveň vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že predmetom uzavretej zmluvy o dielo bolo zhotovenie sprchovej steny, pričom podľa predloženej objednávky č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 03. 2013 a pripojeného schematického nákresu sa jednalo o dvojdielnu sprchovú stenu, pozostávajúcu z jedného fixného skla o šírke 751 mm a z posuvných dverí o šírke 800 mm, pre rozmer stavebného otvoru 155 x 207 cm. Na základe zhodných tvrdení strán sporu, ako aj predložených listinných dôkazov súd vyhodnotil ako nesporné, že medzi zmluvnými stranami bola tiež riadne dohodnutá cena za dodanie a montáž diela, vrátane dopravy v celkovej výške 1.132,80 Eur, pričom žalovaný z tejto ceny uhradil dňa 03.04.2013 zálohu vo výške 566,40 Eur. Zvyšnú sumu ceny diela v celkovej výške 566,40 Eur žalovaný po zhotovení diela neuhradil.

18/ Za nespornú súd ďalej považoval skutočnosť, že žalovaný zhotovené dielo prevzal dňa 28.05.2013, keď súd zároveň neakceptoval tvrdenie žalovaného, že dielo nebolo doposiaľ protokolárne odovzdané, nakoľko žalovaný jednak podpísal faktúru Č.. XXXXXXX, ktorá plnila zároveň i funkciu dodacieho listu a jednak v konaní netvrdil, že by v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 554 ods. 6 Obchodného zákonníka ktorákoľvek zo zmluvných strán žiadala o spísanie a obojstranné podpísanie zápisnice o

odovzdaní predmetu diela. Žalobca preto vykonaním montáže v zmysle § 555 ods. 1 Obchodného zákonníka nesporne dielo riadne odovzdal žalovanému dňa 28. 05. 2013.

19/ V konaní bolo sporné, či zo strany žalobcu bolo dielo zhotovené riadne a teda či žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny diela, keď žalovaný v rámci svojej procesnej obrany uvádzal, že dielo nebolo vykonané v súlade s požiadavkami, ktoré si pri uzatváraní zmluvy o dielo vymienil. Žalobca v konaní tvrdil, že zo strany žalovaného bol požiadaný o zhotovenie sprchovej steny do vopred vymedzeného priestoru. Výsluchom žalobcu a na základe elektronicky zaslanej cenovej kalkulácie viacerých výrobkov žalovanému zo strany žalobcu mal súd preukázané, že žalobca najprv vyhotovil cenovú ponuku na základe žalovaným dodaných podkladov a pôdorysu stavebného priestoru s rozmermi 163 x 265 cm (163 cm - šírka) a následne po vykonaní zamerania reálnych rozmerov uvedeného priestoru došlo i k zmene jeho rozmerov na šírku 155 cm. Až na základe zamerania skutočných rozmerov bola zhotovená objednávka so stručným popisom výrobku, kde do stavebného otvoru s rozmermi 155 x 207 cm mala byť zhotovená sprchová stena, pozostávajúca z fixného skla so šírkou 751 mm a posuvného skla so šírkou 800 mm. Rozmery objednanej sprchovej steny mal súd preukázané listinnými dôkazmi, a to najmä predloženou objednávkou č. XXXXXXXXXX zo dňa 27. 03. 2013 s uvedením popisu výrobku a k nej pripojeným schematickým nákresom. Z predloženej fotografie vyhotovenej žalovaným (č.l. 65 a 67) súd zistil, že zhotovené posuvné sklo síce nemá rozmer 800 mm, tak ako bolo dohodnuté medzi zmluvnými stranami, napriek uvedenému sa však súd stotožnil s názorom žalobcu, že funkčnosť zhotovenej sprchovej steny z hľadiska splnenia jej primárneho účelu ako zábrany slúžiacej k zamedzeniu vytekania vody do vedľajšieho priestoru za stenou, zostala zachovaná, pričom túto skutočnosť nepoprel ani žalovaný. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom netvrdil, že by rozmer posuvného skla negatívne ovplyvnil užívanie sprchovacieho kúta, teda že by v dôsledku dodania skla menšieho rozmeru dochádzalo k úniku vody z vymedzeného priestoru sprchového kúta do priestoru za stenou. Súd sa stotožnil i s tvrdením žalobcu, že z geometrického a architektonického hľadiska v stavebnom priestore so šírkou 155 cm nie je možné zhotoviť dvojdielnu sprchovú stenu tak, aby po úplnom otvorení posuvných presklených dverí vznikol otvor s rozmerom 800 mm. Podľa názoru súdu preto skutočnosť, že žalovanému bolo pri zhotovení diela dodané a namontované posuvné sklo menšieho rozmeru nemá vplyv na primárnu funkčnosť diela, nakoľko zväčšenie rozmeru posuvného skla na šírku 800 mm a jeho dodania v súlade s objednávkou by sa prejavilo len v miere prekrytia dvoch častí sprchovej steny, z ktorej táto pozostáva. V žiadnom prípade by však nedošlo k zväčšeniu otvoru posuvných dverí tak, ako predpokladal žalovaný.

