Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Sa-8-2021.pdf
PDF · 190.92 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/8/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu: T. C., nar. XX. M. XXXX, trvale bytom T. F. XXX, XXX XX B., občan Slovenskej republiky, právne zastúpeného MESZÁROS BARIAKOVÁ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom P.O.Hviezdoslava 344/23, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, Trieda SNP 75, 974 89 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/ SSVODPPKPC/SOC2021/2287-VAC zo dňa 19. marca 2021, takto
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica č. UPS/US5/SSVODPPKPC/ SOC2021/2287-VAC zo dňa 19. marca 2021 spolu s rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen č. ZV3/RPPNKŤZPaPČ/SOC/2020/43570-7 zo dňa 28.októbra 2020 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy.
Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. T. C. bytom T. F. XXX, B. (ďalej len „žalobca“) dňa 21. 09. 2020 požiadal Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Zvolen (ďalej len „prvostupňový orgán“) o peňažný príspevok na opatrovanie syna - maloletého T. C., nar. XX.XX.XXXX. O žiadosti žalobcu rozhodol prvostupňový orgán rozhodnutím č. ZV3/RPPNKŤZPaPČ/SOC/2020/43570-7 zo dňa 28.10.2020 tak, že žiadosti nevyhovel, a žalobcovi nepriznal peňažný príspevok podľa § 40 ods. 1, § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.t. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) na opatrovanie fyzickej osoby - maloletého T. C. (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť vtedy, ak sa podľa komplexného posudku opatrovaná osoba považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaná na opatrovanie, teda stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V. alebo VI. podľa prílohy č. 3 zák. č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zák. č. 448/2008 Z.z.“). Ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky
posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na opatrovanie. Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je 50% a viac. Podkladom pre rozhodnutie o veci žiadosti žalobcu bol lekársky posudok z 19.10.2012, na základe ktorého sa maloletý T. C. nepovažoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Miera jeho funkčnej poruchy bola stanovená na 40%, nakoľko bol u neho diagnostikovaný vysoko funkčný autizmus - dyslalia, horšie porozumenie rozvinutým vetám, situáciu chápe parciálne, v nálade pri nevyhovení Dysporické rozhľady, bez výraznejších agresívnych prejavov, čo mu zodpovedá stanovená miera funkčnej poruchy. Vzhľadom na skutočnosť, že maloletý T. C. sa nepovažoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, peňažný príspevok na opatrovanie mu nebol priznaný.
2. V lekárskom posudku z 19.10.2020 posudkový lekár uviedol, že maloletý T. C. bol opakovane posudzovaný a dlhodobo sledovaný psychológom, psychiatrom, neurológom pre autizmus, a vyžaduje si osobitný špecifický prístup. V rámci objektívneho nálezu mimo iného uvádza, v časti Psychiatrické vyšetrenie, že posudzovaný maloletý má normostenický habitus, orient. Neurológ. v norme, predstaví sa, podá ruku, kontakt očný nadviaže na chvíľu, verbálny kontakt nadviaže, problematické vedenie dialógu - preferuje svoje témy, hra v celku funkčná, autopsych. orientovaný, alopsych. neorientovaný, situáciu parc. chápe, k vyšetreniu pristupuje bez výraznejších opozičných postojov, nálada kolíše, cez euthymnu po dysforické rozhľady pri nevyhovení, aktuálne dyslalia a horšie porozumenie zložitejších vetám. Myslenie detské, tendencie k monologizovaniu, bez kvalitatívnych porúch v myslení a vnímaní. Problémy v socializácii sa vekom zmierňujú, je spoločenský, podľa matky má rád zmeny aj dotyky, pri frustrácii je bez závažnejších agresívnych prejavov. V časti psychologické vyšetrenie je uvedené, že ide o perv. vývinovú poruchu - preferuje rozhovory o obľúbenej téme, chápe len jednoduché časovo delené následnosti, nevie v špecifických prípadoch prispôsobiť primeranosť svojich prejavov, znížená schopnosť rešpektovania nebezpečenstva. Ako diagnosticko - funkčné hodnotenie bolo uvedené A.1. F. J. N B.1. Poruchy psychického vývoja detí - pervazívne, hyperkinetické, stredná porucha IV. 1.b 30-40%. Miera funkčnej poruchy v percentách bola určená na 40% podľa prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. s vyjadrením, že nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. V závere posudku sa uvádza, že u posudzovaného X ročného chlapca je diagnostikovaný vysokofunkčný autizmus - dyslalia, horšie porozumenie rozvinutým vetám, situáciu chápe parciálne v nálade pri nevyhovení dysforické rozhľady, bez výraznejších agresívnych prejavov, čomu zodpovedá MFP.
3. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica (ďalej len „žalovaný“)rozhodnutím č. UPS/US5/SSVODPPKPC/SOC 2021/2287-VAC tak, že odvolanie žalobcu zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný po rekapitulácii prvostupňového konania a obsahu odvolania uviedol, že na základe odvolania žalobcu preskúmal lekársky posudok vydaný prvostupňovým orgánom, posúdil mieru funkčnej poruchy maloletého T. C. a vydal nový lekársky posudok. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa lekárskeho posudku z 27.01.2021 má maloletý T. C. mieru funkčnej poruchy 40% pre ochorenie zaradené do skupiny IV. odsek 1 písm. b/ Prílohy č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. Posudkový lekár žalovaného pri posúdení zdravotného stavu maloletého T. C. vychádzal najmä z psychiatrického vyšetrenia z 11.11.2020, z psychologického vyšetrenia zo dňa 29.01.2020, z logopedického vyšetrenia z 09.11.2020 a z vyšetrenia všeobecným lekárom pre deti a dorast z 30.09.2020. Rozhodujúcim ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy u maloletého T. C. je porucha psychického vývoja detí - pervazívna vývinová porucha - stredná porucha. U maloletého T. C. ide podľa psychiatrického vyšetrenia o vysokofunkčný autizmus. Týmto termínom sa označujú deti s autizmom, avšak bez mentálnej retardácie, teda s normálnym zachovaným intelektom. Uvedené postihnutie dovoľuje maloletému T. C. vzdelávať sa v bežnej ZŠ formou školskej integrácie za prítomnosti asistenta a s využívaním individuálnych vzdelávacích plánov. V porovnaní s predchádzajúcim posúdením na prvostupňovom orgáne je zdravotný stav maloletého bez podstatnej zmeny. Posudkový lekár žalovaného konštatoval, že rozhodujúcim ochorením pre určenie miery funkčnej poruchy u maloletého T. C. je porucha psychického vývoja detí - Pervazívna vývinová porucha
- stredná porucha. Vzhľadom na uvedené sa maloletý T. C. nepovažuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, posudkový lekár žalovaného určil mieru funkčnej poruchy 40%. Ani ostatné ochorenia nedosahujú pri danom objektívnom náleze vyššiu hodnoty mieru funkčnej poruchy. V uvedenom percente je maximálne a komplexe zhodnotené zdravotné postihnutie maloletého T. C.. Žalovaný následne skonštatoval, že maloletý T. C. sa v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Miera jeho funkčnej poruchy bola určená v súlade s
ustanoveniami § 40 ods. 1, § 2 ods. 3, § 11 ods. 15, § 12 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 447/2008 Z.z. pre poruchu psychického vývoja detí - pervazívnu vývinovú poruchu - stredná porucha, ktorá pri dokumentovanom stave dosahuje mieru funkčnej poruchy 40%. Maloletý T. C. nemá preukázané také ochorenie, ktoré by ovplyvňovalo rozhodujúce ochorenie tak, že by spôsobovalo znevýhodnenie, preto nie je dôvodné zvýšiť mieru funkčnej poruchy v súlade s § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z. z. Ďalej žalovaný poukázal na § 55 ods. 8 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, lekársky posudok je podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku. Z uvedeného žalovaného vyplynulo, že maloletý T. C. sa v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z. z. nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a preto žalobca nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie a vzhľadom k tomu bolo dôvodné rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdiť.
