Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36Cb/104/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom, v právnej veci žalobcu: X. právne zastúpený: AK PRINC & PARNTERS s.r.o., Štefánikova 23, 917 01 Trnava proti žalovanému: A-MONT DOMY s.r.o., so sídlom Saleziánska 21, 917 01 Trnava, IČO: 44 858 001, právne zastúpený splnomocnencom Mgr. Silviou Šebíkovou, rodenou Šebíkovou, narodená 23.2.1985, bytom Zelená 2057/6, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.6.2014 domáhal vydania rozhodnutia, v ktorom by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu vo výške 1.000 eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby ako aj náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že žalobcovi poskytol službu za ktorú mu vystavil faktúru č. 2014004 zo dňa 13.5.2014 na sumu 1.000 eur splatná 18.5.2014. Žalovaný do dňa podania žaloby predmetnú sumu neuhradil a to aj napriek opakovaným výzvam na jej zaplatenie preto žalobca podal predmetnú žalobu na súd.

2. Okresný súd Trnava v skrátenom konaní vyhovel návrhu v plnom rozsahu a vydal dňa 17.7.2014 platobný rozkaz č.k. 16Rob/51/2014-5. Nakoľko žalovaný včas podal proti platobnému rozkazu odpor s odôvodnením, platobný rozkaz bol zo zákona v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. zrušený a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

3. Žalovaný v odpore zo dňa 25.8.2014 (č.l. 25 spisu) uviedol, že dňa 7.1.2014 so žalobcom uzavrel zmluvu o spolupráci s partnerom predaja v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal v článku II písm. A a B zmluvy poskytovať služby ako nezávislý dodávateľ a zároveň že bude ako zodpovedná osoba vykonávať funkciu riaditeľa kancelárie RE/MAX. Žalovaný sa zaviazal za poskytované služby uvedené v článku 2 písm. A/ a B/ zmluvy uhrádzať žalobcovi dohodnutú odmenu vo výške 1.000 eur. Dňa 31.3.2014 doručil žalobca žalovanému výpoveď zmluvy s tým, že výpovedná lehota končí 30.4.2014. Na základe žalovaného žalobca vyfakturoval žalovanému dohodnutú odmenu za mesiac apríl 2014 vo výške 1.000 eur. Žalovaný má za to, že žalobca po ukončení zmluvy neoprávnene porušil princípy etického kódexu ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a preto mu odmietol danú faktúru uhradiť. Vzhľadom na uvedené pokladá žalovaný nárok žalobcu za nedôvodný a žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 14.11.2014 (č.l. 39 spisu) uviedol, že z obsahu odporu nevyplýva žiadna vecná námietku voči uplatnenému nároku.

5. Vo vyjadrení zo dňa 3.3.2016 (č.l. 55 spisu) žalobca uviedol s poukazom na článok 5 písm. A, B, C, že mu prislúcha aj odmena z titulu riadenia realitnej kancelárie vo výške 1.000 eur za apríl 2014. Preukázateľne činnosť súvisiacu s riadením kancelárie vykonával, v apríli 2014 ho žalovaný tejto funkcie nezbavil ani neprejavil žiadne výhrady voči jeho činnosti spojenej s riadením realitnej činnosti. Pokiaľ žalovaný namietal ním vystavenú faktúru č. 2014004, tak len z dôvodov ktoré súvisia s činnosťou smerujúcou k sprostredkovaniu predaja, kúpy nehnuteľností teda ide o realitnú činnosť. Pozícia riaditeľa realitnej kancelárie je manažérskou činnosťou a je potrebné ju striktne oddeliť od činnosti realitného makléra.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.10.2016 (č.l. 82 spisu) uviedol, že súdu predkladá ako listinný dôkaz mailovú komunikáciu z apríla 2016 ktorú vykonával žalobca nielen z pozície realitného makléra ale aj z pozície riaditeľa realitnej kancelárie. Žalobca svoju riadiacu činnosť vykonával aj osobným kontaktom ako aj mailovou komunikáciou čo je prirodzené ako pre jeho pozíciu riaditeľa. Žalobca má za to že pokiaľ ho žalovaná spoločnosť preukázateľne nevyzvala, neodvolala z pozície riaditeľa nie je dôvod aby mu nebola vyplatená odmena v zmysle bodu 5 písm. a/ za riadenie spoločnosti.

7. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 16.12.2016 (č.l. 235 spisu) uviedol, že po preskúmaní mailovej komunikácie predloženej žalobcom v danom konaní ako listinný dôkaz má žalovaný za to, že ani jeden z priložených e-mailov nie je spôsobilý potvrdiť že by si žalobca v apríli 2014 plnil svoje povinnosti na pozícii riaditeľa realitnej kancelárie resp. že by túto pozíciu nejakým spôsobom reálne v danom čase vykonával. Jediné čo je z priložených 145 strán listinných dôkazov evidentné a čo žalovaný nijakým spôsobom ale nespochybňuje je skutočnosť, že žalobca vykonával činnosť realitného makléra, že bol adresátom niekoľkých automaticky generovaných emailov z rôznych portálov týkajúcich sa realít a tiež že si so svojimi vtedajšími kolegami vymenil zopár emailov. Žalovaný má za to že komunikácia či už mailová telefonická osobná medzi kolegami je prirodzená a v každom pracovnom kolektívne je na dennom poriadku. Zároveň je úplne bežné že služobne mladí kolega požiada o radu alebo odkonzultuje správnosť svojich ďalších krokov so služobne starším kolegom o ktorom predpokladá že má v danej problematike viac skúseností. Takéto poradenstvo, konzultácie a rozhovory medzi kolegami nemožno stotožňovať s výkonom riadiacej pozície. V opačnom prípade by sme totiž nemali zamestnancov ale len riaditeľov a iných riadiacich pracovníkov. Emaily preukazujú, že žalobca vykonával v danom čase iba svoju maklérsku činnosť. Ani z jednej výpovede svedkov ktorí dňa 7.10.2016 vypovedali nemožno urobiť záver v prospech tvrdenia žalobcu o tom, že v danom období reálne vykonával činnosti spojené s jeho pozíciou riaditeľa realitnej kancelárie. Svedok Baranovič uviedol, že je mu známe že žalobca mal vykonávať aj riadiacu činnosť. Ďalej uviedol, že nevie presne špecifikovať a oddeliť výkon maklérskej a riadiacej činnosti žalobcu, inými slovami svedok Baranovič síce potvrdil že žalobca mal zastávať obe pozície, avšak nevedel potvrdiť či a ako ich v skutočnosti vykonával. Obdobne je to aj pri výpovediach ostatných svedkov. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepodarilo sa mu dosiaľ verifikovať svoje tvrdenia. Počas celého konania tvrdí že treba striktne rozlišovať medzi výkonom jeho pozície realitného makléra a pozície riaditeľa realitnej kancelárie čo preukazuje 145 stranami emailovej komunikácie ktorá sa opakuje a týka sa jeho maklérskej činnosti.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, štatutárneho zástupcu žalovaného, právnej zástupkyne žalobcu, splnomocnenej zástupkyne žalovaného, svedkov Igora Baranoviča, Ing. Vladimíra Bopka, Lucii Valentovej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so Zmluvou o spolupráci, faktúrou, výpoveďou, ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

9. Žalobca v konaní uviedol, že so žalovaným spolupracoval na základe Zmluvy o spolupráci zo dňa 7.1.2014 až do konca apríla 2014. Na základe zmluvy vykonával jednak funkciu riaditeľa realitnej kancelárie a zároveň aj funkciu makléra. Obe tieto funkcie treba rozlišovať. Na otázku súdu čo bolo náplňou tej ktorej funkcie, akú konkrétnu činnosť vykonával, žalobca uviedol, že ako riaditeľ realitnej kancelárie viedol kolektív maklérov, vykonával administratívu, zúčastňoval sa porád spoločnosti A- MONT. Pod pojmom riadenie realitnej kancelárie rozumie napr. zaučenie nových pracovníkov do systému, procesu, komunikácia, kataster nehnuteľností. Týmto spôsobom zaúčal aj kolegyňu Ing. Luciu Šipkovú. Túto riadiacu činnosť vykonával aj v mesiaci apríl 2014 za ktoré obdobie sa domáha od žalovaného odmeny. Na otázku súdu akým spôsobom súdu preukážete vykonávanie danej činnosti žalobca uviedol, že ako živnostník sa u žalovaného nezapisoval do evidencie dochádzky. Žalovaný mal a má kanceláriu v Trnave na ulici Saleziánska 21, kde každý pracovný deň osobne prišiel o 08.00 hod..

Túto skutočnosť vie potvrdiť svedkyňa Lucia Valentová, ktorá bola sekretárka žalovaného. Ďalej bol v kancelárii pán Vladimír Bopko a v apríli 2014 istý čas aj pán Igor Baranovič. Žalovaný ako realitná kancelária využíval osobitný softvér nazvaný „Maxis“ do ktorého on zadával nové nehnuteľnosti, ponuky. Podotkol, že aj sám konateľ žalovaného pán Pidík ho v apríli 2014 videl v kancelárii vykonávať činnosť. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo výpoveďou zo strany žalovaného bez uvedenia dôvodu s tým že spolupráca sa ukončí uplynutím dňa 30.4.2014. vysvetlite mi pojem

