Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoZm/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovanému: O. R., nar. XX.X.XXXX, adresa J. F. H. XXX, zastúpenému splnomocnencom: In Medias Res, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351, o zaplatenie 158.621,34 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -137 zo dňa 29.10.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 158.621,34 eura spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 158.621,34 Eur od 2.4.2019 do zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť žalovaného v 2. rade uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trnava č. k. -39 zo dňa 28.8.2019 a v rozsahu plnenia žalovaným v 2. rade zaniká povinnosť plniť žalovanému uložená týmto rozsudkom. Výrokom II. rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% trov konania s tým, že v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť žalovanému v 2. rade uložená platobným rozkazom Okresného súdu Trnava -39 zo dňa 28.8.2019 a v rozsahu plnenia žalovaného v 2. rade zaniká povinnosť plniť žalovanému uložená týmto rozsudkom a osobitným uznesením o výške náhrady trov konania, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , zmenkového a šekového (ďalej len „“).

3. Vecne súd argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca uzatvoril so spoločnosťou BU-TY-ONE s. r. o. (pôvodne NARIEL s. r. o.) Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 5428474P zo dňa 7.12.2012 v znení neskorších dodatkov, na základe ktorej boli žalovanému v 2. rade BU-TY-ONE s. r o. poskytnuté peňažné prostriedky formou kontokorentného úveru do výšky úverového limitu uvedenom v čl. I. bod 1 Zmluvy a ktoré sa žalovaný BU-TY-ONE s. r. o. zaviazal vrátiť žalobcovi. Za účelom zabezpečenia všetkých nárokov zo Zmluvy o úvere žalovaný BU-TY-ONE s. r. o. vystavil na rad žalobcu blankozmenku č. 5428474P/B1, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Žalovaný BU-TY-ONE s. r. o. spolu s avalistom: O.P., žalovaným v 1. rade, udelili

v čl. 11 ods. 1 písm. a) Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5428474P/D1 k blankozmenke č. 5428487P/B1 zo dňa 7.12.2012 žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch v prípade, ak márne uplynie termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru alebo inej pohľadávky žalobcu vzniknutej na základe záväzkového vzťahu zo Zmluvy o úvere, a/alebo v priamej súvislosti s ním. Podľa ustanovenia článku V bod 3 Zmluvy o úvere žalobca a žalovaný BU-TY-ONE s. r. o. sú oprávnení Zmluvu o úvere písomne vypovedať bez uvedenia dôvodov. Výpovedná lehota je 3-mesačná a začína plynúť v deň odoslania výpovede druhej zo zmluvných strán. Posledný deň výpovednej lehoty je dňom konečnej splatnosti úveru. Najneskôr v tento deň je žalovaný BU-TY-ONE s. r. o. povinný splatiť aktuálne čerpanú čiastku úveru vrátane príslušenstva, tzn. je povinný zabezpečiť na účte peňažné krytie, aby účet vykazoval kreditný zostatok vo výške postačujúcej minimálne k úhrade aktuálne čerpanej čiastky úveru a splatných úrokov a poplatkov. Žalobca v súlade s ustanovením článku V bod 3 Zmluvy o úvere listom zo dňa 7.11.2018 vypovedal Zmluvu o úvere a zároveň požiadal žalovaného BU-TY-ONE s. r. o. o splatenie pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere ku dňu 7.2.2019, t. j. ku dňu konečnej splatnosti úveru. Nakoľko žalovaný BU-TY-ONE s. r. o. nesplatil svoj záväzok vyplývajúci zo Zmluvy o úvere, žalobca využil svoje oprávnenie a doplnil blankozmenku v údaji zmenkovej sumy o sumu 158.621,34 eura a v údaji splatnosti o dátum 27.3.2019. Žalobca listom zo dňa 27.3.2019 zaslaným na adresu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade informoval týchto o tom, že zmenka bola doplnená o zmenkovú sumu vo výške 158.621,34 eura a v údaji splatnosti o dátum 27.3.2019 a zároveň vyzval žalovaných zmenkovú sumu zaplatiť. Žalovaní nesplnili riadne a včas svoje záväzky plynúce im z vyplnenej zmenky. Blankozmenka bola avalovaná zmenečným ručiteľom - žalovaným v 1. rade O.P., ktorý bol čase podpisu zmenky spoločníkom a konateľom BU-TY-ONE s. r. o. Žalobca oznámením o vyplnení blankozmenky zo dňa 27.3.2019 oznámil žalovaným, že vyplnil údaje na blankozmenke, a to splatnosť zmenky na 27.3.2019 a vyzval žalovaných na zaplatenie sumy 158.621,34 eura. Žalovaný v 1. rade O.P. prevzal výzvu dňa 1.4.2019 a žalovanému v 2. rade bola výzva uložená na pošte, kde si ju v úložnej dobe neprevzal a zásielka bola dňa 1.4.2019 vrátená žalobcovi. Žalovaný O. R. síce rozporoval doručenie tejto výzvy, nakoľko na doručenke je pri jeho podpise uvedený dátum prevzatia „1.4.18“, ale tak z označenia zásielky žalobcom „68/8184/2019“ ako aj z pečiatky pošty, kde je uvedený dátum „1.4.19“ jednoznačne mal súd preukázané, že ide o omyl práve žalovaného O.P. pri vyplnení dátumu prevzatia písomnosti keď pri uvedení roku 2019, omylom uviedol 2018, pričom keďže ide o zásielku, ktorú žalobca vystavil v roku 2019 a pošta doručovala v roku 2019, nemohlo ísť o zásielku prevzatú v roku 2018. Tento omyl O.P. nespôsobuje pochybnosti o doručení zásielky dňa 1.4.2019, ktorý je uvedený na zásielke doručovacou organizáciou. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že podpis sa nepodobá podpisu na iných podaniach žalovaného, nakoľko ide o podpis na pohľad úplne zhodný s podpismi žalovaného na iných podaniach a žalovaný na preukázanie tvrdenia, že nejde o podpis žalovaného neoznačil, nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, preto súd na toto tvrdenie neprihliadal.

4. Súd prvej inštancie teda vychádzal z toho, že žalobca predložil v prvopise listinu označenú ako zmenka vydanú žalovaným v 1. rade (správne má byť žalovaným v 2. rade, pozn. odvolacieho súdu), s dátumom a miestom vystavenia v Trnave dňa 7.12.2012, avalovanú žalovaným v 2. rade (správne má byť žalovaným v 1. rade, pozn. odvolacieho súdu). Z textu zmenky súd zistil, že vystaviteľ zmenky v tejto uvádza, že za zmenku zaplatí čiastku 158.621,34 eura žalobcovi, a to dňa 27.3.2019. Uvedená zmenka je bez protestu, podpísaná vystaviteľom zmenky. Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku, t. j. označenie, že ide o zmenku je pojaté do vlastného textu listiny a je vyjadrené v jazyku, v ktorom je listina spísaná, obsahuje bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu, údaj zročnosti, údaj miesta, kde sa má platiť, meno toho, na rad koho sa má platiť, dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis vystaviteľa. Zmenka bola vystavená vedome neúplná v nevyplnenom texte zmenky určenom pre vyjadrenie zmenkovej sumy a dátumu splatnosti. Žalobca doplnil chýbajúce údaje v roku 2019, a to v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5428474P/D1. O vyplnení zmenky boli žalovaní žalobcom upovedomení písomne. Súd uzavrel, že žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku, takže je platná a o jej pravosti nebol dôvod pochybovať, keď ani jej vystaviteľ ani jej aval jej pravosť nespochybnil. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka, z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom než originálom zmenky. Proti zmenke sa žalovaný BU-TY-ONE s. r. o. žiadnym spôsobom nebránil ani zmenku nespochybnil. Žalovaný O. R. uviedol v odpore, že zmenka nebola jediný spôsob zabezpečenia pohľadávok a že existuje Záložná zmluva k pohľadávkam č. 8748539P/P1 a neskôr tvrdil, že existuje ústna dohoda o povinnosti žalobcu