Zhrnutie argumentov žalobcu - žalobné body
4. Žalobca podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, kde namietal, že oba lekárske posudky sú nedostatočné a nepresvedčivé, keďže tak z psychiatrického vyšetrenia L.. R. Y. z 11.11.2020, z psychologického vyšetrenia U.. R. T. PhD. z 29.01.2020, ako i z logopedického vyšetrenia L.. I. F. z 09.11.2020 jednoznačne vyplýva odporúčanie priznania opatrovateľského príspevku pre maloleté dieťa. Rozhodnutia správnych orgánov sa potom javia ako nelogické a nepresvedčivé, keďže posudkoví lekári odvolávajúc sa na dané odborné vyšetrenia jednoznačne odporúčajúce priznanie opatrovateľského príspevku riadne neodôvodnili jeho následné nepriznanie. Sú tak dôvodné pochybnosti o tom, že posudkoví lekári riadne a komplexne zhodnotili zdravotný stav maloletého dieťaťa USB na určenie, či sa jedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keď napriek skutočnosti, že v každom jednom závere odborného vyšetrenia maloletého sa odporúča priznanie opatrovateľského príspevku, príspevok na opatrovanie nepriznali, nakoľko usúdili, že sa nejedná o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže miera funkčnej poruchy je „len“ 40%. Žalobca namietal, že ani jeden z lekárskych posudkov nespĺňa atribúty úplnosti, celistvosti, presvedčivosti, bez toho, aby sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, nakoľko len vtedy sa môže stať jedným z dôkazov, aj keď nie výlučným. Žalobca spochybnil závery lekárskych posudkov, nakoľko z nich nie je zrejmé, ako sa posudkoví lekári vysporiadali s obsahom odborných nálezov ohľadom zdravotného stavu maloletého, pričom sa v nich jasne konštatuje, že jeho zdravotný stav odôvodňuje priznanie opatrovateľského príspevku. Žalobca poukázal na to, že z lekárskej správy L.. Y. z 11.11.2020 napr. vyplýva, že maloletý neznáša silné zvuky, má problém v MHD v spojoch a medzi ľuďmi, či v nákupnom centre, v anamnéze je dané opozdenie vývoja reči, narušenie porozumenia zložitejším vetám, výrazne narušená orientácia v priestore, keď maloletý má svoje trasy, sám sa neorientuje. Vyžaduje neustálu prítomnosť dospelého, má výrazný problém so zmenami a to hlavne náhlymi vrátane stresových situácií, keď napr. nejde výťah, sám si nevypýta jedlo a matka musí len uhádnuť, čo maloletý chce, má problémy v exekutívnych funkciách, potrebuje dohľad a pomoc inej osoby, pričom v škole je nutný asistent s tým, že maloleté školské zariadenie navštevuje len na 4 hodiny. V popredí sa u neho manifestujú prejavy pervazívnej vývojovej poruchy a poruchy vývoja rečí so sťažením porozumením, nakoľko sú u neho narušené komunikačné zručnosti a problémy v socializácii. L.. Y. v lekárskej správe, na ktorú poukazuje i posudkový lekár žalovaného jasne diagnostikovala u maloletého Pervazívnu vývojovú poruchu v obraze HFA-F 84.0 ako aj Poruchu vývoja reči - F 80.8 s tým, že je potrebná logopedická starostlivosť. Zároveň odporučila požiadať ZŤP, opatrovateľský príspevok, nakoľko je maloletý trvale odkázaný na celodennú starostlivosť inej osoby, vrátane odporúčania kompenzácie na dopravu do školy, z dôvodu nemožnosti dochádzať hromadnou dopravou pre senzomotorickú precitlivelosť a riziko „meltdownov“. Ďalej poukázal na to, že z lekárskej správy psychológa U.. T. z 29. 01. 2020, ktorú taktiež posudkový lekár zobral v úvahu, avšak abstrahoval od jej záverov, z jej odporúčaní jasne vyplýva, že maloleté dieťa chápe len jednoduché časovo dejové následnosti, vyžaduje kontrolu druhej strany, má výrazné ťažkosti „v selfmanagemente“, nedokáže predvídať dôsledky vlastného správania, ani nevie v špecifických prípadoch prispôsobiť primeranosť svojich prejavov k meniacemu sa kontextu, nepohybuje sa po prirodzenom prostredí samostatne, vždy vyžaduje pomoc zo strany druhej osoby zabezpečovanej rodičmi, resp. v škole osobným asistentom, pričom trpí komunikačnými limitmi, nezvláda cestovanie, má poškodené jazykové schopnosti, pričom dosiahnuté akademické schopnosti nedokáže preniesť do bežného života. V rámci sebaobsluhy si maloletý vyžaduje pomoc zo strany druhej osoby, jedlo si nevie pripraviť, je hypersenzitívny, odmieta chytať vybrané materiály, pričom sa u maloletého jedná pervazívnu vývinovú poruchu - detský autizmus (F 84.0) a zároveň o hyperkinetickú poruchu F 91.0, pričom odporúčala priznať mu status ťažko zdravotne postihnutého človeka a tento primerane kompenzovať.
