Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-48-2012.pdf
PDF · 102.67 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
CA-16C/48/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Alenou Jančulovou v právnej veci žalobcu - F. V., nar. X.X.XXXX, bytom X., Q. XX/XX, právne zastúpený JUDr. Magdalénou Lesayovou, advokátkou, Hlavná 27/A, Trnava, proti žalovanému J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Ž., O. XXXX/XX, právne zastúpenému JUDr. Ondrejom Steinigerom, advokátom a konateľom STEINIGER law firm, s.r.o., Jasovská 17, Bratislava, IČO: 47 238 135, o zaplatenie 3.500,-€ s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.500.- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,07 % ročne zo sumy 3.500.- € od 11.6.20111 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má voči žalovanému p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom došlým súdu dňa 29.6.2011 sa žalobca pôvodne voči žalovanému v rade 1/ ARM- STAV, spol. s.r.o., so sídlom Slovenských dobrovoľníkov 1439, Čadca, IČO: 44 050 135 a žalovanému v rade 2/ J. F. domáhal zaplatenia sumy 3.500,-€ s príslušenstvom.
2. V podanom návrhu tvrdil skutočnosti, že na základe zmluvy o dielo zo dňa 26.2.2011 prijal žalovaný v rade 1/ plnenie poskytnuté ako zálohu na realizáciu stavebných prác realizovaných v rámci etapy I. pre žalobcu. Svoju povinnosť si však žalovaný v rade 1/ nesplnil v dohodnutom rozsahu. Z uvedeného titulu vyzval žalobca žalovaného 1/ podaním zo dňa 20.4.2011, aby si svoju povinnosť splnil. Pretože k tomuto nedošlo, dohodli sa účastníci na ukončení kontraktu a vrátení poskytnutej zálohy žalobcovi. Táto dohoda vyplýva z dohody o uznaní dlhu zo dňa 9.5.2011, ktoré však bez ohľadu na pomenovanie tohto aktu vykazuje všetky formálne znaky dohody o urovnaní spojenej s dohodou o pristúpení k záväzku žalovaného v rade 2/. Podľa uvedenej listiny sa dlžník zaviazal zaplatiť žalovanú istinu v lehote do 30 dní od jej podpisu, t.j. do 9.5.2011 a žalovaný v rade 2/ k tomu záväzku zákonným spôsobom pristúpil. Splatnosť žalovanej sumy nastala 10.6.2011. V zmysle článku II. bodu 3 Dohody o uznaní dlhu si uplatňujú aj úrok z omeškania vo výške 0,07 % denne. Poukázali na to, že článok III. bodu 1 Dohody obsahuje rozhodcovskú doložku, ktorá by mala zakladať miestnu príslušnosť dohodnutého rozhodcovského súdu. Nakoľko celý vzťah je vzťahom spotrebiteľským, navrhovateľ zaujíma pozíciu spotrebiteľa a odporca pozíciu dodávateľa. Bolo by teda v rozpore so zásadami spotrebiteľského práva, ak by uvedená doložka zakladala povinnosť, ktorá je v rozpore s úniovými právnymi normami, ako aj publikovanou a všeobecne aplikovanou judikatúrou ESD. Zároveň si uplatnili aj náhradu trov konania.
3. Na preukázanie svojich tvrdení ako dôkaz žalobca súdu predložil zmluvu o dielo zo dňa 26.2.2011 (č.l. 5-8) , etapový list č.l. 9, výzvu na začatie prác (č.l. 10) , dohodu o uznaní záväzku (č.l. 4) .
4.Okresný súd Čadca dňa 10.10.2011 pod sp.zn. 4Ro/55/2011 vydal platobný rozkaz, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel a žalovaných v rade 1/, 2/ zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanú sumu vrátane úrokov z omeškania a trov konania.
