Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4T-219-2014.pdf
PDF · 98.88 KB
Case nature
Area
Subarea
4T/219/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v trestnej veci obžalovaného C. Z. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmena a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmena h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní dňa 17.02.2017 samosudkyňou JUDr. Máriou Képessyovou takto
rozhodol:
Obžalovaný C. Z. - narodený XX.XX.XXXX v Bratislave, trvalé bydlisko I. - D. K., D. Č.. XXXX/XX, rodné číslo: XXXXXX/XXXX
sa uznáva za vinného, že
dňa 13. marca 2014 v čase o 05.25 hod. po tom, čo požil presne nezistené množstvo alkoholu, od čoho mal 0,69 mg/l alkoholu v dychu viedol po ceste III. triedy č. 5068 medzi obcami K. E. B. W. B. v okrese Dunajská Streda osobné motorové vozidlo zn. Ford Mondeo, šedej metalízovej tmavej farby, evidenčného čísla I.-XXX Z., kde v km 21,20 na rovnom úseku cesty v dôsledku opojenia alkoholom počas vedenia vozidla zaspal, v dôsledku čoho zišiel pravými kolesami vozidla mimo cesty vpravo, kde prednou pravou časťou vozidla zozadu narazil do tým istým smerom pri pravom okraji cesty idúcej cyklistky - poškodenej M. A., ktorá v dôsledku dopravnej nehody utrpela nasledovné zranenia: menšie subdurálne zakrvácanie, zlomeninu záhlavovej lebečnej kosti, zlomeninu nosových kostí a priehradky, rany na koreni nosa a hornej pere, zlomeninu výbežku stavca C5, kompresívnu zlomeninu tela stavca Th 8 so znížením asi o 1/2, drobné pomliaždenie pľúc, zlomeninu vnútorného členka vľavo bez posunutia, rozsiahlu tržnozhmoždenú ranu podkolennej jamy a predkolenia vľavo asi 18 cm dlhú, siahajúcu po fasciu, ktoré si obvykle vyžadujú liečbu v trvaní do 24 týždňov podľa znaleckého posudku,
teda
- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona
- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku
čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmena a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmena h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmena h) Trestného zákona, § 36 písmena j), písmena k) Trestného zákona, § 37 písmena h) Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.
Podľa § 49 odsek 1 písmena a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody sa podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona obžalovanému sa určuje skúšobná doba na 2 (dva) roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému súd ukladá aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaný je povinný zaplatiť náhradu spôsobenej škody vo výške 14.012,75 Eur poškodenej M. A., E.. XX.XX.XXXX, bytom K. E. B. Č.. XX.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 odsek 1 Trestného poriadku podal dňa 28.10.2014 na C. Z. obžalobu pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmena a) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmena h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Súd dňa 24.11.2014 vo veci rozhodol trestným rozkazom, proti ktorému obvinený prostredníctvom svojho obhajcu podal v zákonnej lehote odpor. Podaním odporu trestný rozkaz sa zrušil a vo veci bolo nariadené hlavné pojednávanie.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom poškodenej, oboznámil sa s predloženým znaleckým posudkom O.. A.. Z. D. Z.. Č.. XX/XXXX, výsluchom znalca.
Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že 12.3.2014 mali predstavenie v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, ktoré sa skončilo o 22.00 hod. Po predstavení mali oslavu, z ktorej odišli po polnoci okolo 03.00 hodine. On išiel autom do Rakúska do Kittsee a do Petržalky zobrať kolegov a naposledy išiel do obce Vojka nad Dunajom. Tvrdil, že on na oslave žiaden alkohol nepožíval, keďže vedel, že bude šoférovať. Jeho kolega, ktorý mal narodeniny mu dal fľašu marhuľovice. Nadránom pri šoférovaní sa už cítil unavený, on sa však ponáhľal, nakoľko v nasledujúci deň 13.03.2014 ráno o 08.00 hod. bol objednaný u zubára. Pri šoférovaní pravdepodobne dostal mikrospánok. Nevedel povedať koľko mu to trvalo, ale zobudil sa na náraz. Po náraze vedome strhol volant doľava, vybehol z auta, na vozovke videl bicykel a preto išiel hľadať poškodenú osobu. Poškodená bola oblečená v maskáči, ležala na poliach, asi päť metrov vpravo od auta. Keď pristúpil k poškodenej zistil, že ešte dýcha a vtedy o 05.27 hod. volal sanitku. Z marhuľovice prvýkrát vypil, keď zistil, že niekoho zrazil, nakoľko sa zľakol. Potom ako našiel poškodenú znova si vypil z marhuľovice. Na poškodenej videl rozsiahle zranenia, ležala na zemi a on bol pri nej. On policajtov nevolal, pravdepodobne záchranná služba dala vedieť policajtom dopravnú nehodu, keďže policajti a záchranná služba prišli na miesto v podstate rovnakom čase. Policajti mu dali fúkať. Z fľaše marhuľovice chýbala necelá polovica. Bol rád, že poškodená túto dopravnú nehodu prežila, uvedomuje si, že bolo nesprávne požitie alkoholu. Poškodenú následne navštívil aj v nemocnici a dal jej podpísať záznam o dopravnej nehode. Obžalovaný ďalej uviedol, že najprv z marhuľovice si vypil po tom, čo zistil, že došlo k zrážke. Keď našiel poškodenú, videl, že je zranená, bola pri vedomí, bola však dezorientovaná. On sa pohyboval pri poškodenej a volal sanitku. Počas telefonovania sa vrátil
k vozidlu a znovu si vypil z marhuľovice. Keď namiesto činu prišli policajti dali mu fúkať, on policajtom povedal, že mal vypitý alkohol.
Poškodená M. A. vo svojej výpovedi uviedla, že v podstate na nič sa nepamätá, až na to, že po dopravnej nehode ju sanitka zobrala do nemocnice do Bratislavy. Trikrát bola operovaná na nohu a okrem toho mala prasknuté a zlomené stavce 4, 5 a 8. V sanitke už bola pri vedomí, zuby mala zlomené, musela si dať spraviť nové. Od nehody má vysoký krvný tlak, užíva lieky na nervy, na čuch a proti bolestiam. Z počutia má také informácie, že celú nehodu videl vodič motorového vozidla idúci za obžalovaným, on sa zastavil a pozbieral kľúče od obchodu, peňaženku, aj kúsky jej zubov. Následne zavolal sanitku a rovnako volal sanitku aj obžalovaný. Počas hospitalizácie obžalovaný ju navštívil v nemocnici, ospravedlnil sa jej. O nahlásení škodovej udalosti od poisťovne obdržala plnenie vo výške 5.400,- Eur. Poškodená prostredníctvom svojho splnomocnenca navrhla, aby obžalovaný bol zaviazaný zaplatiť poškodenej náhradu škody vo výške 13.210,60 Eur, ktorá škoda pozostáva z bolestného vo výške 9.311,- Eur, nároku na náhradu škody z dôvodu straty na zárobku vo výške 2.053,20 Eur a 7.472,40 Eur, ďalej nárok na náhradu škody vo výške 90,- Eur, za PHM počas ciest k lekárovi do Bratislavy a na rehabilitáciu do Gabčíkove, ďalej náhradu škody 100,- Eur od stomatológa za opravu poškodenia chrupu. Celková výška škody je 19.026,60 Eur, ktorá je znížená o uhradenú časť z titulu bolestného vo výške 5.816,- Eur, ktorá bola uhradená z povinného zmluvného poistenia obžalovaného.
Po vykonanom dokazovaní súd obžalovaného uznal za vinného a podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, § 36 písmeno j), písmeno k) Trestného zákona, § 37 písmeno h), § 38 odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 41 odsek 1 Trestného zákona mu uložil nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s jeho zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 30 mesiacov. O náhrade škody súd rozhodol tak, že podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodenú M. A. so svojim nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný a taktiež aj poškodená vo výroku o náhrade škody.
Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa 27.09.2016 podľa § 321 odsek 1 písmeno a, písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z odôvodnenia uznesenia KS Trnava vyplýva, že súd prvého stupňa v konaní, ktoré rozsudok predchádzalo pochybil, vykonal dokazovanie v rozpore s trestným poriadkom a odôvodnenie rozsudku oprel o dôkazy, ktoré neboli riadnym spôsobom vykonané. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný v priebehu hlavného pojednávania predložil súdu znalecký posudok B.. O.. A.. Z. D., Z. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo. Na hlavnom pojednávaní dňa 27.01.2016 vypočul znalca aj napriek tomu, že znalecký posudok nesprocesnil. Súd prvého stupňa B.. O.. A.. Z. D.W. Z. na hlavnom pojednávaní nepribral do konania ako znalca, ani nepostupoval v zmysle § 144 odsek 2 Trestného poriadku, ktoré ustanovenie vyžaduje poučenie znalca v zmysle § 144 odsek 1 Trestného poriadku, čo súd prvého stupňa neurobil. Až na základe vykonaného dokazovania v súlade so zákonom bude možné znalecký posudok O.. A.. Z. D. Z. použiť ako dôkaz a tento následne v súlade s ostatnými dôkazmi náležite vyhodnotiť. Vzhľadom na vytýkané procesné pochybenie krajský súd sa hodnotením vykonaných dôkazov preto nezaoberal. Čo sa týka odvolania poškodenej je potrebné uviesť, že ak poškodená uplatnila náhradu škody riadne a včas a o uplatnenom nároku na náhradu škody nie sú žiadne pochybnosti, súd nemá dôvod takémuto návrhu nevyhovieť.
V intenciách uznesenia odvolacieho súdu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.02.2017 do konania pribral znalca B.. O.. A.. Z. D. Z. podľa § 142 odsek 1 Trestného poriadku a znalca poučil v súlade s ustanovením § 144 odsek 2 Trestného poriadku pred jeho výsluchom na hlavnom pojednávaní. Znalec B.. O.. A.. Z. D. Z. na hlavnom pojednávaní vo výsluchu uviedol, že na žiadosť obžalovaného vo veci vypracoval znalecký posudok. Vychádzajúc z výpovede obžalovaného z prípravného konania vypracoval prvý variant za predpokladu, že obžalovaný alkohol požíval pred dopravnou nehodou, to znamená, že v čase zistenia alkoholu policajtmi obžalovaný mal v krvi určitý objem alkoholu. Ďalší variant
bol vypracovaný za predpokladu, že obžalovaný alkoholické nápoje konzumoval len po dopravnej nehode. K množstvu sa nevyjadroval, nakoľko bol tam dostatočný čas okolo 50 minút na vstrebanie množstva alkoholu pred prvou dychovou skúškou. Ďalej vypracoval aj variant č. 3, pri ktorom pripustil, že obžalovaný mohol požívať alkohol aj pred - aj po dopravnej nehode. Nevie povedať, ktorý z tých troch variantov je najpravdepodobnejší, dalo by sa prípadne vychádzať aj z výpovedi svedkov, či videli, alebo nevideli na obžalovanom známky charakteristické pri požívaní alkoholických nápojov. Tie prejavy sú výraznejšie v čase, keď alkohol do krvi preniká ako v čase keď už sa z krvi odbúrava. Jediný spoľahlivý spôsob zistenia množstva alkoholu v krvi, ktorý je nespochybniteľný je vyšetrenie krvi plynovou chomatografiou. Pri dychovej skúške sa prepočítava koncentrácia vo vydychovanom vzduchu na koncentráciu v krvi s použitím tzv. konverzného faktora, ktorý je stanovený na základe štatistických štúdií. Problémom je, že tento faktor u jedincov môže byť rôzny a pohybuje sa pomerne v širokom rozpätí. V prípade vykonania odberu krvi na zistenie, či dotyčný alkohol požíval pred alebo po dopravnej nehode závisí od toho, či sa jedná o jednorazový odber, alebo je k dispozícii viacero odberov s časovým odstupom. Znalec ďalej uviedol, že existuje štúdia profesora Hilta z roku 2010, v ktorej bolo zistené, že len u 20,8% prípadov výsledky dychových analyzátorov zodpovedajú skutočne zistenej hladine alkoholu v krvi. Maximálna diferencia, keď dychový analyzátor nameral viac, bola 1,34 promile a diferencia, keď dychový analyzátor nameral menej bola dokonca 1,86 promile. Pri posúdení otázky prítomnosti alkoholu v krvi obžalovaného znalec uviedol, že do úvahy zobral všetky varianty, ktoré sa našli vo výpovediach. Ďalej zobral do úvahy hodnoty zistené dychovou skúškou, ktoré interpretoval vo všetkých možných variantoch prichádzajúcich do úvahy. Inak v celom rozsahu sa pridržiava záveru svojho znaleckého posudku a nemá na tom nič meniť.