Zo správy klinickej logopedičky L.. F., o ktorú sa oprel tiež posudkový lekár, podľa žalobcu jasne vyplýva, že reč u maloletého je narušená v syntakticko - morfologickej rovine, pričom nedostatky sa prejavujú aj v deficitnej slucho-rečovej pamäti, keď vzhľadom na uvedené nedostatky sa reč maloletého javí ako nezrozumiteľná. Nedostatky v komunikačnej schopnosti sa u maloletého negatívne prejavujú aj v sociálnej kognícii, v schopnosti komunikovať s rovesníkmi, zapájať sa do spoločenských interakcií, nadväzovať kontakty. Skonštatovala celoživotnú odkázanosť maloletého na starostlivosť zo strany dospelých s tým, že napriek tomu, že maloletý sa dokáže rozprávať, jeho komunikačné zručnosti sú nedostatočne na samotné fungovanie v bežnom živote. Záverom uviedla, ako diagnózu detský autizmus F 84.0 a inú vývinovú poruchu reči a jazyka F 80.8 a odporučila priznanie statusu ZŤP a priznanie opatrovateľského príspevku, nakoľko prítomnosť dospelého a starostlivosť o autistické dieťa je základom jeho kognitívneho a sociálneho rozvíjania, keď nedostatočné porozumenie reči a následne neporozumenie sociálnym situáciám sprevádza autistických ľudí, počas celého života. Žalobca namietal, že posudkový lekár žalovaného svoje závery náležite neodôvodnil, nakoľko na základe záverov odborných nálezov ohľadom zdravotného stavu maloletého by k takému záveru nemohol logicky dospieť, keďže v každej jednej správe špecialistu sa odporúča priznať maloletému status ťažko zdravotne postihnutej osoby a tento primerane kompenzovať. Závery posudkových lekárov žalovaného, ktoré sa stali výlučnými podkladmi rozhodnutí, tak nijako nekorešponduje so závermi a odporúčaniami odborných lekárov, či logopedičky. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný síce stanovil, že ide o vysoko funkčný autizmus a teda u maloletého nejde o mentálnu retardáciu, ktorá mu umožňuje vzdelávať sa v bežnej škole formou školskej integrácie za prítomnosti asistenta, avšak žalobca namietal, že v nadväznosti na diagnostikovanú pervazívnu vývojovú poruchu v obraze vysokofunkčného autizmu nebol zobratý do úvahy všeobecne známy a v prípade maloletého dieťaťa i doloženými nálezmi preukázaný fakt, že jedinci HFA majú výraznejšie jazykové deficity - ťažkosti s porozumením a použitím jazyka, ako i ťažkosti v sociálnych interakciách, pričom nadobudnuté vedomosti a schopnosti nevedia preniesť do ďalších oblastí praktického života a potrebujú väčšiu mieru asistencie a pomoci počas vzdelávacieho procesu, ale aj vo svojom bežnom ďalšom živote, čo je i prípad maloletého T.. Ďalej uviedol, že maloletý navštevuje školu maxilmálne na 4 hodiny základnú školu s pridelením asistenta. Z toho, že nie je úplne intelektovo deficitný nie je možné ustáliť záver, že nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s odkázaním na pomoc iných fyzických osôb - rodičov. Diagnózou vysoko funkčný autizmus sú označovaní jedinci, u ktorých sa vyskytujú klinické príznaky ako pri všetkých poruchách autistického spektra, ale majú tendenciu mať vyššie kognitívne schopnosti, čo však samo o sebe nič nevypovedá o tom, že by miera funkčnej poruchy u maloletého mala byť stanovená na 40%, t.j. na spodnej hranici rozpätia 40 až 50%, keď zo záverov posudkov jednoznačne vyplýva, že status ťažko zdravotne postihnutej osoby mu prináleží vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil aj novú lekársku správu L.. Y. z 29.04.2021, z obsahu ktorej opakovane vyplýva, že u maloletého je narušená socializácia, má problém chápať spoločenské situácie, keď je nutná asistencia pri obliekaní a vyzliekaní, rovnako pri jedle, keď si maloletý nedokáže sám vypýtať jedlo, pričom sa oproti predchádzajúcemu zdravotnému stavu začali vyskytovať i fóbie z búrok, teda pribudla aj emočná porucha a fóbia z búrky. Psychiatrička T.. Y. v závere tejto lekárskej správy odporučila prehodnotenie nepriznania opatrovateľského príspevku, nakoľko sa u maloletého T. jedná o dieťa so závažným narušením psychického vývoja pervazívnou vývojovou poruchou, ktorá masívne preniká do všetkých psychických procesov, keď je jednou z najťažších psychických porúch u detí, bez ohľadu na to, či sa jedná o dieťa s mentálnou retardáciou alebo bez nej, keď ide vždy o závažné celoživotné invalidizujúce ochorenie. Tiež uviedla, že maloletý je aktuálne plne odkázaný na pomoc a podporu pri všetkých činnostiach v sebaobsluhe z dôvodu narušených exekutívnych funkcií, ako i dochádzke do školy z dôvodu problémov v orientácii časovej a priestorovej a problémov pri vybočení zo zaužívaného stereotypu, kedy trpí afektívnymi raptami kvôli senzorickej hypersenzitivite. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal, že došlo aj k poručeniu § 12 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. neprihliadnutím k ďalším funkčným poruchám u maloletého a zvýšeniu jeho funkčnej poruchy o ďalších 10%, kedy by sa v zmysle platnej legislatívy považoval za osobu, ktorá trpí ťažkým zdravotným postihnutím. Poukázal pritom najmä na ďalšie poruchy, a to hyperkinetický syndróm F 90.0, porucha vývoja reči F 80.8, emočná porucha F 93. 8 a najnovšiu fóbiu z búrok F 93.1, pričom zdôraznil, že najmä porucha reči u maloletého má dopady i na jeho sociálne zručnosti a teda je zjavné, že miera narušenia jeho sociálnej prispôsobivosti je daná. Namietal tiež, že posudky sú len jedny z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí správny orgán ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom má hodnotiť, či úvahy odborníkov zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim s dôkazom, čo v danom prípade ako bolo uvedené nemožno konštatovať. V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia, nakoľko tieto rozhodnutia sa opierali sa len o
skutkové zistenia vyplývajúce z posudku žalovaného, pričom žalovaný sa nijako nevysporiadal so skutočnosťami tvrdenými v žiadosťami žalobcu ani z predloženým hodnotením správania sa maloletého vyhotoveným riaditeľkou Základnej školy P. C. z 11.11.2020, kde sa jasne uvádza, že maloletý nie je samostatný a potrebuje neustále i počas vyučovacieho procesu pomoc asistentky a tiež i počas samoobslužných činností, hygieny, toalete počas stravovania. Nie je schopný sám cestovať, nakoľko si nevie sám správne vypýtať lístok a pri zvýšení hlasu zo strany vodiča hromadnej dopravy nastala dezorientácia maloletého, bezmocnosť, čo vyvoláva následne u maloletého stres a nežiadajúce prejavy. Zároveň nie je zrejmé, prečo správne orgány neprihliadali i na Správu z diagnostického odborného vyšetrenia so špeciálnou - pedagogického vyšetrenia, a zo psychologického vyšetrenia z 12.02.2020, v závere ktorej sa tiež jednoznačne a jasne konštatuje, že zákonnému zástupcovi sa odporúča prideliť sociálne kompenzácie, ktoré sú adekvátne aktuálnemu už potvrdenému zdravotnému postihnutiu maloletého dieťaťa plniaceho si povinnú školskú dochádzku a to príspevok na motorové vozidlo, na pohonné hmoty na prepravu, preukaz ZŤP, kompenzačné pomôcky na komunikáciu, nakoľko na základe aktuálneho stavu maloleté dieťa nevyhnutne potrebuje vysokú mieru podpory v domácom prostredí, v škole aj v sociálnej oblasti, keďže nie je predpoklad na samotný bezproblémový presun do školy a domov, na terapie, keď odporúčali v prípade potreby priznať matke príspevok vzhľadom na nutnú celodennú opateru maloletého syna. Nikde v rozhodnutí nie je uvedené z akých dôvodov správne orgány nebrali listinné dôkazy do úvahy. Žalobcovi nepochybne vyplynulo, že