Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-178-2021.pdf
PDF · 112.19 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/178/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: C. X., nar. XX.XX.XXXX a C. X., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Bratislava, Vazovova č. 7/A, deti rodičov - matka: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, J., zastúpená JUDr. Denisou Jánošíkovou, advokátkou so sídlom Klincová 35, Bratislava, a otec: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, zastúpený JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou so sídlom, Paulínska 20, Trnava, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava V, č.k. 61P/139/2020-161, zo dňa 07.04.2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku I., ktorým súd zamietol návrh na zníženie výživného, p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie rozsudkom č.k.. 61P/139/2020-161 zo dňa 07.04.2021 vo výroku I. zamietol návrh otca na zníženie výživného, vo výroku II. zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloleté deti a vo výroku III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1veta prvá a ods. 3 Zákona o rodine a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhom rodičov maloletých detí nemožno vyhovieť. Konštatoval, že otec zhoršenie svojej finančnej situácie neodôvodnil skutočnosťami, ktoré by mu objektívne znemožňovali dosahovať také príjmy, aké mal v čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti. Poukázal na to, že súd nemôže vychádzať len z faktického stavu týkajúceho sa zmeny zamestnania otca, v ktorom dosahuje nižší príjem, ale musí skúmať príčiny straty zamestnania, ako aj reálne možnosti a schopnosti povinného rodiča. Mal preukázané, že otec so zamestnávateľom G. D., s.r.o. skončil pracovný pomer výpoveďou zamestnanca, keďže si našiel inú prácu. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že k skončeniu pracovného pomeru došlo z objektívnych dôvodov pre nepriaznivý zdravotný stav otca, ktorý by mu nedovoľoval vykonávať nočné zmeny. Konanie otca smerujúce k ukončeniu pracovného pomeru vyhodnotil ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu, resp. dôvod, pre ktorý ukončil predchádzajúci pracovný pomer ako nepreukázaný. Uviedol, že ak je u zamestnanca určitá zdravotná indispozícia, v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnávateľ musí zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav (§ 6 ods. 1 písm. písm. o) zák. o BOZP), avšak v danom konaní nebolo preukázané, že otec vynaložil úsilie vo vzťahu k predchádzajúcemu zamestnávateľovi, u ktorého dosahoval vyšší príjem, aby pre jeho údajne zhoršený
zdravotný stav ho zamestnávateľ preradil na inú vhodnú prácu, resp. na prácu vykonávanú v inej pracovnej dobe s obdobným mzdovým ohodnotením. Prihliadol na to, že otec zmenil zamestnanie v roku 2017, v ktorom roku mu pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť a matka jeho novonarodeného dieťaťa ostala na materskej dovolenke, pričom prevažná časť finančného zabezpečenia výživy maloletej S. bola na otcovi s tým, že vyživovaciu povinnosť bol schopný si plniť vo vzťahu k všetkým deťom s poukazom aj na to, že návrh na zníženie výživného podal až v auguste 2020. Narodenie ďalšieho dieťaťa otcovi nevyhodnotil ako okolnosť odôvodňujúcu zníženie výživného na deti skôr narodené, pretože otec ako rodič na seba preberá zodpovednosť, ktorá ho bude sprevádzať celý jeho život a musí vynaložiť maximálne úsilie na zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, pričom skôr narodené deti nemôžu strádať na výžive na úkor neskôr narodených. Vzal v úvahu, že k maloletej S. má vyživovaciu povinnosť tiež aj jej matka. Na strane maloletých