Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7C-81-2016.pdf
PDF · 89.97 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/81/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, vo veci navrhovateľky: F. I., F. XX.XX.XXXX, T. F. Q. XXX, Q..Č.. E. X, W. E., proti povinnému v 1. rade: U. I., F. XX.XX.XXXX, T. F. Q. XXX, Q..Č.. C. XX, H., Č. S., v 2. rade: H. I., F. XX.XX.XXXX, T. U. Č.. XX, o určenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka v podanom návrhu žiadala, aby súd zaviazal povinného v 1. a 2. rade prispievať na jej výživu ako plnoleté nezaopatrené dieťa sumou po 28 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. V písomnom návrhu uviedla, že manželstvo jej rodičov bolo rozvedené rozsudkom OS Levice č.k. 11C/53/02-21 zo dňa 27.6.2002 a ona, v tom čase maloletá, bola zverená do osobnej starostlivosti matke. Neskôr z dôvodov porúch správania bolo rozsudkom OS Levice č.k. 15P/11/2014-144 zo dňa 4.2.2015 u nej nariadená ústavná starostlivosť. Dňa 31.10.2015 dovŕšila plnoletosť a ústavná starostlivosť bola ukončená resp. zrušená. V školskom roku 2015/2016 je študentkou 1. ročníka SOŠO v Zlatých Moravciach, odbor kuchár. Býva v domácnosti rodičov svojho priateľa. Príjem nemá žiadny, stará mama z otcovej strany jej mesačne posiela 50 eur. S otcom nie je v žiadnom kontakte, nemá vedomosť či pracuje v ÚVTOS, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Matka jej neprispieva žiadnou sumou, pracuje v ČR a má vyživovaciu povinnosť k dvom deťom. Na pojednávaní dňa 17.2.2017 svoj návrh doplnila výpoveďou v tom, že z jej vzťahu s priateľom sa im dňa 29.11.2016 narodil mal. S. S.. Priateľ je v pracovnom pomere, jeho hrubý príjem je 650 eur mesačne. Ona poberá rodičovský príspevok 226 eur, otec t.j. povinný v 2. rade jej prispieva 30 eur mesačne, kúpi jej aj oblečenie. Matka jej žiadnou čiastkou na výživu neprispieva. Predtým ako porodila, požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok, bolo jej uhrádzané 61,60 eur mesačne, keď otehotnela 75,10 mesačne.
2. Povinný v 2. rade na pojednávaní dňa 17.2.2017 uviedol, že v čase od 12.11.2007 do 12.11.2016 bol vo výkone trestu. Počas tejto doby výživné za neho uhrádzala na navrhovateľku jeho matka vo výške 50 eur mesačne, kupovala jej oblečenie, platila jej mobil, ktorý jej v súčasnosti platí. Odkedy sa vrátil z výkonu trestu, platí navrhovateľke 30 eur mesačne a kúpi jej oblečenie. Je invalidný dôchodca, bol mu priznaný invalidný dôchodok od 1.10.2015 v sume 100,80 eur mesačne, od 1.1.2016 v sume 101,80 eur a v súčasnosti vo výške 105 eur mesačne. Má výdavky na lieky 50 eur mesačne. Býva rôzne u rodiny, kamarátov.
3. Okresný súd Levice na pojednávaní dňa 17.2.2017 rozhodol v neprítomnosti povinného v 1. rade, nakoľko doručenie mala riadne vykázané, neúčasť ospravedlnila, súhlasila s konaním v jej
neprítomnosti. Uviedla, že sa pojednávania nemôže zúčastniť, nakoľko žije a pracuje v Českej republike. Pridržiava sa tvrdení v podanom návrhu a súhlasí s návrhom.
4. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny vzťah:
5. Navrhovateľka je plnoletou dcérou povinnej v 1. rade a povinného v 2. rade. Manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 27.6.2002 pod č.k. 11C/53/2002-21. V tom čase maloletá navrhovateľka bola zverená do výchovy a opatery matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu 16,60 eur (500,- Sk) mesačne. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 2.8.2002. Rozsudkom Okresného súdu Levice zo dňa 4.2.2015 pod č.k. 15P/11/2014-144 bola u navrhovateľky nariadená ústavná starostlivosť, ktorá sa vykonávala v Reedukačnom centre Spišský Hrhov. Každý z rodičov bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou zodpovedajúcou 30 % sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa od 12.2.2014. Od doby prepustenia (30.6.2015) z Reedukačného centra navrhovateľka žije s priateľom u jeho rodičov.
6. Navrhovateľka v čase podania návrhu (dňa 26.2.2016) bola študentkou 1. ročníka Strednej odbornej školy obchodu a služieb, učebný odbor 6445 H kuchár. Podľa potvrdenia školy v školskom roku 2016/2017 je žiačkou II. B triedy a má povolené štúdium podľa individuálneho učebného plánu na základe odporučenia lekára. Nepoberá sociálne ani prospechové štipendium, ani žiadne učňovské odmeny. Výdavky na školu - zabezpečenie pracovného oblečenia na odborný výcvik v sume 17 eur, učebnica anglického jazyka 15 eur, zošity a písomné potreby.