prednostne pred uplatnením zmenky uplatniť záložné právo na pohľadávky, toto tvrdenie však ničím nepreukázal a ani neoznačil a nenavrhol vykonať na toto svoje tvrdenie žiadne dôkazy, preto súd na toto tvrdenie neprihliadal. Taktiež súd neprihliadal ani na námietku poradia žalovaných, nakoľko uvedenie poradia žalovaných v tomto konaní nemá žiadnu relevantnosť. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v zmluve o úvere absentuje ustanovenie čl. V ods. 3, podľa ktorého môžu strany dať výpoveď zo zmluvy bez uvedenia dôvodu. Žalobca však spolu so žalobou doložil aj dodatky k zmluve o úvere, kde v Dodatku č. 2 zo dňa 4.7.2016 bolo toto ustanovenie čl. V ods. 3 doplnené do zmluvy o úvere a na základe toho dal žalobca výpoveď zo zmluvy bez uvedenia dôvodu. Keďže išlo o dvojstrannú zmluvu uzatvorenú medzi žalobcom a BU-TY-ONE s. r. o., žalobca mal povinnosť doručovať výpoveď zo zmluvy len strane zmluvy a to BU-TY-ONE s. r. o. a podľa Všeobecných obchodných podmienok ČSOB bod 3 2 3 písomnosti doručované poštou zasiela banka na adresu klienta uvedenú v zmluve o príslušnom obchode, prípadne na inú, s klientom dohodnutú adresu. Banka zasiela písomnosti ako obyčajnú zásielku, doporučený list alebo doporučený list s doručenkou. Žalobca uviedol, že výpoveď bola zasielaná ako obyčajná zásielka, o čom predložil ako dôkaz výpis zo systému ATHENA a tiež listom žalovaného BU-TY-ONE s. r. o. zo dňa 26.11.2018, v ktorom O. R. ako konateľ s. r. o. vtedy ešte s názvom NARIEL uvádza, že sa obracia na žalobcu vo veci „výpovede Zmluvy o kontokorentnom úvere č. 5428474P a výpovede Zmluvy o poskytnutí úverového limitu firmy pre firemné kreditné karty č. 5428474K, ktoré boli písomne doručené našej spoločnosti v predchádzajúcich dňoch bez uvedenia dôvodu,“ teda sám ako konateľ BU- TY-ONE s. r. o. potvrdil prevzatie výpovede z úverovej zmluvy BU-TY-ONE s. r. o. Zároveň v liste, ktorý žalovaný vôbec nespochybnil uvádza, že banka ako posledný deň výpovednej lehoty stanovila na deň 7.2.2019 ako deň konečnej splatnosti úveru, ale žalovaný BU-TY-ONE s. r. o. v tom čase nedisponoval dostatočnými finančnými prostriedkami na splatenie zostatku úveru a žiadal o umožnenie mesačných splátok v sume 2.000,- eur. Súd mal týmto preukázané riadne doručenie výpovede strane zmluvy o úvere a to BU-TY-ONE, s. r. o.

5. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že podľa dohody o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 7.12.2012 čl. II bod 2 b) vystaviteľ a avalista udelili banke právo vyplniť blankozmenku v údaji splatnosti spravidla 30 dní po splatnosti Blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky Banky a pre prípad predčasnej splatnosti pohľadávky, sa dátumom splatnosti pohľadávky rozumie dátum stanovený bankou podľa ustanovenia ods. 1 písm. b) tohto článku Dohody, príp. ak to vyžadujú zvláštne okolnosti prípadu- iný deň, najneskôr však do troch rokov odo dňa splatnosti Blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky banky.“ Zmenkou zabezpečená pohľadávka žalobcu sa stala splatnou 7.2.2019 a na blankozmenke bola vyplnená splatnosť dňom 27.3.2019, teda viac ako 30 dní po splatnosti pohľadávky. Blankozmenka sa teda stala zmenkou vyplnenou v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve uzavretou medzi žalobcom, BU-TY-ONE s. r. o. a avalistom - žalovaným O.P.. Vyplnenie blankozmenky bolo BU-TY-ONE s. r. o. oznámené listom zo dňa 27.3.2019 a doručované BU-TY-ONE s. r. o. doporučenou zásielkou s doručenkou, ktorú však v odbernej lehote neprevzal a pošta zásielku vrátila žalobcovi, pričom v zmysle VOP bod 3 2 4 sa zásielka považuje za doručenú v deň, kedy bola vrátená banke, v tomto prípade 1.4.2019. O. R. prevzal zásielku dňa 1.4.2019. Teda o vyplnení blankozmenky boli BU-TY-ONE s. r. o. a žalovaný oboznámení. Je pravda, že žalovaní sa o vyplnení zmenky dozvedeli až po dni jej splatnosti, táto skutočnosť však nespôsobuje jej neplatnosť podľa ustanovení ZZŠ. Mohla by mať táto skutočnosť vplyv na vznik omeškania s platením dlhu, ale BU-TY-ONE s. r. o. a žalovaný počas konania neuviedli žiadne procesné návrhy súvisiace s touto skutočnosťou, preto súd nemal možnosť preskúmať vznik omeškania s platením. Žalovaný namietal, že zmenka nebola predložená na platenie, ale aj tu svoje tvrdenie nepreukázal, neoznačil, nepredložil a ani nenavrhol vykonať k tomuto tvrdeniu dôkazy, pritom na preukázanie tejto skutočnosti ho zaväzuje dôkazné bremeno v zmysle čl. I § 46 ods. 2 ZZŠ. Žalobca uviedol, že zmenku predložil v deň splatnosti na plnenie žalovanému BU-TY-ONE s. r. o. v platobnom mieste uvedenom na zmenke a to je Československá obchodná banka, a.s. adresa Bratislava, Michalská 18, PSČ 815 63. V tom čase s. r. o. NARIEL bola premenovaná na BU-TY-ONE s. r. o., spoločník a konateľ O. R. predal svoj obchodný podiel v spoločnosti a spoločnosť vo svojom sídle uvedenom v Obchodnom registri nepreberala zásielky a nevykonávala podnikateľskú činnosť. Tieto skutočnosti nemôžu byť na škodu žalobcu. Aj v prípade pochybností o predložení zmenky na platenie (ktoré však neboli preukázané) nemá opomenutie prezentácie zmenky vplyv na existenciu práv vo vzťahu k priamym dlžníkom, teda na BU-TY-ONE s. r. o. a žalovaného, ale len na existenciu práv vo vzťahu k nepriamym dlžníkom, ktorí v tomto konaní neexistujú. Žalovaný v odpore uviedol, že žalobca svoj nárok úspešne nepreukázal a nepodložil čo do jeho výšky, ale neuviedol, ako by podľa neho mala byť zmenka vyplnená, teda nepoprel tvrdenia žalobcu o vyplnení blankozmenky v súlade s Dohodou o vyplňovacom práve účinne. K svojim tvrdeniam nepredložil a ani neoznačil žiadny dôkaz,

preto na jeho tvrdenia súd nemohol prihliadnuť. Blankozmenka má solučný charakter, je splnením dlhu. Pôvodný záväzok, ktorý mala zmenka zaisťovať zanikol a vznikol nový záväzok. Žalovaný, keďže sám podpisoval ako konateľ žalovaného BU-TY-ONE s. r. o. úverovú zmluvu, Dohodu o vyplňovacom práve a tiež blankozmenku a tiež ako aval, mal možnosť uplatniť kauzálne námietky voči uplatnenej zmenke (nie z dôvodu vysokej sumy pohľadávky, ako to tvrdil advokát žalobcu), avšak kvalifikovaným spôsobom, čo neurobil. Pokiaľ namietal nesprávnosť vyplnenia blankozmenky, mal uviesť ako mala byť zmenka podľa neho správne vyplnená a preukázať svoje tvrdenia dôkazmi. To isté sa týka všetkých námietok žalovaného.

6. Súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že po doručení výpovede z úverovej zmluvy (najneskôr dňa 26.11.2018, kedy žalovaný požiadal listom o splátky po doručení výpovede) žalovaný ako jediný spoločník a konateľ s. r. o. NARIEL predal svoj obchodný podiel 28.1.2019 Bc. R. H., bytom H., ČR, ktorý sa stal týmto dňom aj konateľom, spoločnosť zmenila názov na BU-TY-ONE a zmenila i sídlo a prestala komunikovať a zrejme i vykonávať podnikateľskú činnosť. Takýto spôsob zániku činnosti obchodnej spoločnosti bol poväčšine vykonávaný práve spoločnosťami s vysokými záväzkami, ktoré nedokázali plniť a preto obchodný podiel bol prevedený na nezastihnuteľné osoby a spoločnosť, v ktorej bol nedosiahnuteľný spoločník a konateľ, boli bez akéhokoľvek majetku, čím sa pohľadávky spoločnosti stali nevymáhateľné od tejto spoločnosti. A práve pre takéto prípady finančné spoločnosti zabezpečujú svoje pohľadávky voči obchodným spoločnostiam zmenkami, ktoré ako avalisti podpisujú spoločníci a konatelia dlžníka, čo sa stalo aj v prejednávanej veci. Súd tak nezistil správanie žalobcu, ktoré by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, prípadne s dobrými mravmi, ale práve naopak, žalovaný postupoval tak, aby znemožnil plnenie dlhu dlžníkom BU-TY-ONE s. r. o. prevodom obchodného podielu, pričom sám uviedol, že ďalej vykonáva podnikateľskú činnosť vo viacerých obchodných spoločnostiach (venuje sa odpadom), ale nevykonal žiadne relevantné úkony, aby zabezpečil splnenie dlhu BU-TY-ONE s. r. o., čo nie je v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Žalobca podľa obsahu spisu postupoval štandardným spôsobom pri poskytovaní a vymáhaní úveru, žiadal žalovaného o spoluprácu a predloženie potrebných dokladov, komunikoval so žalovaným, čo sám žalovaný vo svojich výpovediach uviedol. Bol potrebný jeho aktívny prístup k riešeniu splácania dlhu. Žalovaný ničím nepreukázal svoje nezrozumiteľné tvrdenia o tom, že žalobca s ním nekomunikoval a neriešil jeho problémy s vymáhaním pohľadávok od jeho dlžníkov, čo ale nie je povinnosťou žalobcu.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal dôkaz predložením doručenky výpovede, nakoľko jej existenciu žalobca netvrdil a doručenie je preukázané iným spôsobom a doručenky oznámenia o vyplnení blankozmenky sa nachádzajú v spise. Žalovaný a BU-TY-ONE s. r. o. nepreukázali, že by ich povinnosť plniť žalobcovi zo zmenky zanikla a preto súd priznal žalobcovi nárok uplatňovaný v žalobe v plnom rozsahu, nakoľko tento je uplatnený v súlade s predloženými listinami a zmenkovým zákonom. Rozhodoval už len o nároku voči žalovanému O.P., nakoľko voči žalovanému BU-TY-ONE s. r. o. sa platobný rozkaz stal právoplatným, ale bolo potrebné rozhodovať o spoločnom záväzku a rozhodnúť o tom, že plnením jedného žalovaného zaniká plnenie druhého žalovaného, hoci bol na plnenie zaviazaný iným rozhodnutím, keďže ich záväzok je spoločný.

8. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (ďalej len „“) a v spore plne úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie, a to v celom jeho rozsahu z dôvodov podľa , , a . Dôvodil, že napadnuté rozhodnutie a jeho odôvodnenie neobstoja v kontexte objektívne ustáleného dôkazného stavu. Súd oprel svoje závery o viacero vyvrátiteľných domnienok, ktoré nie sú podložené a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Zásadne opomenul tú skutočnosť, že spochybnené tvrdenia strany žalobcu treba aj hmatateľne podložiť a nie sa s nimi iba nekriticky stotožniť, pričom súd do určitej miery dopĺňa viaceré žalobcom nezodpovedané a nepodložené tvrdenia. Takýto postup súdu sa javí nepresvedčivý, nepreskúmateľný a v rozpore s základných princípov , kedy každý občan SR ako účastník konania môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takej ustálenej praxe niet, tak môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo, k čomu však napadnutým rozhodnutím objektívne nedošlo. Naviac, ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu (ktoré však v tomto konaní zistené neboli) rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu, k čomu však napadnutým rozhodnutím nedošlo. To zakladá i odvolací

dôvod k takto nepresvedčivému postupu súdu (odňatie možnosti konať pred súdom a uplatňovať týmto spôsobom svoje práva, záujmy), ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia súdu.

10. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí opiera svoje závery o viacero tvrdení žalobcu, čo však chce žalovaný uviesť na správnu mieru. Žalobca ako pred podaním žaloby, tak i v priebehu súdneho konania nepostupoval s odbornou starostlivosťou prislúchajúcou mu z jeho postavenia podnikateľského subjektu poskytujúceho úverové produkty. Správanie sa žalobcu v rozpore s dobrými mravmi bolo preukázané „neúplným“ dokazovaním zapríčineným rozporuplným postupom zo strany súdu, ktorý objektívne odňal žalovanému možnosť riadne konať pred súdom a prispel tak porušeniu práva na spravodlivý proces a zásady právnej istoty. Naviac súd týmto postupom zmaril reálnu možnosť vysvetlenia a objasnenia pravdivého skutkového stavu veci, t. j. samotný súd v rámci svojej vyšetrovacej právomoci z pozície autoritatívneho orgánu nepristúpil k žiadnemu dokazovaniu, ktoré by malo relevantný a zásadný vplyv na presvedčivosť jeho konečného rozhodnutia vo veci samej, v kontexte viacerých vedome nepravdivých skutočností uvádzaných žalobcom v priebehu konania. Súd na pojednávaní dňa 29.9.2020 v zmysle určil za sporné v rámci vykonaného dokazovania tri skutočnosti: 1. predčasné využitie zabezpečovacieho práva zo zmenky pred iným zabezpečením, 2. nedoručenie výpovede zo zmluvy o úvere a oznámenia o vyplnení blankozmenky žalovanému v 1. rade, 3. určenie splatnosti zmenky a jej predloženie v rozpore s dobrými mravmi. Zmätočným bolo, keď súd zároveň určil doručenie totožného oznámenia o vyplnení blankozmenky žalovanému za „nesporné“. Ani jednu z uvedených „sporných“ skutočností sa nepodarilo ako žalobcovi, tak ani súdu prvej inštancie nepochybne ustáliť spôsobom, ktorý by zakladal priklonenie sa v týchto otázkach na stranu žalobcu. Žalobca v prvom rade neuniesol dôkazné bremeno v otázke doručenia výpovede zmluvy o úvere k rukám žalovaného v 2. rade, čo má za následok, že zo zákona ani nemohlo začať márne plynutie termínu konečnej splatnosti poskytnutého úveru alebo inej pohľadávky banky, čo je konkrétne uvedené v Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve v tom znení, že až po doručení výpovede následne márne začne plynúť lehota. Podľa žalovaného tak bol dátum 7.2.2019 stanovený zo strany žalobcu svojvoľne a nemožno ho preukázateľne stotožniť. Rovnakú vadu žalovaný vidí i v následnom doručení, resp. nedoručení oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 27.3.2019 k rukám žalovaného v 1. rade, kde na predloženej doručenke žalobcom nekorešponduje dátum „1.4.18“ v spojitosti so spomínaným oznámením, nehovoriac o pochybnosti o autenticite podpisu žalovaného v 1. rade na tejto doručenke. Závery súdu neobstoja ani v otázke vysvetlenia „chyby v dátume na doručenke,“ tak „podobnosti podpisu žalovaného na doručenke a iných podaniach žalovaného“, nie sú ničím hmatateľné a verifikovateľným podložené, jedná sa len o vyvrátiteľnú domnienku súdu. Súd nekonkretizoval žiadne iné podania, s ktorými porovnával sporný podpis žalovaného, nehovoriac o hodnotiacom vyjadrení v tom zmysle, že sa má jednať o výslovne „úplne zhodný“ podpis. Tento záver súdu vyznieva nepresvedčivo. Žalovaný od začiatku sporu poukazuje na to, že žalobca mal k dispozícii, ako to vyplýva z prílohy č. 2 k jeho vyjadreniu zo dňa 26.2.2020 žalovaným na základe jeho žiadosti doručenú knihu pohľadávok, v zmysle ktorej mohol reálne pristúpiť za súčinnosti žalovaných subjektov k uplatňovaniu si predmetných pohľadávok voči tretím subjektom, v prípade však ak by mal reálny záujem, čo svedčí o opaku a skôr o tom, že už pri podpise Zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam zo dňa 4.7.2016, žalobca podľa všetkého vedel, že takýto postup nebude nikdy fakticky realizovať, čo možno rovnako hodnotiť ako postup nie v súlade s odbornou starostlivosťou žalobcu ako subjektu spadajúceho pod prísnejšiu kontrolu z titulu poskytovateľa úverov. I s ohľadom na skutočne realizovanú snahu žalovaného v 1. rade pre úspešné doriešenie vzťahu medzi žalobcom a v rozhodnom čase medzi predchodcom žalovaného v 2. rade, sa žalobca rozhodol postupovať tou cestou, že siahne radšej na majetok žalovaného v 1. rade, než by uskutočnil zložitejšie kroky pre vymoženie svojej pohľadávky, či už voči predchodcovi žalovaného v 2. rade, resp. aktuálneho žalovaného v 2. rade. Takéto konanie nesvedčí pre postup žalobcu v súlade s dobrými mravmi, resp. za účelom vyriešiť danú situáciu z pozície silného subjektu na bankovom trhu za účelom eliminovania prípadných skutočných likvidačných strát na strane žalovaného v 1. rade v tomto konaní. Pre nedobromyseľnosť konania žalobcu ešte pred začatím tohto konania svedčí najmä tá skutočnosť, ku ktorej sa usvedčil sám vo svojom podaní zo dňa 22.11.2019, kedy sám priznal, že jednoznačne vedome znemožnil žalovanému v 1. rade, a to bez ohľadu na faktické doručenie alebo nedoručenie oznámenia o vyplnení blankozmenky, zákonnú realizáciu plnenia záväzku zo strany žalovaného v 1. rade, keď ako sám v dotknutom podaní uviedol „žalobca dňa 27.3.2019, t. j. v deň splatnosti zmenky predložil zmenku na platenie u domiciláta na adrese E. XX, T.,“ pričom zároveň uvádza v nasledujúcej vete toho istého podania zo dňa 27.3.2019 žalobca zároveň zaslal obom žalovaným list, v ktorom im oznámil to, že zmenka sa stala dňa 27.3.2019 splatnou a dňa 27.3.2019 bude predložená na platenie.“ Súd sa vyhol akémukoľvek relevantnému záveru k tejto otázke, pričom