detí konštatoval zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného, ktoré úmerne veku vyrástli. Na vyjadrenie otca o tom, že narodenie dieťaťa bolo plánované, neprihliadal, keďže otec si musel byť vedomý všetkých dôsledkov s tým spojených, a skutočnosti, že mu vznikne ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak napriek tomu zmenil zamestnanie, hoci s vyšším základom príjmu, ale v konečnom dôsledku s príjmom nižším. Nevzal do úvahy tvrdenie, že všeobecne sú známe negatívne dopady nočných zmien na zdravie zamestnancov, keď len takéto hypotetické konštatovanie nie je dôkazom toho, že skutočne otec nemohol naďalej vykonávať prácu aj v nočných zmenách bez ohrozenia svojho zdravia. Vo vzťahu k návrhu matky na zvýšenie výživného, súhlasil s tým, že v dôsledku plynutia času sa potreby maloletých detí zvýšili aj ich rastom, avšak pri zhodnotení jednotlivých vzájomne sa vyvažujúcich faktorov vo vzťahu k zvýšeniu výživného dospel k záveru, že matka neposkytla podklad pre záver o podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej úpravu skoršieho rozhodnutia o výživnom. Prihliadol na to, že otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť, ako aj na to, že doposiaľ určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. S ohľadom na rast maloletých detí a s tým súvisiace zvýšenie nákladov na ich odôvodnené potreby v súčasnosti, konštatoval, že nie sú dané také potreby, ktoré by neboli kryté pôvodne určeným výživným a u ktorých by v dôsledku nezvýšenia sumy platenej otcom došlo k strádaniu maloletých. Mal preukázané, že už v čase predchádzajúcej úpravy výživného boli deti školopovinné a zmena nastala v ich prestupe na druhý stupeň školskej dochádzky. Uzavrel, že určené výživné naďalej zohľadňuje potreby maloletých vrátane zmeny zdravotného stavu maloletého C., ktorému bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm, musí užívať lieky s doplatkom v sume 11 eur/dva mesiace ( z časti sú hradené poisťovňou), čo vyhodnotil ako nie výrazné zvýšenie výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Mal za nepochybné, že diagnóza maloletého si vyžaduje väčší podiel osobnej starostlivosti o neho, väčšiu trpezlivosť a osobnú angažovanosť, ktorú matka čiastočne kompenzuje pomocou osobného asistenta, na ktorého maloletý dostáva príspevok od štátu. Navyše časť potrieb maloletého vyvolaných jeho zdravotným stavom sú kompenzované aj ďalším príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Pokiaľ ide o ortopedické problémy, nevzhliadol také zvýšenie nákladov, ktoré by prevyšovali výšku výživného určeného predchádzajúcim súdnym rozhodnutím, keďže matka dopláca na ortopedické vložky cca 5 eur na každú novú obuv. Skutočnosť, že maloletí používajú okuliare bola daná už v čase predchádzajúcej úpravy výživného a v tomto smere nedošlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Na strane matky mal preukázané zvýšenie príjmu, z ktorého musí oproti predchádzajúcemu stavu uspokojovať potreby maloletých. Výšku výživného určenú ostatným rozhodnutím považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletých detí a schopnostiam a možnostiam rodičov. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti výroku I rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh otca na zníženie výživného, podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne jeho návrhu vyhovieť. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav a vec nesprávne právne posúdil. Poprel, že by sa vzdal výhodnejšieho zamestnania, nakoľko nočné zmeny sa u neho začali prejavovať tým, že nemohol zaspávať, mal zvýšený tlak a po nočnej zmene spával maximálne dve hodiny. Lekára nenavštívil, pretože akonáhle sa mu naskytla možnosť zmeniť prácu, ponuku prijal aj vzhľadom k tomu, že základnú mzdu má v súčasnej práci vyššiu. Ak by v pôvodnej práci prestal pracovať na nočné zmeny, jeho plat by sa znížil. Mal za to, že nikoho nemožno nútiť k zhoršovaniu svojho zdravotného stavu prácou v noci, ktorá prináša riziko narušenia prirodzeného biologického rytmu človeka z čoho vzniká spánková deprivácia a ďalšie fyzické a psychické poruchy a choroby. Dal do pozornosti v súčasnosti kladený dôraz na prevenciu pred ochoreniami a zníženie rizík. Jeho zmena práce bola logickým vyústením, keď pociťoval zhoršenie zdravotného stavu. Neprestal úplne pracovať, nezostal práceneschopný ani nezmenil prácu, v ktorej by dosahoval nižší príjem, ale prijal prácu so
základným fixným platom vyšším, ktorý je zároveň závislý od počtu odpracovaných nočných zmien a sviatkov. Ak by zotrval v pôvodnej práci, jeho zdravotný stav by sa zhoršoval, čo by viedlo k jeho neschopnosti vykonávať súčasnú prácu, a nebolo by ani v záujme maloletých, nakoľko by to viedlo k výraznému zníženiu výživného. V súvislosti s negatívnym dopadom práce vykonávanej formou nočných zmien na zdravie poukázal na dôvodovú správu k Zákonníku práce. Namietal, že závery súdu prvej inštancie ho priamo nútia vykonávať nočné zmeny, avšak matku nikto nenúti vykonávať nočné zmeny, ani zmeniť zamestnanie s cieľom dosiahnutia vyššieho príjmu. Mal za, že uprednostňovanie zdravotného stavu jedného rodiča a zľahčovanie zdravotných problémov druhého rodiča je v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že má snahu zvyšovať svoj príjem aj prostredníctvom brigád, avšak agentúra , v ktorej je zaregistrovaný, mu doposiaľ takúto brigádu neponúkla. Zdôraznil, že snahu zvládať situáciu aj po narodení ďalšieho dieťaťa mal dlhodobo, pričom pochopil, že takýto stav je neudržateľný. Pokaľ mal úspory, nechcel deťom zasielať nižšie výživné, s úhradou aktuálneho výživného mu však pomáha jeho matka, čo v konaní preukázal. V súčasnosti určené výživné, podľa jeho názoru, presahuje 30% z jeho príjmu. V tejto súvislosti dal do pozornosti ustálenú súdnu prax, podľa ktorej rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, je povinný prispievať na výživu svojich maloletých detí sumou vo výške 25 až 30% z jeho netto príjmu. Zdôraznil, že jeho príjem činí 1.081 eur netto, výška výživného predstavuje 500 eur k trom maloletým deťom, t.j. 46% z príjmu. Názor súdu prvej inštancie vo vzťahu k pribudnutiu jeho ďalšej vyživovacej povinnosti považoval za nesprávny, neprimeraný a znevažujúci dôstojnosť súdu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 27.11.2018 č.k. 26CoP/40/2018 zaoberajúci sa prírastkom dieťaťa do rodiny otca a povinnosťou súdu zohľadniť odôvodnené potreby všetkých maloletých detí povinného rodiča.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie potvrdiť považujúc ho za správny. Mala za to, že otec nepreukázal takú zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného na maloleté deti. Poukázala na to, že súd zohľadnil, že otcovi pribudla vyživovacia povinnosť, práve nevyhovením jej návrhu na zvýšenie výživného, keď však konštatoval nárast nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí. Vyslovila názor, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal aj s príjmom otca a zmenou jeho zamestnania, s ktorými závermi sa stotožnila. Uviedla, že otec svoju snahu na vyčerpanie všetkých dostupných možností umožňujúcich mu plnenie si vyživovacej povinnosti žiadnym spôsobom nepreukázal. Dala do pozornosti aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý nepovažoval zníženie výživného za súladné so záujmom maloletých, ktorý je prvoradým hľadiskom vo veciach, ktoré sa ich týkajú. Otcov pracovný čas je od 06.00 hod. do 