Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-13-2016.pdf
PDF · 199.07 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcu BHJ, a.s., Masarykova 16, Prešov, IČO: 36 450 936, zastúpeného JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom vo Svidníku, Sovietských hrdinov 200/33, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republike, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. januára 2016 číslo: XXXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 26. októbra 2015 číslo: XXXX XXX/XXXX na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 28. januára 2016 číslo: XXXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím daňového úradu Prešov zo dňa 26. októbra 2015 číslo: XXXXXXX/XXXX a vracia vec Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.
Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 28.01.2016 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 26.10.2015 č. XXXXXXX/XXXX ( ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ), ktorým podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní ( ďalej len daňový poriadok ) určil žalobcovi rozdiel v sume 22 956,48 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 a vyrubil daň v sume 22 678,22 Eur tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal odvolanie žalobca s tým, že žalovaný odvolacie námietky v rozhodnutí konkretizoval.
3. Ďalej uviedol, že Daňový úrad Prešov I vykonal u daňového subjektu BHJ, a.s., Masarykova 16, Prešov daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. štvrťrok až 4. štvrťrok 2007, ktorá začala daň 31.07.2008. Zistil, že kontrolovaný daňový subjekt uzavrel dňa 30.05.2007 zmluvu č. S-01-107 s ukrajinským dodávateľom Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany, Ukrajina, v zmysle ktorej predávajúci (Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany, Ukrajina) predáva kupujúcemu (BHJ. a. s.) čierne uhlie, ktoré sa podľa bodu 7 zmluvy transportuje po železnici. Podľa bodu 3.1 zmluvy sa dodávka uhlia realizuje na podmienke DAF hranica Ukrajina - Užhorod (stanica Maťovce), čo podľa medzinárodného predpisu INCOTERMS 2000 znamená, že predávajúci je povinný dodať tovar na miesto určenia a nesie všetky riziká a náklady až do príchodu na toto miesto. Prepravné na dohodnutú štátnu hranicu hradí predávajúci a riziko prechádza na kupujúceho odovzdaním tovaru na hranici. V predložených vývozných JCD k faktúram č. 20070002/Z až č.
20070007/Z je uvedený ako vývozca ukrajinská spoločnosť Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany a prijímateľ BHJ, a.s. Ďalej správca dane zistil, že tovar prepravovaný po železnici sa vydáva prijímateľovi zásielky v stanici určenia uvedenej v kolónke 8 nákladných listov SMGS č. 48964112, 48964111,48964110,48964109,48964108, 48964107,48964113, 48964123, 48964122, 48964121, 48964120, 48964119, 48964118, 48964117, 48964131, 48964130, 48964129, 48964128, 48964127, 48964126, 48964125, 48964139, 48964138, 48964137, 48964136, 48964135, 48964134, 48964133, 50921757, 50921756, 50921755, 50921754, 50921753, 50921752, 49545596, 49545597, 49545598, 49545599, 49545600, ktorá v nákladnom liste potvrdzuje vydanie tovaru prijímateľovi. Vychádzajúc z nákladných listov, ktoré na základe zmluvy č. S-01-107 poskytne ukrajinský dodávateľ kupujúcemu - spoločnosti BHJ, a.s. v Maťovciach - v stanici určenia, preberá tovar priamo spoločnosť SONDEX, s.r.o., Prešov, ktorá má na kúpu čierneho uhlia uzatvorenú so spoločnosťou BHJ, a. s. kúpnu zmluvu č. 07/03/2007 zo dňa 25.05.2007. Podľa tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli na podmienke DAF ukrajinsko - slovenská hranica Užhorod/Maťovce a tiež, že tovar na štátnej hranici preclieva kupujúci. Dňa 01.04.2009 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, pri ktorom vypovedal ako svedok bývalý konateľ spoločnosti SONDEX, s. r. o. Ing. M. B.. Pri výsluchu bol prítomný za spoločnosť BHJ, a. s. Mgr. J. A. Dr.Sc., predseda predstavenstva. Svedok do zápisnice č. 724/320/15386/2009/Polo zo dňa 01.04.2009 uviedol, že faktúry vyhotovené spoločnosťou BHJ, a.s. prijal a že tovar bol spoločnosťou SONDEX, s.r.o. prevzatý v colnom pásme Maťovce. Ďalej, že colné prerokovanie tovaru na dovoz zabezpečovala spoločnosť SONDEX. s. r. o. v dohodnutom mieste v Maťovciach. Ďalej uviedol, že preprava bola zabezpečená na účet spoločnosti SONDEX, s.r.o. Železničnou spoločnosťou CARGO Slovakia a. s. na úseku širokorozchodnej trate od štátnej hranice po prekládkovú stanicu v Maťovciach. Po prekládke do slovenských vagónov tovar bol prepravovaný konečnému odberateľovi CHEMES, a.s. Humenné. Prekládku a prepravu po normálnom rozchode uhrádzala spoločnosť SONDEX, s.r.o. a zabezpečovala Železničnou spoločnosťou CARGO Slovakia a.s. Celkové náklady za prepravu a prekládku boli zahrnuté do ceny tovaru pre konečného odberateľa CHEMES, a.s. Humenné a uhradená daň z pridanej hodnoty. Na základe predložených nákladných listov a výpovede svedka Ing. M. B., bývalého konateľa spoločnosti SONDEX, s.r.o., spísanej dňa 01.04.2009 v zápisnici č. 724/320/15386/2009/Polo správca dane dospel k záveru, že táto spoločnosť prevzala tovar na území SR, v Maťovciach. čo znamená, že miestom dodania tovaru v rámci zmluvného vzťahu medzi BHJ, a.s. a SONDEX, s.r.o. mohlo byť najskôr miesto určenia vyplývajúce z nákladného listu, t.j. v Maťovciach, a keďže sa tovar železnicou prepravil od ukrajinského dodávateľa priamo pre prijímateľa do miesta určenia Maťovce, potom miestom dodania tovaru pre BHJ, a. s. je tuzemsko - Maťovce a platiteľ mal tieto dodania tovaru zdaniť. Správca dane vyhodnotil všetky získané dôkazy a dospel k záveru, že miestom dodania tovaru na základe zmluvného vzťahu medzi kontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. je tuzemsko, a preto je predmetom dane z pridanej hodnoty. Vychádzal pritom zo zistení, že vo vývozných JCD k dodávateľskej faktúre je uvedený ako vývozca ukrajinská spoločnosť Obchodno - ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany a prijímateľ spoločnosť BHJ, a. s., že tovar prepravovaný po železnici sa vydáva prijímateľovi v stanici určenia uvedenej v kolónke 8 nákladných listov SMGS, ktorá v nákladnom liste potvrdzuje vydanie tovaru prijímateľovi. Pritom predmetom fakturácie je dodanie toho istého tovaru a na dodanie sa viaže jeden pohyb tovaru, pretože tovar sa prepravil priamo od ukrajinského dodávateľa pre odberateľa - kontrolovaný daňový subjekt. Z toho podľa záverov správcu dane vyplýva, že dodanie tovaru s prepravou bolo dohodnuté už v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a kontrolovaným daňovým subjektom, keď tovar bol prepravovaný po železnici od ukrajinského dodávateľa pre prijímateľa, t.j. pre SONDEX, s.r.o., do miesta určenia na území Slovenskej republiky, a to do Maťoviec. Dodanie tovaru vo vzťahu kontrolovaný daňový subjekt a jeho odberateľ SONDEX, s.r.o. sa uskutočnilo bez prepravy, a preto sa miesto tohto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. O výsledku zistenia z daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 724/320/ 37942/2009/Bls zo dňa 06.08.2009, ku ktorému sa daňový subjekt na základe výzvy č. 724/320/42919/2009/Bls zo dňa 06.08.2009 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie vyjadril listom zo dňa 20.08.2009, v ktorom uviedol, že podľa kúpnej zmluvy č. 07/03/2007 sa zmluvné strany BHJ, a.s. ako predávajúci a SONDEX, s.r.o. ako kupujúci dohodli na podmienke DAF, ktorá podľa colných predpisov stanovuje, že tovar bude dodaný nevyložený pred colnou hranicou susednej krajiny, t. j. pred colnou hranicou Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že podľa bodu 3. 2 kúpnej zmluvy sa dodávka považuje sa splnenú (a teda kupujúci sa stáva jej vlastníkom) momentom potvrdeného pristavenia k colnému prejednaniu št. hranica Užhorod/Maťovce, a teda v žiadnom prípade nemôže byť miestom dodania tovaru tuzemsko, pretože dodacie podmienky kúpnej zmluvy jednoznačne preukazujú, že tovar bol dodaný kupujúcemu