20/ V danom prípade, bolo medzi stranami konania sporné, či žalovaný pri objednávaní sprchovej steny primárne požadoval zhotovenie diela tak, aby v prípade potreby mohol cez otvor sprchových dverí preniesť ďalší výrobok umiestnený za stenou. V tejto súvislosti súd konštatoval, že žalovaný až na súdnom pojednávaní doplnil skutkové tvrdenia a ozrejmil súdu, v čom podľa neho spočíva vadnosť výrobku, nakoľko vo svojich písomných vyjadreniach sa o žiadnom ďalšom výrobku, ani o nemožnosti manipulácie s ním v priestoroch sprchového kúta, nezmieňoval. Žalovaný preto s poukazom na § 153 ods. 1 neuviedol všetky podstatné rozhodujúce skutkové tvrdenia včas, nakoľko uvedené skutkové tvrdenia mohol v konaní uviesť už skôr. Napriek uvedenému sa súd zaoberal i touto otázkou, keď na základe výsluchu oboch strán sporu konštatoval rozporné tvrdenia ohľadom primárnej funkcie objednaného diela. Žalobca v konaní tvrdil, že bol požiadaný o zhotovenie sprchovej steny do stavebného otvoru, tzv. niky, čo aj zrealizoval. Nebol požiadaný o vyriešenie problému ako zhotoviť sprchovú stenu tak, aby v danom obmedzenom priestore bolo možné manipulovať s výrobkom väčších rozmerov. Z výsluchu žalovaného síce vyplynulo, že pri objednávaní dodávky a montáže sprchovej steny zadal svoju požiadavku v súvislosti s umiestneným iného výrobku v priestoroch sprchy, zo žiadnych jeho písomných vyjadrení, ani zo žiadnych predložených listinných dôkazov a napokon ani z jeho výsluchu na pojednávaní však nevyplynulo, či pri objednávaní diela uviedol presné rozmery výrobku, ktorý mienil z priestorov sprchového kúta premiestňovať, teda či poskytol žalobcovi všetky potrebné údaje pre riadne zhotovenie diela. Žalovaný naviac uhradením zálohovej platby vo výške 566,40 Eur za zhotovenie diela, na základe zálohovej faktúry vystavenej v súvislosti s objednávkou č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.03.2013, obsahujúcou popis výrobku aj jeho schematický nákres, akceptoval zhotovenie diela s rozmermi tam uvedenými. V tomto kontexte preto súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že žalobca pri zhotovení diela zanedbal svoje povinnosti a nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, keď výsluchom oboch strán sporu mal súd preukázané, že nemožnosť premiestniť predmetnú keramickú kaďu z priestorov sprchového kúta vyšla najavo až po montáži diela.

21/ Ohľadom procesnej obrany žalovaného o tvrdenej vadnosti diela a následnom uplatnení nárokov z vád diela súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu aj žalovaného. Žalovaný v rámci svojej výpovede uviedol, že vady diela reklamoval u žalobca telefonicky hneď po montáži, presný dátum si už nepamätal, pričom podľa jeho vyjadrenia u žalobcu nebol žiadny záujem vec riešiť. Žalovaný tiež uviedol, že vady diela mu síce nebránili v užívaní diela, toto však neplnilo svoj primárny účel. Naproti tomu žalobca tvrdil, že sám kontaktoval žalovaného za účelom platby neuhradenej časti ceny diela, na základe vystavenej faktúry po lehote jej splatnosti, kedy mu žalovaný uviedol, že za dielo nezaplatí z dôvodu, že nie je vyhotovené v súlade s jeho predstavou. Pri hodnotení tejto obrany žalovaného súd vychádzal z ustanovenia § 564 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že pri vadách diela platia primerane ustanovenia § 436 až 441 Obchodného zákonníka, kde potom z ustanovenia § 436 a § 437 Obchodného zákonníka je zrejmé, že vytknutie vád, resp. splnenie tzv. notifikačnej povinnosti ohľadom vád je jednostranným hmotnoprávnym úkonom, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, musí spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu. Zákonná požiadavka určitosti jednostranného hmotnoprávneho úkonu sa vyžaduje nielen v rámci identifikácie vád, ich popisu a vyjadrenia, akým spôsobom sa vady prejavujú, v akom rozsahu, kde ich konkretizácia musí byť vykonaná takým spôsobom, ktorým sa zabezpečí ich nezameniteľnosť s inými vadami, ale aj v rámci voľby zodpovednostného nároku, t. j. akým spôsobom oprávnený subjekt, v tomto prípade žalovaný ako objednávateľ diela, žiada s týmito vadami naložiť. Teda aj voľba zodpovednostného nároku musí byť uskutočnená určitým, zreteľným a nepochybným spôsobom. V danom prípade podľa názoru súdu len vyjadrenie nespokojnosti s vykonaným dielom a následnú neochotu žalovaného zaplatiť zvyšnú časť ceny diela nemožno považovať za uplatnenie zodpovednostného nároku žalovaného určitým a zrozumiteľným spôsobom. Žalovaný neuviedol, či bezprostredne po zistení vád diela, po vykonanej montáži diela v rámci telefonického rozhovoru so žalobcom riadne zadefinoval, ktorý konkrétny zodpovednostný nárok z vád diela si u žalobcu uplatňuje, či požaduje odstránenie vád diela, resp. zľavu k z kúpnej ceny, prípadne si uplatňuje iný nárok. Podľa názoru súdu žalovaný v konaní nepreukázal notifikáciu vád diela konkrétnym jasným a určitým spôsobom, na túto obranu žalovaného preto súd neprihliadol a vyhodnotil ju ako nedôvodnú.