14.30 hod. a nič mu nebráni privyrobiť si brigádami. Otec nepreukázal ani tvrdenia o tom, že agentúra mu aktuálne žiadnu brigádu neponúkla, ani snahu využiť všetky dostupné možnosti na zabezpečenie si práce s vyšším finančným ohodnotením. Konanie otca považovala za nezodpovedné, bez záujmu zabezpečiť sa tak, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom. Uviedla, že akékoľvek zníženie výživného v dôsledku zníženia príjmu otca uprednostňuje práve záujem povinného rodiča na úkor záujmu a potrieb maloletých detí. Takéto zníženie príjmu povinného rodiča nemôže byť bez ďalšieho dôvodom pre zníženie výživného a životnej úrovne maloletých detí. Ani pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti otca nemôže byť na ťarchu skoršie narodeným deťom, keďže maloletá S. bola plánovaným dieťaťom a otec si musel byť vedomý, že jeho náklady sa narodením dieťaťa zvýšia. Namietala, že otec nepreukázal ani existenciu akýchkoľvek úspor, z ktorých mal platiť výživné , nepreukázal ani skutočnosť, že jeho matka čerpala úver na výživné. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý zamietol jej návrh na zvýšenie výživného akceptovala. Súd konštatoval, že aktuálne upravené výživné na maloletého C. vo výške 250 eur a maloletú C. vo výške 150 eur zodpovedá výške ich odôvodnených potrieb, čo bolo dôvodom pre nevyhovenie návrhu otca. Zdôraznila, že náklady na maloletého C. mesačne hradí sumou 657 eur, na C. sumou 609 eur a na svoje potreby vynakladá sumu 843 eur (vrátane splátok úveru). Všetky náklady má podrobne rozpočítané, pričom zároveň zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, na ktorej sa otec nepodieľa, s deťmi sa nestretáva pravidelne. Dala do pozornosti, že od poslednej úpravy výživného na strane maloletého C. došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, bol uznaný ZŤP.
5. Otec v reakcii na vyjadrenie matky prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne zotrval na svojich argumentoch. Zdôraznil, že aktuálne sa nachádza v platobnej neschopnosti, má debetný zostatok na účte, svoje náklady a príjmy riadne preukázal. Uviedol, že na jeho pôvodnom pracovisku došlo v dôsledku pandémie k prepúšťaniu zamestnancov, príjmy zamestnancov, ktorých si firma ponechala, klesli v dôsledku zrušenia práce nadčas a obmedzenia nočných zmien, čo tiež nasvedčuje tomu, že zmena jeho práce bola na prospech maloletých detí. Dal do pozornosti, že aktuálne už nepoberá ani
daňový bonus na maloletú dcéru z druhého vzťahu. Zotrval na stanovisku ohľadom percentuálneho nepomeru určenej výšky výživného voči jeho príjmu. Spochybnil náklady na liečbu maloletého C., ktoré považoval za nepreukázané s tým, že ide o bežnú liečbu preplácanú zdravotnou poisťovňou. Poukázal na to, že matka má poskytované na syna štátne príspevky. Zdôraznil, že určená výška výživného je pre neho likvidačná a je nad jeho schopnosti a možnosti. Svoje deti miluje a má záujem sa podieľať na ich výžive, ale len v rozsahu jeho možností. Spochybnil náklady na maloleté deti vynakladané vo výške 25 eur na drogériu, 40 eur na ortopedické pomôcky, 40 eur školské poplatky, 30 eur strojček, 180 eur plavecké sústredenie pre C., 50 eur futbalové oblečenie synovi, považujúc ich za neprimerane vysoké, ktoré nie sú mesačnými výdavkami. Zdôraznil, že jeho životná úroveň nedosahuje životnú úroveň matky a ani jej majetkové pomery.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
7. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné vyhovieť.
8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní otca neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa s rozhodnutím a závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a poukazuje na ne (ust. § 387 ods. 2 CSP).
9. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav tým, že svoje dokazovanie zameral na zisťovanie rozhodujúcich skutočností podstatných pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných odôvodnených potrieb maloletého C.a a C., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú maloletí plne odkázaní a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) s prihliadnutím na predchádzajúce rozhodovanie súdu o výživnom na maloletých, t.j. rozhodnutie Okresného súdu Trnava č. k. 16P/41/2016-16 zo dňa 21.06.2016 a podanie návrhu otca na zníženie výživného, správne posúdil. Vychádzajúc z okolností zistených vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane otca k zmene pomerov v rozsahu, ktorý by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného, a to znížením výživného na maloleté deti.
10. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, s týmito sa odvolací súd nestotožnil. Je potrebné konštatovať, že od poslednej úpravy výživného na maloleté deti (rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 16P/41/2016-16 zo dňa 21.06.2016) do podania návrhu otca na zníženie výživného uplynula doba štyroch rokov, počas ktorej nesporne došlo ku zmene pomerov na strane maloletých detí ich prirodzeným rastom, nástupom na druhý stupeň základnej školy a s tým súvisiacimi zvýšenými nákladmi na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb. V danej veci matka riadne vyčíslila a preukázala náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletých detí. Odvolací súd zdôrazňuje, že pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania (pomerná časť nákladov), stravovania, ošatenia, hygienických potrieb a zdravotnej starostlivosti. Nie je povinnosťou rodiča predkladať všetky pokladničné bločky o nákupoch vecí pre dieťa, súd vychádza z poznatkov o všeobecných cenách tovarov s prihliadnutím na vek dieťaťa. Takýmito nákladmi sú výdavky na stravu, ošatenie a hygienu, pričom uvedenú sumu je možné vyčísliť len orientačne. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že priemerné mesačné náklady na zabezpečenie potrieb na každé z maloletých detí predstavujú za stravu cca 150 eur, na hygienické potreby 20 eur, oblečenie a obuv 60 eur a alikvótna časť nákladov na bývanie 110 eur mesačne. V súvislosti s platbami za bývanie odvolací súd poznamenáva, že podiel týchto nákladov tvoria poplatky súvisiace s užívaním bytu bez započítania splátok hypotekárneho úveru, ktorým je zaťažený výlučne rodič, teda matka. Ďalšími nákladmi maloletých detí sú platby súvisiace so zabezpečením ich zdravotnej starostlivosti, t.j. doplatky za lieky a ortopedické pomôcky C. a v prípade C. platby za lieky a návštevy čelustného ortopéda, t.j. u každého z detí v priemere cca 30 eur mesačne, ďalej školské poplatky a nákup školských pomôcok v priemere 15 až 20 eur mesačne (bežné školské výlety, aktivity, poplatok za triedny fond, zošity a pod.) a výdavky na mimoškolské športové (v priemere mesačne 30 eur pri zohľadnení
príjmu otca) a voľnočasové aktivity, zabezpečenie prázdninového a víkendového programu cca 30 eur mesačne. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca týkajúce sa neprimeranej výšky matkou vyčíslených nákladov na maloleté deti, avšak tieto korigoval s ohľadom na pomery na strane otca, pričom je nutné konštatovať, že aj daný rozsah nákladov na deti zodpovedá výške určeného výživného. Nemožno súhlasiť ani s argumentom otca, že matka náklady na maloletých nepreukázala, nakoľko zo spisu vyplývajú matkou predložené doklady o výdavkoch na deti, o platbách za bývanie, aj doklady preukazujúce zdravotný stav maloletých detí (lekárske správy preukazujúce diagnostiku maloletých a s tým súvisiace lekárske výkony a predpísaná liečba). K výhradám otca o príspevkoch poskytovaných matke štátom titulom zdravotného stavu maloletého C. (kompenzačný príspevok na osobného asistenta a príspevok na používanie motorového vozidla) odvolací súd udáva, že tieto príspevky sú určené výhradne na zabezpečenie potrieb C., pričom z matkou predloženej Zmluvy o poskytovaní služby osobného asistenta a dokladov o výplatách vyplýva, že asistentom vyúčtovaná odmena pokrýva výšku poskytnutého príspevku. Niet pochýb ani o spotrebe príspevku na vozidlo, nakoľko matka z dôvodu zdravotného stavu C. má náklady na absolvovanie vyšetrení a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka, napriek tomu, že zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti, ktorú je potrebné pri výživnom zohľadniť, sa väčšou mierou podieľa i na nákladoch, najmä maloletého C.. Nemožno ponechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že otec ako sám potvrdil sa s maloletými deťmi stretáva sporadicky a nad rámec výživného im neprispieva ani kúpou darčekov na sviatky.