pred colnou hranicou Slovenska a kupujúci vykonal colné konanie a zaplatil daň v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Na základe toho vyhotovil správca dane dňa 25.08.2009 dodatok k protokolu, v ktorom sa vysporiadal s tvrdeniami daňového subjektu so záverom, že daňový subjekt v písomnom vyjadrení neuviedol nové skutočnosti, resp. uviedol len také vyjadrenie, s ktorým sa správca dane v priebehu daňovej kontroly dostatočne zaoberal a výsledok svojho zistenia vypovedajúco uviedol v protokole. Protokol v znení jeho dodatku bol prerokovaný s daňovým subjektom dňa 09.09.2009 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 724/320/47805/2009/Bls zo dňa 09.09.2009). Na základe toho vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 724/230/48858/ 09/Petn zo dňa 14.09.2009, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 v sume 22 956.48 eura. Toto rozhodnutie odôvodnil porušením § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a). § 13 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tým, že daňový subjekt nezdanil zdaniteľné obchody na základe faktúr č. 20070002/Z zo dňa 02.07.2007, deň dodania 02.07.2007, na sumu 31 944 USD, v prepočte na slovenskú menu 795 213,94 Sk. č. 20070003/Z zo dňa 18.07.2007. deň dodania 18.07.2007 na sumu 32 076 USD, v prepočte na slovenskú menu 772 422,16 Sk, č. 20070004/Z zo dňa 20.07.2007, deň dodania 20.07.2007, na sumu 31 614 USD, v prepočte na slovenskú menu 758 230,18 Sk, č. 20070005/Z zo dňa 13.08.2007. deň dodania 13.08.2007 na sumu 32 010 USD, v prepočte na slovenskú menu 786 101,58 Sk, č. 20070006/Z zo dňa 30.08.2007, deň dodania 30.08.2007. na sumu 27 060 USD, v prepočte na slovenskú menu 668 219,64 Sk a č. 20070007/Z zo dňa 24.09.2007, deň dodania 24.09.2007 na sumu 22 836 USD, v prepočte na slovenskú menu 551 329,55 Sk, predmet zdaniteľných obchodov - čierne energetické uhlie pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Duchnovičovo nám. 1, Prešov. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal daňový subjekt odvolanie zo dňa 25.09.2009 a jeho doplnenie zo dňa 13.10.2009 a Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1/225/26/2010/990813-r zo dňa 04.01.2010 toto rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe podnetu č. 1/225/16139 /2010/990813 zo dňa 09.02.2010 podľa § 15b ods. 1 písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. začal správca dane dňa 08.04.2010 vykonávať opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za II. až IV. štvrťrok 2007 u daňového subjektu BHJ. a. s., Prešov. O výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 724/320/15636/2011/Bls zo dňa 21.03.2011, ktorý bol prerokovaný dňa 06.04.2011 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 724/320/20156/2011/Bls zo dňa 06.04.2011). Na základe toho vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 724/230/21581/ 11/Petn zo dňa 13.04.2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil platiteľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 v sume 22 956,48 Eur. Správca dane toto rozhodnutie odôvodnil porušením § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty zo strany daňového subjektu tým, že nezdanil zdaniteľné obchody na základe faktúr č. 20070002/Z zo dňa 02.07.2007, č. 20070003/Z zo dňa 18.07.2007, č. 20070004/Z zo dňa 20.07.2007, č. 20070005/ Z zo dňa 13.08.2007 č. 20070006/Z zo dňa 30.08.2007 a č. 20070007/Z zo dňa 24.09.2007. predmet zdaniteľných obchodov - čierne energetické uhlie pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Duchnovičovo nám. 1, Prešov. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal daňový subjekt odvolanie zo dňa 09.05.2011 a Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1/225/12667- 101602/2011/990813-r zo dňa 04.10.2011 dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov I č. 724/230/21581/11/Petn zo dňa 13.04.2011 potvrdilo. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 2S/47/2011 - 65 zo dňa 15.02.2013 na základe podanej žaloby daňového subjektu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR toto rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúc o odvolaní žalovaného rozsudkom č. 3 Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2014 rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 2S/47/2011 - 65 zo dňa 15.02.2013 potvrdil. Zo záverov súdu vyplýva, že krajský súd zistil v konaní daňových orgánov procesnú vadu, pretože po zrušení a vrátení veci správcovi na ďalšie konanie sa vec vracia do štádia vyrubovacieho konania, a nie je tu daný dôvod na začínanie opakovanej daňovej kontroly, pretože v konaní boli sporné právne otázky, a nie skutkové otázky, ktoré opakovaná daňová kontrola nemôže vyriešiť. K meritu veci Najvyšší súd SR v rozsudku uviedol, že v právnom vzťahu BH.I, a.s. - SONDEX, s.r.o. išlo o dodanie tovaru bez prepravy a odoslania, bez reálnej fyzickej manipulácie s tovarom. Ide o tzv. traditio longa manu (angl. delivery by long hand), teda vôľové odovzdanie tovaru. Uvedený spôsob odovzdania tovaru
a prevod ekonomického vlastníctva je právne prípustný nielen z hľadiska obchodnoprávneho, ale z hľadiska daňového, kde je kvalifikovaný terminológiou z rozsudku Súdneho dvora C-254/04 EMAG ako nepohyblivá dodávka. Ďalej uviedol, že z rozsudku Súdneho dvora C-254/04 EMAG možno pre danú právnu vec primerane prevziať iba terminológiu, pretože je esenciálne spojený s právnym prostredím intrakomunitárneho dodania tovaru a jeho súvislosťami. Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že pri vyhodnocovaní odovzdania tovaru vo forme nepohyblivej dodávky traditio longa manu a nepohyblivej dodávke tovaru sa objektívne nedá vychádzať z fyzického prevzatia tovaru. Miesto dodania tovaru pri tejto forme je vôľovým prvkom zmluvných strán a správca dane nemôže určiť miesto dodania na základe fyzického prevzatia. Ďalej uviedol, že je tendencia, že daňové orgány z opatrnosti podradia aj takýto typ transakcie právnemu režimu DPH. Senát však konštatuje, že zo zisteného skutkového stavu nie je dôvod na takýto postup. Následne po doručení rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2014, Daňový úrad Prešov zaslal daňovému subjektu BHJ, a.s. oznámenie č. 9701401/5/ 4160868/2014/Bls zo dňa 10.09.2014 o pokračovaní konania vo veci vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 3. štvrťrok 2007. Od 21.07.2014 sa stal splnomocneným zástupcom spoločnosti BHJ, a.s. vo veci vyrubovacieho konania nasledujúceho po vykonaní daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 2., 3. a 4. štvrťrok 2007 JUDr. Q. M.. Dňa 10.09.2014 správca dane požiadal žiadosťou č. 9701401/5/4160913/2014/Bls zo dňa 10.09.2014 o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia a Finančné riaditeľstvo SR listom č. 1100305/1/410410/2014 zo dňa 17.09.2014 lehotu na vydanie rozhodnutia v rámci vyrubovacieho konania začatého dňa 27.08.2014 predĺžilo o 180 dní. O uvedenej skutočnosti bol daňový subjekt upovedomený listom č. 9701401/5/4823027/2014/Bls zo dňa 29.10.2014 (doručený dňa 03.11.2014). Na základe upovedomenia č. 9701401/5/3900185/2014/Bls zo dňa 18.08.2014. že bola predĺžená lehota na vydanie rozhodnutia v rámci vyrubovacieho konania za zdaňovacie obdobie 2. až 4. štvrťrok 2007, zaslal daňový subjekt prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyjadrenie zo dňa 28.08.2014. V ňom uviedol, že žiada správcu dane. aby v súlade správnym názorom NS SR vysloveným v rozsudku sp. zn. 3 Sžf/45/2013 (za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007) aj za zdaňovacie obdobia 2. a 4. štvrťrok 2007 ukončil vyrubovacie konania bez zbytočného odkladu zákonným spôsobom, pretože nie je žiadny dôvod na opakované vykonávanie dokazovania, keďže všetky dôkazy boli zistené tak pri riadnej, ako aj pri opakovanej daňovej kontrole. Ďalšie úkony správcu dane preto v tejto veci bude nútený považovať za zbytočné prieťahy. Správca dane zaslal daňovému subjektu výzvu č. 9701404/5/4878863/2014/Bls zo dňa 06.11.2014 na predloženie dôkazov, ktoré preukazujú, že dodanie tovaru na základe faktúr č. 20070002/Z až č. 20070007/Z pre odberateľa SONDEX, s.r.o.. Prešov (deň dodania od 02.07.2007 do 24.09.2007) nemožno považovať za dodanie tovaru, ktoré je predmetom dane v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. K výzve sa daňový subjekt vyjadril listom zo dňa 20.11.2014. Uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 2S/47/2011 zo dňa 15.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2014. potvrdzuje nezákonnosť vykonávania opakovanej daňovej kontroly, a preto sa vec stále nachádza v štádiu vyrubovacieho konania po „riadnej“ daňovej kontrole. Ďalej argumentoval ustanoveniami § la písm. d), § 2 ods. 1, 30a ods. 1 až 4 a § 44 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a ustanoveniami § 65 ods. 1 až 3 a 6, § 165 ods. 2 a § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. so záverom, že správca dane lehoty uvedené v daňovom poriadku počnúc dňom 30.12.2012 nedodržal, čím je jeho konanie zaťažené vadou zákonnosti a touto vadou bude zaťažené aj prípadné rozhodnutie vydané v tomto vyrubovacom konaní. Ďalej uviedol, že žiadne úkony, ktoré správca dane vykonáva na základe oznámenia č. 9701401/5/4160868/2014/ Bls zo dňa 10.09.2014, nemôžu viesť k vydaniu zákonného rozhodnutia, a preto sa na nich nebude zúčastňovať. K dodaniu tovaru pre spoločnosť SONDEX s.r.o. poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 28.08.2014, v ktorom upriamil pozornosť správcu dane na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v rozsudku sp. zn. 3 Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2014 za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007, z ktorého citoval. Uviedol, že aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR spoločnosť BHJ, a.s. postupovala správne, keď pri tejto nepohyblivej dodávke tovaru, ktorá sa uskutočnila na Ukrajine, prevod vlastníckeho práva k tovaru na kupujúceho spoločnosť SONDEX, s.r.o. nepodradila režimu DPH, a to už aj preto, že podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Keďže k dodaniu tovaru nedošlo v tuzemsku, nie je možné z predmetných obchodov vyrubiť daň.