10. Právna zástupkyňa žalobcu v konaní uviedla, že mesačnej odmeny vo výške 1.000 eur vyplývajúca so zmluvy za vedenie kancelárie, činnosť súvisiacu s vedením kancelárie ako riaditeľa bola dohodnutá paušálne. V predmetom konaní nie je rozhodujúce či žalobca fyzicky dennodenne navštevoval kanceláriu resp. bol v tej kancelárii a vykonával túto činnosť, rozhodujúce je to že žalovaný sa zaviazal podpisom zmluvy k plateniu tejto paušálnej odmeny. Činnosť žalobcu nemusela byť vykonávaná a viazaná na miesto kancelárie žalovaného. K predloženej elektronickej mailovej komunikácii z mesiaca apríl 2014 uviedla, že táto preukazuje aj riadenie aj maklérsku činnosť žalobcu, preukazuje že žalobca riadil maklérov a celú kanceláriu. Jednotliví makléri v tomto mesiaci rozpracovávali svoje projekty, predkladali ich žalobcovi a tento ich skompletizovával, vytváral tabuľku a predkladal to pánovi Bopkovi ako zástupcovi žalovaného. Taktiež vykonával dohľad nad jednotlivými maklérmi. Maklérke pani Šipkovej žalobca ako riadiaci pracovník pomáhal s predajom nehnuteľností. Z dôkazov vyplýva že žalobca vykonával pre žalovaného činnosť riaditeľa kancelárie ako aj činnosť makléra. Za činnosť riaditeľa kancelárie mu bola vyplatená odmena v mesiacoch január až marec, za mesiac apríl 2014 žalobcovi žalovaný nevyplatil odmenu s odôvodnením že tento mesiac nevykonával činnosť riaditeľa, nebol prítomný v kancelárii. Činnosť žalobcu ako riaditeľa realitnej kancelárie sa týkala predovšetkým riadenia, zastrešenia realitnej kancelárie, nielen po personálnej ale aj odbornej stránke, čo bolo preukázané výpoveďou svedkov ako aj výpoveďou žalovaného. Žalobca vykonával riadiacu a koordinačnú činnosť smerom k maklérom a to počas celého obdobia zmluvy, vyplýva to aj z predloženej mailovej komunikácie, nepriamo bola potvrdená svedkyňou Ing. Šipkovou, ktorá uviedla, že predala dom a súčasne v mailovej komunikácii sa ohľadom tohto domu tá riadiaca a koordinačná činnosť uvádza z apríla 2014. Ďalšou činnosťou žalobcu ako riaditeľa vyplýva zozbieranie a spracovanie údajov od jednotlivých maklérov o rozpracovanosti jednotlivých prípadov, ktoré zasielal žalovanému ako aj pánu Bopkovi ktorý to vo svojej výpovedi potvrdil. Súčasne žalobca dohliadal nad dodržiavaním a správnym postupom, použitím správnych listín, správnych formulárov podľa interných pokynov v rámci licencie REMAX týkajúcich sa maklérov počas celého pôsobenia v tejto funkcii. Súčasne vykonával dohľad nad dodržiavaním firemnej etikety, vytváraním dobrých vzťahov s klientmi dohľad nad splnením odbornosti maklérov vytváraním nového tímu maklérov monitorovanie činnosti predpisov a zmien týkajúcich sa realitného trhu, súčasne sa zameral aj na podporu činnosti hľadanie riešenie rôznych problémov ktoré sa v rámci činnosti jednotlivých maklérov vyskytli. Máme za to, že činnosť riaditeľa realitnej kancelárie za celé obdobie jeho pôsobenia bolo preukázané a žalobca má nárok na vyplatenie odmeny tak ako tomu bolo za mesiace január až marec 2014.

11. Štatutárny zástupca žalovaného, konateľ Róbert Pidík v konaní uviedol, že žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. So žalobcom začal spolupracovať žalovaný na základe výberového konania a ako úspešnému uchádzačovi mu bola ponúknutá pracovná pozícia a bola s ním uzavretá zmluva o spolupráci s partnerom predaja zo dňa 7.1.2014. Žalobca mal zastávať funkciu riaditeľa realitnej kancelárie a tiež mal pracovať na pozícii makléra. Žalovaný mal so žalobcom dohodu o cene za vykonanú prácu, ktorá odmena sa rozlišovala u oboch funkcií. Na otázku súdu, aby špecifikoval a rozlíšil v čom spočíval pracovný výkon na jednotlivých funkciách ktoré zastával žalobca a čo tieto dve funkcie odlišovalo konateľ uviedol, že funkcia realitného makléra zahŕňa sprostredkovanie kúpy, predaja, nájmu nehnuteľnosti, maklérsku činnosť, aktívne vyhľadávanie obchodných prípadov, ich zadávanie do systému a následné sprostredkovanie realizácie predaja, kúpy, prenájmu. Funkcia riaditeľa zahŕňala záležitosti obsiahnuté v zmluve, napr. vytváranie tímu maklérov. Išlo o novoprijatých ľudí, ktorí s realitami nepracovali, bolo ich treba školiť, zaúčať. Má za to, že žalobca v mesiaci apríl 2014 si svoje povinnosti a činnosť riaditeľa riadne nevykonával. V apríli 2014 žalobca žiaden tím nových pracovníkov, maklérov nevytváral. Žalovaný nepodliehal žiadnej osobnej evidencii príchodu odchodu na pracovisko. Žalobcom predkladané faktúry na úhradu odmeny za vykávanú činnosť preberal osobne. So žalobcom bol v dennom kontakte, osobne ho kontroloval či vykonáva činnosť. Posledný mesiac však už nechodil ani do kancelárie ani nevykonával žiadnu činnosť riaditeľa. Na maklérskych prípadoch žalobca v mesiaci apríl 2014 pracoval a bola mu zaplatená za tento mesiac aj odmena.

12. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že v súlade s článkom V zmluvy o spolupráci s partnerom predaja bola so žalobcom dohodnutá odmena za riadenie kancelárie a pre žalobcu tak z funkcie riaditeľa realitnej kancelárie, ktorú mal riadiť vyplývali aj určité povinnosti. V zmysle zmluvy bola definovaná funkcia žalobcu pod názvom riaditeľ realitnej činnosti, konkrétne v čl. 1 písm. C, kde je uvedená stručná charakteristika práce, ktorú mal žalobca na tejto funkcii vykonávať. Druhov prác je tam uvedených viacero a jednou z nich je aj riadenie realitnej kancelárie v rámci spoločnosti. Žalovaný nepopiera že žalobca v mesiaci apríl 2014 mohol byť prítomný na pracovisku avšak táto skutočnosť sama o sebe ešte neznamená že vykonával riadenie kancelárie. Na otázku súdu ako žalovaný kontroloval riadiacu činnosť žalobcu vo funkcii riaditeľa, na základe akých dokladov, uviedla, že žalovaný osobitne nekontroloval riadiacu činnosť žalobcu, konateľ žalovaného však pravidelne aj viackrát za týždeň navštevoval osobne realitnú kanceláriu a týmto spôsobom kontroloval činnosť žalobcu a ďalších pracovníkov. Z dôkazov predložených žaloncom ako ani z výpovedí svedkov nebolo preukázané, že žalobca v mesiaci apríl 2014 vykonával riadiacu činnosť, za ktorú si nárokuje zaplatenie dohodnutej odmeny.

13. Svedok Igor Baranovič v konaní uviedol, že pre žalovaného od roku 2013 do 2014 pracoval vo funkcii „manažér projektov“, ale zastával neskôr aj pozíciu koordinátora stavby rodinných domov, ktorú realizoval žalovaný. So žalobcom spolu pracovali a vykonávali činnosť v jednej kancelárii, dennodenne sa spoločne osobne stretávali, plnili aj spoločné úlohy ohľadom realít. Žalobca mal na starosti reality predaj domov a výstavbu mal zas na starosti on. Vie, že žalobca vykonávala aj riadiacu činnosť. Na otázku súdu či sa vie vyjadriť k tomu, či v apríli 2014 vykonával žalobca nielen maklérsku činnosť ale aj riadiacu svedok uviedol, že to presne špecifikovať a oddeliť nevie ako však už uviedol má za to že žalobca zabezpečoval všetky veci dotýkajúce sa realít aj ako riaditeľ. V tej dobe tam bola zamestnaná ešte ďalšia pracovníčka Lucia Šipková. Svedok si svedočné neuplatnil.

14. Svedok Ing. Vladimír Bopko v konaní uviedol, že vykonáva činnosť pre žalovaného a so žalobcom prichádzal do osobného styku veľmi málo. Má vedomosť, že žalobca mal na starosť realitnú činnosť a podobnú činnosť vykonávala ešte ďalšia zamestnankyňa slečna Šipková. Na otázku súdu či sa vie vyjadriť konkrétne k výkonu funkcie žalobcu a či rozlišujete jeho výkon ako riaditeľa, riadiaceho pracovníka a jeho maklérsku činnosť a vie sa vyjadriť k tomu či takúto činnosť vykonával v mesiaci apríl 2014 svedok uviedol, že k tomu sa vyjadriť nevie, nepamätá si. Vie že žalobca sa zúčastňoval aj porád ale ako často sa ich zúčastňoval aj žalobca nevie. Svedočné si svedok neuplatnil.

15. Svedkyňa Lucia Valentová v konaní uviedla, že pre žalovaného vykonáva činnosť od roku 2007. Pracuje vo funkcii účtovníčky a je aj nápomocná ako osobná asistentka konateľa žalovaného. Má vedomosť, že žalobca vykonával pre žalovaného aj činnosť riaditeľa realitnej kancelárie. Nevie už ale presne v ktorom období ukončil žalobca pre žalovaného činnosť. Spôsob ukončenia si už taktiež nepamätám. Žalobca mal viesť tím maklérov a aj obchodné prípady pri predaji nehnuteľností. Z tohto obdobia si pamätá ešte maklérku pani Šipkovú, ktorej bol žalobca nadriadený. Nemá prehľad o konkrétnej činnosti žalobcu.

