Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Cpr-4-2013.pdf
PDF · 82.81 KB
Case nature
Area
Subarea
14Cpr/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou, v právnej veci žalobcu: TYREX, s.r.o., Staviteľská 7, Bratislava, IČO: 00 604 461, zastúpeného: Advokátska kancelária Ivan Švec, s.r.o., Námestie Martina Benku 15, Bratislava, IČO: 36 864 196, proti žalovanému: Q. S.Á., R..XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, o 29 381,64€ s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 29 381,64 € a úhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola jeho zamestnancom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.3.1998. Následne dňa 1.1.2008 uzavrel žalobca spolu so žalovanou a ďalšími jeho zamestnancami v zmysle ustanovenia § 182 Zákonníka práce Zmluvu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prevzala žalovaná spolu s ďalšími zamestnancami žalobcu zodpovednosť za všetky hospodárske prostriedky nachádzajúce sa na obchodnom stredisku Dvojkrížna 55, Bratislava. Vykonaním inventúry v stredisku 02 Bratislava, Dvojkrížna 55, ktorá prebehla v dňoch 26.1.2011 až 28.1.2011 bol inventarizačnou komisiou zistený schodok vo výške 6 463,60 €. Rovnako vykonaním inventúry v tom istom stredisku v dňoch 17.10.2011 až 18.10.2011 bol inventarizačnou komisiou zistený schodok vo výške 26 958,64€. Z obidvoch vykonaných inventúr bol vyhotovený inventarizačný zápis o prevedení inventarizácie. Oba tieto zápisy žalovaná ako jedna z hmotne zodpovedných osôb podpísala, čím potvrdila svoju osobnú prítomnosť na vykonaných inventúrach a vyjadrila súhlas so závermi uvedenými v predmetných inventarizačných zápisoch.
2. Medzitímnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.10.2015 č.k.14Crp/4/2013-121, súd určil, že nárok žalobcu voči žalovanej z titulu zmluvy o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.01.2008 nie je daný. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.10.2015, č.k.14Crp/4/2013-121 nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2015.
3. Predmetom ďalšieho konania zostal nárok na náhradu trov konania.
4. Dňa 12.09.2016 po právoplatnosti medzitímneho rozsudku žalobca doručil do spisu listinný dôkaz „Originál Zmluvy o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 30.05.2008“. Žalobca uviedol, že originál listiny našiel náhodou v administratívnom spise iného zamestnanca v súvislosti s jeho archiváciou. Žalobca poukázal na skutočnosť, že doteraz predložil v súdnom konaní „Zmluvu o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.01.2008“, na ktorej absentovali podpisy dotknutých zamestnancov na poslednej strane, čoho následkom bolo aj rozhodnutie súdu, ktorý síce konštatoval, že „Zmluva o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.01.2008“ má riadnu písomnú formu, jej obsah je riadne špecifikovaný a zrozumiteľný, avšak z dôvodu absencie podpisu na poslednej strane je neplatná. Nakoľko textácia „Zmluvy o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.01.2008“ a textácia „Zmluvy o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 30.05.2008“ sú totožné a na dokumente s dátumom 30.05.2008 sú aj podpisy všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov aj žalovanej má za to, že jeho nárok vo veci samej je daný.
5. Súd na listinný dôkaz „Zmluva o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 30.05.2008“ predložený žalobcom dňa 12.09.2016 neprihliadal vzhľadom na právoplatnosť medzitímneho rozsudku zo dňa 07.10.2015, č.k. 14Cpr/4/2013-121, ktorý zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Po právoplatnosti medzitímneho rozsudku súd konečným rozsudkom rozhodne už iba o výške uplatneného nároku, pričom v tomto konaní už súd nemôže posudzovať otázky, ktoré sa týkajú samotného základu nároku z dôvodu prekážky res iudicatae. (Uznesenie NS SR, sp.zn. 5 Cdo/160/2014).
6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého v konaní úspešnej žalovanej patrí proti žalobcovi náhrada trov konania v celom rozsahu.
7. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Štepánikovou, v právnej veci žalobcu: TYREX, s.r.o., Staviteľská 7, Bratislava, IČO: 00 604 461, zastúpeného: Advokátska kancelária Ivan Švec, s.r.o., Námestie Martina Benku 15, Bratislava, IČO: 36 864 196, proti žalovanému: Lýdia Jakičová, nar.20.12.1953, Bieloruská 5193/46, Bratislava, zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r. o., Niťová 3, Bratislava, IČO: 36 856 592, o 29 381,64€ s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %.
O d ô v o d n e n i e
1. Žalobca sa žalobou vo veci samej domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 29 381,64 € a úhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola jeho zamestnancom na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.3.1998. Následne dňa 1.1.2008 uzavrel žalobca spolu so žalovanou a ďalšími jeho zamestnancami v zmysle ustanovenia § 182 Zákonníka práce Zmluvu o spoločnej hmotnej zodpovednosti, na základe ktorej prevzala žalovaná spolu s ďalšími zamestnancami žalobcu zodpovednosť za všetky hospodárske prostriedky nachádzajúce sa na obchodnom stredisku Dvojkrížna 55, Bratislava. Vykonaním inventúry v stredisku 02 Bratislava, Dvojkrížna 55, ktorá prebehla v dňoch 26.1.2011 až 28.1.2011 bol inventarizačnou komisiou zistený schodok vo výške 6 463,60 €. Rovnako vykonaním inventúry v tom istom stredisku v dňoch 17.10.2011 až 18.10.2011 bol inventarizačnou komisiou zistený schodok vo výške 26 958,64€. Z obidvoch vykonaných inventúr bol vyhotovený inventarizačný zápis o prevedení inventarizácie. Oba tieto zápisy žalovaná ako jedna z hmotne zodpovedných osôb podpísala, čím potvrdila svoju osobnú prítomnosť na vykonaných inventúrach a vyjadrila súhlas so závermi uvedenými v predmetných inventarizačných zápisoch.
2. Medzitímnym rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.10.2015 č.k.14Crp/4/2013-121, súd určil, že nárok žalobcu voči žalovanej z titulu zmluvy o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.01.2008 nie je daný. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 07.10.2015, č.k.14Crp/4/2013-121 nadobudol právoplatnosť dňa 25.11.2015.
3. Predmetom ďalšieho konania zostal nárok na náhradu trov konania.
4. Dňa 12.09.2016 po právoplatnosti medzitímneho rozsudku žalobca doručil do spisu listinný dôkaz „Originál Zmluvy o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 30.05.2008“. Žalobca uviedol, že originál listiny našiel náhodou v administratívnom spise iného zamestnanca v súvislosti s jeho archiváciou. Žalobca poukázal na skutočnosť, že doteraz predložil v súdnom konaní „Zmluvu o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.01.2008“, na ktorej absentovali podpisy dotknutých zamestnancov na poslednej strane, čoho následkom bolo aj rozhodnutie súdu, ktorý síce konštatoval, že „Zmluva o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.01.2008“ má riadnu písomnú formu, jej obsah je riadne špecifikovaný a zrozumiteľný, avšak z dôvodu absencie podpisu na poslednej strane je neplatná. Nakoľko textácia „Zmluvy o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 01.01.2008“ a textácia „Zmluvy o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 30.05.2008“ sú totožné a na dokumente s dátumom 30.05.2008 sú aj podpisy všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov aj žalovanej má za to, že jeho nárok vo veci samej je daný.
5. Súd na listinný dôkaz „Zmluva o spoločnej hmotnej zodpovednosti zo dňa 30.05.2008“ predložený žalobcom dňa 12.09.2016 neprihliadal vzhľadom na právoplatnosť medzitímneho rozsudku zo dňa 07.10.2015, č.k. 14Cpr/4/2013-121, ktorý zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicatae). Po právoplatnosti medzitímneho rozsudku súd konečným rozsudkom rozhodne už iba o výške uplatneného nároku, pričom v tomto konaní už súd nemôže posudzovať otázky, ktoré sa týkajú samotného základu nároku z dôvodu prekážky res iudicatae. (Uznesenie NS SR, sp.zn. 5 Cdo/160/2014).
6. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), podľa ktorého v konaní úspešnej žalovanej patrí proti žalobcovi náhrada trov konania v celom rozsahu.
7. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20160701>) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).