Dňa 26.02.2015 bol spísaný úradný záznam č. 9701401/5/398928/2015/Bls zo dňa 26.02.2015 z ktorého vyplýva, že zamestnankyne správcu dane telefonicky oboznámili splnomocneného zástupcu daňového subjektu s výsledkami konania vo veci vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 a oznámili mu, že trvajú na zisteniach uvedených v protokole č. 724/320/37942/2009/Bls zo dňa 06.08.2009. Navrhli dátum 09.03.2015 za účelom spísania zápisnice o uvedenej skutočnosti. Splnomocnený zástupca vzal uvedené na vedomie, ale na daňový úrad sa nedostaví, pretože už správcovi dane oznámil k tomuto konaniu svoje stanovisko. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 26948/2015 zo dňa 10.03.2015, ktorým daňovému subjektu BHJ, a. s. podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. predpisov určil rozdiel v sume 22 956,48 Eur, t.j. nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 na dani z pridanej hodnoty v sume 278.26 eura a vyrubil daň v sume 22 678,22 Eur. Toto rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt nezdanil zdaniteľný obchod na základe faktúr č. 20070002/Z až č. 20070007/Z pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Prešov za čierne energetické uhlie. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie zo dňa 10.04.2015 a Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím 1063718/2015 zo dňa 30.06.2015 rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 26948/2015 zo dňa 10.03.2015 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane pri odôvodnení tohto rozhodnutia postupoval v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., pretože sa nezaoberal v konaní námietkami daňového subjektu uvedenými v jeho podaniach zo dňa 28.08.2014 a 20.11.2014, vrátane právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v rozsudku sp. zn. 3 Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 2S/47/2011 - 65 zo dňa 15.02.2013, tieto nevyhodnotil z hľadiska posudzovanej veci a náležíte sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Správca dane listom č. 1249375/2015 zo dňa 03.08.2015 oznámil daňovému subjektu BHJ, a.s., že pokračuje v konaní vo veci vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007. Oznámenie bolo daňovému subjektu doručené dňa 07.08.2015. Na základe žiadosti č. 1277221/2015 zo dňa 10.08.2015 predĺžilo Finančné riaditeľstvo SR lehotu na vydanie rozhodnutia v prebiehajúcom vyrubovacom konaní o 90 dní. O uvedenej skutočnosti bol daňový subjekt upovedomený listom č. 1362725/2015 zo dňa 03.09.2015, ktorý mu bol doručený dňa 16.09.2015. Z úradného záznamu č. 1511282/2015 zo dňa 06.10.2015 vyplýva, že dňa 06.10.2015 sa zamestnankyne správcu dane telefonicky dohodli s JUDr. Q. M., splnomocneným zástupcom spoločnosti BHJ, a.s., Prešov, že sa dňa 20.10.2015 dostaví na daňový úrad za účelom prerokovania pripomienok daňového subjektu zo dňa 28.08.2014 a 20.11.2014 a oboznámenia sa s výsledkami vyrubovacieho konania nasledujúceho po vykonaní daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 2., 3. a 4. štvrťrok 2007 v zmysle § 68 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Dňa 20.10.2015 sa daňový subjekt ani splnomocnený zástupca daňového subjektu na ústne pojednávanie nedostavili, o čom bol spísaný úradný záznam č. 1572256/2015 zo dňa 20.10.2015. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. 1592651/2015 zo dňa 26.10.2015, ktorým daňovému subjektu BHJ, a. s. podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. určil rozdiel v sume 22 956,48 Eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 na dani z pridanej hodnoty v sume 278,26 Eur a vyrubil daň v sume 22 678,22 Eur. Toto rozhodnutie odôvodnil porušením § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty tým, že daňový subjekt nezdanil zdaniteľný obchod na základe faktúr č. 20070002/Z až č. 20070007/Z pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Prešov za čierne energetické uhlie. Proti tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie.
4. V rozhodnutí ďalej žalovaný citoval § 2 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. a), c), § 19 ods. 1, § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty ( ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z. ), § 2 ods. 1, 2, § 29 ods. 8, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 511/1992 Zb., § 3 ods. 1, 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 165 ods. 1, § 165b ods. 1 daňového poriadku a § 250j ods. 7 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).