V závere znaleckého posudku znalec uviedol, že koncentrácia 0,69 mg/l etanolu vo vydychovanom vzduchu zodpovedá rozsahu koncentrácii etanolu v krvi od 0.5106 až do 2.2701 g/kg etanolu v krvi. Tieto extrémne koncentrácie sa síce vyskytujú s veľmi malou pravdepodobnosťou, ale v danom prípade ich nie je možné vylúčiť, nakoľko nebolo vykonané vyšetrenie na stanovenie koncentrácie etanolu v krvi. Pravdepodobný prípustný (hoci extrémny) rozptyl koncentrácie etanolu v krvi obžalovaného v čase prvej dychovej skúšky mohol byť od 0.5106 až do 2.2701 g/kg etanolu v krvi ak sa uvažuje s variantom podľa výpovede obžalovaného zo dňa 22.8.2014. Medzi uvádzaným časom dopravnej nehody o 05.25 hod. a časom prvej dychovej skúšky o 06.16 hod. uplynul čas 51 minút, čiže 0,85 hodiny. Za tento čas mohla koncentrácia etanolu v krvi obžalovaného klesnúť o najmenej 0,12 g/kg.h. x 0,85h = 0,102 g/kg (percento) a najviac o 0,2 g/kg.h x 0,85 h = 0,17 g/kg (percent). Na základe údajov o konzumácii alkoholických nápojov podľa výpovede zo dňa 22.8.2014 bola maximálna teoretická koncentrácia etanolu v krvi obžalovaného v čase dopravnej nehody 1,81 g/kg (percent), pričom reálna koncentrácia bola vzhľadom na odbúravanie alkoholu nižšia. Na základe údajov z pojednávania zo dňa 24.6.2015 by obžalovaný v čase nehody nebol pod vplyvom alkoholu, pričom koncentrácia etanolu vo vydychovanom vzduchu je dôsledkom požitia koncentrovaného alkoholického nápoja po nehode. Vzhľadom na rýchlosť resorpcie koncentrovaných alkoholických nápojov by sa tento mohol za čas uplynutý medzi nehodou a prvým meraním úplne vstrebať. Je možné pripustiť aj to, že výsledná koncentrácia etanolu v krvi obžalovaného je výsledkom konzumácie alkoholických nápojov pred aj po dopravnej nehode. Teoretickú koncentráciu etanolu v krvi v čase dopravnej nehody v takomto prípade nemožno stanoviť, možno len pripustiť, že by mohla byť nižšia, ale aj vyššia, než 1 g/kg.
Zo zápisu o dychovej skúške vykonanej zo dňa 13.03.2014 o 06.16 hod. súd zistil, že v tomto čase podľa výsledku merania obžalovaný mal 0,69 mg/l alkoholu v dychu. Ďalšia dychová skúška u obžalovaného bola vykonaná o 07.29 hod., kedy obžalovaný mal podľa merania 0,56 mg/l alkoholu v dychu. Z týchto dvoch meraní vyplýva, že medzi prvým meraním a druhým meraním na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu obžalovaného uplynul čas jedna hodina a 13 minút.
Po vykonanom dokazovaní a vyhodnotením dôkazov zabezpečených tak pred súdom ako i v prípravnom konaní jednotlivo ako i v ich súhrne súd sa stotožnil s obsahom podanej obžaloby a obžalovaného uznal za vinného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona. Čo sa týka skutku prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v konaní bolo nepochybne preukázané aj samotným priznaním sa obžalovaného, že obžalovaný bol ten, ktorý zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej poškodená M. A. utrpela závažnejšie zranenia, následne bola hospitalizovaná, aj
operovaná. Na hlavnom pojednávaní ako i v priebehu súdneho konania obžalovaný tento svoj čin oľutoval a viackrát sa ospravedlnil poškodenej za to, čo sa stalo pri dopravnej nehode.