11. Odvolací súd sa tiež stotožňuje so závermi a dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí súdom prvej inštancie, ktorými porovnal a vyhodnotil pomery na strane otca, a na tieto dôvody poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ak otec dôvodí podanie návrhu na zníženie výživného skutočnosťou, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, odvolací súd udáva, že narodenie dieťaťa je síce zmenou pomerov na strane rodiča, avšak pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na zníženie výživného na maloleté dieťa je nevyhnutné vec posúdiť komplexne a individuálne vo vzťahu ku každej prejednávanej veci s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania. Preto pokiaľ otec poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 26CoP/40/2018 z 27.22.2018 (výklad k hodnoteniu pomerov rodičov pri zmene výšky výživného s ohľadom na prírastok v rodine povinného rodiča), odvolací súd zdôrazňuje individuálny prístup k danej veci s tým, že súd prvej inštancie na uvedenú okolnosť prihliadal práve vo výroku II. rozhodnutia, ktorým zamietol návrh matky na zvýšenie výživného. Odvolací súd nespochybňuje vyživovaciu povinnosť otca k maloletej S., nar. XX.X.XXXX, ktorá si vyžaduje tiež zabezpečenie potrieb na výživu, zdravotnú starostlivosť, bývanie, hygienu, pričom ide o dieťa so zdravotnými problémami. Treba však dodať, že dieťa má dvoch rodičov, teda na týchto nákladoch sa podieľa aj matka maloletej, pričom potreby C. a C. sú vzhľadom na ich vek nesporne finančne nákladnejšie. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že otec si musel byť vedomý svojho budúceho záväzku a jeho povinnosťou je zariadiť si svoje záležitosti tak, aby bol schopný prispievať na výživu svojich maloletých detí vo výške zodpovedajúcej ich veku a odôvodneným potrebám. Pokiaľ otec argumentuje nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý vyhodnotil zmenu jeho zamestnania ako vzdanie sa lepšieho príjmu, odvolací súd na jeho námietku neprihliadal. Je nepochybné, že otec dlhoročne vykonával prácu u toho istého zamestnávateľa, u ktorého rozviazal pracovný pomer výpoveďou z dôvodu, že si našiel inú prácu. Rozhodnutie otca ukončiť prácu u zamestnávateľa, ktorý mu poskytoval možnosť výkonu práce s vyšším finančným ohodnotením, nie je dôvodom pre zmenu výšky výživného na maloleté deti, keďže otec nepreukázal ním tvrdené skutočnosti ohľadom jeho zdravotných problémov, teda nepreukázal nemožnosť dosahovať daný príjem. Vyjadrenie otca, že nebude lekárov zaťažovať vyžiadaním si lekárskych správ, pričom lekárov nenavštívil a poukazuje na všeobecne známe negatívne dopady na zdravie v dôsledku výkonu nočných pracovných zmien, odvolací súd neakceptoval, nakoľko tieto nepreukazujú existenciu zdravotných obmedzení otca vo vzťahu k práci. Vplyv nočnej práce na ľudský organizmus je síce všeobecne známy, avšak v danej konkrétnej veci sú tvrdenia otca o dopade tejto práce na jeho zdravie len v hypotetickej rovine. Prioritou pri rozhodovaní o výživnom je záujem maloletých detí, ktorý je prvoradým hľadiskom, keď práve rodičia sú povinnými osobami poskytovať svojim maloletým deťom výživu v zodpovedajúcom rozsahu. Ani tvrdenia otca o jeho snahe o zvýšenie príjmu zaregistrovaním sa v agentúre, ktorá mu zatiaľ brigádu neponúkla, nie sú dôvodom pre zmenu napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd nespochybňuje, že na strane otca došlo ku zníženiu príjmu v porovnaním s rokom 2016, avšak zdôrazňuje, že pracovný pomer zmenil na základe vlastného rozhodnutia, pričom je v produktívnom veku, nepreukázal zdravotné problémy, ktoré by ho obmedzovali vo výkone práce, a je teda v jeho možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si príjem, z ktorého uspokojí potreby maloletých detí. Pokiaľ