5.Nakoľko však platobný rozkaz nebolo možné žalovaným v rade 1/, 2/ doručiť do vlastných rúk, uznesením č.k. 4Ro/55/2011 zo dňa 15.2.2012 bol platobný rozkaz zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 22.6.2012, na ktoré pojednávanie sa žalovaní v rade 1/, 2/ nedostavili. Súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti a opätovne ich zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu 3.500,-€ s úrokmi z omeškania vo výške 0,07 % denne z dlžnej sumy vrátane trov konania. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný v rade 2/ prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolania Krajský súd Žilina uznesením č.k. 9Co/447/2012-73 zo dňa 31.1.2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6.V podanom odvolaní žalovaný v rade 2/ uvádzal, že zmluvné strany sa v zmysle Dohody o uznaní dlhu uzatvorenej dňa 9.5.2011 zaviazali spory vzniknuté z tejto dohody riešiť prostredníctvom nimi označeného rozhodcovského súdu, a teda Okresný súd Čadca nemal vecnú príslušnosť na prejednanie veci. Túto mal v platnom znení skúmať skôr ako začal v právnej veci navrhovateľa konať. Ďalej poukázal na to, že okresný súd posudzoval uplatnený právny nárok navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/ na základe dohody, podľa ktorej odporca v rade 2/ pristúpil k záväzku v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka v platnom znení. Účastníkmi dohody však boli len žalobca a žalovaný v rade 1/. Bola podpísaná len týmito účastníkmi. Žalovaný v rade 2/ nebol účastníkom tejto dohody. Túto nepodpísal ako fyzická osoba - občan, chýba na dohode jeho podpis. Taktiež je v tejto dohode nejasne, nezrozumiteľne a neurčito identifikovaný tak, že jeho možno zameniť s inou osobou. Zastali názor, že žalovaný v rade 2/ nie je v spore pasívne legitimovaný, v nadväznosti na to žiadali, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, konanie zastavil a zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému v rade 2/ trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil.
7. Krajský súd Žilina uznesením č.k. 9 Co 447/2012-73 zo dňa 31.1.2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie . V zrušujúcom uznesení poukázal na to, že s poukazom na ustanovenie § 106 ods.1 O.s.p. len čo súd na námietky žalovaného uplatnené najneskôr pri prvom jeho úkone vo veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví, vec však prejedná, ak účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozsudku bolo Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky podrobená rozhodcovskej zmluve alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná, prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou alebo že rozhodcovský súd odmietol vecou sa zaoberať. Žalovaný v rade 2/ pri prvom úkone v podobe odvolania proti rozsudku okresného súdu namietol nedostatok právomoci okresného súdu vec prejednať s poukazom na zmluvu, resp. dojednanie účastníkov v dohode o uznaní dlhu o prejednávaní veci v rozhodcovskom konaní, preto krajskému súdu ako súdu odvolaciemu neostávalo nič iné než zrušiť rozhodnutie okresného súdu s tým, že v ďalšom konaní sa okresný súd dôsledne vyporiada s námietkou žalovaného v rade 2/. Ustáli či môže vec ďalej prejednávať alebo či je potrebné konanie zastaviť.
8.V priebehu konania žalovaný v rade 1/ bol uznesením Krajského súdu Žilina č.k. 26Cbr/18/2012-69 zo dňa 8.2.2013 vymazaný z obchodného registra, preto okresný súd uznesením č.k. 16C/48/2012-87 zo dňa 14.2.2014 konanie voči žalovanému v rade 1/ zastavil. Účastníkom konania ostal naďalej žalovaný v rade 2/ J. F., ktorý po zastavení konania voči žalovanému v rade 1/ sa stal jediným odporcom v tomto konaní.
9. Voči žalovanému v rade 2/ si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 3.500,-€ s príslušenstvom z titulu jeho pristúpenia k dohode o uznaní dlhu ako fyzickej osobe - občana v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka.
10.V písomnom vyjadrení navrhovateľa zo dňa 29.4.2014 (č.l. 90, 91) žalobca uviedol, že pristúpenie J. F. k záväzku pôvodného žalovaného v rade 1/ je jednoznačne a zrejme z Dohody o uznaní dlhu z 9.5.2011. V dohode je menovaný riadne označený celým menom a adresou ako zástupca žalovaného v rade 1/.
11.Na pojednávanie dňa 10.9.2014 sa žalobca ani jeho právny zástupca nedostavili. Svoju neprítomnosť neospravedlnili. Nepožiadali z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.
