Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-24-2016.pdf
PDF · 89.17 KB
No categories available
11Csp/24/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, p r o t i žalovanej: W. Ď., S.. XX.X.XXXX, M. V. XX, o zaplatenie 224,15 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 129,93 Eur a to v mesačných splátkach po 10 eur počnúc mesiacom aprílom 2017 pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s úhradou čo i len jednej splátky.
Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .
Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanej súd tento nárok n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 22.7.2016 domáhal zaplatenia sumy 224,15 Eur s úrokmi 28% ročne od 27.8.2015. V žalobe uviedol, že so žalovanou uzatvoril 5.3.2003 zmluvu o bežnom účte, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“). Podľa bodu 3.8 VOP žalovaná bola povinná mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcii, poplatkov a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Žalovaná túto svoju povinnosť porušila a dostala sa do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny. Podľa bodu 3.12 VOP v takomto prípade je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Tento podľa vývesky úrokových sadzieb platných od 1.7.2012 činí 28% p.a.
2. Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že nie je si vedomá prečerpania finančných prostriedkov na svojom účte a dodala, že na žiadnom prečerpaní sa so žalobcom nedohodla. Spomenula aj splácanie úveru 1328 Eur z roku 2009, pri ktorom boli dohodnuté splátky po 67 Eur. Uviedla, že žalobcovi v súčasnosti spláca po 20 Eur a doložila 12 kópií poštových ústrižkov, každý na sumu 20 Eur.
3. Na pojednávaní zotrvala na svojom stanovisku, že nie je si vedomá prečerpania peňažných prostriedkov na jej účte a k transakciám na tomto účte za relevantné obdobie, ktorým je obdobie od 28.2.2015 do 26.8.2015, sa vyjadriť nevedela. Potvrdila, že splátkami po 20 Eur uhrádzala svoj predchádzajúci dlh voči žalobcovi. Poukázala na svoju zlú sociálnu situáciu a preto žiadala o povolenie mesačných splátok maximálne po 10 Eur. Dostáva totiž starobný dôchodok vo výške 289 Eur vzhľadom na tú skutočnosť, že z dôchodku sú jej vykonávané zrážky mesačne po 45 Eur v prospech spoločnosti Orange Slovensko a.s. Dostáva tiež kompenzačný príspevok vo výške 79 Eur mesačne v súvislosti s jej ťažkým zdravotným postihnutím a to od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove. Býva sama a pritom za byt musí platiť každý mesiac 280 Eur, má pravidelné výdavky na lieky mesačne 20 Eur a za anténu uhrádza každý mesiac 9 Eur. Finančne jej preto vypomáha dcéra, ktorá žije v Bratislave.
4. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť však ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti, čo súd aj realizoval s poukazom na § 180 CSP.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, písomnými vyjadreniami strán, zmluvou o rastovom osobnom účte zo dňa X.X.XXXX, úrokovými sadzbami produktov, sadzobníkom poplatkov, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, prehľadom o transakciách na účte žalovanej, výpismi z účtu za obdobie od 28.2.2015 do 26.8.2015, listom žalobcu zo dňa 8.10.2009, dohodou o splátkovom kalendári zo dňa 16.10.2009, poštovými ústrižkami, návrhom na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpania na osobnom účte zo dňa 24.2.2006, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa X.X.XXXX strany (žalobca pod názvom Prvá komunálna banka) uzavreli zmluvu o rastovom osobnom účte podľa § § 708 a násl. Obchodného zákonníka a VOP, ktorou bol žalovanej u žalobcu zriadený osobný účet pod č. XXXXXXXXXX. V bode 2 zmluvy sa uvádza, že banka úročí kreditný/ debetný zostatok účtu aktuálnou úrokovou sadzbou, čo je podrobnejšie stanovené vo VOP.
7. Podľa bodu 3 zmluvy za vykonávanie platobných operácií a ďalšie služby je banka oprávnená účtovať si poplatky v zmysle platného sadzobníka poplatkov.
8. Zo zmluvy vôbec nevyplýva, že by žalovanej boli odovzdané VOP alebo sadzobník poplatkov, práve naopak v úvodnej časti zmluvy sa uvádza, že tieto sú vystavené v klientovi dostupných obchodných priestoroch banky a na internetovej stránke žalobcu.