Čo sa týka prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, obžalovaný pri tomto skutku sa cítil byť nevinný. Pri jeho výsluchu na súde tvrdil, že alkohol konzumoval len po vzniku dopravnej nehody v čase, keď našiel osobu poškodenej. Takéto tvrdenie obžalovaného súd považuje za účelové a tendenčné, nakoľko javí sa byť nelogické, že po tom, keď obžalovaný zavolal záchrannú službu a veľmi dobre vedel, že na miesto činu prichádza polícia po tom ako zavinil dopravnú nehodu by ešte konzumoval marhuľovicu, ktorú fľašu mal v aute. Súd mal za to, že takéto správanie a konanie obžalovaného by neobstálo ani v prípade, keď by obžalovaný v skutočnosti pred vznikom dopravnej nehody nemal v sebe žiadny alkohol. Obžalovaný veľmi dobre vedel, že po príchode policajtov ho čaká dychová skúška a v prípade, keby pred vznikom dopravnej nehody nemal v sebe žiadny alkohol tak ani po dopravnej nehode by alkohol nekonzumoval.
V tomto smere treba poukázať na závery znaleckého posudku znalca B.. O.. A.. Z. D. Z., ktorý uviedol, že v prípade, ak obžalovaný v čase nehody nebol pod vplyvom alkoholu, koncentrácia etanolu vo vydychovanom vzduchu je dôsledkom požitia koncentrovaného alkoholického nápoja po nehode. Vzhľadom na rýchlosť resorpcie koncentrovaných alkoholických nápojov by sa tento mohol za čas uplynutý medzi nehodou a prvým meraním úplne vstrebať. K vzniku dopravnej nehody došlo 13.3.2014 v čase o 05.25 hod. Prvá dychová skúška u obžalovaného podľa zápisu o dychovej skúške bola vykonaná o 06.16 hod. Podľa zistenia znalcom v prípade, ak by obžalovaný skutočne v čase nehody nebol pod vplyvom alkoholu, vzhľadom na rýchlosť resorpcie koncentrovaných alkoholických nápojov vypitý alkohol obžalovaným po dopravnej nehode by sa mohol za čas uplynutý medzi nehodou a prvým meraním úplne vstrebať. I keď u obžalovaného nebolo vykonané vyšetrenie na stanovenie koncentrácie etanolu v krvi, podľa výsledkov o vykonanej dychovej skúške prvej treba maž za to, že obžalovaný v čase vzniku dopravnej nehody bol pod vplyvom alkoholu, nakoľko podľa prvého merania o 06.16 hod. po dopravnej nehode obžalovaný mal 0,66 mg/l alkoholu v dychu, to znamená, že nedošlo k vstrebaniu alkoholu za čas uplynutý medzi nehodou a prvým meraním ako na to znalec poukázal v závere svojho znaleckého posudku. Na mieste činu neboli prítomní svedkovia, ktorí by vedeli potvrdiť, či vyvrátiť, či skutočne obžalovaný v čase vzniku dopravnej nehody mal prejavy známky existencie alkoholu v organizme alebo nie. Preto súd po vyhodnotení všetkých dôkazov uznal obžalovaného za vinného aj z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Pri ukladaní trestu súd vychádzal a postupoval podľa § 34 Trestného zákona. U obžalovaného zistil prevahu poľahčujúcich okolností uvedené v § 36 písmena j) Trestného zákona, nakoľko obžalovaný v minulosti nebol súdne trestaný. Taktiež súd zistil poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno k) Trestného zákona čo sa týka pričinenia sa obžalovaného o odstránenie škodlivých následkov trestného činu. Obžalovaný má jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona, keďže spáchal viac trestných činov. Podľa toho súd teda zistil u obžalovaného prevahu poľahčujúcich okolnosti oproti priťažujúcej podľa § 38 odsek 3 Trestného zákona. Vychádzajúc z toho, že obžalovaný doteraz nikdy nebol súdne trestaný súd mal za to, že na jeho nápravu a prevýchovu je dostačujúci podmienečný trest odňatia slobody. Preto súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, pri ktorom prečine trestná sadzba je od jedného roka do 5 rokov podľa Trestného zákona. Výkon uloženého trestu obžalovanému súd podmienečne odložil a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona mu uložil skúšobnú dobu na dva roky. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona obžalovanému súd uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 36 mesiacov. Čo sa týka náhrady škody v priebehu hlavného pojednávania obžalovaný v celom rozsahu uznal nárok na náhradu škody uplatnený poškodenou vo výške 14.012,75 Eur, ktorú škodu poškodenej chce aj uhradiť. Preto súd v súlade s ust. § 287 odsek 1 Trestného poriadku obžalovaného zaviazal k náhrade spôsobenej škody v uplatnenej výške poškodenou ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok