Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-98-2016.pdf
PDF · 86.49 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/98/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Lučivjanskou v právnom spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: v 1. rade O., nar. XX.X.XXXX, bytom F., v 2. rade O., nar. XX.X.XXXX, bytom F., v 3. rade U., nar. X.XX.XXXX, bytom F. XXX XX G., v spore o zaplatenie 2.416,92 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.416,92 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.416,92 Eur odo dňa 24.6.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 6.10.2016 domáhal proti žalovaným v 1. až 3. rade zaplatenia istiny vo výške 2.416,92 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.416,92 Eur odo dňa 24.6.2016 do zaplatenia a žiadal súd, aby zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade k náhrade trov konania vo výške 145,- Eur spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu.
2. Žalobca žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že na základe Zmluvy o nájme bytu D. sa nájomcom bytu č. XX. na ulici Z. v G. stal žalovaný v 1. rade. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 11.4.2005 do 10.4.2006. Z dôvodu neplatenia nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu nebola uzatvorená ďalšia nájomná zmluva. Žalovaní v 1. až 3. rade od 11.4.2006 užívajú byt č. XX na ulici Z. v G. bez právneho titulu. Je správcom bytu č. XX na ulici Z. v G., ktorý žalovaní v 1. až 3. rade užívali v žalovanom období. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok z vyúčtovania nákladov zo služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 vo výške 2.136,05 Eur, pričom vyúčtovanie nákladov za služby a užívanie bytu bolo žalovaným doručené dňa 24.5.2016 a nedoplatok za užívanie bytu 1, 5-12/2015 v sume 280,87 Eur ( 1x4,71 Eur, 8x 34,52 Eur). Čas plnenia predmetného bezdôvodného obohatenia nebol medzi ním a žalovanými v 1. až 3. rade dohodnutý, preto omeškanie žalovaných v 1. až 3. rade ohľadom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu a to za užívanie za kalendárne mesiace 1, 5-12/2015 v sume 280,87 Eur a za vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie roka 2015 v sume 2.136,05 Eur vzniklo odo dňa 24.6.2016 ( t.j. deň po uplynutí 30 dňovej lehoty od oznámenia vyúčtovania, položka „nájomné“ je súčasťou vyúčtovania).
3. Žalovaní v 1. až 3. rade sa k žalobe napriek výzve zo strany súdu nevyjadrili.
4. Podľa ust. § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
5. Na pojednávanie nariadené na deň 17.2.2017 boli žalovaní v 1. až 3. rade riadne predvolaní. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnili žiadnym spôsobom a zo žiadnych dôvodov.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku spor rozhodol dňa 17.2.2017 v neprítomnosti riadne predvolaných žalovaných v 1. až 3. rade.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to Zmluvou o nájme sociálneho bývania na Z. D. zo dňa 27.5.2005, zápisom o opakovanej obhliadke bytu č. XX . na ulici Z. zo dňa 16.2.2015, vyúčtovaním nákladov za služby spojené s bývaním za rozúčtovacie obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 zo dňa 20.9.2016, podpisovým hárkom vyúčtovania za rok 2015 za vchod Z., G. zo dňa 24.5.2016, mesačným zálohovým predpisom platieb za užívanie bytu platným od 1.1.2015, upomienkou žalobcu vystavenou dňa 20.9.2016 a zápisom z obhliadky bytu zo dňa 7.7.2016 a zistil nasledovné:
8. Na základe Zmluvy o nájme bytu č. D. sa nájomcom bytu č. XX. na ulici Z. stal žalovaný v 1. rade. V zmysle Článku II. zmluvy o nájme a sociálneho bývania zo dňa 27.5.2015 sa žalovaný v 1. rade ako nájomca bytu zaviazal platiť odo dňa podpísania zápisnice o odovzdaní a prevzatí bytu úhradu za užívanie bytu a za služby spojené s bývaním v celkovej výške podľa mesačného zálohového predpisu platieb, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Nájomca bol povinný platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu mesačne pozadu do 5. dňa nasledujúceho mesiaca, a to žalobcovi ako správcovi. Podľa Článku III. predmetnej zmluvy, zmluvu o nájme bytu uzatvoril žalobca so žalovaným v 1. rade ako nájomcom na základe pridelenia, listom MMK zn O. zo dňa 15.3.2005 na dobu určitú odo dňa 11.4.2005 do 10.4.2006. V zmysle Článku III. predmetnej zmluvy pri zmluve o nájme na dobu určitú končí nájom uplynutím doby, na ktorú sa dojednal a nájomca po skončení nájmu nemá právo na náhradný byt ani na náhradné ubytovanie.