už z prvého pohľadu na vec je každému zrejmé zásadné pochybenie žalobcu a nie je možné na neho neprihliadať. Naviac ak samotný súd v rozhodnutí konštatuje nezákonný postup žalobcu s tým, že je pravda, že žalovaný sa o vyplnení zmenky dozvedel až po dni jej splatnosti, resp. po dni jej predloženia na platenie. Nie je zrejmé, čo mal súd na mysli keď tvrdí, že žalovaný v tejto otázke nič nepreukázal a neoznačil, pričom v skutočnosti žalovaný opísal všetky rozhodné a jemu dostupné skutočnosti pre smerodajné posúdenie tejto otázky. Žalovaný nemal a nemá s ohľadom na úmyselné zmarenie riadneho predloženia a platenia zmenky zo strany žalobcu žiadnu možnosť bližšie preukázať tieto skutočnosti. V tejto spojitosti je potom nesprávne žalobcom uplatnený a súdom priznaný i zmenkový úrok z omeškania, v časti dátumu, od ktorého si ho žalobca voči žalovanému uplatňuje, t. j. dátum 2.4.2019 nemá žiaden vecný základ. K posúdeniu tejto skutočnosti zo strany súdu potom nie je potrebným zo strany účastníka konania žiaden procesný ani iný návrh, keďže súd má možnosť v zmysle zákona skúmať túto skutočnosť v zmysle vyšetrovacej zásady (ex offo). Podľa žalovaného nemôže takéto nedobromyseľné konanie požívať ochranu zo strany príslušného súdu, naviac ak čl. I § 46 ZZŠ výslovne uvádza, že doložka bez protestu neoslobodzuje majiteľa zmenky od povinnosti zmenku predložiť včas a dať potrebné správy. V oboznámenom konaní žalobcu možno takýto postup stotožniť ako k predmetnej výpovedi zmluvy, tak k následným oznámeniam a samotnému predloženiu zmenky na platenie. Nedobromyseľné konanie žalobcu spočíva v tom, že pristúpil k vyplneniu zmenky, i keď nemal realizované a preukázané základné zákonné predpoklady, ako je riadne doručenie výpovede zmluvy o úvere vo vzťahu k žalovanému v 1. a 2. rade, pre tento záver svedčí zároveň aj konanie žalobcu dňa 27.3.2019, kedy v deň, kedy dával do pošty oznámenie o vyplnení blankozmenky adresované žalovanému v 1. rade, ktorý do tohto momentu nemal mať ako vedomosť o tom, že došlo k výpovedi zmluvy, resp. k vyplneniu predloženej blankozmenky, tak v ten istý deň žalobca predložil zmenku na platenie u domiciláta, čo bez ďalšieho zakladá vedomé a účelové konanie na strane žalobcu a to i napriek zrejmej abstraktnosti právnej úpravy k otázke zmeniek. Preto je dôvodným považovať podanú žalobu za predčasnú, kedy sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že zmenka bola vyplnená v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve a bola zákonne predložená v mieste platenia, keď žalobca vedome takúto možnosť zmaril. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.2.2020 celú túto zásadnú vecnú argumentáciu žalovaného v 1. rade doslova odbil jednou vetou, že podľa jeho názoru sú tieto námietky irelevantné. Vzhľadom na nie zanedbateľnú uplatňovanú sumu istiny, je dôvodné zo strany súdu pristúpiť k podrobnejšiemu preskúmaniu týchto skutočností.

11. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že zmenka s určitosťou nebola vyplnená v súlade s rámcovou Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve zo dňa 7.12.2012, a to konkrétne pre postup žalobcu v rozpore s čl. 2 ods. 1 písm. a), resp. čl. 3 ods. 1 tejto dohody, z dôvodu ako svojvoľného určenia si žalobcom márneho uplynutia termínu konečnej splatnosti, tak zrejmého porušenia záväzku žalobcu, že bude všetky zúčastnené strany blankozmenky riadne a bezodkladne informovať o skutočnostiach, že použila blankozmenku ako zabezpečenie zaplatenia svojej pohľadávky, pričom na túto dohodu poukazuje žalovaný predovšetkým z toho dôvodu, keďže ako vyplýva z Dodatku č. 2 k úverovej zmluve zo dňa 4.7.2016, konkrétne v bode 2 odlišné ustanovenia zmluvy majú prednosť pred znením obchodných podmienok banky a ÚOP,“ čo má objektívne za následok, že ak žalobca nesplnil podmienky kladené mu za podstatné v Dohode o vyplňovacom zmenkovom práve, tieto majú prednosť pred VOP. Súd sa v bodoch 20-27 svojho rozhodnutia nekriticky stotožňuje s vyjadreniami žalobcu bez toho, aby si v prvom rade z pozície rozhodovacej (dôkaznej) autority náležitým spôsobom ustálil skutkový stav veci a až na základe neho pristúpil k vysloveniu podloženého a právne istého záveru. Naviac nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie, ktoré žalovaný ani reálne nemal možnosť pre potreby konania zabezpečiť, pre osvedčenie si deklarovaného stavu jedným z účastníkov konania. Súd rozporuplne aplikuje povinnosť dôkazného bremena na strane žalobcu s dôkazným bremenom na strane žalovaného a naopak. V prípade rovnocennosti oboch účastníkov konania zo strany súdu by totiž nemohlo ísť o tak markantný rozdiel v posudzovaní váhy dôkazov na strane žalovaného v porovnaní s dôkazmi (ne)produkovanými zo strany žalobcu. Súd prenáša dôkazné bremeno žalobcu (pochybnosti o vyplnení zmenky v súlade so zmluvou a v súlade s dobrými mravmi a príslušnou odbornou starostlivosťou) na žalovaného, keď len opakovane konštatuje, že „žalovaný svoje tvrdenie nepreukázal, neoznačil, nepredložil a nenavrhol vykonať k tomuto tvrdeniu dôkazy.“ Takýto postup súdu je neprijateľný, keď na jednej strane mu postačuje u žalobcu všeobecný poukaz na chýbajúce dôkazy, pričom na strane druhej od žalovaného príkro požaduje predloženie listinných dôkazov za účelom odstránenia ničím nepodloženej účelovej pochybnosti. Jedná sa tak o rozpor s , a a takýto postup súdu by nemal požívať právnu ochranu. Návrhy na dokazovanie zo strany žalovaného boli v celom rozsahu zamietnuté (ako absencia riadnej doručenky výpovede zo zmluvy žalovanému v 2. rade, keď

nečitateľný výpis zo systému žalobcu nie je dôkazom doručenia výpovede, tak absencia predloženia riadnej doručenky zo strany žalobcu vzťahujúcej sa k oznámeniu o vyplnení blankozmenky zo dňa 27.3.2019 adresovanej žalovanému v 1. rade). Súd rovnako neskúmal na základe námietky žalovaného skutočnosť, či bola skutočne predmetná zmenka predložená dňa 27.3.2019 na deklarovanom mieste platenia, čo zakladá zrejmú nepreskúmateľnosť jeho záverov v tejto otázke. Žalovaný sa ku všetkým relevantným skutočnostiam vyjadril na pojednávaní dňa 29.10.2020. V prípade ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom v zmysle , dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Jedná sa o arbitrárny postup v konaní, majúci za následok predčasné rozhodnutie vo veci bez zákonného dokazovania a odôvodnenia. Uplatňovaný nárok žalobcu čo do otázky istiny i príslušenstva za daného skutkového stavu možno hodnotiť ako v zásadnom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný považuje napadnuté rozhodnutie za predčasné a nedôvodné, nezohľadňujúce postavenie žalovaného ako fyzickej osoby v predmetnom právnom vzťahu a neopodstatňujúce uplatňovaný nárok žalobcu v tomto konaní voči osobe žalovaného. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (, a ), s tým, že žalovanému prizná náhradu trov konania tak pred súdom prvej inštancie, ako i v konaní pred odvolacím súdom v plnom rozsahu.

12. Žalobca samostatný odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle a .

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie na základe ním vykonaného dokazovania a realizovaného právneho posúdenia veci, rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobe žalobcu vyhovel dôvodiac, že žalobca predložil v prvopise zmenku avalovanú žalovaným, ktorá obsahuje všetky predpísané náležitosti podľa § 75 ZZŠ pre vlastnú zmenku, s tým, že pôvodne bola zmenka vystavená ako blankozmenka, pričom žalobca vyplnil údaje o zmenkovej sume a dátume splatnosti v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5428474P/D1. Žalovaný pritom nepoprel účinne tvrdenia žalobcu o vyplnení blankozmenky v súlade s Dohodou o vyplňovacom práve, neuplatnil kvalifikovaným spôsobom kauzálne námietky voči uplatnenej zmenke a hoci namietal, že zmenka nebola predložená riadne na platenie, toto svoje tvrdenie nepreukázal.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie zmenkovej sumy, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

16. Podľa čl. I. § 30 ods. 1, 2 ZZŠ zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť zaručiť zmenečným ručením. Túto záruku môže dať tretia osoba alebo aj ten, kto sa už na zmenku podpísal.

17. Podľa čl. I. § 32 ods. 1 ZZŠ zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.

18. Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2 ZZŠ, vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou „bez trov“, „bez protestu“ alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenu napísanou a podpísanou oslobodiť majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo pre neplatenie (ods. 1). Doložka nezbavuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva.

