Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/314/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľky: H. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, D. proti jej manželovi: C. K., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. - N., o návrhu na rozvod manželstva a úprave výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom: A. K., nar. XX.XX.XXXX a mal. dieťa menom neurčené a priezvisko K., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo navrhovateľky H. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX a jej manžela C. K., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v D. - N., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D.

- N., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX , pod por. č. XXX rozvádza.

II. Súd zveruje mal. A. K., nar. XX.XX.XXXX a mal. dieťa meno neurčené a priezvisko K., nar.XX.XX.XXXX na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je povinný platiť výživné na mal. A. K., nar. XX.XX.XXXX v sume 100 eur mesačne splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Otec je povinný platiť výživné na mal. dieťa meno neurčené a priezvisko K., nar.XX.XX.XXXX v sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa v znení neskorších predpisov mesačne splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

VI. Súd zastavuje konanie v časti návrhu matky na zákaz styku a v časti výšky výživného na mal. dieťa menom neurčené a priezviskom K., nar. XX.XX.XXXX prevyšujúcej sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa v znení neskorších predpisov.

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k mal. deťom s tým, aby boli deti zverené do jej osobnej starostlivosti, len ona bola oprávnená deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi určiť výživné na mal. A. v sume 150 eur mesačne a na ml. dieťa menom neurčené v sume XX eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci. dieťa. Žiadala zakázať styk otca s maloletými deťmi.

2. Navrhovateľka zobrala návrh späť v časti návrhu na zákaz styku a u mal. syna menom neurčené v časti výšky výživného presahujúcej minimálne zákonné výživné.

3. Manžel navrhovateľky si predvolanie na pojednávanie vrátane výzvy na vyjadrenie a poučenie o procesných právach prevzal fikciou dňa 09.06.2022, ale na pojednávanie s nedostavil, neospravedlnil, k návrhu nevyjadril, ani nežiadal odročiť termín pojednávania. Súd doručoval manželovi navrhovateľky listiny aj cestou Mestskej časti Bratislava - Petržalka vyvesením na ich úradnej tabuly, zásielka tam bola zverejnená 04.05.2022 a zvesená 18.05.2022. Súd mal splnené podmienky na konanie v zmysle .

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sobášnym listom, rodnými listami detí, správou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, potvrdením o príjme navrhovateľky, správou Ministerstva vnútra SR, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. U oboch účastníkov ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú dve doposiaľ maloleté deti. Účastníci konania sú slovenskej štátnej príslušnosti. Posledné spoločné bydlisko mali na adrese: I. XX, D.. Ani jeden z manželov nemá inú vyživovaciu povinnosť.

6. Navrhovateľka uviedla, že jej druhé maloleté dieťa menom neurčené, priezviskom K., nar. XX.XX.XXXX nie je biologickým dieťaťom jej manžela, lebo s manželom nežije už XX rokov a otcom je jej terajší partner.

7. Podľa navrhovateľky ich manželstvo nebolo harmonické, žili spolu v jednej domácnosti len dva roky. Od toho času spolu nehospodária a ani intímne nežijú. Od tohto času nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o mal. A. zabezpečuje navrhovateľka sama. Za hlavný dôvod rozpadu ich manželstva považuje neveru manžela. S manželom nekomunikuje, XX rokov spolu nežijú, ale raz jej z väzenia v W. napísal, aby požiadala o rozvod, lebo sa chce znova oženiť. Taktiež o syna A sa nezaujíma, výživné na neho neplatí, raz synovi zavolal.

8. Navrhovateľka býva v spoločnej domácností s partnerom N. T. a z ich vzťahu pochádza aj jej druhé maloleté dieťa. Jej partner je zamestnaný, má pravidelný mesačný príjem. Navrhovateľka je vyučená J.aposledy pracovala ako upratovačka v nemocnici na O. zarábala mesačne cca XXXX eur mesačne, ale pracovala XX-tky. W. tam XX rokov a od toho zamestnávateľa išla na materskú. V súčasnosti je na materskej dovolenke, poberá materskú XXX E. mesačne a rodinné prídavky na dve deti v sume XX,XX eur mesačne ( XX,XX eur x 2 ).