12. Po vyslovení právneho názoru sudkyňou na pojednávaní čo sa týka právomoci okresného súdu vec prejednať a rozhodnúť, že pokiaľ odporca J. F. počas celého konania tvrdí, že nie je v spore pasívne legitimovaný, pretože dohodu o uznaní záväzku ako fyzická osoba - občan nepodpísal, teda nie je ani legitimovaný k tomu, aby namietal tú skutočnosť, že vec má prejednať a rozhodnúť rozhodcovský súd, nakoľko takúto námietku môže uplatniť len osoba, ktorá platne takúto rozhodcovskú doložku uzatvorila. K tomuto právnemu názoru nemal odporca námietky a preto Okresný súd Čadca prejednal vec ako súd vecne a miestne príslušný.
13.Spornou medzi účastníkmi bola tá skutočnosť, či Okresný súd Čadca je vecne a miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci a či žalovaný Radovan Mrvečka platne pristúpil k Dohode o uznaní dlhu ako fyzická osoba - občan v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka zo dňa 9.5.201(t.z. či je v spore pasívne vecne legitimovaný).
14. V poradí druhým rozsudkom č.l. 16C 48/2012-100 zo dňa 10.9.2014 súd návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že žalovaný v rade 2/ nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, nakoľko v dohode o pristúpení a uznaní dlhu absentuje jednoznačné a určité označenie fyzickej osoby, ktorá tento právny úkon učinila a taktiež tento právny úkon nie je ani uvedenou fyzickou osobou podpísaný.
15. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 9Co554/2015 zo dňa 29.10.2015, ktorým rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že v danom prípade je potrebné vychádzať z rozsudku NS SR sp. zn. 1 Obdo V 87/2007 v ktorom najvyšší súd jednoznačne uviedol, že ak jedna osoba v procese vzniku zmluvy koná za alebo v mene viacerých účastníkov, neznamená to, že na zmluve musí byť jej podpis osobitne za každého z nich, stačí len jej podpis, ak z obsahu zmluvy vyplýva na aké zmluvné prejavy , tých ktorých účastníkov zmluvy sa vzťahuje. Zo záhlavia dohody o uznaní dlhu uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 9.3.2011 nepochybne vyplývajú identifikačné prvky žalovaného , z ktorých je nepochybne možné zistiť minimálne bydlisko žalovaného a to, že bol konateľom obchodnej spoločnosti ARM-STAV , spol. s r.o. v Čadci. Nebolo pochybnosti o tom, žeby podpísaný J. F. , ktorý prehlásil, že pristúpil k záväzku a k dohode o uznaní dlhu, bol osobou odlišnou od v záhlaví zmluvy uvedeného J. F., Ž., O. XXXX/XX. V nádväznosti na to odvolací súd ustálil, že pokiaľ žalovaný v procese vzniku zmluvy konal za seba a zároveň i ako konateľ obchodnej spoločnosti ARM-STAV, spol. s r.o. Čadca , IČO: 44 050 135, v zmluve nemusel byť jeho podpis osobitne za každého účastníka zmluvy, ale stačil jeden podpis , nakoľko z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, na ktoré zmluvné prejavy, ktorých účastníkov sa tento vzťahoval.
16. Okresný súd vo veci rozhodol tretikrát a to uznesením č.k. 16C 48/2012-142 zo dňa 2.3.2016, ktorým konanie zastavil. Dospel k záveru, že pokiaľ s poukazom na rozhodnutie KS Žilina č.k. 9Co 554/2015 zo dňa 29.10.2015 je žalovaný 2/ v spore pasívne vecne legitimovaný, je oprávnenou osobou aj na vznesenie námietky vecnej nepríslušnosti okresného súdu vec prejednať a nakoľko žalovaný 2/ J. F. uplatnil námietku vecnej nepríslušnosti okresného súdu najskôr pri prvom úkone vo veci samej (vid. uznes. KS ŽA č.k. 9 Co 447/2012 ) s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 O.s.p. súd konanie zastavil.
17. Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie o ktorom rozhodol Krajský súd Žilina uznesením č.k. 11 Co 239/2016-155 zo dňa 27.10.2016 , ktorým uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uznesení v bode 16.17. krajský súd konštatoval, že pokiaľ žalovaný výslovne nevyjadril výhrady k právnemu názoru okresného súdu na pojednávaní dňa 10.9.2014 o tom, že rozhodnúť a prejednať predmetný spor má právomoc všeobecný súd - t.j. Okresný súd Čadca, prejavil podľa odvolacieho súdu vôľu na rozhodcovskej zmluve netrvať. Pokiaľ žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že v spore nie je pasívne legitimovaný, nakoľko dohodu o uznaní dlhu a pristúpenie k záväzku ako fyzická osoba nepodpísal, nepodpísal ani rozhodcovskú doložku a jeho vyjadrenie logicky vedie k záveru, že sa nemôže dovolávať právomoci rozhodcovského súdu, ak jeho právomoc dohodou nezaložil. Sám totiž vznik a existenciu rozhodcovskej doložky poprel. Ak potom v priebehu sporu žalovaný vyhlásil, že na rozhodcovskej zmluve z dôvodu, že ju nepodpísal netrvá a súhlasil s tým, aby vec prejednal a rozhodol okresný súd, nemohol okresný súd bez ďalšieho pri rozhodovaní veci vychádzať z námietky nedostatku vecnej nepríslušnosti okresného súdu, uplatnenej ním pri prvom úkone .
18. Podľa § 391 ods. 2, 3 CSP (2) Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
(3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
19. S poukazom na právny názor krajského súdu vyslovený v uznesení č.k. 9Co554/2015 zo dňa 29.10.2015 a v uznesení č.k. 11 Co 239/2016-155 zo dňa 27.10.2016 ktorým je súd viazaný, je daná právomoc Okresného súdu Čadca vec prejednať a rozhodnúť a žalovaný J. F.Č. je v spore pasívne vecne legitimovaný.
20. Z dohody o uznaní dlhu zo dňa 9.5.2011 (č.l. 11) mal súd zistené, že ako veriteľ na nej je uvedený F. V. a ako dlžník firma ARM-STAV, spol. s.r.o., Slovenských dobrovoľníkov 1439, Čadca, IČO: 44 050 135, zastúpená J. F., O. XXXX/XX, Ž., ktorí uzatvorili Dohodu o uznaní dlhu, na základe ktorej dlžník ARM-STAV, spol. s.r.o. uznáva svoj dlh voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky, a to vo výške 3.500,- €, ktorý vznikol nevykonaním prvej etapy diela v dohodnutom termíne na základe zmluvy o dielo zo dňa 26.2.2011. V bode 2 tejto zmluvy dlžník sa zaviazal dlžnú sumu uhradiť veriteľovi do 30 dní na číslo účtu: 520700-4202472557/8360. V bode 2 ods. 2 podpísaný J. F. prehlásil, že pristupuje k vyššie uvedenému záväzku k tejto dohode o uznaní dlhu v plnom rozsahu ako fyzická osoba - občan v zmysle § 533 Občianskeho zákonníka. V ods. 3 je uvedené, že v prípade nesplnenia dlhu čo do dohodnutého termínu, vzniká veriteľovi nárok na 0,07 % úrok zo zostávajúcej dlžnej sumy za každý deň omeškania po termíne splatnosti. Z čl. III bodu 2 vyplýva, že strany prehlasujú, že túto dohodu o uznaní dlhu prečítali, porozumeli ju, podpísali ju s plnou vážnosťou na základe slobodnej vôle v Žiline dňa 9.5.2011. Táto dohoda je podpísaná F. J. ako dlžníkom, kde je uvedené dlžník J. F., konateľ ARM-STAV, spol. s.r.o. a ako veriteľ je podpísaný F. V., t.j. navrhovateľ.
21. Z výpisu z obchodného registra firmy ARM-STAV, spol. s.r.o. (č.l. 4) mal súd zistené, že štatutárnym orgánom - konateľom tejto spoločnosti bol J. F., O. XXXX/XX, Ž. a to od 2.4.2008.
22.Podľa § 533 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia dohody o uznaní dlhu, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods.4 tu platí obdobne.