19. Zmenkové ručenie je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ (avalista) vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe (avalátovi). Zmenkový ručiteľ je samostatným dlžníkom zo zmenky a jeho záväzok je z pohľadu zmenkového veriteľa rovnocenný so záväzkom dlžníka. Na rozdiel od ručenia podľa civilného práva, ktoré je kodifikované v a v , záväzok z titulu avala nesmeruje len voči konkrétnemu zmenkovému dlžníkovi (avalátovi). Je to preto, že avalista zaisťuje zaplatenie záväzku zo skriptúry (zmenky) bez ohľadu na to, za koho sa zaručil. Avalista sa síce zaručuje vo vzťahu ku konkrétnej osobe - avalátovi, avšak podľa tohto kritéria sa určuje iba postavenie avalistu, či ide o priameho dlžníka, alebo nepriameho dlžníka v závislosti od postavenia avaláta. Uvedené však nemá vplyv na skutočnosť, že avalista zodpovedá za zaplatenie záväzku zo skriptúry (zmenky). Ručiteľ ručí rovnakým spôsobom ako ten, za koho záväzok prevzal ( ZZŠ).

20. Pre záväzok avalistu nie je teda typická ani zásada akcesority, ani zásada subsidiarity tak, ako je to pri ručiteľských záväzkoch podľa civilného práva. Zásada akcesority pri avale sa uplatňuje len pri vzniku avalu, a to len do tej miery, či záväzok avaláta je platný z hľadiska formy. Materiálne vady záväzku avaláta však nemajú vplyv na vznik záväzku avalistu, t.j. zásada akcesority sa v tejto súvislosti neuplatňuje. Zásada subsidiarity je potlačená úplne, čo sa prejavuje v tom, že majiteľ zmenky môže uplatňovať svoj nárok voči avalistovi bez ohľadu na to, či uplatnil svoj nárok najprv voči avalátovi. Taktiež avalista nemôže odvodzovať svoje námietky voči plateniu zmenky od avaláta (t.j. nemôže uplatňovať námietky, ktoré výlučne patria len avalátovi). Avalista môže uplatňovať len svoje námietky voči plateniu zmenky. Nie je teda vylúčené, že avalát sa ubráni svojimi námietkami plateniu zmenky, ale avalista sa neubráni. Postavenie avalistu môže byť, paradoxne, horšie než postavenie avaláta (k tomu viď aj: Jablonka, B., Zákon zmenkový a šekový. Komentár. Wolters Kluwer: Bratislava, 2017, s. 147, 148; tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.10.2019 sp. zn. ).

21. Záväzok žalovaného ako zmenkového ručiteľa je teda samostatným záväzkom, rovnako ako aj nárok žalobcu ako zmenkového veriteľa voči zmenkovému ručiteľovi je nárokom zo zmenky. Žalobca ako zmenkový veriteľ v predmetnej veci uplatnil svoj nárok proti priamym zmenkovým dlžníkom, ktorí zmenku podpísali, a to proti zmenkovému dlžníkovi - pôvodný žalovaný v 2. rade (vo vzťahu ku ktorému sa stal právoplatným platobný rozkaz Okresného súdu Trnava č. k. -39 zo dňa 28.8.2019, právoplatný dňa 9.10.2019) a ručiteľovi - terajšiemu žalovanému (pôvodne v spore označovanému ako žalovaný v 1. rade).

22. Z charakteru zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky (žalobca) preukáže svoje právo len samotným predložením zmenky. V samotnej listine je totiž inkorporované právo. Majiteľ zmenky teda nemusí ďalej preukazovať, že mu zmenkový dlžník (žalovaný) zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Z ustanovenia čl. I § 17 ZZŠ síce vyplýva možnosť, aby žalovaný vzniesol námietky, dôkazné bremeno však nesie on. Pokiaľ žalovaný nepreukáže dôvodnosť námietok, je povinný zo zmenky plniť. Aj podľa judikatúry dôkazné bremeno preukázania kauzálnych námietok nesie žalovaný (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 2.3.1999, sp. zn. ).

23. Zmenka je právom sama o sebe, právne relevantným legitimačným prostriedkom. Z hľadiska právneho dôvodu vzniku právneho vzťahu z cenného papiera, zmenka stelesňuje abstraktný záväzkový vzťah, tzn. že na vznik záväzkového vzťahu zo zmenky je potrebné splniť len zákonné formálne náležitosti zmenky. Zmenkový záväzok teda vznikne a existuje bez ohľadu na to, aby sa preukazovala kauza vzniku záväzku. Z abstraktnosti zmenky vyplýva zároveň nesporovosť zmenkového záväzku.

Podstata nesporovosti spočíva v tom, že majiteľ zmenky nie je pri uplatnení zmenkovej pohľadávky povinný preukazovať nič iné, len to, že je oprávnený majiteľ zmenky. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2012 sp. zn. ). Zmenkový dlžník sa môže v súdnom konaní brániť námietkami či už absolútnymi alebo relatívnymi voči plateniu zmenky. V predmetnej právnej veci žalovaný síce v konaní uplatnil svoje námietky voči plateniu zmenky, avšak tieto v zmysle správnych skutkových aj právnych záverov súdu prvej inštancie dôvodné neboli.

24. Žalovaný v podanom odvolaní namietal predovšetkým nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie ohľadom márneho uplynutia lehoty konečnej splatnosti poskytnutého úveru a s tým spojeným nesprávnym vyznačeným splatnosti na danej zmenke, ako aj nedoručenie oznámenia o vyplnení blankozmenky žalovanému (pôvodne žalovanému v 1. rade), a teda mal za to že nárok žalobcu bol uplatnený predčasne. Dôvodil, že dátum konečnej splatnosti úveru 7.2.2019 stanovil žalobca svojvoľne, nakoľko nepreukázal doručenie výpovede úverovej zmluvy pôvodnému žalovanému v 2. rade, čím potom nemohlo dôjsť k vyznačeniu splatnosti na zmenke dňom 27.3.2019 a tiež, že zmenka predmetného dňa 27.3.2019 nebola zmenkovému dlžníkovi predložená na platenie.

25. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu však zistil, že tieto námietky žalovaného sú celkom nedôvodné, nakoľko závery súdu prvej inštancie o splatnosti úveru, vyznačenia dátumu splatnosti na zmenke v súlade s dohodou o vyplňovacom práve a predložením zmenky na platenie, sú celkom správne.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že v čl. V. bod 3 Dodatku č. 2 ku Zmluve o kontokorentnom úvere č. 5428474P uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a pôvodným žalovaným v 2. rade (predtým NARIEL s. r. o.) dňa 4.7.2016 sa strany dohodli, že banka a klient sú oprávnení zmluvu písomne vypovedať bez uvedenia dôvodov. Výpovedná lehota je 3- mesačná a začína plynúť v deň odoslania výpovede druhej zo zmluvných strán. Posledný deň výpovednej lehoty je dňom konečnej splatnosti úveru. Tiež podľa bodu 3 2 3 Všeobecných obchodných podmienok žalobcu platí, že písomnosti doručované poštou zasiela banka na adresu klienta uvedenú v zmluve o príslušnom obchode (tu bolo v zmluve uvedené NARIEL s. r. o., Trenčianska 30, 821 09 Bratislava, pozn.), prípadne na inú s klientom dohodnutú adresu; banka zasiela písomnosti ako obyčajnú zásielku, doporučený list, alebo doporučený list s doručenkou. Podľa listiny na č. l. 20 spisu, zaslala banka dlžníkovi zo zmluvy o kontokorentnom úvere č. 5428474P, t. j. pôvodnému žalovanému v 2. rade, výpoveď z predmetnej zmluvy, a to dňa 7.11.2018 s tým, že mu oznamuje deň konečnej splatnosti úveru 7.2.2019. Žalobca v spore tvrdil, že predmetnú výpoveď zaslal pôvodnému žalovanému v 2. rade obyčajnou listovou zásielkou, ktorá sa podľa bodu 3 2 4 Všeobecných obchodných podmienok, považuje za doručenú. Odoslanie predmetnej zásielky obsahujúcej výpoveď zmluvy o kontokorentnom úvere žalobca preukazoval aj výpisom zo svojho interného systému ATHENA (č. l. 115), podľa ktorého dňa 7.11.2018 bola pôvodnému žalovanému v 2. rade, doručovaná výpoveď zmluvy. Doručenie výpovede zmluvy o kontokorentnom úvere pôvodnému žalovanému v 2. rade preukazuje aj listinný dôkaz - Žiadosť o splátkový kalendár (č. l. 64), v ktorom pôvodný žalovaný v 2. rade týmto listom zo dňa 26.11.2018 výslovne uvádza, že mu výpoveď zmluvy o úvere bola doučená a požaduje splátkový kalendár. Hoci nie je známy konkrétny dátum, kedy pôvodný žalovaný v 2. rade výpoveď zmluvy o kontokorentnom úvere prevzal, podstatné je, že v zmysle čl. V. bod 3 Dodatku č. 2 ku Zmluve o kontokorentnom úvere č. 5428474P plynie 3-mesačný výpovedná lehota odo dňa odoslania tejto výpovede bankou, nie odo dňa prevzatia výpovede klientom. Preto nakoľko bolo preukázané jednak odoslanie tejto výpovede bankou dňa 7.11.2018, ako aj prevzatie výpovede pôvodným žalovaným v 2. rade (hoci neznámeho dňa), nastali účinky výpovede zmluvy bankou ku dňu 7.2.2019, kedy nastala konečná splatnosť úveru. V súlade s čl. V. bod 3 Dodatku č. 2 ku Zmluve o kontokorentnom úvere č. 5428474P uplynutím 3- mesačnej lehoty od odoslania výpovede (dňa 7.11.2018), t. j. dňom 7.2.2019 sa stal úver splatným. Žalobca tak uniesol v spore dôkazné bremeno ohľadne konečnej splatnosti predmetného úveru ku dňu 7.2.2019, a teda tento dátum nebol žalobcom určený svojvoľne, ako v odvolaní namietal žalovaný.