5. Uviedol, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení a právneho názoru krajského súdu, ktorým bol viazaný. Zistil, že daňový subjekt BHJ, a.s. vystavil v zdaňovacom období 3. štvrťrok 2007 pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Prešov faktúru č. 20070002/Z zo dňa 02.07.2007 na sumu 31 944.- USD. č. 20070003/Z zo dňa 18.07.2007 na sumu 32 076.- USD. č. 20070004/Z zo dňa 20.07.2007 na sumu 31 614.- USD. č. 20070005/Z zo dňa 13.08.2007
na sumu 32 010.- USD, č. 20070006/Z zo dňa 30.08.2007 na sumu 27 060.- USD a č. 20070007/Z zo dňa 24.09.2007 na sumu 22 836,- USD bez dane za čierne energetické uhlie (k úhrade 0,00 USD z dôvodu zálohovej platby 28.05.2007). Pri preverovaní správnosti tohto postupu daňového subjektu správca dane posudzoval odberateľské faktúry, dodávateľské faktúry, zmluvu č. S-01-107, nákladné listy, JCD k faktúre a kúpnu zmluvu č. 07/03/2007. Vyhodnotením všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že miestom dodania tovaru pri predmetnom obchode je tuzemsko, a preto bol daňový subjekt povinný toto dodanie tovaru zdaniť. Z popísaného skutkového stavu je zrejmé, že dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov I č. 724/230/48858/09/Petn zo dňa 14.09.2009, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil platiteľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 v sume 22 956.48 Eur, bol rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. 1/225/26/2010/990813-r zo dňa 04.01.2010 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne bola na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR vykonaná opakovaná daňová kontrola, na základe výsledkov ktorej vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 724/230/21581/11/Petn zo dňa 13.04.2011, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil platiteľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 v sume 22 956,48 Eur a ktorý Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 1/225/12667-101602/2011/990813-r zo dňa 04.10.2011 potvrdilo. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. 2S/47/2011 - 65 zo dňa 15.02.2013 na základe podanej žaloby daňového subjektu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zrušil rozhodnutie DR SR č. 1/225/12667-101602/2011/990813-r zo dňa 04.10.2011 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov I č. 724/230/21581/11/Petn zo dňa 13.04.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúc o odvolaní žalovaného rozsudkom č. 3 Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2014 rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 2S/47/2011 -65 zo dňa 15.02.2013 potvrdil. Za daného stavu, keď Krajský súd v Prešove zrušil žalobou napadnuté a zároveň prvostupňové rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie a tento rozsudok nadobudol potvrdzujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR právoplatnosť, vrátil týmto postupom správcu dane do vyrubovacieho konania, ktoré bol správca dane povinný vykonať v súlade s ustanovením § 68 v nadväznosti na ustanovenie § 165b ods. 1 (účinné od 30. decembra 2012) zákona č. 563/2009 Z.z.. Zo záverov súdu vyplýva, že je dôvodná námietka žalobcu vo vzťahu k opakovanej daňovej kontrole, preto rozhodol o zrušení rozhodnutí daňových orgánov a vrátení veci na ďalšie konanie za účelom opätovného rozhodnutia a vydania nového rozhodnutia v predmetnej veci. Rovnako zo záverov súdu vyplývajúcich z konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí daňových orgánov v tej istej veci a tej istej daňovej kontroly, ale za zdaňovacie obdobia 2. a 4. štvrťrok 2007. je zrejmé, že rozhodnutia daňových orgánov v rozsahu žaloby sú nepreskúmateľné, pretože daňové orgány sa nevyrovnali s otázkou zákonnosti opakovanej daňovej kontroly. Súd teda zaviazal daňové orgány povinnosťou predovšetkým posúdiť, či je možné vzhľadom na skutočnosti uvedené v rozsudku, za splnenia zákonných podmienok a ústavne konformného výkladu, vykonať opakovanú daňovú kontrolu a vydať dodatočný platobný výmer. Odvolávajúci sa namietal, že nie je zrejmé, akým spôsobom si Finančné riaditeľstvo SR splnilo túto súdom uloženú povinnosť. V rámci ďalšieho konania, do ktorého odvolací orgán vrátil správcu dane rozhodnutím o odvolaní č. 1063718/2015 zo dňa 30.06.2015, posúdil správca dane v súlade s vysloveným právnym názorom súdu a odvolacieho orgánu aj zákonnosť svojho postupu pri výkone opakovanej daňovej kontroly a dospel k záveru, že nebol oprávnený opakovanú daňovú kontrolu vykonávať, a že neboli splnené podmienky na vydanie dodatočného platobného výmeru po opakovanej daňovej kontrole, pretože nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by v dobe vykonávania riadnej daňovej kontroly nemal k dispozícii, a ktoré by mohli mať vplyv na správne stanovenie daňovej povinnosti. Zároveň v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dôkazy získané počas vykonávania opakovanej daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní nepoužil. Finančné riaditeľstvo SR sa so závermi správcu dane stotožnilo. Vykonanie opakovanej daňovej kontroly bolo nezákonným konaním zo strany daňových orgánov, a preto aj všetky úkony súvisiace s týmto konaním boli nezákonné, vrátane vydania dodatočného platobného výmeru po opakovanej daňovej kontrole (zrušený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 2S/47/2011 - 65 zo dňa 15.02.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3 Sžf/45/2013 z 03.06.2014). Nie je preto opodstatnená námietka odvolávajúceho sa, že nie je zrejmé, ako si daňové orgány splnili túto súdom uloženú povinnosť. Odvolávajúci sa uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané vo vyrubovacom konaní nasledujúcom po zrušení dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Prešov I č. 724/230/48858/09/Petn zo
dňa 14.09.2009 rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. 1/225/26/2010/990813-r zo dňa 04.01.2010. Uviedol, že podľa § 30a zákona č. 511/1992 Zb. (platný v roku 2010) bolo povinnosťou správcu dane vydať rozhodnutie najneskôr v lehote 60 dní odo dňa začatia konania, v danom prípade v lehote 60 dní odo dňa 16.01.2010 (nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. 1/225/26/2010/990813-r). Namietal, že správca dane v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie nevydal, čím jeho postup v daňovom konaní trpí neodstrániteľnou vadou zákonnosti, a tým je nezákonné každé jeho rozhodnutie vydané v tomto konaní. Odvolací orgán posúdil túto námietku daňového subjektu ako neopodstatnenú. Ako je zrejmé z popísaného skutkového stavu, dodatočný platobný výmer č. 724/230/48858/09/Petn zo dňa 14.09.2009 vydal správca dane po riadnej daňovej kontrole dňa 14.09.2009, teda v lehote stanovenej v § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb., podľa ktorého, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá dodatočný platobný výmer do 15 dní od jej skončenia. Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. bola daňová kontrola ukončená dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom dňa 09.09.2009. Po zrušení tohto dodatočného platobného výmeru rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. 1/225/26/2010/990813-r zo dňa 04.01.2010 vykonával správca dane u daňového subjektu od 08.04.2010 do 06.04.2011 na základe podnetu nadriadeného orgánu č. 1/225/16139/2010/990813 zo dňa 09.02.2010 opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za 2. až 4. štvrťrok 2007. Následne vydal dodatočný platobný výmer (opäť v lehote podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb.), prebehlo odvolacie konanie a aj konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí súdom. Krajský súd v Prešove rozsudkom ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.07.2014, zrušil rozhodnutie o odvolaní, ako aj prvostupňové rozhodnutie a správca dane pokračoval v konaní vo veci vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007. Pokračoval teda vo vyrubovacom konaní v súlade s ustanovením § 68 v nadväznosti na ustanovenie § 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (účinné od 30. decembra 2012). Lehota na vydanie rozhodnutia bola predĺžená Finančným riaditeľstvom SR o 180 dní. Z popísaného skutkového stavu je pritom zrejmé, že správca dane v predmetnom konaní nebol nečinný a k žiadnym prieťahom v konaní zo strany správcu dane nedošlo. Odvolací orgán považoval za potrebné k tomu ďalej uviesť, že daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Daňová kontrola bola ukončená dňom prerokovania protokolu a dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začalo vyrubovacie konanie. Jeho výsledkom je vždy vydanie rozhodnutia (dodatočného platobného výmeru podľa zákona č. 511/1992 Zb. alebo rozhodnutia podľa zákona č. 563/2009 Z.z.). Inými slovami povedané, po každej ukončenej daňovej kontrole, ktorej výsledkom