lekárskymi nálezmi bola objektívne preukázaná vyššia miera funkčnej poruchy, než akú ustálili posudkoví lekári, keď ich závery nemožno považovať ani za úplné a presvedčivé, keďže sa nijako nevysporiadali so všetkými namietanými zdravotnými ťažkosťami maloletého dieťaťa, ani s tým, či ďalšie diagnostikované zdravotné ťažkosti neopodstatňujú zvýšenie miery funkčnej poruchy o ďalších 10%. Poukázal na to, že lekársky posudok vyžaduje presvedčivosť, len ktorý posudok nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu maloletého a obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých o posudku v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí môže byť podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu a žiadosti žalobcu. Poukázal pritom na judikatúru Najvyššieho súdu SR vo viacerých rozhodnutiach. Posudok žalovaného takéto kritériá podľa žalobcu nespĺňa, pričom nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho - formálne, či nekriticky prevzal nedostatočné zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplne zdôvodnenie, ako aj uvedený konkrétnym odborným argumentom, na ktorých sa posudok zakladá. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho ďalšie rozhodovanie boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu a aby vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keď v danom prípade zistený skutkový stav ukázal, že je dôvod na priznanie statusu osoby ťažko zdravotne postihnuté v prospech maloletého T.. Posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku neuviedol ďalšie diagnózy, čím postupoval znevýhodňujúco voči žalobcovi. Záver posudkového lekára o tom, prečo ďalšie ochorenia maloletého dieťaťa nie sú dôvodom na zvýšenie miery funkčnej poruchy v lekárskom posudku žalovaného úplne absentuje, aj z tohto dôvodu ho považoval žalobca za neúplný, nepresvedčivý a nedostatočne odôvodnený. Predmetom ďalšieho žalobného bodu, bola námietka nerovnakého zaobchádzania, ktorá je ustanovená v § 4 zák. č. 447/2008 Z.z., ktoré vyjadruje povinnosť, aby správne orgány nepostupovali a nerozhodovali o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch rovnako tak, aby nevznikali neodôvodnené rozdiely s poukazom na § 3 ods. 5 Správneho poriadku. Poukázal na iné rozhodnutie prvostupňového orgánu, kde priznal maloletému dieťaťu s diagnózou Kannerov detský autizmus a pervazívnou poruchou vývoja a s narušením reči, separačnou úzkosťou a závažnou úzkosťou sociálnou poruchou len nárok na opatrovanie, nakoľko má za to, že u danej maloletej osoby ide o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca poukázal na to, že maloletý T. trpí presne tou istou poruchou a to pervazívnou poruchou vývoja s poruchami vývoja reči, pričom z nálezu psychologičky vyplýva, že sa nepohybuje v prirodzenom prostredí samostatne, je citlivý na zvukové podnety, je nesamostatný v exekutívnych činnostiach, má problémy so zvládaním sociálnych interakcii, preferuje izoláciu a solidárne aktivity smerom k ritualizácii. Nie je preto dôvod, prečo prvostupňový orgán v skutkovo obdobnej veci iného maloletého dieťaťa rozhodoval odlišne, keď v prípade vedenom v označenom rozhodnutí priznal matke nárok na opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu, pričom v prípade maloletého T. daný príspevok z nepochopiteľných príčin priznal. Anonymizované rozhodnutie žalobca v prílohe predložil. Ďalej poukázal na psychologické vyšetrenie maloletého z 12.05.2021 a na špecifiká ochorenia detský autizmus, pričom uviedol, že žalobca spolu s manželkou robia maximum preto, aby maloletému poskytovali čo najkvalitnejšiu starostlivosť v domácom prostredí a podporovali ho, čo im však znemožňuje oňho
celodenne zabezpečovať starostlivosť, nakoľko jeho účasť v škole je skrátená na 4 hodiny a to im neumožňuje zamestnať sa na viac ako 4 hodiny denne, pretože musia zabezpečiť vyzdvihnutie maloletého zo školy a postarať sa o neho. Návšteva maloletého v škole a schopnosť rodiča pracovať je ďalej limitovaná zhoršením zdravotného stavu u maloletého dieťaťa, každou absenciou asistentky, či učiteľky z dôvodov PN, či z iného dôvodu a v takom prípade musí rodič ostať s maloletým dieťaťom doma. Žalobca zdôraznil, že sa vyžaduje neustála prítomnosť jedného z rodičov maloletého, nakoľko nie je schopný existovať samostatne. Záverom navrhol napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovaného a žalobcu
5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe poukázal na to, že podľa zákona rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Rozhodnutie žalovaného - napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základne riadne zisteného skutkového stavu veci v čase vydania rozhodnutia, žalovaný vychádzal z dôkazov, ktoré posúdil každý zvlášť, ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom zohľadnil všetky žalobcom predložené odborné nálezy. Podkladom bol lekársky posudok, ktorý bol žalobcovi doručený. Rozhodnutie bolo riadne a logicky odôvodnené ž v odôvodnení sa žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, ako aj so všetkými podstatnými okolnosťami. Nakoľko maloletý T. C. sa podľa lekárskeho posudku nepovažoval za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nebolo vykonané šetrenie sociálnych dôsledkov v domácom prostredí a následne nebol vypracovaný komplexný posudok. Pokladom pre rozhodnutie bol v súlade s § 55 ods. 8 zák. č. 447/2008 Z. z. lekársky posudok. Na základe žalobcom predložených odborných nálezov atestovaná posudková lekárka žalovaného vypracovala dňa 27.01.2021 lekársky posudok, pričom za rozhodujúce ochorenie pre účely miery funkčnej poruchy u maloletého určila poruchu psychického vývoja detí - pervazívnu vývinovú poruchu - strednú poruchu, ktorej zodpovedá miera funkčnej poruchy 40%. U maloletého T. C. ide podľa psychiatrického vyšetrenia o vysoko funkčný autizmus, čím sa označujú deti s autizmom avšak bez mentálnej retardácie, teda s normálnym zachovaným intelektom. Uvedené postihnutie dovoľuje maloletému vzdelávať sa v bežnej ZŠ formou školskej integrácie za prítomnosti asistenta a s využívaním individuálnych vzdelávacích plánov. Predložené odborné nálezy nedokumentovali také ochorenie, ktoré by dosahovalo mieru funkčnej poruchy 50%. Poukázal na to, že vyjadrenia odborných lekárov majú pre posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu len odporúčací charakter. Názor odborného lekára nie je pre príslušný správny orgán záväzný, pretože tento lekár nemusí poznať kritériá, pre hodnotenie miery funkčnej poruchy a odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá oprávnenie posudzovať túto odkázanosť. Zákon o peňažných príspevkoch zverejnil kompetencie posudzovať zdravotný stav, určovať mieru funkčnej poruchy, ako aj posúdiť odkázanosť na jednotlivé formy kompenzácie, vrátane odkázanosti na opatrovanie podľa § 14 ods. 4 posudkovým lekárom príslušných orgánov. Úlohou posudkového lekára pri posudzovaní zdravotného stavu posudzovanej osoby nielen bez výhrad akceptovať odporúčania odborných lekárov, ktoré sú lekárskym nálezom mnohokrát účelovo uvádzané na žiadosť pacientov, ale posudkový lekár má objektívne zhodnotiť celkový fyzický a psychický potenciál posudzovaného v súlade s legislatívne upravenými zásadami posudzovania pre daný účel. V tomto prípade posudkový lekár žalovaného zohľadnil všetky predložené lekárske nálezy, ktoré objektívne funkčne popisovali zdravotný stav maloletého T. C.. Odporúčania odborných lekárov, ktoré nemajú