Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_9CoCsp-15-2022.pdf
PDF · 80.56 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/15/2022
Rozhodnutie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu v spore žalobcu: Ing. G. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX G. - W., proti žalovanému: Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, zastúpený obchodnou spoločnosťou VIVID LEGAL, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a ochranu práv spotrebiteľa, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 4Csp/65/2020-297 zo dňa 24. júna 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 619939918 zo dňa 20.04.2017 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 497 ObZ, § 52 a nasl. OZ, § 9 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 551 ods. 1 OZ, § 137 písm. c/ CSP a mal za to, že žalobca má na podanie takejto žaloby naliehavý právny záujem. Mal preukázané, že žalobca na strane dlžníka a žalovaný na strane veriteľa uzavreli dňa 20.04.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 619939918, na ktorú dopadá režim spotrebiteľských zmlúv a na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi (spotrebiteľovi) bezhotovostný bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur, ktorú sumu sa žalobca zaviazal žalovanému vrátiť spolu s dojednaným úrokom vo výške ročnej úrokovej sadzby 21,30%, a to v 60-tich splátkach vo výške 136,11 eur so splatnosťou prvej splátky dňa 15.06.2017, každej ďalšej splátky 15. dňa v mesiaci a s termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru dňa 15.05.2022. Celkovo sa tak žalobca v zmluve zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 8.166,60 eur (celková čiastka na zaplatenie: 136,11 eur x 60 splátok = 8.166,60 eur). Ďalej bola v zmluve uvedená doba jej trvania: na dobu určitú do 15.05.2022, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN): 22,78%, priemerná RPMN: 15,12%, odplata podľa Občianskeho zákonníka: 21,30% a úroková sadzba pre prípad omeškania spotrebiteľa: 5% ročne. Súčasne v rovnaký deň uzavreli aj spornú dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Medzi stranami bola dohodnutá výška mesačnej zrážky na sumu 136,11 eur vždy v riadnom výplatnom termíne dlžníka. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu vyplýva, že žalobcovi boli na podklade žiadosti žalovaného zo dňa 29.07.2017 a predloženej spornej dohody o zrážkach zo mzdy v období mesiacov október 2017 až jún 2021 vykonané zrážky zo mzdy v celkovej výške 6.802,20 eur, ktorá suma zodpovedá dojednaným splátkam v zmysle spotrebiteľského úveru. Čo sa týka dohody o zrážkach zo mzdy, túto považoval za platnú, neobsahujúcu žiadne neprijateľné podmienky, pričom mal za to, že jej náležitosti sú v súlade s ust. Občianskeho zákonníka ako aj zákona o ochrane spotrebiteľa. Preskúmaním zmluvy zároveň nezistil, že by predložená zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami neobsahovala ktorúkoľvek z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods.
2 písm. a/ až l/, s/, z/ a aa/ Zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy, resp. nesprávne uvedenú RPMN a súčasne v neprospech spotrebiteľa. Úhrady žalobcu v celkovej sume 6.802,20 eur zodpovedajú dojednaným splátkam v uzavretej úverovej zmluve, ak by aj dochádzalo naďalej k zrážkam zo mzdy žalobcu mesačne v dohodnutej sume 136,11 eur, nedošlo by k ujme v majetkovej sfére žalobcu, keďže by došlo len k plneniu peňažných záväzkov žalobcu z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. O trovách konania rozhodol s poukazom na pomer úspechu strán v konaní.
2) Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že napadnutým rozsudkom bolo porušene právo na spravodlivý súdny proces, uvedené rozhodnutie je arbitrárne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a vo veci nebol úplne zistený skutkový stav veci, nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Súd dospel k nesprávnym záverom ohľadom dohody. V žiadosti o vykonanie zrážok zo mzdy, ktorá bola zaslaná jeho zamestnávateľovi sa nikde neuvádza, koľko ešte chýba zaplatiť, a preto má obavy že mu bude strhnuté viac. Žalovaný si u jeho zamestnávateľa uplatnil jednorazovú splátku vo výške 1.300,- eur a on ostal bez príjmu. Veriteľ sa nesmie domáhať výkonu zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorí s dlžníkom už pri uzatvorení úverovej zmluvy, nakoľko v tomto okamihu nie je jasný rozsah záväzku dlžníka v okamihu, kedy túto dohodu bude predkladať platiteľovi mzdy dlžníka. Dohoda mu bola predložená na podpis spolu v jednej kope s úverovou zmluvou. Keby vedel, že dohoda je dobrovoľná, tak ju určite nepodpíše. Bola súčasťou zmluvy. Poukázal na § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Dohoda bola tiež spotrebiteľskou zmluvou, o ktorej platí vyvrátiteľná zákonná podmienka, že nie je individuálne dojednaná (§ 53 ods. 3 OZ). Dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúce zo spotrebiteľských zmlúv alebo uzatvorené spolu pri uzatvorení spotrebiteľskej zmluvy sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a vykonávanie zrážok zo mzdy na základe neplatnej zmluvnej podmienky je v rozpore so zákonom. V ďalšom namietal, že sa súd prvej inštancie nesprávne vysporiadal ohľadom spotrebiteľského úveru a v tej súvislosti s náležitosťami, ktoré zmluva obsahovala. Namietal výšku RPMN, že zmluva neobsahovala všetky predpoklady použité pre výpočet RPMN ako aj úrokovú sadzbu. V odvolaní poukázal na viaceré rozhodnutia súdov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie, resp. aby vo veci sám rozhodol.
3) Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu uviedol, že toto považuje za nedôvodné a vyslovene účelové, v ktorom žalobca prezentuje všeobecné a nekonkrétne argumenty. Napadnuté rozhodnutie považoval za vecne správne, s náležitým odôvodnením, ktoré vychádzalo zo správneho skutkového a právneho základu. Z odvolania nevyplýva, na základe akých odvolacích dôvodov žalobca napáda rozsudok, a preto mal za to, že je možné aplikovať ust. § 386 písm. d) CSP a odvolanie odmietnuť. Inak navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
4) Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa s ním nestotožňuje a zotrval na svojom odvolaní. Vo vyjadrení zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu, pričom poukázal na to, že žalovaný nepreukázal, že pri poskytnutí úveru žalobcovi konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z). Žalovaný nedostatočne overil bonitu, nakoľko neoveril jeho mesačné výdaje a či vôbec bude zvládať uhrádzať splátky na novo poskytnutý úver. Zároveň namietal neprijateľnosť zmluvných podmienok v čl. XIII. Ostatné ustanovenia - bod 5 o doručovaní písomností, v príde ktorého NBS fikciu doručenia klientovi vyhlásila za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považoval aj vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil s VOP.
5) Žalovaný vo svojej odvolacej duplike zotrval na svojom predošlom vyjadrení.
6) Žalobca doručil ďalšie vyjadrenie, v ktorom opakuje svoju predošlú argumentáciu a namieta absenciu obsahových náležitostí v zmluve.
7) Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
8) Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za vecne správne, pričom sa s jeho závermi v celom rozsahu stotožňuje a na tieto v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.
9) Je potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodoval na podklade žaloby žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, pričom zároveň žiadal, aby súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie 100 eur. V tejto súvislosti potom súd prvej inštancie postupoval správne, keď prejudiciálne skúmal, či zmluva o úvere, (ktorej plnenie bolo zabezpečené dohodou) obsahovala všetky povinné zmluvné náležitosti, ktorých absencia (pri RPMN aj jej uvedenie vo výške, ktorá prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov) spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť uveru, resp. či neobsahovala také, ktoré by boli v rozpore so zákonom (napr. výška úroku) a dospel k správnemu záveru, že nie je dôvod na to, aby súd predmetnú zmluvu o úvere považoval za bezúročnú, resp. bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal skúmanie bonity pri uzatváraní zmluvy, ktorá skutočnosť by v prípade hrubého porušenia povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy) sama o sebe znamenala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, je potrebné podotknúť, že ani túto námietku nemožno považovať za dôvodnú. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný v konaní dostatočne preukázal, že vyššie uvedenú povinnosť si splnil. Žalovaný ešte v konaní pred súdom prvej inštancie predložil Potvrdenie zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca datované ku dňu podpisu zmluvy, resp. dohody (č.l. 61), výpis z lustrácie žalobcu v registri - CRIF - nebankových subjektov, výpis z Registra úverov (č.l. 176), výpis z bankového účtu žalobcu za mesiac 03/2017 (č.l. 190) ako aj Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru zo dňa 20.04.2017, z ktorej vyplýva priemerný mesačný príjem žalobcu, jeho minimálne výdavky, spoločné príjmy, spoločné výdavky a voľné zdroje (č.l. 189).
10) Čo sa týka samotného posúdenia dohody o zrážkach zo mzdy, odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie, že táto neobsahuje neprijateľné podmienky spôsobujúce jej neplatnosť. Žalobca v odvolaní poukazuje na rozhodnutia súdov v iných obdobných veciach, ktoré ale nie každé skutkovo súvisí s prejednávanou vecou. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.04.2017 sa nachádzala na samostatnom tlačive a teda nebola súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spĺňa preto požiadavku podľa § 5a písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom ku dňu uzavretia dohody), podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Z čl. I. dohody vyplýva, že jej uzavretie bolo dobrovoľné, pričom žalovaný v čl. III. poučil žalobcu o dôsledkoch uzavretia dohody. Z čl. III. zároveň vyplýva aj poučenie žalobcu, že má zákonnú možnosť ju odmietnuť tým, že ju nepodpíše. Čo sa týka výšky zabezpečovanej pohľadávky, táto je špecifikovaná v čl. II. sumou 8.166,60 eur, ktorá korešponduje s výškou celkovej čiastky, ktorú má žalobcu zaplatiť a ktorá vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
11) V súhrne vyššie uvedených skutočností a za stavu, kedy v konaní nebolo preukázané, že by dochádzalo k uspokojovaniu nárokov žalovaného zo zmluvy prostredníctvom zrážok zo mzdy vo väčšom rozsahu ako bolo zmluvne dohodnuté, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
12) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný mal v odvolacom konaní úspech, a preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
13) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).