je zistenie rozdielu dane, je správca dane povinný vydať rozhodnutie, ktoré vychádza zo skutočností zistených počas daňovej kontroly a zachytených v protokole o tejto kontrole. Pritom lehoty, na ktoré odvolávajúci sa poukazuje (§ 30a zákona č. 511/1992 Zb. a § 65 ods. 1 a 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov), sú procesného charakteru a aj v prípade ich nedodržania nie je možné vyvodiť, že by zaniklo právo vyrubiť daň, alebo, že by malo byť ďalšie konanie zastavené, ako uvádza daňový subjekt. Uvedené vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Preto námietky odvolávajúceho sa, že správca dane v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie nevydal, a tým je nezákonné každé jeho rozhodnutie vydané v tomto konaní, resp., že sám prvostupňový správny orgán by mal v takomto prípade ďalšie konanie zastaviť, sú neopodstatnené. Aj námietku daňového subjektu, že správca dane sa k jeho právnej argumentácii týkajúcej sa uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia nijakým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril, považoval za neopodstatnenú, pretože správca dane konal v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho orgánu a v ďalšom konaní sa zaoberal námietkami daňového subjektu uvedenými v jeho podaniach zo dňa 28.08.2014 a 20.11.2014 a náležíte sa s nimi v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal. Odvolávajúci sa namietal, že v tomto konkrétnom prípade správca dane nemôže argumentovať fyzickým prevzatím tovaru, ale je povinný rešpektovať vôľu zmluvných strán, ktoré zhodne prehlásili, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho SONDEX, s.r.o. na území Ukrajiny, a že postupovali správne, keď predmetné obchody nepodriadili pod režim DPH, bez ohľadu na znenie kontraktu či sprievodnú dokumentáciu. Uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3 Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2014 zistil, že zásadnou právnou skutočnosťou je, že v právnom vzťahu žalobca (BHJ, a.s.) - SONDEX, s.r.o. išlo o dodanie tovaru bez prepravy a odoslania (terminológiou z rozsudku Súdneho dvora C-254/04 EMAG
nepohyblivá dodávka), bez reálnej fyzickej manipulácie s tovarom, o tzv. traditio longa manu, teda vôľové odovzdanie tovaru. Zdôraznil, že správnosť takého postupu potvrdil aj Súdny dvor EÚ v rozsudku C-320/88 Shipping and Forwarding Enterprice Safe. Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie aj v rozsahu tejto námietky a zistil, že správca dane vyhodnotil posudzovanú vec v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp. zn. 3 Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2014, na ktorý upriamil pozornosť aj daňový subjekt vo svojom vyjadrení zo dňa 20.11.2014. Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že miesto dodania tovaru medzi BHJ, a. s. ako dodávateľom a SONDEX, s.r.o. ako odberateľom je na území SR. pretože vychádzajúc z kontraktu č. S-01-107 bod 3.4 dátumom dodania je dátum na zázname o prekročení hranice Ukrajiny, a to na stanici prechodu. Zmluvné strany si teda takto sami určili miesto dodania. Dodacia podmienka v tomto kontrakte znamená, že do momentu prechodu tovaru cez hranice bol tento tovar vo vlastníctve predávajúceho (ukrajinský dodávateľ Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajanv). Odvolávajúci sa poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-320/88, podľa ktorého pojem „dodanie tovaru“ v článku 5 ods. 1 šiestej smernice treba vykladať tak, že znamená prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, a to aj v prípade, ak nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k majetku, a je úlohou vnútroštátneho súdu v jednotlivých prípadoch na základe skutkového stavu veci určiť, či došlo k prevodu práva nakladať s majetkom ako vlastník v zmysle článku 5 ods. 1 šiestej smernice. V tomto prípade na základe notárskej zápisnice z 19.06.1979 medzi spoločnosťami Safe a Kats spoločnosť Safe súhlasila s tým. že prevedie absolútne právo k nehnuteľnosti, nezaťaženej hypotékou ani inými vecnými právami. Podľa zápisnice mala všetky zmeny v hodnote majetku a všetky príjmy a výdavky prijímať alebo znášať spoločnosť Kats, ktorá získala právo nakladať s majetkom. Okrem toho sa spoločnosť Safe zaviazala, že prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnosti, keď o to spoločnosť Kats požiada, najneskôr však do 31.12.1982. Spoločnosť Safe na tento účel udelila spoločnosti Kats neodvolateľnú plnú moc na vykonanie prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Dňa 11.08.1983 správcovia konkurznej podstaty spoločnosti Kats uzatvorili s treťou osobou vo forme notárskej zápisnice zmluvu, na základe ktorej v súlade s notárskou zápisnicou z 19.06.1979 predali práva spoločnosti Kats k nehnuteľnosti, a v ten istý deň previedla spoločnosť Safe vlastnícke právo k nehnuteľnosti na tretiu osobu. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že otázku, či došlo k prevodu práva nakladať s majetkom ako vlastník, je potrebné posudzovať v jednotlivých prípadoch na základe skutkového stavu veci. Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že vyhodnotením všetkých dokladov (odberateľských faktúr, dodávateľských faktúr, zmluvy č. S-01-107, nákladných listov, JCD k faktúram a kúpnej zmluvy č. 07/03/2007) a zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že dodanie tovaru pre odberateľa SONDEX, s.r.o. je predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, pretože miestom dodania tovaru pri predmetnom obchode je tuzemsko. Dôkazom toho je kontrakt č. S-01-107, kde v bode 3.4 je uvedené, že dátumom dodania je dátum na zázname o prekročení hranice Ukrajiny, a to na stanici prechodu (dátum dodávky uhlia sa počíta, dátum pečiatky na hranici Ukrajiny na stanici prechodu). Táto dodacia podmienka v kontrakte jasne nasvedčuje skutočnosti, že do momentu prechodu tovaru cez hranice bol tento vo vlastníctve predávajúceho (ukrajinský dodávateľ). Ak sa teda spoločnosť BHJ, a.s. stala vlastníkom tovaru až potvrdením vývozného dokladu (JCD), nemohla tovar ktorý je predmetom dodávky, pred týmto momentom predať, pretože ho nevlastnila. Ďalej uviedol, že o skutočnosti posledného predaja pred prepustením tovaru v režime vývoz z tretej krajiny do tuzemska svedčia aj dodávateľské faktúry spoločnosti BHJ, a. s. od spoločnosti Obchodno - ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany (Ukrajina), kde kupujúcim je spoločnosť BHJ, a.s., a nie spoločnosť SONDEX, s.r.o. To, že na faktúre je uvedený aj následný príjemca tovaru od spoločnosti BHJ, a.s., nemá na vznik daňovej povinnosti žiaden vplyv. Ďalej uviedol, že aj vývozné JCD nasvedčuje tomu, že kupujúcim tovaru z Ukrajiny bola spoločnosť BHJ, a.s., pretože, ak by bolo pravdivé tvrdenie daňového subjektu, že k dodávke tovaru došlo na Ukrajine, potom by k tovaru malo byť vývozné JCD kupujúceho (SONDEX, s.r.o.), čo by však bolo v rozpore so zásadami colného konania, podľa ktorých na jeden tovar nemôžu prebiehať dve colné konania. Ak už tovar bol colne prejednaný pre spoločnosť BHJ, a. s., nemôže ten istý tovar byť prepustený v režime vývoz aj inej spoločnosti SONDEX, s.r.o., ktorá na vývoz takého tovaru nemala ani zákonné povolenia štátu tak, ako to bolo v prípade spoločnosti BHJ. a.s. Správca dane dospel k záverom o nesprávnom postupe daňového subjektu na základe zisteného skutkového stavu veci a odvolací orgán sa s jeho závermi stotožnil.
V danom prípade došlo k realizácii obchodu, ktorého predmetom bolo dodanie toho istého tovaru medzi tromi podnikateľskými subjektmi, pričom išlo o dovoz tovaru z tretieho štátu, a zároveň sa tovar fyzicky prepravoval od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. V takomto prípade je potrebné pre účely správnej aplikácie zákona o dani z pridanej hodnoty (miesta dodania) určiť, ktorá dodávka tovaru je pohyblivá, pretože potom všetky ostatné dodávky tovaru sú nepohyblivé. Taká dodávka tovaru, ktorá je v rámci zmluvného vzťahu spojená s prepravou tovaru, je tzv. pohyblivá dodávka tovaru, pri ktorej sa miesto dodania určí v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho preprava (§ 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé a to znamená, že miesto dodania majú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje (§ 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). V posudzovanom prípade išlo o obchod medzi spoločnosťami Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany, Ukrajina - BHJ, a. s. a SONDEX. s. r. o. Predmetom dodávok bol ten istý tovar
- uhlie. Podľa zmluvného vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a kupujúcim, spoločnosťou BHJ, a. s. (zmluva č. S-01-107), sa dodávka uhlia realizuje na podmienke DAF hranica Ukrajiny - Užhorod (stanica Maťovce). Dodacie podmienky INCOTERMS 2000 (medzinárodné obchodné podmienky) určujú miesto a spôsob prechodu rizika a podmienky vyplývajúce z dodacích doložiek uvedených v kúpno - predajnej zmluve, teda riziká a podmienky vo vzťahu medzi predajcom a kupujúcim pri medzinárodnom obchode. Dodacie podmienky Incoterms sa však nezaoberajú vlastníckym právom k tovaru. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že preprava tovaru bola dohodnutá pri zmluvnom vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a spoločnosťou BHJ. a. s., a keďže ide o vývoz tovaru deklarovaný predloženým JCD (vývozca ukrajinská spoločnosť a príjemca tovaru spoločnosť BHJ, a.s.), je nesporné, že tovar musel byť v rámci tohto zmluvného vzťahu prepravený až na územie Slovenskej republiky, pretože iba tak mohla byť naplnená skutková podstata tejto transakcie. Navyše aj z nákladných listov, ktoré tovar pri preprave sprevádzali vyplýva, že prijímateľ zásielky (SONDEX, s.r.o.) môže tovar prevziať až v stanici určenia uvedenej v kolónke č. 8 nákladného listu SMGS, t.j. Maťovce na území Slovenska. Z uvedeného je zrejmé, že nasledujúci zmluvný vzťah medzi spoločnosťou BHJ, a.s. a SONDEX, s.r.o. (kúpna zmluva č. 07/03/2007) sa uskutočnil bez prepravy ako nepohyblivá dodávka tovaru s miestom dodania v Maťovciach (tuzemsko), teda tam, kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo. Tvrdenia odvolávajúceho sa, ktorými presadzuje, že k dodaniu tovaru tak pri prvom zmluvnom vzťahu, ako aj pri nasledujúcom zmluvnom vzťahu došlo ešte na území Ukrajiny, resp., že spoločnosť SONDEX, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník ešte na území Ukrajiny, je v rozpore s predloženými dokladmi, zisteným skutkovým stavom veci a v zmluvách prejavenou vôľou zmluvných strán. Skutočnosť, že spoločnosť SONDEX, s.r.o. znášala náklady na prepravu tovaru od štátnej hranice po prekládkovú stanicu v Maťovciach neznamená, že tovar jej bol dodaný na území Ukrajiny, resp., že SONDEX, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. V takom prípade by totiž doklady preukazujúce vývoz tovaru, ako aj nákladné listy sprevádzajúce tovar pri preprave obsahovali iné údaje o vývozcovi, dodávateľovi, prijímateľovi tovaru a podobne. Podľa kúpnej zmluvy č. 07/03/2007 sa dodávka považuje za splnenú momentom potvrdeného pristavenia k colnému prejednaniu št. hranica Užhorod/ Maťovce. Pritom je potrebné uviesť, že zo všeobecného vymedzenia uvedeného v ustanovení § 18 zákona č. 222/2004 Z.z. vyplýva, že miestom dovozu je územie členského štátu, na ktorom sa nachádza tovar v dobe, kedy vstupuje na územie Európskych spoločenstiev. A teda ak tovar dovážaný z tretích štátov ešte nie je prepustený do voľného obehu a pred jeho prepustením je predaný, je takýto predaj predmetom dane, pretože sa dodanie tovaru uskutočnilo v tuzemsku. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane posudzoval miesto dodania tovaru, resp. miesto kde kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, na základe zisteného skutkového stavu veci, pri rešpektovaní vôle zmluvných strán. Tvrdenie odvolávajúceho sa, že zmluvné strany zhodne prehlásili, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho SONDEX, s.r.o. na území Ukrajiny, je neopodstatnené a daňový subjekt takú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Rovnako za neopodstatnené považoval odvolací orgán tvrdenie odvolávajúceho sa, že zmluvné strany postupovali správne, keď predmetné obchody nepodriadili pod režim DPH bez ohľadu na znenie kontraktu či sprievodnú dokumentáciu, pretože práve takéto doklady preukazujú skutočnú realizáciu obchodu, a práve z nich je možné zistiť, ako sa zmluvné strany dohodli na mieste a čase dodania tovaru, pričom nemusí ísť o fyzické prevzatie tovaru. Daňový subjekt nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia, že k dodaniu tovaru pre spoločnosť SONDEX, s.r.o. došlo už na území Ukrajiny. Odvolávajúci sa ďalej namietal, že o dobu súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Prešove vo veci sp. zn. 2S/47/2011 nie je možné predĺžiť lehotu na zánik práva vyrubiť daň plynúcu po riadnej
daňovej kontrole, ktorá bola ukončená dňa 09.09.2009, pretože toto súdne konanie skonštatovalo nezákonnosť výkonu opakovanej daňovej kontroly za súčasnej existencie daňového konania po zrušení rozhodnutia prvostupňového orgánu odvolacím orgánom. K tomu odvolací orgán uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 (päťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 plynula podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. od konca roka 2007 do konca roka 2012) a protokol znej bol prerokovaný dňa 09.09.2009, t.j. protokol bol daňovému subjektu doručený pri jeho prerokovaní dňa 09.09.2009, čo sa považuje za úkon smerujúci k vyrubeniu dane alebo rozdielu dane. Doručením uvedeného protokolu teda znovu začala plynúť päťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., a to od konca roka 2009. To že protokol z daňovej kontroly bol úkonom smerujúcim na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, je potrebné vykladať aj vzhľadom na znenie ustanovenia § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona (teda za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb.), zostávajú zachované. Dňa 21.12.2011 podal daňový subjekt žalobu na Krajský súd v Prešove o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia č. 1/225/12667-101602/2011/990813-r zo dňa 04.10.2011, ktorým odvolací orgán potvrdil dodatočný platobný výmer č. 724/230/21581/11 /Petn zo dňa 13.04.2011, ktorým správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007. Išlo teda o konanie týkajúce sa vyrubenia dane, a nie je opodstatnené tvrdenie odvolávajúceho sa, že súdne konania vedené na Krajskom súde v Prešove vo veciach sp. zn. 1S/l 59/2011 (zdaňovacie obdobia 2. a 4. štvrťrok 2007) a 2S/47/2011 sa týkali nezákonnosti vykonania opakovanej daňovej kontroly, čiže úplne iného daňového konania. Keďže lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane v súlade s ustanovením § 246d zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok počas konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku neplynú, je potrebné uviesť, že lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 v čase od podania žaloby dňa 21.12.2011, do dňa právoplatnosti rozsudku č. 2S/47/2011 - 65 zo dňa 15.02.2013, t. j. do dňa 21.07.2014, neplynula a teda lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane uplynie až o 943 dní odo dňa 31.12.2014. Z týchto dôvodov je námietka odvolávajúceho sa, že celý postup a konanie správcu dane sú zaťažené zánikom práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane, neopodstatnená. Odvolací orgán dospel k záveru, že správca dane vykonal v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania úkony, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Zabezpečil aj právo daňového subjektu oboznámiť sa so zistenými skutočnosťami a predkladať dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Predložené dôkazy vyhodnotil samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach. Správca dane svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, uviedol ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Vyjadril sa zároveň ku všetkým skutočnostiam, ktoré v daňovom konaní vyšli najavo. Odvolací orgán sa stotožnil so závermi správcu dane, že daňový subjekt v rozpore s ustanovením § 2 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty nezdanil zdaniteľný obchod na základe faktúr č. 20070002/Z až č. 20070007/Z pre odberateľa SONDEX, s.r.o., Prešov za čierne energetické uhlie.
6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Uviedol, že u žalobcu bola vykonaná správcom dane v roku 2008 daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 1. až 4. štvrťrok 2007. Po jej ukončení vydal správca dane za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 dodatočný platobný výmer č. 724/230/48858/09/Petn zo dňa 14.09.2009. Tento dodatočný platobný výmer bol rozhodnutím žalovaného č. 1/225/26/2010/990183-r zo dňa 04.01.2010 zrušený a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Vec teda bola vrátená do štádia vyrubovacieho konania upraveného v ustanovení § 44 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení a povinnosťou správcu dane bolo toto vyrubovacie konanie ukončiť vydaním rozhodnutia (platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru). Správca dane však v rozpore s týmto zákonným postupom (viď napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR č.k. 8Sžf/l5/2012, 4Sžf/42/2012, 3Sžf/45/2013) otvoril opakovanú daňovú kontrolu, ktorá bola ukončená dňa 06.04.2011. V nasledujúci deň v súlade s ustanovením § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov sa začalo vyrubovacie konanie, ktoré bolo ukončené vydaním dodatočného platobného výmeru č. 724/230/21581/11/Petn zo dňa 13.04.2011.