Mesačné výdavky na domácnosť má v sume XXX eur.

9. Navrhovateľka k manželovi uviedla, že len základné vzdelanie. Nevedela uviesť žiadneho zamestnávateľa, kde by jej manžel vôbec niekedy pracoval. Podľa jej vyjadrenia on celý život nerobil, fetoval a kradol. Viacej manželovi uviesť nevedela.

10. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že rodičia manžela navrhovateľky sú už zomrelí, preto súd nemal možnosť dopytovať ich za účelom zistenia bližších informácií o manželovi navrhovateľky.

11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava z 27.4.2022 mal súd preukázané, že manžel navrhovateľky bol evidovaná ako uchádzač o zamestnanie od XX.X.XXXX do X.X.XXXX, kedy bol vyradený pre nespoluprácu s Úradom práce. V predmetnom období nepoberal dávku v hmotnej núdzi.

12. Mal. A. je v X.. ročníku základnej školy. Otec neplatí výživné na maloletého už 15 rokov, celú výživu zabezpečuje navrhovateľka sama so svojim terajším partnerom. Maloletý nastupuje v septembri XXXX na strednú odbornú školu, s čím sa aj zvýšia výdavky na neho. Aktuálne matka deklarovala mesačné výdavky na A v sume XXX eur mesačne ( oblečenie 120 eur, doprava 60 eur, krúžky 30 eur, paušál na telefón 50 eur, vreckové,..). Maloletý nemá zdravotné problémy.

13. Mal. dieťa menom neurčené a priezviskom K., nar. XX.XX.XXXX nie je dieťaťom jej manžela. Na toto dieťa má mesačné výdavky v sume XXX eur mesačne.

14. Kolízna opatrovníčka pre prípad rozvodu súhlasila s návrhom navrhovateľky a aj s jej čiastočným späťvzatím.

15. Podľa (ďalej len „“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. 16. Podľa , súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. 17. Podľa , súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. 18. Nakoľko matka zobral návrh späť v časti ako je uvedené v bode 2 odôvodnenia tohto rozsudku, preto súd zastavil konanie v časti návrhu matky na zákaz styku a v časti výšky výživného na mal. dieťa menom neurčené a priezviskom K., nar. XX.XX.XXXX prevyšujúcej sumu XX% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa v znení neskorších predpisov. 19. Podľa Čl.4, veta prvá a druhá zákona č. 161/02015 Z.z. (, ďalej len „C.m.p.“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej.

20. Podľa súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

21. Podľa , veta druhá pri rozhodovaní o rozvode súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

22. Podľa v znení neskorších predpisov, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

25. Podľa , rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

26. Podľa , ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

28. Podľa o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 107,03 eura mesačne, ak ide: 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

31. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené. Počas manželstva vznikali nezhody, manželia nežijú v spoločnej domácnosti už cca 15 rokov, nie sú spolu v kontakte. Manžel neprejavoval o ňu riadny záujem a ani len o mal. A., neposiela mu výživné. Manželia spolu nehospodária, celé finančné zabezpečenie rodiny je len na matke vrátane výchovy dvoch detí, finančne jej pomáha jej terajší partner V súčasnosti navrhovateľka k manželovi už nič necíti. Súd ako ďalší dôvod vyhodnotil to, že v súčasnosti už ani nie sú schopní manželia medzi sebou riadne komunikovať ohľadom manželstva, navrhovateľka ani len nemá vedomosť o terajšom pobyte manžela. Ich manželstvo je tak vážne rozvrátené, že ho nemožno obnoviť. Ani jeden z manželov sa nepokúsil o obnovenie manželského spolužitia, zachovanie manželstva. Účastníci sa postupne jeden druhému navzájom citovo odcudzili. Vzhľadom na charakter a dĺžku trvania nedorozumení, správanie účastníkov a postoj účastníkov k manželstvu má súd za to, že neexistuje predpoklad pre obnovenie spolužitia tak, aby si manželstvo mohlo plniť svoj spoločenský účel. Súd má za to, že rozvod manželstva nebude na ujmu maloletých detí, jednak mal. A. nie je dlhodobo v kontakte s otcom a druhé maloleté dieťa nie je ani biologickým dieťaťom manžela navrhovateľky. Preto rozvod manželstva pre deti nebude žiadnou zásadnou zmenou a zásahom do ich života.