oporu v objektívnej diagnostike nemohol posudkový lekár akceptovať. Ďalej poukázal na to, že odborný nález L.. Y. z 29.04.2021 bol vypracovaný až po vydaní rozhodnutia a nemohol byť preto vzatý do úvahy pri posudzovaní zdravotného stavu maloletého T. C., pričom vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu možno považovať za účelový. K námietke nepreskúmateľnosti uviedol, že posúdenie zdravotného postihnutia a s tým súvisiace kompenzácie vyplývajú z objektívnych odborných nálezov t.j. vyšetrení a nie z účelových záverov a odporúčaní, ktoré nemajú oporu v objektívnych nálezoch a o ktorých nemajú ošetrujúci lekári kompetencie rozhodovať ani posudzovať odkázanosť na ne. Posúdenie nárokov na požadované kompenzácie je plne v kompetencii posudkových lekárov s príslušnou erudíciou a usmerneniami v súlade s platnou legislatívou. V odborných nálezoch podľa neho nie sú jednoznačne a závažnejším stupňom preukázané iné funkčné poruchy. Pre poruchu výslovnosti a komunikácie v sledovaní logopedickej ambulancie, kde sa vo vyšetrení uvádza, že v známom prostredí dokáže spolupracovať s primeranou motiváciou a v reči sú prítomné deficity v expresívnej oblasti, pričom sa jeho reč dá používať na komunikáciu s okolím a s predpokladom postupného zlepšenia. Peňažný príspevok na opatrovanie je svojím charakterom fakultatívnou dávkou na priznanie ktorej neexistuje právny nárok, a môže byť priznaný a poskytovaný len za splnenia všetkých
zákonom stanovených podmienok na strane opatrovateľa ako aj opatrovanej osoby. Právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon. Úlohou orgánov verejnej správy pri rozhodovaní o nároku na peňažný príspevok je objektívne zistiť, či táto osoba spĺňa podmienky pre priznanie príspevku podľa zákona a nevyžadoval skutočnosti, ktoré vylučujú jeho poskytnutie. Peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sú svojím charakterom fakultatívne, teda nárok nevzniká automaticky pri splnení podmienok, ale ich priznanie alebo nepriznanie je vždy výsledkom správnej úvahy správneho orgánu, ktorý má kompetencie o nich rozhodovať na základe zisteného skutočného stavu veci a to po vykonaní lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Subjektívna predstava účastníka o jeho nárokov vyplývajúca zo Zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu však nie vždy zodpovedá realite a objektívnym zisteniam a negatívne rozhodnutie nemôže považovať za nezákonné len preto, že sa ním nevyhovuje žiadosti účastníka. Aj v prípade maloletého T. C. žalovaný vykonal lekársku posudkovú činnosť v súlade so zákonom a získaný dôkaz objektívne vyhodnotil jednotlivo v ich vzájomných súvislostiach. Zdôraznil, že základným zákonným predpokladom priznania peňažného príspevku na opatrovanie je skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá má byť opatrovaná je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, teda má mieru funkčnej poruchy najmenej 50%. Mieru funkčnej poruchy v súlade s § 12 zákona č. 447/2008 Z.z. určuje posudkový lekár príslušného orgánu v rámci lekárskej posudkovej činnosti na základe odborných nálezov predložených žiadateľom o peňažný príspevok. Aj v prípade maloletého T. C. posudkový lekár vykonal lekársku posudkovú činnosť v súlade so zákonom a určil mieru funkčnej poruchy na základe všetkých predložených odborných lekárskych nálezov. Podľa metodiky posudzovania miery funkčnej poruchy pri IV. skupiny ochorení uvedenej v prílohe č. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. sa určí podľa obsahu zdravotného postihnutia, výskytu atakov, psychiatrického nálezu a psychologického nálezu, podľa narušenia sociálneho života, narušenia orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania, emotivity. Posudkový lekár žalovaného pri posúdení zdravotného stavu maloletého T. C. postupoval v súlade s uvedenou metodikou a určil, na základe prejavov ochorenia popísaných v predložených odborných nálezov výslednú mieru funkčnej poruchy na dolnej hranici povoleného rozpätia pri strednej poruche psychického vývoja dieťaťa, čím nedošlo k porušeniu zákona. K námietke nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania uviedol, že žalovaný posudzuje každého klienta individuálne, pričom prejavy toho istého ochorenia môžu byť u rôznych osôb rozdielne a preto nie je možné jednotlivé prípady porovnávať. Maloletému T. C. nebol diagnostikovaný B. R. J., bol posúdený podľa objektívnych vyšetrení odbornými lekármi a v týchto vyšetreniach nebola preukázaná taká funkčná porucha, ktorá by dosahovala mieru 50%. Jedným zo znakov B. J. je L. D., ktorá však u maloletého T. C. nie je preukázané, naopak uvádza sa normálny zachovaný intelekt. Zásada rovnakého zaobchádzania pri posudzovaní maloletého nemohla byť porušená, nakoľko ani obidva prípady nie sú rovnaké. Pri odlišných ochoreniach je prirodzené, že aj výsledok posúdenia je iný. Široké spektrum príznakov a prejavov je charakteristická najmä pre vývinové poruchy autistického spektra, preto jednotlivé prípady nemožno porovnávať. Zároveň navrhol žalobu zamietnuť.
6. Žalobca v replike uviedol, že posudkoví lekári sa nezaoberali s mnohými otázkami, ktoré žalobca namietal, do centra pozornosti prevzali len diagnózu vysokofunkčný autizmus, čo nie je oficiálny diagnostický termín, pričom opomenuli aký vplyv na život maloletého môže táto diagnóza mať. Tvrdenia žalovaného, že maloletý T. bol riadne vyšetrený považoval za nepravdivé, keďže neexistuje žiadny dôkaz z takého vyšetrenia. Zotrval na svojom návrhu na zrušenie rozhodnutí.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal v súlade s § 199 ods. 2 a § 202 ods. 2 SSP, pričom veci prejednal v súlade s § 107 ods. 2 SSP na nariadenom pojednávania, kde žalobca zotrval na písomne podanej správnej žalobe. Po preskúmaní veci správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
8. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
11. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
12. Podľa § 202 ods. 2 SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
13. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. (2) Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 3, 4 zákona č. 447/2008 Z.z. (3) Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%. (4) Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
15. Podľa § 10 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. (1) Posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť a sociálna posudková činnosť. (2) Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného orgánu a iní prizvaní odborníci najmä z oblasti stavebníctva, architektúry, ergoterapie a pomôcok.
16. Podľa § 11 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 447/2008 Z.z. (1) Lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona je a/ hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, b/ určovanie miery funkčnej poruchy, (2) Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu. (3) Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.
(4) Ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.
17. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. (1) Ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie.
18. Podľa § 53 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
19. Podľa § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.
20. Podľa § 3 ods. 1, 5 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
21 . Podľa § 32 Správneho poriadku, (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.