V tejto súvislosti dal do pozornosti súdu tú skutočnosť, že vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty resp. jej určenia za zdaňovacie obdobie 3. štvrťrok 2007 prebiehali súbežne dve daňové (vyrubovacie) konania. Prvé prebiehalo potom, čo žalovaný svojim vyššie citovaným rozhodnutím zo dňa 04.01.2010 zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a druhé, ktoré začalo dňa 07.04.2011 po prejednaní protokolu z opakovanej daňovej kontroly. Na túto skutočnosť žalobca výslovne upozornil tak správcu dane ako aj žalovaného vo svojom odvolaní zo dňa 9.12.2015 proti rozhodnutiu správcu dane č. 1592651/2015 zo dňa 26.10.2015, kde zdôraznil, že „v obidvoch konaniach sa jedná o tú istú vec, tých istých účastníkov konania a preto bez zastavenia jedného z týchto konaní nie je možné pokračovať v konaní druhom - prekážka litispendencie.“ Žalovaný sa s touto námietkou v rozhodnutí č. 92927/2016 zo dňa 28.01.2016 žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím konal v rozpore s ustanovením § 74 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. V zmysle rozhodnutia č. R 75/1998 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk sa na daňové konanie neviaže zásada koncentrácie konania, a ak sa odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní nevysporiada so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, je to dôvod, aby súd zrušil takéto rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru žalobcu to znamená, že také rozhodnutie druhostupňového orgánu, v ktorom sa odvolací orgán nevysporiada so všetkými námietkami daňového subjektu uvedenými v podanom odvolaní, je nezákonné (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sž 51/96,4 Sž 34/97, 4 Sž 35/97, 5 Sžf 4/2009, 8 Sžf/14/2012). Žalobca tiež vo svojom odvolaní zo dňa 9.12.2015 poukázal na tú skutočnosť, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/47/2011 zo dňa 15.2.2013 bolo právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu č. 1/225/12667-101602/2011/990813-r zo dňa 4.10.2011 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov I č. 724/230/21581/11/Petn zo dňa 13.4.2011 po vykonaní opakovanej daňovej kontroly zrušené a vec bola vrátená Finančnému riaditeľstvu SR na ďalšie konanie a že žalobca nemá vedomosť o tom, akým spôsobom Finančné riaditeľstvo SR si splnilo túto súdom uloženú povinnosť t.j. povinnosť ďalej v konaní začatom dňa 07.04.2011 pokračovať. K tejto odvolacej námietke žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „Finančné riaditeľstvo SR sa so závermi správcu dane stotožňuje a rovnako usudzuje, že vykonanie opakovanej daňovej kontroly bolo nezákonným konaním zo strany daňových orgánov, a preto aj všetky úkony súvisiace s týmto konaním boli nezákonnými, vrátane vydania dodatočného platobného výmeru po opakovanej daňovej kontrole (zrušený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 2S/47/2011 - 65 zo dňa 15.02.2013. ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3 Sžf/45/2013 z 03. júna 2014). Nie je preto opodstatnená námietka odvolávajúceho sa, že nie je zrejmé, ako si daňové orgány splnili túto súdom uloženú povinnosť.“ Podľa názoru žalobcu však v tomto stanovisku žalovaného absentuje dôvod, pre ktorý žalovaný nepokračoval v konaní začatom dňa 07.04.2011 - práve povinnosť pokračovať v konaní (súd doslovne uviedol „vec vracia žalovanému na ďalšie konanie“) si žalovaný žiadnym spôsobom nesplnil. Správca dane po dni 21.7.2014, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/47/2011, predsa konal resp. ako sám uvádza „pokračoval vo .vyrubovacom konaní na základe záverov odvolacieho orgánu v rozhodnutí č. 1/225/17 (správne má byť „26“)/2010/990813-r“ - str. 8 rozhodnutia č. 1592651/2015. Z uvedeného vyplýva, že daňové vyrubovacie konanie po opakovanej daňovej kontrole nie je do dnešného dňa ukončené právoplatným rozhodnutím. Vo svojom odvolaní zo dňa 9.12.2015 poukázal žalobca aj na nečinnosť správcu dane, keď ten po zrušení svojho rozhodnutia č. 724/230/48858/09/Petn zo dňa 17.09.2009 rozhodnutím odvolacieho orgánu č. 1/225/26/2010/990813-r zo dňa 04.01.2010, pokračoval v konaní až na základe svojho Oznámenia č. 9701401/5/4160868/2014/Bls zo dňa 10.9.2014, t.j. po uplynutí takmer štyroch rokov a v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie nevydal. K tejto odvolacej námietke žalovaný uviedol, že v období od 08.04.2010 do 06.04.2011 bola vykonávaná opakovaná daňová kontroly a po jej skončení boli vydané rozhodnutia - „ z popísaného skutkového stavu je pritom zrejmé, že správca dane v predmetnom konaní nebol nečinný a k žiadnym prieťahom v konaní zo strany správcu dane nedošlo.“ V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti súdu vyššie citované stanovisko žalovaného o nezákonnom výkone opakovanej daňovej kontroly a o nezákonnosti všetkých úkonov súvisiacich s touto opakovanou daňovou kontrolou a nasledujúcim daňovým konaním. Na nezákonne úkony správneho orgánu sa má prihliadať tak, ako keby nikdy neboli vykonané. Preto podľa názoru žalobcu nemôže žalovaný nimi argumentovať a obhajovať nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Naviac, žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 9.12.2015 poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR vo veci posudzovania lehôt na vydanie rozhodnutia štátnym orgánom, ku ktorej sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyjadril. Aj v konaní pred súdom zastáva žalobca názor, že lehoty na vydanie rozhodnutia uvedené v ustanovení § 30a zák. č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a v ustanovení § 65 daňového poriadku sú lehotami zákonnými, nedodržaním ktorých zo strany štátneho orgánu dochádza k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 3 Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2014, ktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2S/47/2011 zo dňa 15.02.2013, sa vyjadril aj k hmotnoprávnemu aspektu prejednávanej veci. Konštatuje, že „senát zistil, že zásadnou právnou skutočnosťou je, že v právnom vzťahu žalobca - SONDEX, s.r.o. išlo o dodanie tovaru bez prepravy a odoslania, bez reálnej fyzickej manipulácie s tovarom. Ide o tzv. traditio longa mami (angl. delivery by long hand), teda vôľové odovzdanie tovaru. Uvedený spôsob odovzdania tovaru a prevod ekonomického vlastníctva je právne prípustný nielen z hľadiska obchodnoprávneho, ale i z hľadiska daňového, kde je kvalifikovaný terminológiou z rozsudku Súdneho dvora C-254/04 EMAG ako nepohyblivá dodávka. Z rozsudku EMAG však možno na danú právnu vec primerane prevziať iba terminológiu. Senát dospel k záveru, že rozsudok EMAG nie je možné na túto vec aplikovať ako acte éclaire, pretože ide o daňovú transakciu, ktorá sa zásadne odlišuje tým, že EMAG bola intrakonmnitárna dodávka tovaru spojená s nárokom na odpočet DPH, teda daňové subjekty podraďovali nepohyblivé dodávky režimu DPH a uplatňovali nárok na odpočet DPH. Rozsudok EMAG je esenciálne spojený s právnym prostredím intrakomunitárneho dodania tovaru a jeho súvislosťami. “ Najvyšší súd SR ďalej zaujal stanovisko, že „pri vyhodnocovaní odovzdania tovaru vo forme nepohyblivej dodávky traditio longa manu a nepohyblivej dodávke tovaru sa objektívne nedá vychádzať z fyzického prevzatia tovaru. Miesto dodania tovaru pri tejto forme je vôľovým prvkom zmluvných strán a správca dane nemôže určiť miesto dodania na základe fyzického prevzatia. “ Pri štúdiu spisu si Najvyšší súd SR všimol, že „z obsahu spisu je zrejmé, že správca dane predmetný problém viackrát konzultoval s finančným riaditeľstvom so žiadosťou o metodické usmernenie. Je tendencia, že daňové orgány z opatrnosti podradia aj takýto typ transakcie právnemu režimu DPH. Senát však konštatuje, že zo zisteného skutkového stavu nie je dôvod na takýto postup. “Aj Najvyšší súd SR zo spisu zistil, že v danom prípade sa nejedná o intrakomunitárnu dodávku tovaru, pretože ide o dodanie tovaru na území krajiny, ktorá nie je členom EÚ (v zmysle terminológie uvedenej v § 2 ods. 2 písm. d) zák. č 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení „územie tretieho štátu“) a preto dal za pravdu žalobcovi, ktorý tým, že predmetné faktúry pre svojho odberateľa SONDEX, s.r.o. vystavil bez DPH, postupoval v súlade so zákonom. Žalovaný zotrval na svojom názore, že miesto dodania tovaru bolo na území Slovenskej republiky a právnym názorom Najvyššieho súdu SR sa neriadil.
7. Keďže rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v rozpore so zákonom, zakladajú sa na nesprávnom právnom posúdení veci, v konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach, žiadal aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.
8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 17.02.2017 sa písomne ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
9. V replike zo dňa 31.01.2017 žalobca opätovne poukázal na dôvody nezákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, a vzhľadom na zmenu procesnej právnej úpravy aktualizoval petit žaloby tak, že v súlade s § 191 S.s.p. žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátiť vec Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie. Žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.
10. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok ( ďalej len S.s.p. ).
11. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
12. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.
13. Vzhľadom na uvedené aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p., t.j. podľa právneho predpisu platného predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p., dokončí sa podľa S.s.p.
14. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
16. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
17. Podľa § 191 ods. 1 S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
18. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) S.s.p. ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
19. Podľa § 191 ods. 4 veta prvá S.s.p. ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3.
20. Vychádzajú z vyššie citovaných zákonných ustanovení správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul zástupcu žalobcu s tým, že podľa § 114 S.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.
21. Predmetom preskúmania je rozhodnutie Daňového úradu Prešov, ktorý určil žalobcovi podľa § 68 ods. 5, 6 daňového poriadku rozdiel v sume 22 956,48 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie 3.štvrťrok 2007 a vyrubil daň v sume 22 678,22 Eur, lebo vyhodnotením všetkých zistených skutočností dospel k záveru, že miestom dodania tovaru pri predmetnom obchode bolo tuzemsko, preto bol žalobca povinný toto dodanie tovaru zdaniť.
22. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie Daňového úradu Prešov potvrdil.
23. Žalobca namietal v hmotnoprávnej aj procesnoprávnej rovine.