7. Navrhovateľka žije u rodičov svojho priateľa, ktorý je v pracovnom pomere a jeho hrubý mesačný príjem je 650 eur. Z ich vzťahu sa im dňa 29.11.2016 narodil mal. Richard Rajtár. Navrhovateľka je poberateľkou rodičovského príspevku s rodinnými prídavkami na dieťa vo výške 226 eur mesačne. Pred pôrodom jej bola vyplácaná dávka v sume 61,60 eur a v čase tehotnosti 75,10 eur od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
8. Povinná v 1. rade žije v Českej republike, kde aj pracuje. Má dve ďalšie vyživovacie povinnosti k mal. J., F.. XX.X.XXXX a E.. I., F.. X.X.XXXX. Podľa potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou povinný v 2. rade v čase od 11.11.2008 do 12.11.2016 bol vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého bol dňa 12.11.2016 prepustený, pri prepustení mu bola vyplatená čiastka 101,80 eur. Na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 3.5.2016 povinnému v 2. rade bol od 1.10.2015 priznaný invalidný dôchodok vo výške 100,80 eur, od 1.1.2016 suma vo výške 101,80 eur a v súčasnosti poberá invalidný dôchodok vo výške 105 eur mesačne. Navrhovateľke mesačne uhrádza 30 eur na výživu.
9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 5, Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
14. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
17. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
19. Podľa § 217 ods. 1, veta prvá, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
20. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
21. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je povinnosťou, ktorá vyplýva priamo zo zákona a je v nej zahrnuté právo dieťaťa na výživu, s ktorým korešponduje povinnosť oboch rodičov vyživovať dieťa. Obaja rodičia majú spoločnú zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu. Na plnenie vyživovacej povinnosti nemá vplyv fakt, či sú rodičia dieťaťa manželmi, alebo nie. Výživné má v rámci vyživovacej povinnosti rodičov k deťom privilegované postavenie najmä v tom, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Vek dieťaťa teda nie je rozhodujúci pre trvanie tejto vyživovacej povinnosti. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá aj v období, kedy sa dieťa sústavne pripravuje na budúce povolanie, najmä študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Pri trvaní vyživovacej povinnosti u dieťaťa, ktoré študuje, resp. ktoré sa rozhodne zvýšiť svoju kvalifikáciu, trvá vyživovacia povinnosť po dobu štúdia, pokiaľ v ňom riadne pokračuje, a to až do jeho ukončenia.
22. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol opakovane o výživnom na dieťa rozhodnúť, je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinnej osoby, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Uvedená zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, pričom súd musí mať preukázané, že došlo k zmene pomerov tak na strane oprávnenej osoby alebo na strane povinnej osoby. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene, pričom sa skúma zmena pomerov oproti pomerom, ktoré boli preukázané ku dňu vyhlásenia skoršieho právoplatného rozhodnutia. Aj pri zamietnutí návrhu na zmenu výživného (zvýšenie alebo jeho zníženie) musí byť preukázané, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Z tohto hľadiska musí súd skúmať a porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovni rodičov, s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné ako aj náhodilé výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Na strane povinnej osoby, musí skúmať, porovnávať a preukázať zmenu pomerov, prípadne dôjsť k záveru, že k zmene pomerov nedošlo v súvislosti porovnaním s príjmami povinnej osoby, s príjmami druhého rodiča maloletého dieťaťa, počtom vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok. Pri zmene pomerov musí súd vždy prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine).
23. Pojmom nezaopatrené dieťa je vymedzený v zákone č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona, sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium, ktoré sa organizuje na strednej škole dennou formou. Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá (§ 54 ods. 2 zák. č. 245/2008 Z.z.). Z uvedeného je zrejmé, že nezaopatrené dieťa znamená, že nemá vlastný príjem, lebo je buď neplnoleté a/alebo sa sústavne (dennou formou) pripravuje na štúdium. Dieťa, ktoré nie je nezaopatrené je zaopatrené dieťa.
24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh podaný zo strany navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka v danom prípade nie je nezaopatreným dieťaťom, nakoľko nespĺňa podmienky na vymedzenie tohto pojmu. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľka je matkou mal. S., F.. XX.XX.XXXX a je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 226 eur. Navrhovateľka sa dennou formou štúdia sústavne nepripravuje na budúce povolanie. Súd poukazuje i na to, že po nadobudnutí plnoletosti prichádza do úvahy vylúčenie priznania výživného, s odôvodnením, že výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Hoci by teda existovala povinnosť rodiča poskytnúť svojmu plnoletému dieťaťu aspoň minimálne výživné, nevznikne právo dieťaťa na výživné od rodiča, nakoľko jeho pomery ako oprávneného sú výrazne lepšie než majetkové pomery povinného. V danom prípade sa to týka povinného v 2. rade, ktorý poberá invalidný dôchodok vo výške 105 eur mesačne, iný príjem nemá. I napriek tejto skutočnosti však prispieva navrhovateľke sumou 30 eur, ako i kúpou oblečenia. Z uvedeného dôvodu súd podaný návrh zamietol.
25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
v Leviciach, dňa 17.2.2017