16. Svedkyňa Ing. Lucia Šipková v konaní uviedla, že pre spoločnosť RE/MAX aj pre spoločnosť A- MONT DOMY s.r.o. ktoré sú navzájom prepojené, v minulosti pracovala ako realitná maklérka. Mala uzavretú zmluvu o spolupráci s partnerom predaja ako živnostníčka. Bolo to asi v období od februára 2014 počas doby cca 4 mesiace. Náplňou jej práce realitnej maklérky bolo najmä vyhľadávanie vlastných ponúk domov, bytov, zháňanie dopytov na tieto domy, byty, stretávanie sa s klientmi, obhliadky domov bytov, nafotenie nahadzovanie na stránku, komunikácia s klientmi. Taktiež pracovala s elektronickým systémom Maxis, nahrávali sa cez systém ponuky do RE/MAXU aj na stránku. V dobe keď pre žalovaného vykonávala maklérsku činnosť bol jej kolegom pán Štefánik a žalobca bol riaditeľom. Činnosť začala vykonávať pre žalovaného na základe výberového konania, vyberal ju pri osobnom pohovore žalobca a výsledok pohovoru odsúhlasil aj pán Pidík, ktorý sa výberového pohovoru taktiež na krátky čas zúčastnil. Mala vedomosť o tom, že pán Pidík je majiteľom spoločnosti a že žalobca mal na starosti riadenie realitnej činnosti, bol jej tak predstavený a mal túto funkciu aj na vizitke. Žalobca zároveň vykonával aj činnosť realitného makléra. Vykonával teda aj obdobnú maklérsku činnosť ako ona ale bol jej nápomocný, radil jej keď potrebovala pomôcť napr. jej poslal vzory zmlúv. Pomáhal jej na koho sa mám obrátiť na úradoch a podobne. Mala som za to že žalobca je skúsený môže jej v tomto poradiť. Na otázku súdu čo rozumiete pod činnosťou riaditeľa uviedla, že bližšie to zdôvodniť nevie, nemá vedomosť akú mali žalobca a žalovaný vzájomnú dohodu o rozsahu riadiacej činnosti, ktorú mal žalobca vykonávať ako riaditeľ. Na otázku súdu či sa vie vyjadriť k činnosti žalobcu v mesiaci apríl 2014 svedkyňa odpovedal, že posledný mesiac, v ktorom žalobca vykonával činnosť pre žalovaného bol spolu s ňou osobne prítomný pri podpisovaní rezervačnej zmluvy na dom, ktorého kúpu ona sprostredkovávala. Je pravdou že počas celej doby čo vykonávala maklérsku činnosť pre žalovaného tak predala iba tento jeden dom. Prítomnosť žalobcu pri podpise rezervačnej zmluvy vníma tak, že tento bol prítomný pri podpise ako riaditeľ, nakoľko ako ďalší maklér tam prítomný byť nemusel. Na otázku súdu, aby objasnila na základe čoho tvrdí, že žalobca bol prítomný pri podpise danej zmluvy a vykonával funkciu riaditeľa odpovedala, že ona to tak vnímala, že je zástupcom spoločnosti žalovaného, pripustila však, že na základe zmluvy o spolupráce bola zástupcom žalovaného pri podpise zmluvy aj ona. Ďalej uviedla, že vždy všetku svoju činnosť oznamovala žalobcovi, čo dala do ponuky, akej ohliadky sa zúčastnila a podobne. Nevedela sa vyjadriť či žalobca posledný mesiac osobne chodil do kancelárie alebo nie, nakoľko aj ona sama tam chodila len príležitostne, keďže výkon jej pracovnej činnosti nebol viazaný na kanceláriu a nevyžadovala sa ani pravidelná evidovaná prítomnosť v kancelárii žalovaného. Potvrdila, že ako makléry mávali porady, avšak týchto sa nejako aktívne nezúčastňovala, nakoľko bola väčšiu časť v teréne. Žiaden písomný sumár svojej činnosti nerobila, žiaden formálny protokol ale informovala o svojich činnostiach žalobcu. Nevie o tom, že by v čase keď vykonávala činnosť pre žalovaného a spolupracovala so žalobcom tak by žalobca realizoval nejaké pohovory za účelom výberu tímu maklérov. Svedočné si neuplatnila.

17. Svedok Martin Štefánik v konaní uviedol, že niekedy v októbri 2013 uzavrel so žalovaným zmluvu o spolupráci, na základe ktorej vykonával pre žalovaného maklérsku činnosť. Náplňou tejto činnosti bolo zháňanie ponúk predaja, kúpy nehnuteľností, návšteva klientov, ohliadky, zabezpečenie fotodokumentácie. V dobe keď začal pracovať pre žalovaného tak bola jeho kolegyňou pani Lucia Kulišeková, ktorá zastrešovala celú kanceláriu, vnímal ju ako svoju nadriadenú. Odišla asi v decembri 2013 a na jej miesto nastúpil žalobca. Nevie sa však bližšie vyjadriť k rozsahu činnosti akú mal žalobca dohodnutú so žalovaným, ich vzájomnú zmluvu nevidel. Jeho práca bola samostatná iba ak nejaké veci nevedel, tak ich prekonzultoval so žalobcom. Napríklad postupnosť pri vybavovaní jednotlivých úradov. U žalovaného žiadnu evidenciu dochádzky nemali. Činnosť makléra nebola viazaná na priestory kancelárie, kde sa zdržiaval málo času. Na otázku súd čo rozumie pod činnosťou riaditeľa kancelárie odpovedal, že človek, ktorý riadi ľudí, ktorí tam pracujú, takto vnímal aj žalobcu. Na otázku súdu či sa vie vyjadriť k tomu či žalobca posledný mesiac pred odchodom vykonával funkciu riaditeľa a akým spôsobom odpovedal, že na to si už nepamätá. Nezaujímalo ho to. nevie sa k tomu vyjadriť. So žalovaným spolupracoval niekedy do augusta 2014. Porád sa pravidelne nezúčastňoval. Svedočné si neuplatnil.