27. Zároveň podľa čl. II. bod 1 písm. a) Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 5428474P/ D1 zo dňa 7.12.2012, udelili vystaviteľ zmenky (pôvodný žalovaný v 2. rade) a avalista (žalovaný,

resp. pôvodný žalovaný v 1. rade), banke právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak márne uplynie termín konečnej splatnosti poskytnutého úveru. Podľa čl. II. ods. 2 písm. b) Dohody má banka právo doplniť blankozmenku v údaji splatnosti spravidla 30 deň po splatnosti blankozmenkou zabezpečenej pohľadávky banky. V danom prípade nastala konečná splatnosť úveru zo zmluvy o kontokorentnom úvere dňa 7.2.2019, pričom banka na blankozmenke vyplnila dátum splatnosti 27.3.2019, čo je viac ako 30 deň po splatnosti, avšak tento dátum je v súlade s citovaným ust. čl. II. ods. 2 písm. b), kde sa uvádza že banka doplní zmenku v údaji splatnosti „spravidla“ 30 deň po splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Tu banka doplnila neskorší dátum splatnosti zmenky, čo je na prospech zmenkových dlžníkov. Žalovaný vzniesol námietku nesprávneho vyplnenia dátumu splatnosti na zmenke. Neskorší dátum splatnosti v danom prípade nemá negatívny efekt na práva zmenkového dlžníka, predstavuje posun splatnosti v jeho prospech a kratšiu dobu úročenia podľa čl. 48 ods. 1 bod 2 ZZŠ, čím je zmenkový dlžník povinný plniť nižšiu dlžnú sumu. Preto takýto dátum splatnosti, navyše vyplnený v súlade s dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve, treba akceptovať.

28. Pokiaľ ide o námietku nedoručenia oznámenia o vyplnení blankozmenky zo dňa 27.3.2019 žalovanému v 1. rade, keď tento poukazoval na to, že na doručenke je uvedený dátum prevzatia písomnosti „1.4.18“ tu odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne vyhodnotenie skutkového stavu súdom prvej inštancie, keď uvedenie roku 2018 v dátume prevzatia písomnosti na doručenke treba považovať za chybu v písaní adresáta, nakoľko z pečiatky dodacej pošty vyplýva jednoznačne, že písomnosť bola žalovanému doručovaná v roku 2019. Rovnako ak žalovaný namietal, že podpis na doručenke nie je jeho, toto svoje skutkové tvrdenie nijako nepreukázal, pretože ak žalovaný rozporoval doručenie mu písomnosti, oproti predloženej doručenke, jeho zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že podpis na doručenke mu nepatrí, a to napríklad návrhom na znalecké dokazovanie o pravosti jeho podpisu, ktoré dokazovanie však žalovaný nenavrhol, nepodpísanie doručenky na č. l. 24 spisu preukazujúcej doručenie mu oznámenia o vyplnení blankozmenky teda nepreukázal, v súlade s ust. , bolo teda jeho popretie podpísania predmetnej doručenky neúčinné.

29. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v rámci poučenia podľa , súčasne uviedol, že považuje za sporné doručenie oznámenia o vyplnení blankozmenky žalovanému v 1. rade a zároveň uvedené určil aj za nespornú skutočnosť, čo žalovaný považuje za zmätočné, vnášajúce pochybnosť o jednoznačnosti tohto záveru súdu.

30. Podľa , je úlohou súdu prvej inštancie na prvom pojednávaní po prednesoch strán určiť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje súd za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení a vymedzenie predmetu dokazovania má zásadný právny význam pre ďalší procesný postup sporových strán v kontradiktórnom sporovom konaní. Vyžaduje si teda efektívnu a dôslednú prípravu súdu na dané pojednávanie. Cieľom takejto úpravy je, aby postup súdu bol pre strany a ich zástupcov na základe uvedených úkonov predvídateľný a transparentný. Súčasne je však kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Pre súd však majú tieto závery iba predbežný charakter, preto nie je vylúčené, že sa súd počas nasledujúceho konania v závislosti od vývoja dokazovania môže od pôvodných predbežných záverov vo vzťahu ku skutkovej stránke veci a dokazovaniu odkloniť. V tom prípade sa s takýmto odklonom a jeho následkami musí vysporiadať v odôvodnení svojho rozhodnutia. Predbežnosť právneho posúdenia veci spočíva v tom, že sudca v aktuálnom štádiu procesu, objektívne nemohol vychádzať z výsledkov riadneho dokazovania. Má predovšetkým vytvoriť priestor pre prehodnotenie vlastnej procesnej pozície sporových strán. Ani v prípade predbežného právneho posúdenia veci, nie je súd takto formulovaným záverom striktne viazaný. Opak by nevyhnutne viedol k deformovaniu rozhodovacieho procesu.

31. Pokiaľ teda skutočne súd prvej inštancie uviedol zároveň za sporné i nesporné - doručenie oznámenia o vyplnení blankozmenky žalovanému v 1. rade, nezostáva konštatovať, že išlo zrejme o okamžité pochybenie, ktoré však súd nezaväzuje, nakoľko malo iba predbežný charakter. Podstatné je, že stranám bolo zrejmé, že vyhodnotenie skutočnosti, či ne/došlo k doručenia oznámenia o vyplnení blankozmenky žalovanému v 1. rade považuje súd prvej inštancie za skutočnosť podstatnú pre svoje rozhodnutie a bude ju posudzovať. Žalovanému nič nebránilo, aby súd na pojednávaní na túto nezrovnalosť upozornil a požiadal o odstránenie tohto rozporu. Rozhodujúce je, že súd prvej

inštancie sa s otázkou doručenia oznámenia o vyplnení blankozmenky žalovanému v 1. rade vo svojom rozhodnutí náležite a vecne správne vysporiadal. Žalovaný mal tiež možnosť nesprávnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie ohľadom tejto skutočnosti namietať v podanom odvolaní, odvolací súd tieto skutočnosti preskúmal, pričom v súlade s už vyššie uvedeným dospel k rovnakým záverom ako súd prvej inštancie. Namietaným postupom súdu prvej inštancie pri aplikácii ust. , teda uvedením skutočnosti doručenia oznámenia o vyplnení blankozmenky žalovanému v 1. rade zároveň ako spornej i nespornej skutočnosti, teda nedošlo k takému pochybeniu súdu prvej inštancie, ktoré by bolo možné považovať za porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces.

32. Ďalšia odvolacia námietka smerovala k tomu, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou predloženia zmenky na platenie dňa 27.3.2019, keď poukazoval na to, že zároveň rovnakého dňa 27.3.2019 žalobca zaslal obom žalovaným list, v ktorom im oznámil, že zmenka sa stala dňa 27.3.2019 splatnou a dňa 27.3.2019 bude predložená na platenie. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by mal znášať dôkazné bremeno, ohľadom nepredloženia zmenky na platenie, nakoľko on opísal všetky rozhodné a jemu dostupné skutočnosti pre posúdenie tejto otázky zo strany súdu. Dôvodil, že doložka bez protestu neoslobodzuje majiteľa zmenky od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné správy. Poukazoval predovšetkým na to, že žalobca tvrdil, že v deň 27.3.2019, kedy dával do pošty oznámenie o vyplnení blankozmenky, predložil zmenku na platenie u domiciláta.