9. Neskôr na základe návrhu žalovanej z XX.X.XXXX (č.l. 56) žalobca (pod názvom Dexia banka) zriadil na bežnom účte žalovanej službu Povolené prečerpanie. Keďže však žalovanej vznikol na účte debetný zostatok, banka listom zo dňa X.XX.XXXX odstúpila od zmluvy o poskytovaní služby povoleného prečerpania a zrušila povolený debetný limit žalovanej.
10. Zároveň ju vyzvala na úhradu debetného zostatku vo výške 1346,18 Eur. Tento list nepochybne bol žalovanej doručený, keďže predložila ho práve žalovaná k písomnému vyjadreniu k žalobe (č.l. 39). Následne vo vzťahu k tomuto debetnému zostatku z povoleného prečerpania, ktorý sa znížil na 1328 Eur uzavreli strany dňa XX.XX.XXXX dohodu o splátkovom kalendári, ktorou žalovaná sa zaviazala daný dlh (1328 Eur) uhrádzať v konkrétnych mesačných splátkach po 67 Eur na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.
11. Žalovaná doložila 12 poštových ústrižkov z rokov 2015-2016, každý na sumu 20 Eur, ktoré poukázala žalobcovi na č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, teda jednalo sa o úhrady podľa vyššie uvedenej dohody o splátkovom kalendári.
12. Predmetom žaloby však nie je debetný zostatok, ktorý vznikol pri povolenom prečerpaní finančných prostriedkov a ktorý sa zaviazala žalovaná uhrádzať splátkami ešte v roku 2009, ale debetný zostatok z nepovoleného prečerpania, ku ktorému došlo evidentne po skončení služby o povolenom prečerpaní. Podľa doložených výpisov z účtu žalovanej, žalovaný debetný zostatok vznikol za obdobie od 28.2.2015 do 26.8.2015.
13. Z týchto výpisov a prehľadu o všetkých debetných a kreditných transakciách na účte žalovanej (č.l. 78) vyplýva, že žalovaná realizovala výbery a platby úhrnne vo výške 871,8 Eur. K tejto sume banka pripočítala poplatky za balík služieb 17,5 Eur (5 x 3,5 Eur), úrok 20,16 Eur, poplatky za upomienku 30 Eur (2 x 15 Eur), poplatok za výzvu 30 Eur a sumu 3,41 Eur, ktorú žalobca nešpecifikoval a v spomínanom prehľade je uvedená pod názvom iné operácie. Spolu teda debetné transakcie predstavovali v danom období sumu 966,02 Eur. Kreditné operácie na účte žalovanej v spomínanom období boli vo výške 741,87 Eur. Žalovaná suma 224,15 Eur predstavuje rozdiel medzi spomínanými debetnými a kreditnými operáciami.
14. Podľa úrokových sadzieb produktov žalobcu účinných od 1.3.2015 (č.l. 89) bol stanovený úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu 28%. Pri ňom však nie je uvedené časové obdobie tejto úrokovej sadzby.
15. Podľa sadzobníka poplatkov - I. časť účinného od 1.3.2015 upomienka pri nepovolenom prečerpaní účtu bola vo výške 15 Eur a výzva pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 30 Eur.
16. Podľa sadzobníka poplatkov - IV. časť balíky služieb (č.l. 96) boli možné 4 druhy produktov, pri balíku Výhoda bol stanovený mesačný poplatok 3,50 Eur. Na výzvu súdu o preukázanie zmluvného dojednania služby balík výhoda žalobca reagoval poukazom na bod 3 zmluvy a pripojený sadzobník poplatkov.
17. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
18. Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
19. Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a násl.).
20. Nepochybne zmluva o bežnom účte uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou ako tzv. typová zmluva upravená v § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
21. Súd zastáva názor, že pri spotrebiteľských zmluvách nie je možné výšku úrokovej sadzby a poplatkov upraviť len v sadzobníku, zvlášť ak sadzobník nebol odovzdaný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zo dňa 9.11.2016 a predovšetkým z jeho odôvodnenia, v zmysle ktorého zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená v jednom dokumente, ale musí obsahovať jednoznačné a presné odkazy na iné písomnosti, ktoré boli skutočne odovzdané spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami.
22. Ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je prirodzeným dôsledkom nerovnovážneho postavenia účastníkov pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy v dôsledku väčšej profesionálnej skúsenosti dodávateľa, lepšej znalosti práva, ľahšej dostupnosti právnych služieb, ale predovšetkým tým, že zmluvné podmienky stanovuje jednostranne dodávateľ. Účelom právnej úpravy týkajúcej sa právneho vzťahu spotrebiteľov je snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy strán. V pozitívnom práve sa ochrana spotrebiteľa premieta do vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, zákazu niektorých dojednaní, možnosti odstúpenia od zmluvy, ale tiež princípe transparentnosti, podľa ktorého úrok a poplatky majú byť uvedené v zmluve.
23. Každá spotrebiteľská zmluva teda musí byť transparentná. Musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, aby spotrebiteľ bol schopný na základe jasných a zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú (rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-26/13).
24. Navyše niektoré poplatky tvoriace súčasť žalovanej sumy (za výzvu 30 Eur, za upomienku 15 Eur) majú vyslovene sankčnú povahu a svojou podstatou predstavujú zmluvnú pokutu v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, ktorá však musí byť dohodnutá písomne. Takýmito poplatkami žalobca obchádza ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka, čo je neprípustné. Zmluvnú pokutu by totiž súd mohol moderovať.
25. Pre spotrebiteľský právny vzťah vychádzajúc aj z európskej judikatúry je typická tzv. teória skutočného plnenia, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má platiť len za skutočne dodanú službu. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku sa považuje podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa (rozsudok súdneho dvora EÚ vo veci C-26/13 zo dňa 30.4.2014 - bod 58). Tento princíp je už v súčasnosti zakomponovaný aj v ustanovení § 53 ods. 4 v) Občianskeho zákonníka.
26. Žalobca teda nemá nárok na vyššie uvedené poplatky a to vrátane poplatku za balík služieb mesačne 3,5 Eur, keďže napriek výzve súdu nepreukázal, že by si strany dohodli nejakú platenú službu za spomínaný poplatok.
27. Súd dospel k záveru, že žalobca má nárok len na zaplatenie sumy reálneho prečerpania finančných prostriedkov a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, čo predstavuje sumu 129,93 Eur (871,8 - 741,87). Žalovaná z tejto sumy nič neuhradila, pretože ňou doložené poštové ústrižky úhrne na sumu 240 eur sú platbami na úhradu jej predchádzajúceho dlhu z roku 2009, ktorý jej vznikol ešte pri povolenom prečerpaní, čo je zrejmé aj z čísla účtu vedeného na poukážkach, ktoré sa zhoduje s číslom účtu uvedeným v dohode o splátkach.
28. Žalobca si uplatnil aj úrok 28% p.a. nielen samostatným výrokom, ale aj ako časť žalovanej sumy. Súd zastáva názor, že žalobcovi rozhodne tento nárok neprislúcha. Úrok predstavuje príslušenstvo pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Právny poriadok Slovenskej republiky ho umožňuje priznať len na základe dohody účastníkov či už úverovej zmluvy (§ 497 Obchodného zákonníka) alebo pri zmluve o pôžičke (§ 657 Občianskeho zákonníka) pripadne pri povolenom prečerpaní na bežnom účte podľa § 710 Obchodného zákonníka. Dohoda účastníkov sa pritom vzťahuje nielen na základ tohto nároku, ale aj výšku úrokovej sadzby. V danom prípade nie len že nedošlo k dohode strán o výške úroku ako dvojstranného zmluvného konsenzu, ale absentuje právny základ pre takúto dohodu, keďže nepochybne žiadny úver ani pôžička, ani povolené prečerpania žalovanej poskytnuté neboli. Len pre úplnosť súd dodáva, že z predložených úrokových sadzieb ani nevyplýva, že by malo ísť o ročnú úrokovú sadzbu ako ju uplatnil žalobca, keďže v spomínanej listine sa uvádza len úrok 28%.
29. Z vyššie uvedených dôvodov teda súd zaviazal žalovanú len na zaplatenie sumu 129,93 Eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň súd zohľadnil enormne nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej. Jej jediným reálnym príjmom je suma 368 Eur mesačne a pritom len za byt platí 280 eur mesačne. Žalovaná má navyše vážne zdravotné problémy, je osobou ťažko zdravotne postihnutou, takže má pravidelné výdavky na lieky. Pri porovnaní pomerov oboch strán súd jej povolil mesačné splátky s použitím § 232 ods. 4 CSP.
30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP. Strany mali úspech len približne v polovici uplatneného nároku a preto nárok na náhradu trov konania im neprináleží.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.