23.Podľa § 531 ods.4 Občianskeho zákonníka námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
24.Pristúpenie k záväzku podľa ustanovenia § 533 OZ má ten význam, že ak sa niekto písomnou dohodou s veriteľom zaviazal, že mu za dlžníka zaplatí peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú voči nemu zaviazaní solidárne. Preto veriteľ môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak záväzok splní jeden z nich, zanikne záväzok aj toho druhého. Pristúpiť k záväzku inak než písomnou dohodou nie je možné. Ide o podmienku ustanovenú v zákone. Súhlas pôvodného dlžníka sa nevyžaduje, keďže obsah jeho záväzku sa tým nemení. Pristúpenie k záväzku nemá na existenciu zabezpečovacích prostriedkov pohľadávky žiadny vplyv, pretože sa ním nemení právny vzťah medzi veriteľom a pôvodným dlžníkom. Ak pristupujúci dlžník splnil dlh za pôvodného dlžníka, so zánikom hlavného záväzku zanikne aj jeho zabezpečenie.
25. Z ustanovenia § 533 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o pristúpení k záväzku musí mať písomnú formu. Konkludentným spôsobom nie je možné uzatvoriť dohodu o pristúpení k záväzku, keďže k platnosti takejto dohody sa vyžaduje písomná forma ako obligátorna náležitosť dohody.
26. V dohode o uznaní dlhu je označený ako veriteľ F. V. a ako dlžník je uvedená firma ARM-STAV, spol. s.r.o., Slovenských dobrovoľníkov, Čadca zastúpená konateľom J. F.. Súčasťou Dohody o uznaní dlhu je aj prehlásenie J. F. o pristúpení k uvedenému záväzku ako fyzickej osoby. Zo záhlavia dohody o uznaní dlhu uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 9.3.2011 nepochybne vyplývajú identifikačné prvky žalovaného ,
z ktorých je nepochybne možné zistiť minimálne bydlisko žalovaného a to, že bol konateľom obchodnej spoločnosti ARM-STAV , spol. s r.o. v Čadci. Nebolo pochybnosti o tom, že by podpísaný J. F. , ktorý prehlásil, že pristúpil k záväzku a k dohode o uznaní dlhu, bol osobou odlišnou od v záhlaví zmluvy uvedeného J. F., Ž., O. XXXX/XX. Pokiaľ žalovaný v procese vzniku zmluvy konal za seba a zároveň i ako konateľ obchodnej spoločnosti ARM-STAV, spol. s r.o. Čadca , IČO: 44 050 135, v zmluve nemusel byť jeho podpis osobitne za každého účastníka zmluvy, ale stačil jeden podpis , nakoľko z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, na ktoré zmluvné prejavy, ktorých účastníkov sa tento vzťahoval.
27. Z vykonaného dokazovania ( dohody o uznaní dlhu a dohoda o pristúpení k záväzku č.l. 11) mal súd preukázané, že tieto dohody majú písomnú formu. Je z nich zrejmé, aký dlh dlžník uznáva , z akého dôvodu a do akého termínu sa zaväzuje svoj dlh splniť. Žalovaný J. F. k uvedenému záväzku jednoznačne a určite ako fyzická osoba písomnou formou pristúpil. Žiadne námietky voči veriteľovi , ktoré by mal voči veriteľovi pôvodný dlžník neuplatnil, preto ho súd zaviazal k úhrade dlžnej sumy žalobcovi.
28. Podľa čl. II. bodu 3 Dohody o uznaní dlhu zo dňa 9.5.2011 v prípade nesplnenia dlhu čo do dohodnutého termínu, vzniká veriteľovi nárok na 0,07 % úrok zo zostávajúcej dlžnej sumy za každý deň omeškania po termíne splatnosti .
29. Podľa § 369 ods. 1 (prvá veta) Obchodného zákonníka , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve.
30. Medzi žalobcom a pôvodným dlžníkom došlo k dohode o výške úroku z omeškania a to vo výške 0,07 % denne za každý deň omeškania po termíne splatnosti a s poukazom na ustanovenie § 369 ods. 1 Obch. zák. súd žalovaného zaviazal k úhrade uvedeného úroku žalobcovi.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP na základe ktorého ustanovenia súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v potrebnom počte v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde v Čadci. (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 C.s.p.). O odvolaní rozhodne odvolací súd, ktorým je Krajský súd Žilina. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 363 C.s.p).
Podľa § 365 ods.1,2,3 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie e vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené , alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej , má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 227 C.s.p.) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní (§ 228 ods. 1,2 C.s.p.).
Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúca povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. .
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie , ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods.1 C.m.p).