33. Podstatou vlastnej zmenky je uznanie dlhu vystaviteľa voči remitentovi. Jej vecným dôvodom je záväzok z kauzálneho vzťahu, ktorý sa vydaním vlastnej zmenky zabezpečuje všetkými výhodami, ktoré zmenková obligácia obsahuje. Riadny majiteľ zmenky má právo, aby mu bola v dobe splatnosti, v mieste určenom zmenkou vyplatená zmenková suma. Toto jeho právo sa uspokojí tým, že obdrží finančný obnos od príslušného dlžníka. Vyplatením zmenky dochádza k zániku záväzku splnením. Platením podľa zmenky sa teda spravidla zmenkový vzťah završuje. Majiteľ má v prvom rade nárok na platenie podľa zmenky voči priamym dlžníkom, pretože tí prevzali priamy záväzok zmenku pri splatnosti preplatiť. Výstavca vlastnej zmenky prevzal svoj záväzok už emisiou zmenky oprávnenej osobe. Rovnaké postavenie má tiež avalista. Pretože práva majiteľa zmenky voči priamym dlžníkom sú priame, t. j. nie sú podmienené žiadnymi ďalšími skutočnosťami, ani úkonmi, neznamená nedostatok prezentácie zmenky na zaplatenie žiadnu ujmu majiteľa na právach, voči týmto dlžníkom. Jediným obmedzeným je premlčania doba. Až do tejto doby pretrváva povinnosť priameho dlžníka zaplatiť a až do tejto doby môže majiteľ splatnej zmenky kedykoľvek požadovať zaplatenie. Vystaviteľ vlastnej zmenky, ani avalista, nemôže obmedzovať ani svoj záväzok za prijatie, ani svoj záväzok na zaplatenie vlastnej zmenky. Na zabezpečenie záväzku vystaviteľa (ako aj jeho ručiteľa) sa nevyžaduje vykonane protestu. Je preto možné právo na zaplatenie zmenky úspešne uplatniť na súde aj vtedy, ak nebola zmenka predložená na zaplatenie a ide o priameho dlžníka. Takáto námietka by nemohla byť úspešná. Nutnosť prezentácie zmenky sa vzťahuje k tomu, aby majiteľ zmenky získal čo najskôr od dlžníka zmenkové plnenie a ďalej pôsobí ako nutná podmienka zachovania zmenkových práv proti nepriamym dlžníkom. Ak teda nie sú na zmenke nepriami dlžníci, nie je prezentácia nutná.

34. Nutnosť prezentácie sa pri priamych dlžníkoch vzťahuje iba na to, aby majiteľ zmenky získal v čo najkratšom čase od dlžníka svoje plnenie. V záujme predchádzania sporom spojeným s určením okamihu prezentácie zmenky sa ustanovila v § 46 ods. 2 ZZŠ vyvrátiteľná domnienka prezentácie, ktorá spočíva v tom, že ten, kto namieta nedodržanie lehoty na prezentáciu zmenky na platenie, musí túto námietku dokázať, pretože inak platí, že lehota na predloženie bola dodržaná. Ak však aj zmenka nie je riadne a včas prezentovaná - predložená priamemu zmenkovému dlžníkovi na platenie, opomenutie prezentácie nemá vplyv na práva vo vzťahu k nemu. Dochádza iba k zániku (preklúzii) práv majiteľa zmenky voči nepriamym dlžníkom (ktorí v predmetnej právnej veci nie sú). Tu si však treba uvedomiť, že bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno o tom, že zmenka nebola prezentovaná, je v zmysle čl. I § 46 ods. 2 ZZŠ na žalovanom, čo je veľmi náročné dokázať. Ako už bolo uvedené, však z praktického hľadiska opomenutie prezentácie je síce porušením zákona (§ 38 ZZŠ), ale nemá vplyv na existenciu práv voči priamym dlžníkom, čo je aj žalovaný. Námietka opomenutia prezentácie je preto voči priamym dlžníkom v zásade irelevantná. Táto námietka môže byť dôvodná, ak ňou žalovaný namieta platenie zmenkového úroku alebo trov konania, pretože ak by mu bola zmenka včas a riadne prezentovaná, zaplatil by ju, a preto by nebol dôvod platiť zmenkový úrok ani trovy konania, keďže k podaniu zmenkovej žaloby nemuselo dôjsť.

35. Na žalovanom je však dôkazné bremeno opomenutia prezentácie zmenky v zmysle čl. I § 46 ods. 2 ZZŠ. Žalovaný v spore dôvodil len toľko, že žalobca mal v deň splatnosti zmenky 27.3.2019, zároveň predložiť zmenku na platenie, pričom v ten deň rovnako odoslal písomné oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzvu na zaplatenie žalovaným v 1. a 2. rade. Podľa odvolacieho súdu však nie je vylúčené, aby v rovnaký deň majiteľ predložil zmenku na platenie a v prípade jej nezaplatenia zaslal zmenkovým dlžníkom oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzvu na zaplatenie.

36. Každý majiteľ zmenky disponuje právom, ktoré ho oprávňuje na to, aby mu bola v čase splatnosti zmenky vyplatená zmenková suma. Vyplatením zmenkovej sumy zaniká zmenková obligácia splnením. Podstata zmenkových právnych vzťahov teda spočíva v práve a povinnosti platiť. Čas povinnosti platiť vzniká dlžníkovi v okamihu predloženia splatnej zmenky na platenie. Vyznačeniu dátumu splatnosti na zmenke ku dňu 27.3.2019, sa odvolací súd už venoval vyššie. Zmenka musí ďalej obsahovať určenie miesta splatnosti, teda určenie miesta, kde má dôjsť k splneniu povinnosti zaplatiť zo zmenky. Údaj o mieste splatnosti má praktický význam, pretože v tomto mieste je potrebné predložiť zmenku na zaplatenie. V tomto mieste sa bude majiteľ zmenky legitimovať zmenkou voči povinnej osobe a požadovať voči nej zaplatenie zmenkovej sumy. Zmenka sa teda predkladá v platobnom mieste. Ak je platobné miesto určené presne najmä prostredníctvom obce, ulice a súpisného či orientačného čísla stavby, predloží sa zmenka na platenie v tomto mieste. V danom prípade miestom splatnosti na zmenke bolo uvedené: Československá obchodná banka, a.s., Bratislava, Michalská 18, PSČ 815 63. Žalobca potvrdil, že dňa 27.3.2019 v danom mieste predložil zmenku na platenie. Žalovanému sa však v súlade s ust. § 46 ods. 2 ZZŠ nepodarilo tvrdiť ani preukázať také skutočnosti, ktoré by preukazovali, že uvedeného dňa k predloženiu zmenky na platenie na danej adrese v skutočnosti nedošlo. Žalovaného tejto dôkaznej povinnosti nezbavuje ani jeho tvrdenie, že on už opísal všetky rozhodné a jemu dostupné skutočnosti. Uloženie dôkazného bremena ust. § 46 ods. 2 ZZŠ tomu, kto namieta nesplnenie predloženia zmenky na platenie, je prejavom prísnosti a zároveň abstraktnosti a formálnosti zmenkovo-právnych vzťahov.

37. Prezentácia zmenky na platenie sa vykonáva v prezentačných dňoch. Prezentačné dni pri fixnej zmenke (čo je daný prípad), sú upravené v ust. § 38 ZZŠ tak, že prvým v poradí je tzv. platobný deň, druhým a tretím v poradí sú bezprostredne dva nasledujúce pracovné dni po platobnom dni. Platobný deň a deň splatnosti nemusia byť identické dni. Deň splatnosti je deň, keď sa zmenka stane splatná (čl. I § 33 ZZŠ). Deň splatnosti môže pripadnúť na ktorýkoľvek kalendárny deň. Platobný deň je deň, keď je možné predložiť zmenku na platenie, pričom v zmysle čl. I § 72 ods. 1 ZZŠ zmenku je možné predložiť na platenie len v pracovný deň. Pokiaľ teda deň splatnosti pripadne na iný ako pracovný deň, zmenku je možné predložiť na platenie až najbližšie nasledujúci pracovný deň.

38. Je teda prípustné, aby v deň splatnosti zmenky 27.3.2019 (streda), bola táto zároveň predložená na platenie a zároveň v rovnaký deň banka zmenkovým dlžníkom odoslala tiež oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzvu na zaplatenie. Takýto postup predstavuje efektívne konanie zo strany banky. V prípade, ak by zmenka po predložení na platenie bola dňa 27.3.2019 zaplatená, výzva na zaplatenie zasielaná dňa 27.3.2019 by bola bezpredmetná. Ak zmenka dňa 27.3.2019 po predložení na platenie zaplatená nebola, žalovaným bolo oznámené vyplnenie blankozmenky a boli vyzvaní na jej zaplatenie.

39. Navyše, ako bolo uvedené vyššie, opomenutie prezentácie zmenky nemá vplyv na práva vo vzťahu k priamym zmenkovým dlžníkom. V predmetnej právnej veci, bol navyše žalobcovi priznaný voči žalovanému v 1. rade zmenkový úrok z omeškania až odo dňa 2.4.2019, t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení mu oznámenia o vyplnení blankozmenky a výzvy na plnenie dňa 1.4.2019. Pokiaľ žalovaný dôvodil, že žalobca svojim konaním zmaril možnosť žalovaného v 1. rade zmenku zaplatiť, tak odvolací súd poukazuje na to, že od doručenia mu oznámenia o vyplnení blankozmenky a výzvy na zaplatenie dňa 1.4.2019, mal žalovaný až do podania žaloby na súde dňa 6.8.2019 dostatok času, aby odvrátil podanie žaloby na súd a zmenku riadne zaplatil. Žaloba tak predčasne podaná nebola.

40. Žalovaný tiež v odvolaní dôvodil, že správanie sa žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou prislúchajúcou mu z jeho postavenia podnikateľského subjektu poskytujúceho úverové produkty. Napriek tomu, že strany uzavreli Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 4.7.2016 a žalobca mal k dispozícii knihu pohľadávok žalovaného a mohol reálne pristúpiť k uplatňovaniu si predmetných pohľadávok voči tretím subjektom, takýto postup nezrealizoval a radšej sa rozhodol siahnuť na majetok žalovaného, než by uskutočnil zložitejšie kroky pre vymoženie svojej

pohľadávky či už voči predchodcovi žalovaného v 2. rade, alebo aktuálnemu žalovanému v 2. rade. Tiež žalobca znemožnil žalovanému v 1. rade zákonnú realizáciu plnenia jeho záväzku, a to postupom pri ne/predložení zmenky na platenie.