18. Zo zmluvy o spolupráci s partnerom predaja zo dňa 7.1.2014 (č.l. 7 spisu) súd zistil, že v tento deň uzavreli žalovaný v zastúpení konateľom Róbertom Pidíkom ako franšížista v spoločnosti RE/MAX a žalobca ako partner predaja zmluvu o spolupráci s partnerom predaja. Podľa preambuly je franšížista spoločnosti RE/MAX nezávisle vlastnenou a prevádzkovanou franšízovanou realitnou kanceláriou. Podľa článku 1. Zmluvy označeného ako „DEFINÍCIA“ majú nasledujúce výrazy dolu pripísaný význam:

FUNKCIA: Riaditeľ realitnej činnosti Stručná charakteristika práce:

- Sprostredkovanie predaja, kúpy a prenájmu nehnuteľností

- Vykonávanie obhliadok nehnuteľností a vedenie obchodných rokovaní s potenciálnymi zákazníkmi

- Monitorovanie a vyhľadávanie nehnuteľností podľa požiadaviek zákazníka

- Zadávanie ponúk predaja, kúpy a prenájmu realít v masmediálnom prostredí

- Vytváranie databázy klientov a nehnuteľností

- Aktívne monitorovanie trendov a noviniek v realitnom odvetví

- Pravidelné reportovanie a vedenie štatistík o stave realitného trhu

- Riadenie realitnej kancelárie v rámci spoločnosti

- Tvorba tímu realitných maklérov

Podľa článku 2. písm. A Zmluvy partner predaja bude poskytovať služby podľa tejto zmluvy ako nezávislý dodávateľ. Podľa článku 2. písm. B Zmluvy partner predaja sa zaväzuje že bude ako zodpovedná osoba vykonávať funkciu riaditeľa kancelárie a Franšížista sa zaväzuje poskytnúť partnerovi predaja za túto činnosť odmenu v súlade s článkom 5.A tejto zmluvy.

Podľa článku 2. písm. C Zmluvy partner predaja sa ďalej zaväzuje že bude v regióne sprostredkovávať pre franšížistu uzatváranie zmlúv o poskytovaní realitných služieb s tretími osobami (klientmi) a poskytovať klientom franšížistu poradenskú a informačnú činnosť. Franšížista sa zaväzuje poskytnúť partnerovi predaja za túto činnosť odmenu v súlade s článkom 5.B zmluvy. Podľa článku 5. „ODMENA PARTNERA PREDAJA“ franšížista odmení partnera predaja nasledovne: A odmena partnera predaja v sume 1.000 eur za riadenie kancelárie podľa tejto zmluvy bude uhradená franšížistom na základe doručenia daňového dokladu (faktúry) vystaveného partnerom predaja franšížistovi. B odmena partnera predaja z provízie franšížistu vyplatenej klientom franšížistu na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní realitných služieb je stanovená vo výške 50 %. Podľa článku 7. písm. B Zmluvy franšížista alebo partner predaja môžu kedykoľek bezdôvodne ukončiť túto zmluvu písomnou výpoveďou. Výpovedná lehota trvá jeden mesiac a začína plynúť odo dňa doručenia výpovedi druhej zmluvnej strany.

19. Z výpovede zmluvy o spolupráci s partnerom predaja zo dňa 31.3.2014 (č.l. 23 spisu) súd zistil, že v tento deň žalobca prevzal písomnú výpoveď zmluvy o spolupráci a to v zmysle článku 7. B zmluvy. Výpovedná doba je jeden mesiac a začína plynúť od 31.3.2014 a končí dňom 30.4.2014.

20. Z faktúry č. 2014004 (č.l. 3 spisu) súd zistil, že žalobca ako dodávateľ vystavil dňa 13.5.2014 žalovanému ako odberateľovi faktúru na sumu 1.000 eur za „odmenu za riadenie kancelárie podľa článku 5 odmeny partnera predaja, bod A za mesiac apríl 2014“. Faktúra je splatná 18.5.2014.