22/ Taktiež súd s poukazom na ustanovenie § 428 ods. 1, 2 a § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka a vzhľadom na žalobcom vznesenú námietku včasného neoznámenia vád diela neprihliadol na uplatnenie zodpovednostného nároku žalovaného až v rámci podaného odporu, v ktorom žiadal poskytnutie zľavy z ceny diela a zohľadnenie úspor žalobcu pri zrealizovaní diela v zmenšenom rozsahu ako bolo dohodnuté. Súd v tomto kontexte tiež konštatoval, že žalovaný v konaní neuviedol, aká mala byť podľa neho cena úspor žalobcu a v tomto smere taktiež ani nenavrhol konkrétne dôkazy na preukázanie výšky úspor žalobcu. Preto ak aj žalobca dodal a namontoval žalovanému dvere menšieho rozmeru ako bolo uvedené v objednávke, keď podľa predloženej fotodokumentácie dvere skutočne nemali rozmer 800 mm, pričom v tomto kontexte možno dospieť k záveru, že žalobca vykonal dielo v menšom rozsahu, ako bolo stranami dohodnuté, zo žalovaným tvrdených skutočností a predložených dôkazov nie je možné ustáliť prípadnú výšku úspor žalobcu a nemožno ani prijať záver, či vôbec sa dodanie posuvného skla menších rozmerov mohlo prejaviť na celkovej cene zhotoveného diela.

23/ Súd poukazuje na to, že je základnou povinnosťou strán konania pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúca sa sporu a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, teda v rámci svojho procesného útoku, resp. procesnej obrany je povinnosťou strany najprv pravdivo opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a tieto s poukazom na koncentračnú zásadu sporového konania uplatniť včas, kde až po vykonaní dokazovania môže byť ich pravdivosť preukázaná, resp. nepreukázaná. Súd nemá nahrádzať zákonnú povinnosť strán konania a z dôkazov si sám zisťovať a vyvodzovať rozhodujúce skutkové okolnosti uplatneného nároku žalobcu, resp. uplatnenej obrany žalovaného. Súdne konanie je totiž ovládané zásadou rovnosti strán konania, a teda keby súd v danom prípade sám od seba vyhľadával rozhodujúce skutočnosti zo žalovaným označených dôkazov, ktorými bol i výsluch strán konania a následne by si z nich vyvodzoval dôvodnosť uplatnenej obrany žalovaného, bola by tým táto zásada porušená.

24/ Na základe vykonaného dokazovania, ako aj s poukazom na vyššie uvedené závery súd považoval nárok žalobcu, čo do základu aj výšky titulom ceny diela za preukázaný, nakoľko žalobca ako zhotoviteľ diela v konaní preukázal existenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, predložením faktúry a dodacieho listu Č.. XXXXXXX zo dňa 28. 05. 2013 preukázal i splnenie svojej povinnosti vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním žalovanému ako objednávateľovi, na základe čoho mu v zmysle § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka vznikol nárok a žalovanému povinnosť zaplatiť dohodnutú cenu

diela. Žalovaný v konaní nepreukázal, že dielo nebolo vykonané v súlade s jeho objednávkou, resp. že bolo vykonané v rozpore so svojim účelom ani skutočnosť, že by žalobca pri zhotovovaní diela nekonal s odbornou starostlivosťou. Taktiež nepreukázal, že vady diela reklamoval účinným spôsobom včas, ani prípadnú výšku úspor žalobcu.

25/ Vzhľadom na nesporné tvrdenie strán konania, že žalovaný doposiaľ dlžnú sumu vo výške 566,40 Eur na základe vystavenej faktúry Č.. XXXXXXX zo dňa 28. 05. 2013, splatnej dňa 31.05.2013, neuhradil, dostal sa do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, na základe čoho vznikol žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania, ktorý si žalobca vyčíslil v zákonnej výšky v zmysle § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka a rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 566,40 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne z dlžnej sumy, počnúc dňom nasledujúcim po lehote splatnosti faktúry, t.j. od 01. 06. 2013 do zaplatenia. Zároveň súd žalovanému uložil povinnosti zaplatiť i úrok z omeškania zo zálohovej faktúry č. č. N., splatnej dňa 31. 03. 2013.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a za použitia zásady úspechu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, pričom o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.