41. K okolnosti predloženia zmenky na platenie sa odvolací súd vyjadril už vyššie. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú skutočnosť, že žalobca uprednostnil pri vymáhaní svojej pohľadávky zo zmluvy o kontokorentnom úvere zmenku a nepristúpil k využitiu svojho záložného práva na pohľadávkach žalovaného, k uvedenému tvrdeniu nezostáva odvolaciemu súdu iné, ako konštatovať, že žalobca nepreukázal existenciu dohody medzi žalobcom a žalovaným o povinnosti žalobcu prednostne pred uplatnením zmenky, uplatniť záložné právo na pohľadávky. Už zo samotnej podstaty zmenky ako listiny vyplýva aj nutnosť dodržať vo všetkých úkonoch, ktoré majú byť zmenkovo významné, písomnú formu. Nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom povinnosť prednostného využitia záložného práva pred zmenkou nepreukázal, nebolo možné na takúto jeho námietku prihliadať. Nemožno hovoriť o konaní v rozpore s dobrými mravmi, naopak žalobca postupoval v zmysle právnych predpisov a logiky, a zároveň v súlade s pravidlami riadneho obchodu a dobrých mravov, keď si uplatnil svoju pohľadávku zo zmluvy o kontokorentnom úvere nielen od dlžníka zo zmluvy - vystaviteľa zmenky - pôvodného žalovaného v 2. rade, ale aj voči avalistovi, ktorý sa zaručil na zmenke a tým sa stal jeho priamym dlžníkom. Voči pôvodnému žalovanému v 2. rade je pritom platobný rozkaz právoplatný.

42. Solidárnosť zmenkových záväzkov sa prejavuje v tom, že majiteľ zmenky ako zmenkový veriteľ môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek zmenkového dlžníka alebo od niekoľkých dlžníkov alebo od všetkých. Poradím jednotlivých dlžníkov je zmenkový veriteľ viazaný len potiaľ, pokiaľ je nútený zmenku predložiť, resp. protestovať voči osobe, ktorá má zo zákona prednosť pred osobami vzdialenejšími. Pokiaľ sa teda zmenkový veriteľ rozhodol po splatnosti zmenky uplatniť svoje právo, nemožno na takýto výkon práva hľadieť ako na rozporný s dobrými mravmi. Navyše ide o uplatnenie pohľadávky v obchodnom styku voči avalistovi, ktorý danú zmenku podpisoval v pozícii konateľa aj za vystaviteľa zmenky, podpisoval za dlžníka aj zmluvu o kontokorentnom úvere, čiže si musel byť vedomý vážnosti a možných následkov svojich právnych úkonov.

43. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie nevykonal žalovaným navrhované dokazovanie, že iba nekriticky prevzal tvrdenia žalobcu, že nesprávne aplikoval povinnosť dôkazného bremena na strane žalovaného a v rozpore so zásadami civilného procesu prenášal dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu na žalovaného, odvolací súd v súlade s už vyššie uvedeným opakovane uvádza, že z abstraktnosti zmenky vyplýva zároveň nesporovosť zmenkového záväzku. Podstata nesporovosti spočíva v tom, že majiteľ zmenky nie je pri uplatnení zmenkovej pohľadávky povinný preukazovať nič iné, len to, že je oprávnený majiteľ zmenky. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie. V samotnej listine je totiž inkorporované právo. Majiteľ zmenky teda nemusí ďalej preukazovať, že mu zmenkový dlžník (žalovaný) zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Z ustanovenia čl. I § 17 ZZŠ síce vyplýva možnosť, aby žalovaný vzniesol námietky, dôkazné bremeno o nich však potom nesie on. Pokiaľ žalovaný nepreukáže dôvodnosť námietok, je povinný zo zmenky plniť. Žalovaný sa v spore bránil tým, že výpoveď zmluvy o úvere nebola riadne doručená pôvodnému žalovanému v 2. rade, čo bolo v konaní vyvrátené. Ďalej sa bránil nedostatkom prezentácie zmenky a nedoručením oznámenia o vyplnení blankozmenky žalovanému v 1. rade, ako aj tým, že žalobca bol povinný najskôr využiť svoje záložné právo. Ku všetkým týmto námietkam sa žalobca vyjadril, predložil prípadné dôkazné prostriedky (listiny), pričom naopak žalovanému sa nepodarilo uniesť jeho dôkazné bremeno. Otázku dôkazného bremena v spore posúdil súd prvej inštancie správne. Pri jednotlivých námietkach žalovaného sa s otázkou znášania dôkazného bremena vysporiadal aj odvolací súd. Pocit žalovaného, že súd nedôvodne prenášal dôkazné bremeno len na neho, je subjektívny, avšak uvedené súvisí s prísnosťou a formálnosťou zmenkovo-právnych vzťahov. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhované dokazovanie - predložením riadnej doručenky výpovede zmluvy o úvere žalovanému v 2. rade, tak k tomu sa predsa súd prvej inštancie vyjadril, že žalobca predmetnú výpoveď doručoval obyčajnou zásielkou, čiže doručenka neexistuje, pričom doručenie výpovede žalovanému v 2. rade bolo preukázané jednak jeho vlastným listom zo dňa 26.11.2018 - žiadosť o splátkový kalendár ako aj výpisom zo systému žalobcu ATHENA. Pokiaľ ide o nedoručenie oznámenia o vyplnení blankozmenky žalovanému v 1. rade, tak rovnako súd prvej inštancie ako aj odvolací súd z doručenky na č. l. 24 spisu

ustálili jej doručenie žalovanému v 1. rade dňa 1.4.2019. K okolnosti predloženia zmenky na platenie dňa 27.3.2019 sa vyjadril súd prvej inštancie v ods. 26 svojho odôvodnenia a odvolací súd v odsekoch vyššie.

44. Námietka v odvolaní, že súd prvej inštancie nepristúpil k žiadnemu dokazovaniu v rámci svojej vyšetrovacej právomoci, alebo, že mal skúmať ex offo v rámci vyšetrovacej zásady otázku nároku na zmenkové úroky z omeškania, nemôže obstáť v kontexte aplikácie na danú vec, keď v zmysle ust. , súd vykonáva dôkazy len na návrh. zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a vykonávaní dôkazov. Bez návrhu môže vykonať len dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, pokiaľ tieto nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou. V rámci sporového konania (ak v ňom nevystupuje tzv. slabšia strana sporu), teda leží bremeno tvrdenia aj dôkazu na sporových stranách a súd sám zásadne dôkazy bez návrhu nevykonáva, vyšetrovací princíp (uplatňovaný v civilnom mimosporovom konaní) sa tak neuplatní.

45. Abstraktnosť a nespornosť zmenkových záväzkov sa prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí príslušné námietky nielen vzniesť, ale taktiež ich oprávnenosť aj preukázať. Žalobca, ktorý predložil zmenku o pravosti ktorej nie sú pochybnosti, preukázal svoj nárok dostatočne. To mu však nebráni, aby voči námietkam a dôkazom žalovaného nevznášal protitvrdenia a navrhoval vlastné dôkazy na vyvrátenie námietok žalovaného. Žalobca v danom prípade na námietky žalovaného náležite reagoval. Žalovaný však svoje dôkazné bremeno neuniesol. Súd nemal povinnosť bez návrhu vykonať žiadne ním nenavrhnuté dôkazy a odvolací súd ani nezistil, že by bolo v spore potrebné vykonať dôkazy z verejných registrov prípustné v zmysle .

46. Odvolací súd tiež nepovažuje za dôvodnú námietku žalovaného, podľa ktorej napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie. Odvolací súd považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a náležite odôvodnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúce, dostatočne zrozumiteľne odôvodnené a logicky konzistentné, dáva odpoveď na všetky podstatné argumenty sporových strán, náležite hodnotí výsledky vykonaného dokazovania vo vzájomných súvislostiach a odôvodňuje náležite aj zvolené právne posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutie spĺňa základné obsahové náležitosti a kvalitatívne požiadavky na odôvodnenie rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v predmetnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení a splnil riadne, výsledky vykonaného dokazovania náležite vyhodnotil a svoje právne závery dostatočne odôvodnil. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že rozhodnutie súdu nerešpektovalo rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, pričom súd prvej inštancie neodôvodnil tento odklon, tak k tomu odvolací súd uvádza, že jednak žalovaný na žiadne konkrétne rozhodnutie súdu vyššej inštancie nepoukázal, neuviedol o aký odklon by sa malo jednať a jednak odvolací súd sám žiadny takýto odklon nezistil, naopak konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v súlade s ustálenou judikatúrou.

47. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovaného z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

48. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní uplatnených odvolacích dôvodov, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím a ako vecne správny potvrdil.

49. Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

50. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

52. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).