otec poukazuje na pomery na strane matky a jej životnú úroveň odvolací súd udáva, že u matky síce došlo k čiastočnému zvýšeniu príjmu, ktorý dosahuje vo výške 607 eur mesačne netto, avšak s prihliadnutím na výšku odôvodnených potrieb maloletých je zjavné, že matka má významný podiel na ich zabezpečení, pričom zároveň vykonáva osobnú starostlivosť o maloletých, ktorá skutočnosť musí byť vo výživnom tiež zohľadnená. Treba tiež konštatovať, že obaja rodičia majú náklady na svoje potreby vrátane bývania, majetkové pomery matky sa zmenili v dôsledku vysporiadania BSM rodičov, ktorá skutočnosť sa odzrkadlila napokon aj na strane otca. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka jej vlastníčkou 4 izbového bytu, chalupy a motorového vozidla zn., Peugeot r. výrok 20097 a otec je výlučným vlastníkom rodinného domu, obaja čerpali úvery, matka na kúpu bytu a otec na rekonštrukciu domu a zabezpečenie svojich ďalších výdavkov. Ani tieto okolnosti však nie sú dôvodom pre vyhovenie návrhu otca na zníženie výživného na maloletého deti, keď naviac príjem matky je na rozdiel od príjmu otca nižší o cca 390 eur. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru o jeho správnosti.
12. Na argumentáciu otca, ktorý poukazoval na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej výživné hradené povinným rodičom na všetky deti spolu, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 30 % z jeho čistého príjmu, odvolací súd neprihliadal. V nadväznosti na princíp právnej istoty (§ 2 CMP, čl. 2 CSP), podľa ktorého môže každý legitímne očakávať, že jeho spor (vec) bude rozhodnutá v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít zdôrazňuje, že za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít treba považovať predovšetkým: a/ rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe do 31.12.1992, ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č. I, 1965 - 1967), 1980 (č. II, 1964 - 1969) a 1986 (č. IV, 1970 - 1983) pokiaľ sú stále použiteľné (najmä z hľadiska ich súladu s hodnotami demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou judikatúrou, b/ rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1.1.1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), c/ rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili ( prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali), d/ rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít (Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie), v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor. Otec len všeobecne poukázal na ustálenú súdnu prax vzťahujúcu sa k určeniu výživného, ktoré nemôže presahovať 30% k pomeru príjmu otca, a neoznačil konkrétne rozhodnutie spadajúce pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, na ktoré by mal odvolací súd v nadväznosti na čl.2 CSP prihliadať, resp. odôvodniť odklon od týchto záverov. V tejto súvislosti však považuje za potrebné konštatovať, že v rozhodovacej praxi Krajského súdu v Bratislave, pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom odkázaným na nich výživou, je prihliadané na konkrétne skutkové a právne osobitosti každého prejednávaného prípadu, pri posudzovaní ktorých nie je rozhodujúcou zásada týkajúca sa percentuálneho vyčíslenia výživného v pomere k príjmu povinného rodiča, na ktorú otec poukazuje.
13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP .
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).