21. Z listinných dôkazov (č.l. 85 -229 spisu) súd zistil, že žalobca predložil mailovú komunikáciu z apríla 2014.

22. Podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

24. Medzi stranami nebolo nesporné, že dňa 7.1.2014 žalovaný ako franšížista a žalobca ako partner predaja uzatvorili písomnú Zmluvu o spolupráci s partnerom predaja, predmetom ktorej bola povinnosť žalobcu vykonávať maklérsku činnosť a zároveň aj funkciu riaditeľa realitnej kancelárie žalovaného. Podľa stručnej charakteristiky práce mal žalobca vykonávať:

- Sprostredkovanie predaja, kúpy a prenájmu nehnuteľností

- Vykonávanie obhliadok nehnuteľností a vedenie obchodných rokovaní s potenciálnymi zákazníkmi

- Monitorovanie a vyhľadávanie nehnuteľností podľa požiadaviek zákazníka

- Zadávanie ponúk predaja, kúpy a prenájmu realít v masmediálnom prostredí

- Vytváranie databázy klientov a nehnuteľností

- Aktívne monitorovanie trendov a noviniek v realitnom odvetví

- Pravidelné reportovanie a vedenie štatistík o stave realitného trhu

- Riadenie realitnej kancelárie v rámci spoločnosti

- Tvorba tímu realitných maklérov Podľa článku 2. písm. B Zmluvy sa žalobca zaviazal že bude ako zodpovedná osoba vykonávať funkciu riaditeľa kancelárie a žalovaný sa zaviazal poskytnúť partnerovi predaja za túto činnosť odmenu vo výške 1.000 eur v súlade s článkom 5.A tejto zmluvy. Podľa článku 2. písm. C Zmluvy sa ďalej žalobca zaviazal, že bude v regióne sprostredkovávať pre žalovaného uzatváranie zmlúv o poskytovaní realitných služieb s tretími osobami (klientmi) a poskytovať klientom žalovaného poradenskú a informačnú činnosť. Žalovaný sa zaviazal poskytnúť žalobcovi za túto činnosť odmenu 1.000 eur v súlade s článkom 5.B zmluvy. Žalobca faktúrou č. 2014004 zo dňa 13.5.2014 žalovanému vystavil faktúru na sumu 1.000 eur ako „odmenu za riadenie kancelárie podľa článku 5 odmeny partnera predaja, bod A za mesiac apríl 2014“. Žalovaný v konaná poprel nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.000 eur ako odmenu za riadiacu činnosť za mesiac apríl 2014. Z uvedeného dôvodu, bolo na žalobcovi, jeho zaťažovalo dôkazne bremeno, dostatočne hodnoverne a bez pochybností preukázať, že mu vznikol nárok na túto odmenu. Podľa názoru súdu si žalobcu túto dôkaznú povinnosť nesplnil a svoj nárok dostatočne hodnoverne pred súdom nepreukázal. Z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí svedkov bolo dostatočne preukázané a nepopieral to ani samotný žalovaný (!), že žalobca bol prijatý na funkciu riaditeľa kancelárie a vykonával okrem maklérskej aj riadiacu činnosť. Zásadné a rozhodujúce v danom konaní bolo, aby žalobca preukázal, že riadiacu činnosť vykonával aj v mesiaci apríl 2014, za ktorý mesiac si fakturoval faktúrou č. 2014004 sumu 1.000 eur a výlučne ktorý nárok je predmetom daného konania. Ani jeden z vypočutých svedkov (ako aj žalovaný) nespochybnil, že žalobca u žalovaného vykonával okrem maklérskej činnosti aj funkciu riaditeľa avšak s výnimkou svedkyne Ing. Lucie Šipkovej ani jeden zo svedkov nevedel s istotou potvrdiť či tútu funkciu vykonával žalobca aj posledný mesiac pred ukončením zmluvného vzťahu so žalovaným, teda v mesiaci apríl 2014. Svedkyňa Šipková síce v konaní uviedla, že má za to, že žalobca vykonával funkciu riaditeľa aj posledný mesiac pred ukončením spolupráce, pričom svoje tvrdenie odôvodňovala tým, že žalobca bol v mesiaci apríl spolu s ňou súčinný pri podpisovaní rezervačnej zmluvy na predaj nehnuteľnosti, ktorú ona sprostredkovávala. Nevedela však bližšie ozrejmiť akú riadiacu činnosť pri danej súčinnosti žalobca vykonával. Vzhľadom k tomu má súd zato, že ani svedkyňa Ing. Šipková hodnoverne a jednoznačne nepotvrdila skutočnosť, že žalobca reálne v mesiaci apríl 2014 vykonával okrem maklérskej činnosti aj činnosť riadiacu. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení ďalej predložil listinné dôkazy - mailovú komunikáciu z mesiaca apríl 2014. Súd sa však v plnom rozsahu stotožňuje s vyjadrením žalovaného k tomuto dôkazu, že z predloženej elektronickej komunikácie nemožno jednoznačne ustáliť, že ide o riadiacu činnosť žalobcu a nie o maklérsku činnosť žalobcu vykonávajúcu súbežne s činnosťou riadiacou. Ani jeden z mailov nepreukazuje že by žalobca v apríli 2014 plnil svoje povinnosti na pozícii riaditeľa realitnej kancelárie resp. že by túto pozíciu nejakým spôsobom reálne v danom čase vykonával. Jediné čo je z priložených 145 strán listinných dôkazov zrejmé a čo žalovaný nijakým spôsobom ale nespochybňuje je skutočnosť, že žalobca vykonával činnosť realitného makléra, a že si so svojimi vtedajšími kolegami vymenil zopár mailov. Súd má taktiež za to, že komunikácia či už mailová, telefonická, osobná medzi kolegami je prirodzená v každom pracovnom kolektívne. Je úplne bežné že služobne mladí kolega požiada o radu alebo odkonzultuje správnosť svojich ďalších krokov so služobne starším kolegom, o ktorom predpokladá, že má v danej problematike viac skúseností. Takéto poradenstvo, konzultácie a rozhovory medzi kolegami nemožno stotožňovať s výkonom riadiacej pozície Pre žalobcu bolo o to ťažšie preukázať reálne vykonávanie riadiacej činnosti, že v Zmluve o spolupráci nemali strany zadefinovanú jasne a zrozumiteľne túto činnosť. Nemali určené čo presne je jej náplňou a preto aj súd musel pri posudzovaní vychádzať z výkladu každej so zmluvných, sporových strán. V čl. 1. písm C. zmluvy si strany iba upravili, že jednou z činností, ktorú bude žalobca vykonávať je „Riadenie realitnej kancelárie v rámci spoločnosti“. Absentuje však akákoľvek podrobnejšia charakteristika tejto riadiacej činnosti a nie je jasne, a určito zadefinovaná. Žalobca v konaní tvrdil, že riadiacou činnosťou bola manažérska činnosť (veľmi všeobecná charakteristika), vedenie kolektívu maklérov, vykonávanie administratívy, zúčastňovanie sa porád a pod.. Ako je vyššie uvedené bolo rozhodujúce, aby žalobca preukázal, že takto vnímanú a zadefinovanú činnosť vykonával v mesiaci apríl 2014. Žalobca v konaní však nepreukázal, že by v mesiaci apríl 2014 organizoval ako riaditeľ nejaké porady, že by v tomto mesiaci realizoval výberové pohovory za účelom tvorby tímu maklérov a pod., čo by bolo možné hodnotiť ako riadiacu činnosť. Súd dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval vykonávanie riadiacej činnosti v mesiaci apríl 2014, preto podľa názoru súdu mu ani nevznikol nárok na odmenu za túto činnosť a súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V tejto súvislosti je ešte nutné sa vyjadriť k právnej argumentácii žalobcu, podľa ktorej medzi stranami bola dohodnutá mesačná paušálna suma odmeny, a preto by mala byť žalobcovi žalovaným uhradená odmena 1.000 eur za mesiac apríl 2014 bez ohľadu na to či žalobca riadiacu činnosť vykonával (v konaní preukázal) alebo nie. Z takýmto názorom sa nie je možné absolútne stotožniť. V zmluve článku 2. písm. B je jednoznačne stranami dohodnuté, že žalobca bude ako zodpovedná osoba vykonávať funkciu riaditeľa kancelárie odmena, za ktorý výkon mu patrí odmena. Vyplatenie odmeny je tak bezpochyby podmienené a viazané na reálny výkon funkcie, riadiacej činnosti a bez toho aby žalobca tuto činnosť vykonal mu nebolo možné poskytnúť odmenu. To znamená, že pojem paušálna odmena nemožno vykladať tak (ako to účelovo robí žalobca), že odmena patrí žalobcovi za každý mesiac paušálne, automaticky, bez ohľadu na to, či reálne vykonáva činnosť pre žalovaného alebo nie, ale tento pojem treba vykladať tak, že žalobcovi patrí za vykonanú (!) činnosť mesačná odmena v paušálnej (pevne dohodnutej) sume 1.000 eur, bez ohľadu na rozsah vykonávanej riadiacej činnosti (t.j. výška mesačnej odmeny je dohodnutá paušálne, pevne a výška sa neodvíja napr. od odpracovaných hodín, odpracovaných úkonov a pod.). Preto napr. sa súd stotožňuje s právnym názorom žalobcu, že výkon jeho činnosti nebol viazaný na prítomnosť (evidenciu) na pracovisku a odmena sa taktiež neviazala na jeho osobnú prítomnosť na pracovisku a nebolo ju možné ňou podmieňovať (ako tvrdil žalovaný, keď mal za to, nakoľko podľa jeho názoru už v apríly 2014 žalobca nechodil do kancelárie, tak mu odmena za riadenie nepatrí). Žalobca maklérsku ale aj riadiacu činnosť mohol vykonávať aj mimo pracoviska, nakoľko medzi stranami nebola žiadna dohoda toto vylučujúca (nemali striktne upravené miesto výkonu ani jednej z činností). Preto nie je vôbec rozhodujúce, či žalobca v mesiaci apríl 2014 osobne chodil do kancelárie žalovaného alebo nie, ale rozhodujúce je (ako je vyššie niekoľko krát zdôraznené) či v mesiaci apríl 2014 reálne vykonával okrem maklérskej aj riadiacu činnosť, ktorá skutočnosť v konaní preukázané nebola.

25. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 tak, že procesne plne úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355, § 362 Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 .

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).