32. Pri rozhodovaní o tom, ktorému z rodičov zverí súd deti do osobnej starostlivosti na čas po rozvode súd vychádzal z základnej premisy, že každý z rodičov je oprávnený rovnakou mierou sa podieľať na výchove a výžive detí. Avšak nakoľko preukázateľne viacero rokov zabezpečuje celú osobnú starostlivosť o mal. A., výživu a výchovu matka, je spravodlivé obe deti zveriť jej do starostlivosti aj na čas po rozvode. Zároveň súd len matke dal oprávnenie deti zastupovať a spravovať ich majetok, lebo otec sa aktuálne zdržiava na neznámom mieste a je hospodárnym a praktickým, aby matka deti v styku s úradmi zastupovala.

33. Pri určení výživného vzal súd do úvahy preukázateľné zárobkové možnosti, schopnosti a zdravotný stav oboch rodičov, vek a odôvodnené potreby detí, matkou navrhnutú výšku výživného na deti a tak tiež skutočnosť, že deti sa majú podieľať na životnej rovni svojich rodičov. Prihliadal i na fakt, že manžel navrhovateľky nie je biologickým otcom druhého maloletého dieťaťa navrhovateľky a navrhovateľky žije v domácnosti s biologickým otcom dieťaťa. Súd skúmal potreby detí, ktoré sú zdravé, mal. A. je v X.. W. základnej školy, je prijatý od X/XXXX na strednú odbornú školu. K. poberá mesačne rodinné prídavky na dve deti ( aktuálne cca 2 x 25,88 eur) a poberá materskú. Na druhej strane sa súd podrobne zaoberal i potencionálnym príjmom otca detí, ktorý majúc základné vzdelanie. Lustráciou v Sociálnej poisťovne

súd zistil, že otca dlhodobo žiadny zamestnávateľ neevidoval v pracovnom pomere a ani len na dohodu. Na začiatku súd uvádza, že deti majú znášať životnú úroveň svojich rodičov, pritom do životnej úrovne treba zahrnúť nie len preukázaný príjem, ale i majetky, dovolenky, vozidlá, reálnu starostlivosť o deti, atď. Súd nezistil žiadne majetky manžela. Na základe týchto skutočností súd vychádzal z minimálnej mzdy manžela navrhovateľky, ktorý je na rok 2022 v sume XXX eur. Súd ďalej skúmal reálne potreby a objektívne výdavky detí, potrebu podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov , na fakt, že deti sú odkázané výživou i na otca. Zhľadom na vyššie uvedené súd určil výživné na mal. A. v sume XXX eur mesačne a na druhé maloleté dieťa v sume minimálneho zákonného výživného, ktoré určil len percentuálnym vyobrazením, lebo jeho výška sa každoročne mení k X.X. O. je minimálne výživné vo výške XX,XX eur mesačne. T. určené výživné súd považuje za primerané možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. R. aktuálne otec za deťmi nechodí, súd nateraz otcovi styk s deťmi neupravil.

34. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie zo strany navrhovateľky a kolízneho opatrovníka, pretože sa vzdali práva podať odvolanie po jeho vyhlásení v zmysle

Proti rozsudku je prípustné odvolanie zo strany manžela navrhovateľky v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.( § 27 ods. 1 Zákona o rodine )

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.( § 27 ods. 2 Zákona o rodine )