24. Vo vzťahu k hmotnoprávnej námietke bolo rozhodujúcim právne posúdenie otázky miesta dodania tovaru na základe zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou SONDEX, s.r.o.
25. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.
26. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14.
27. Podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje.
28. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
29. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.
30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
31. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo priznať nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo vrátenie dane po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu alebo nárok na vrátenie dane; ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty podľa osobitného predpisu, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná.
32. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. ak bol pred uplynutím tejto lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynie päťročná lehota znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane však možno najneskôr do desiatich rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo hlásenie alebo v ktorom vznikla daňová povinnosť bez súčasnej povinnosti podať daňové priznanie alebo hlásenie.
33. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
34. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
35. Podľa § 165 ods. 1 daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
36. Podľa § 165b ods. 1 daňového poriadku daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
37. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
38. Je potrebné zdôrazniť, že záväzný právny názor k danej problematike vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 3Sžf/45/2013 zo dňa 03.06.2013 vo vzťahu k skoršiemu rozhodnutiu žalovaného zo dňa 04.10.2011 v tej istej veci. Uviedol, že ... „ zásadnou právnou skutočnosťou je, že v právnom vzťahu žalobca - SONDEX, s.r.o. išlo o dodanie tovaru bez prepravy a odoslania, bez reálnej fyzickej manipulácie s tovarom. Ide o tzv. traditio longa manu (angl. delivery by long hang), teda vôľové odovzdanie tovaru. Uvedený spôsob odovzdania tovaru a prevod ekonomického vlastníctva je právne prípustný nielen z hľadiska obchodnoprávneho, ale i z hľadiska daňového, kde je kvalifikovaný terminológiou z rozsudku Súdneho dvora C-254/04 EMAG ako nepohyblivá dodávka. Z rozsudku EMAG však možno na danú právnu vec primerane prevziať iba terminológiu. Senát dospel k záveru, že rozsudok EMAG nie je možné na túto vec aplikovať ako acte éclaire, pretože ide daňovú transakciu, ktorá sa zásadne odlišuje tým, že EMAG bola intrakomunitárna dodávka tovaru spojená s nárokom na odpočet DPH, teda daňové subjekty podraďovali nepohyblivé dodávky režimu DPH a uplatňovali nárok na odpočet DPH. Rozsudok EMAG je esenciálne spojený s právnym prostredím intrakomunitárneho dodania tovaru a jeho súvislosťami. V danom prípade však daňový subjekt naopak transakciu kvalifikoval ako daňovo neutrálnu z hľadiska DPH. Daňový subjekt tvrdil, že išlo o extrakomunitárnu dodávku a z tohto dôvodu ju ani nekvalifikoval ako zdaniteľné plnenie a ani neuplatňoval nárok na odpočet dane na vstupe. Pri vyhodnocovaní odovzdania tovaru vo forme nepohyblivej dodávky traditio longa manu a nepohyblivej dodávke tovaru sa objektívne nedá vychádzať z fyzického prevzatia tovaru. Miesto dodania tovaru pri tejto forme je vôľovým prvkom zmluvných strán a správca dane nemôže určiť miesto dodania na základe fyzického prevzatia. Preto dopyt správcu dane zo dňa 07.04.2009 č. 724/320/2302/2007-16461/2009/Miho na Železničnú spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., či je možné, aby tovar prepravovaný po železnici fyzicky prevzal 1. odberateľ, v danom prípade BHJ, a.s. od ukrajinca v Užhorode, t.j. na ukrajinskej strane hranice alebo k fyzickému prevzatiu tovaru môže dôjsť až v prekládkovej stanici Maťovce je nesprávny, lebo takýto dôkaz je použiteľný iba pri dodaní tovaru, ktoré má svoj základ vo fyzickom odovzdaní, t.j. podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., ale nie pri nepohyblivej dodávke tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. Z obsahu spisu je zrejmé, že správca dane predmetný problém viackrát konzultoval s finančným riaditeľstvom so žiadosťou o metodické usmernenie. Je tendencia, že daňové orgány z opatrnosti podradia aj takýto typ transakcie právnemu režimu DPH. Senát však konštatuje, že zo zisteného skutkového stavu nie je dôvod na takýto postup .... “.
39. Z uvedeného je zrejmé, že podľa záväzného právneho názoru najvyššieho súdu boli daňové orgány v ďalšom konaní povinné posudzovať právny vzťah žalobcu a spoločnosti SONDEX, s.r.o. ako dodanie tovaru bez prepravy a odoslania, bez reálnej fyzickej manipulácie s tovarom, ako dodanie tovaru „traditio longa manu“ - teda vôľové odovzdanie tovaru, ako nepohyblivú dodávku, pri ktorej sa nedá vychádzať z fyzického prevzatia tovaru a miesto dodania tovaru je vôľovým prvkom zmluvných strán. Správca dane preto nemohol určiť miesto dodania na základe fyzického prevzatia.
40. Z obsahu rozhodnutia aj administratívneho spisu je pritom nepochybné, že žalobca dodávku kvalifikoval ako daňovo neutrálnu z hľadiska DPH, tvrdil že ide o extrakomunitárnu dodávku a z toho dôvodu ju ani nekvalifikoval ako zdaniteľné plnenie. Nebolo preto povinnosťou žalobcu platiť DPH, lebo miesto dodania tovaru nebolo v tuzemsku.
41. V danom prípade sa daňové orgány týmto právnym názorom aj napriek jeho záväznosti ( § 250j ods. 7 O.s.p. ) neriadili. V predmetnej veci posudzovali priložené dôkazy formalisticky, bez zreteľa na vôľu oboch zmluvných strán, ktoré svoj obchodnoprávny vzťah podriadili pod ustanovenia Obchodného zákonníka ( zákon č. 513/1991 Zb. ).
42. Obchodný zákonník v § 272 ods. 1 upravuje, že zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo ak aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme.
43. Podľa prejavov vôle medzi žalobcom ako predávajúcim a SONDEX, s.r.o. ako kupujúcim je zhodný prejav vôle v ústnej forme o nadobudnutí tovaru kupujúcim SONDEX, s.r.o. na území Ukrajiny a správca dane v priebehu konania neprodukoval žiadne iné dôkazy, okrem formálnoprávneho hľadiska,
že prejav vôle nezodpovedal reálnemu obchodu. Je zrejmé, že Obchodný zákonník spočíva na princípe neformálnosti zmlúv, ktoré sa môžu v zásade dojednávať aj ústne a dokonca aj konkludentným spôsobom, pričom táto úprava umožňuje pružné uzavretie zmlúv medzi podnikateľmi a zodpovedá aj tendenciám pri medzinárodnej unifikácii obchodného práva.
44. Daňové orgány tak nerešpektovali záväzný právny názor najvyššieho súdu, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdili, preto správny súd rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov podľa § 191 ods. 1 písm. c), ods. 3, 4 S.s.p. zrušil a vrátil vec Daňovému úradu Prešov na ďalšie konanie.
45. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude dôsledne rešpektovať vyslovený právny názor, ktorým sú viazané ( § 191 ods. 6 S.s.p. ).
46. Námietky žalobcu v procesnoprávnej rovine nie sú dôvodné.
47. Nesprávne si vykladá, že vo veci vyrubenia dane prebiehali súbežne dve daňové konania. V zmysle rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/47/2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3Sžf/45/2013 vykonanie daňovej kontroly bolo nezákonným konaním zo strany daňových orgánov, a preto aj všetky úkony súvisiace s týmto konaním boli nezákonné, vrátane vydaného dodatočného platobného výmeru po opakovanej daňovej kontrole. Zrušením nezákonných rozhodnutím bolo konanie vrátené do vyrubovacieho konania. Ak krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, išlo o postup v zmysle O.s.p., čo však ale neznamená, že vo veci mal pokračovať v konaní, resp. konať žalovaný. Žalovaný listom vrátil celý spisový materiál prvostupňovému správnemu orgánu, pretože je bez akýchkoľvek pochybností, že ak bolo zrušené rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu a správcu dane ako prvostupňového správneho orgánu, nemohol ďalej vo veci konať žalovaný.
48. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa nedodržania procesných lehôt na vydanie rozhodnutí je potrebné zdôrazniť, že tieto lehoty sú procesnými lehotami, ako také nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutí, s uvedenými námietkami sa žalovaný podrobne vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí a tieto námietky nie sú dôvodné. Ak bol žalobca toho názoru, že správca dane je nečinný, bol na mieste postup podľa § 250t O.s.p., od 01.07.2016 podľa § 242 a nasl. S.s.p.
49. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania s tým, že s poukazom na § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
50. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 S.s.p. ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).