22. Podľa § 34 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. 23. Podľa § 46 Správneho poriadku Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
24. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
25. Podľa § 60a Správneho poriadku Ustanovenia prvej až tretej časti sa primerane vzťahujú aj na konanie o odvolaní.
26. Preskúmaním veci správny zistil, že prvostupňový orgán prvostupňovým rozhodnutím nevyhovel žiadosti žalobcu o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby - jeho maloletého syna T. C., nakoľko na základe lekárskeho posudku ho nepovažoval za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, z ktorého dôvodu žalobcovi nepriznal peňažný príspevok na opatrovanie. Žalovaný v odvolacom konaní napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom sa na základe nového lekárskeho posudku stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového orgánu. Poukázal najmä na to, že maloletý trpí diagnózou pervazívna vývinová porucha - stredná porucha, resp. vysokofunkčný autizmus bez mentálnej retardácie, ktorá mu dovoľuje vzdelávať sa v bežnej základnej škole formou školskej integrácie za prítomnosti asistenta a s využívaním individuálnych vzdelávacích plánov. Maloletého T. C. na základe uvedenej diagnózy nepovažoval za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nakoľko posudkový lekár určil mieru funkčnej poruchy na 40 %, pričom ani ostatné ochorenia podľa neho nedosahovali pri danom objektívnom náleze vyššiu hodnotu miery funkčnej poruchy.
27. Po posúdení napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a im predchádzajúceho správneho konania v súlade s § 199 ods. 2 a § 202 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, nakoľko v rámci konania o žiadosti žalobcu o poskytovanie príspevku na osobnú starostlivosť v rozpore s § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku neboli zadovážené také podklady (lekárske posudky), z obsahu ktorých by bolo možné dospieť k presnému a úplnému zisteniu rozhodných skutkových záverov potrebných pre riadne a spoľahlivé posúdenie veci a na vydanie zákonného rozhodnutia (§ 46 Správneho poriadku).
28. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. možno fyzickej osobe, ktorá opatruje osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie priznať, poskytnúť peňažný príspevok na opatrovanie. Podľa § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. ak sa fyzická osoba nepovažuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu (peňažný príspevok na opatrovanie je súčasťou tretej časti zákona č. 447/2008 Z.z. „Peňažné príspevky na kompenzáciu“). Lekárskou posudkovou činnosťou podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 447/2008 Z.z. je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch podmieňujúcich postihnutie fyzickej osoby ako aj určovanie miery funkčnej poruchy, ktorá v súlade s § 2 ods. 4 cit. zákona predstavuje nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností fyzickej osoby s predpokladom trvania viac ako 12 mesiacov. Lekársky posudok, ako ťažiskový podklad rozhodnutia o peňažnom príspevku na opatrovanie, poskytuje konajúcemu príslušnému orgánu rozhodujúce skutkové zistenia o posudzovanej fyzickej osobe (v danom prípade maloletom T. C.) ohľadom jej zdravotného stavu, jeho zmien a porúch podmieňujúcich postihnutie tejto fyzickej osoby, a posudkový lekár prostredníctvom neho určuje mieru funkčnej poruchy. Podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z., časť IV. „Duševné poruchy a poruchy správania“ (žalovaný to označuje za „metodiku“) miera funkčnej poruchy uvedených zdravotných postihnutí sa určí podľa rozsahu zdravotného postihnutia, výskytu atakov, psychiatrického nálezu a psychologického nálezu, podľa narušenia sociálneho života, narušenia orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania, emotivity.
29. Zo zásady materiálnej pravdy vyjadrenej v § 3 ods. 5 Správneho poriadku plynie, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, pričom skutkové zistenia pochádzajú z vykonaného dokazovania, ktorého súčasťou je hodnotenie dôkazov (z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, vierohodnosti), bez ktorého nie je možné dosiahnuť spoľahlivo (presne a úplne) zistený skutočný stav veci. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom v súlade s 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom pre vydanie je lekársky posudok. Podľa § 34 ods. 4, 5 Správneho priadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, ktorý hodnotí dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Lekársky posudok nemá účinky individuálneho správneho aktu (rozhodnutia alebo opatrenia), iba prostredníctvom ktorého možno právne záväzným spôsobom rozhodnúť o žiadosti o kompenzačný príspevok. Naopak je podkladom takého rozhodnutia (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku), ktorý ako dôkaz o zdravotnom stave, poruchách a miere funkčnej poruchy posudzovanej osoby podlieha hodnoteniu jeho obsahu v súlade s § 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku samostatne ako aj o vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, a overovaniu. Najmä sa posudzuje, či závery vyjadrené lekárskym posudkom sú súladné s celým obsahom predložených lekárskych správ a nálezov, ktoré boli jeho podkladmi, teda či sú tieto závery úplné a objektívne, t.j. či lekársky posudok bol vyhotovená zákonným spôsobom (§ 11 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 447/2008 Z.z.; príloha č. 3 k tomuto zákonu). Pokiaľ prvostupňový orgán a žalovaný nekonkretizovali ako vyhodnotili lekárske posudky z hľadiska zákonnosti ich vyhotovenia, t.j. ich úplnosti a objektívnosti, ich skutkové závery ohľadom miery funkčnej poruchy maloletého T. C., ktoré mali zásadný význam na vyriešenie otázky jeho ne/invalidity, abstrahujú od požiadavky spoľahlivosti a možno ich považovať za svojvoľné. Fakt, že projektovú dokumentáciu spracoval odborník - posudkový lekár na tom nič nemení.
30. Prvostupňový orgán, ako orgán oprávnený o žiadosti žalobcu o priznanie peňažného príspevku na opatrovanie rozhodnúť, bol na účely vydania prvostupňového rozhodnutia povinný zákonom stanovený podklad rozhodnutia - lekársky posudok vyhodnotiť nielen zo stránky formálnej spôsobilosti plniť túto funkciu (podkladu rozhodnutia) a zákonnosti jeho obstarania (pôvodu), ale aj z hľadiska spôsobu jeho vyhotovenia, pretože má rozhodujúci vplyv na obsah rozhodnutia o priznaní alebo nepriznaní peňažného príspevku, ktoré je na ňom v podstate založené. Pokiaľ posudkoví lekári určili mieru funkčnej poruchy maloletého T. C. na základe nedostatočného posúdenia, nakoľko nevzali v úvahu celý obsah predložených lekárskych nálezov, nebolo možné zadovážené lekárske posudky konajúcimi orgánmi verejnej správy (prvostupňový orgán a žalovaný) použiť ako podklad na vydanie svojich rozhodnutí o peňažnom príspevku na opatrovanie, nakoľko nezabezpečili komplexné vyhodnotenie všetkých informácií o zdravotnom stave maloletého, ktoré mali k dispozícii. Skutkový základ rozhodnutí tak nebol zistený spoľahlivo - úplne a presne. Potrebné bolo v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku zabezpečiť taký posudok, ktorý by objektívne, komplexne a odôvodnene vyhodnotil zdravotný stav maloletého T. C., jeho zmeny, všetky poruchy podmieňujúce jeho postihnutia, a pri určení miery funkčnej poruchy v súlade s prílohou č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. (časť IV. „Duševné poruchy a poruchy správania“) tiež zohľadnil narušenia sociálneho života, orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania a emotivity maloletého, t.j. v podstate aj to, aký mali zistené poruchy vplyv na kvalitu jeho života.
31. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa v súlade s § 2 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. c/, § 15 ods. 1 písm. c/ zákona č. 447/2008 Z.z. posudzujú v oblastiach kompenzácií, t.zn. vo vzťahu k fyzickým osobám, ktoré sa v zmysle § 2 ods. 3 cit. zákona považujú za ťažko zdravotne postihnuté. K záveru o tom, že konkrétna fyzická osoba je ťažko zdravotne postihnutá je možné konajúcim orgánom dospieť na základe určenia miery funkčnej poruchy len v takom prípade, ak dosiahne najmenej 50 %. Obsahom lekárskej posudkovej činnosti je komplexné hodnotenie zdravotného stavu fyzickej osoby a najmä určenie miery funkčnej poruchy zdravotných postihnutí uvedených v tejto časti v súlade s prílohou č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z., časť IV. „Duševné poruchy a poruchy správania“. Posudkoví lekári žalovaného vo svojich posudkoch kládli dôraz len na poruchu psychického vývoja detí
- pervazívnu vývinovú porucha - strednú porucha, vysokofunkčný autizmus, bez mentálnej retardácie s normálnym zachovaným intelektom, ktorý dovoľuje maloletému T. C. vzdelávať sa v bežnej ZŠ formou školskej integrácie za prítomnosti asistenta a s využívaním individuálnych vzdelávacích plánov. Napriek povinnosti súčinnosti a povinnosti pri výkone posudkovej činnosti vychádzať z lekárskych správ odborných lekárov (t.zn. povinnosti vyhodnotiť ich celý relevantný obsah) v zmysle § 11 ods. 2, 3 zákona č. 447/2008 Z.z., neboli konajúcimi orgánmi vzaté v úvahu a zohľadnené niektoré aspekty týkajúce sa zdravotného stavu maloletého T. C. zreteľne vyplývajúce z predložených lekárskych správ, na základe čoho nemohli dospieť k úplným a presným skutkovým poznatkom ohľadom určenia miery jeho funkčnej poruchy, pričom vo svojich rozhodnutiach neuviedli, z akého dôvodu tieto dôkazy posudkoví lekári neakceptovali v celom ich rozsahu. Išlo o fakty plynúce z viacerých lekárskych nálezov, ktoré žalobca predložil a ktoré boli použité ako podklad lekárskych posudkov.
32. Z nálezu psychiatra z 11.11.2020 vyplýva, že maloletý T. C., okrem štyroch hodín v základnej škole, vyžaduje stáli dohľad a pomoc tretej osoby, je nesamostatný v exekutívnych funkciách, má výrazne narušenú orientáciu v priestore a čase, narušené porozumenie, reč a znížené komunikačné zručnosti, má problém v socializácii, senzomotorickú precitlivenosť a riziko meltdownov, nezvláda stresové a náhle
rozhodnutia a reakcie na ne, čo mu neumožňuje samostatnú dopravu do školy, je výrazne obmedzený v sebaobsluhe. Psychiater konštatoval odkázanosť na trvalú celodennú starostlivosť inej osoby a odporučil požiadať o zákonné kompenzácie. Z psychologického vyšetrenia z 29.01.2020 plynie niekoľko faktorov negatívne zasahujúcich do zdravotného stavu maloletého T. C., napríklad afektivita, problémy s odhadom primeranosti, zvládanie sociálnych interakcií, veľmi vysoká miera úzkostnosti, izolácia, rigidita až ritualizácia, zmnoženie hyperkinetických prejavov, výberová a narušená komunikácia. Ďalej psychológ udáva, že maloletý nedokáže predvídať dôsledky vlastného správania, nevie prispôsobiť primeranosť svojich prejavov, má zníženú schopnosť rešpektovania nebezpečenstva, nepohybuje sa samostatne, vždy vyžaduje pomoc zo strany inej osoby, je hypersenzitívny, nezvláda spoločenské podujatia ani cestovanie, je nesamostatný vo výkonoch, má poškodené jazykové schopnosti a myslenie len v rámci konkrétnych asociácií s narušenou generalizáciou, v rámci sebaobsluhy si vyžaduje pomoc inej osoby. V závere psychológ skonštatoval, že sa jedná o dieťa s ťažkou poruchou psychického vývinu, s vysoko narušenou funkčnosťou v prirodzenom prostredí a odporučil priznať status ťažko zdravotne postihnutého jedinca a tento primerane kompenzovať. Klinický logopéd v náleze z 09.11.2020 konštatoval deficit v komunikačnej schopnosti, repetetívne správanie, deficit v sociálnom fungovaní, špecifickej stereotypnej hre s tým, že v známom prostredí už dokáže spolupracovať, čo narušuje porucha pozornosti s prítomnými deficitmi v reči - má problém udržať tému, reč je nezrozumiteľná, čo sa negatívne prejavuje aj v sociálnej kognícii. Dieťa je odkázané na celoživotnú starostlivosť zo strany iných, napriek tomu, že dokáže rozprávať, jeho komunikačné zručnosti sú nedostatočné na samostatné fungovanie v bežnom živote. Logopéd odporučil priznanie statusu zdravotne ťažkého postihnutia a priznanie opatrovateľského príspevku pričom zdôraznil, že konfrontácia autistického dieťaťa v prostredí neurotypických ľudí ho privádza často k situáciám, ktoré je nevyhnutné počas dňa neustále riešiť a vysvetľovať, pričom práve nedostatočné porozumenie reči a následné neporozumenie sociálnym situáciám sprevádza autistických ľudí počas celého života.
33. Podľa § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. je lekársky posudok posudkového lekára podkladom rozhodnutia v prípade, ak nejde o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Preto bolo úlohou posudkových lekárov v rámci svojich posudkov vyhodnotiť a zohľadniť (v prípade nezohľadnenia to odôvodniť) predložené lekárke správy vo vzťahu k celému ich obsahu tak, ako to predpokladá zákon, čo posudkoví lekári neurobili a prvostupňový orgán a žalovaný sa s tým uspokojili. Správny súd súčasne uvádza, že uvedený postup neznamená ich povinnosť automaticky prevziať závery, návrhy a odporúčania odborných lekárov plynúce z lekárskych nálezov, ale podrobiť ich odbornému posúdeniu s tým, že nesúhlas s tými závermi a návrhmi, s ktorými sa nestotožnia, musia náležite odôvodniť. Bez toho je lekársky posudok nepoužiteľným podkladom rozhodnutia o žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie. Pokiaľ zodpovedanie uvedených relevantných otázok z predložených podkladov bezpečne a bez akýchkoľvek pochybností nevyplývalo (lekárske posudky boli žalobcom v odvolacom konaní spochybňované bez toho, aby na to žalovaný reagoval), je zrejmé, že uplatnený postup konajúcich orgánov nebol konformný s požiadavkami plynúcimi so zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). Opomenutie vyhodnotenia lekárskych posudkov so zohľadnením ich zákonnosti a objektívnosti (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), malo za následok nedostatok spoľahlivého zistenia skutkového stavu v rozsahu potrebnom na pre vydanie meritórneho rozhodnutia (napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie), nakoľko neboli dostatočne spoľahlivo zistené (predloženými lekárskymi nálezmi preukazované) rozhodné skutočnosti týkajúce sa určenia miery funkčnej poruchy. Vo svetle uvedeného sa tak javí, že v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia neboli zabezpečené také podklady, ktoré by konajúcim orgánom umožnili dospieť k objektívnemu (spoľahlivému), jednoznačnému (presnému a úplnému) a tým odôvodniteľnému skutkovému záveru o splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok na rozhodnutie o nepriznaní peňažného príspevku na opatrovanie maloletého T. C. (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP).