9. Žalobca je správcom bytu č. XX na ulici Z., ktorý žalovaní v 1. až 3. rade užívali v rozhodnom období. Žalovanú istinu predstavuje nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 vo výške 2.136,05 Eur. Vyúčtovanie nákladov za služby a užívanie bytu bolo žalovaným v 1. až 3. rade doručené dňa 24.5.2016, čo vyplýva z podpisového hárku vyúčtovania za rok 2015 za vchod Z. zo dňa 24.5.2016 a nedoplatok za užívanie bytu 1, 5-12/2015 v sume 280,87 Eur ( čl. 7 spisu).
10. Zo zápisu o opakovanej obhliadke bytu zo dňa 16.2.2015 vyplýva skutočnosť, že okrem žalovaného v 1. rade obývali predmetný byt aj žalovaná v 2. rade a žalovaná v 3. rade., pričom táto skutočnosť vyplýva aj zo zápisu z obhliadky bytu zo dňa 7.7.2016, ktorú žalobca predložil na pojednávaní dňa 17.2.2017 ( čl. 34 spisu).
11. Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
12. Podľa ust. § 451 ods., ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa ust. § 685 ods. 1, veta prvá Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
14. Podľa ust. § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
15. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
16. Podľa ust. § 559 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
17. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy posúdil súd uplatnený nárok žalobcu, čo do istiny pohľadávky za dôvodný v celom rozsahu. Vo svojom rozhodnutí súd vychádzal z preukázania skutočností, že v období od 1.1.2015 do 31.12.2015 žalovaní v 1. až 3. rade užívali byt č. XX . na ulici Z. bez právneho dôvodu a využívali tiež služby v súvislosti s užívaním tohto bytu poskytované žalobcom. Žalovaní v 1. až 3. rade napriek tomu, že tento byt užívali, neuhrádzali za užívanie obvyklú odplatu, zodpovedajúcu výške nájomného a neposkytovali žalobcovi ani náhradu za spotrebované služby, ktoré by inak boli povinní zaplatiť v prípade, ak by uvedený byt užívali na základe nájomnej zmluvy. Tým sa žalovaní v 1. až 3. rade na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, následkom čoho vznikla žalovaným v 1. až 3. rade povinnosť toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať. Žalobca si preto nárok v istine pohľadávky uplatnil dôvodne a súd mu ho v celom rozsahu priznal. Pri posúdení dôvodnosti uplatnených úrokov z omeškania, súd vo všeobecnosti vychádzal z toho, že v prípade nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, čas plnenia nie je dohodnutý subjektami tohto zodpovednostného vzťahu, a nie je daná ani zákonom. Dlžník je preto povinný splniť veriteľovi záväzok spočívajúci vo vydaní bezdôvodného obohatenia prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka.
18. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
19. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Žalobca v konaní preukázal doručenie vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2015 do 31.12.2015 a aj nedoplatok za užívanie bytu X., 5-12/2015 dňa 24.5.2016. Dňom nasledujúcim po splatnosti, teda dňom 24.6.2016 sa žalovaní v 1. až 3. rade dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi titulom nedoplatku z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním a nedoplatkom za užívanie bytu. Počnúc týmto dňom súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5 % a v prevyšujúcom rozsahu uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko percentuálna výška úrokov z omeškania vyplýva z ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného od 1.2.2013 a činní o päť percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 24.6.2016 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0 %.
22. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. až 3. rade sa opiera o ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalobcovi ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku náhrada trov konania, pričom mu konkrétna výška trov tohto konania bude predmetom samostatného rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).