34. Podľa § 47 ods. 3 (nadväzujúceho na § 34 ods. 5) Správneho poriadku musí konajúci orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia uviesť mimo iného aj to, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov. Konajúce orgány verejnej správy oboch stupňov v odôvodnení svojich rozhodnutí síce konštatovali výsledok posúdenia zdravotného stavu maloletého, ktorý trpí strednou pervazívnou vývinovou poruchou - detským vyskofunkčným autizmom, a výsledok posúdenia miery funkčnej poruchy na úrovni 40 %. Toto konštatovanie (iné neboli) však neobsahuje žiadnu preskúmateľnú úvahu, ako k vyjadrenému záveru dospeli, nakoľko v dôsledku absentujúceho hodnotenia dôkazov nebolo možné v preskúmavaných rozhodnutiach vyjadriť zrozumiteľné úvahy týkajúce sa ich hodnotenia. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí je síce zrejmé na podklade akých zákonných ustanovení a lekárskych posudkov mala
byť miera funkčného poruchy maloletého T. C. určená, aj to, s akým výsledkom, avšak bez toho, aby konajúce orgány uviedli svoju úvahu týkajúcu sa hodnotenia týchto dôkazov - lekárskych posudkov. Nebolo úlohou konajúcich orgánov nekriticky prevziať závery posudkových lekárov, ale posúdiť ich obsah v kontexte s obsahom lekárskych nálezov predložených žalobcom a svoje závery vyjadriť, prípade zabezpečiť v súčinnosti s posudkovými lekármi nové lekárske posudky, zodpovedajúce celému obsahu lekárskych nálezov. V prípade, ak by žalovaný takýto názor nepovažoval za správny, sám by v podstate spochybnil dôvod svojej existencie ako aj prvostupňového orgánu, ktorých by mohli úplne nahradiť posudkoví lekári. Nestačí vo vyjadrení k správnej žalobe spochybňovať objektivitu diagnostiky lekárskych nálezov a označiť ich za účelové bez toho, aby to bolo obsahom napadnutého rozhodnutia a bez toho, aby k tomu bola vyjadrená zrozumiteľná a odôvodnená argumentácia preukazujúca toto tvrdenie. Inak je to len nič nehovoriace všeobecné nesúhlasné vyjadrenie žalovaného, ktoré nemá na posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žiadny vplyv.
35. Lekárska posudková činnosť je (okrem názvu) zákonom výslovne determinovaná ako činnosť posudzovacia (§ 11 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.). Z obsahu lekárskych posudkov však nemožno zistiť, ako boli posúdené a vyhodnotené všetky rozhodujúce okolnosti vyplývajúce z ust. § 11 ods. 1 až 3, a ako bola v nadväznosti na požiadavky plynúce z prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. určená miera funkčného postihu maloletého T. C.. Závery týkajúce sa diagnostikovaného najzávažnejšieho postihnutia ochorenia a konštatovanie, že „v stanovenom percente je komplexne zhodnotené zdravotné postihnutie“ si nemožno zamieňať s posúdením všetkých rozhodných okolností, na posúdenie ktorých boli posudkoví lekári povinní. Povinnosť posúdenia všetkých relevantných skutočností uvedených v § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ spôsobom uvedeným v predchádzajúcich bodoch tohto rozsudku pre posudkových lekárov žalovaného znamenala povinnosť urobiť si a prejaviť svoj úsudok o všetkých týchto skutočnostiach navonok v obsahu posudkov, zhodnotiť ich v potrebných kontextoch, teda dospieť k určitým odôvodneným záverom, ktoré prosté konštatovania nenahrádzajú. Nenárokovateľnosť samotného peňažného príspevku na opatrovanie v nadväznosti na nenárokovateľnosť určenia požadovanej miery funkčnej poruchy alebo jej zvýšenia v súvislosti s ďalšími funkčnými poruchami neznamená, že rozhodovacia činnosť prvostupňového orgánu a žalovaného a posudková činnosť posudkových lekárov môže byť svojvoľná. Tieto orgány môžu rozhodnúť tak, ako to sami vyhodnotia, pričom majú vždy na zreteli dosiahnutie účelu zákona (§ 1 ods. 2, § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.), na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a s náležitým odôvodnením všetkých relevantných okolností veci.
36. V rozhodnutiach a posudkoch súčasne absentuje vyhodnotenie dôvodov, pre ktoré posudkoví lekári vôbec neprihliadali na ďalšie funkčné poruchy v zmysle ust. § 12 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., napriek tomu, že z predložených lekárskych nálezov také poruchy vyplývajú (a to hyperkinetický syndróm F 90.0, porucha vývoja reči F 80.8, emočná porucha F 93.8, pričom žalobca zdôraznil, že najmä porucha reči u maloletého má dopady i na jeho sociálne zručnosti a teda je zjavné, že miera narušenia jeho sociálnej prispôsobivosti je daná; na najnovšiu fóbiu z búrok F 93.1 nebolo možné prihliadať, nakoľko táto vyplynula až z neskoršej lekárskej správy) a žalobca to namietal. Posudkoví lekári taktiež bez akéhokoľvek odôvodnenia nijako nereagovali na návrhy a odporúčania odborných lekárov v lekárskych nálezoch (neboli pre nich záväzné, avšak išlo o súčasť odporných lekárskych správ, na ktoré boli ako celok povinní prihliadať, pričom im boli oprávnení odôvodnene nevyhovieť), ani na ďalšie predložené dôležité podklady (hodnotenie vyhotovené riaditeľkou Základnej školy P. C. z 11.11.2020 a Správa z diagnostického odborného vyšetrenia, zo špeciálno-pedagogického vyšetrenia a psychologické vyšetrenie z 12.02.2020, relevancia ktorých je z ich obsahu zrejmá, čím došlo aj k porušeniu ust. § 11 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z.), čo žalobca taktiež v odvolaní namietal.
37. Na uvedenom základe žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie (rovnako prvostupňové rozhodnutie) zaťažené vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Správny súd tým nemal na mysli, že žalovaný bol povinný všetky námietky akceptovať alebo im vyhovieť. Odvolacie námietky však tvorili taktiež podklady napadnutého rozhodnutia, s ktorými bolo potrebné sa osobitne vysporiadať, čo žalovaný neurobil, čím spôsobil nedostatok jeho náležitostí v zmysle ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Nepreskúmateľnosťou rozhodnutia pre nedostatok dôvodov trpí také rozhodnutie, ktoré nemá odôvodnenie vôbec alebo chýbajú skutkové, resp. právne dôvody, o ktoré sa rozhodnutie opiera alebo sú tieto dôvody chybné. Pôjde o prípady, ak je rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré
neboli v konaní zisťované, alebo skutočnosti boli zistené z dôkazov a ďalších podkladov získaných v rozpore so zákonom alebo nie je zrejmé, či bolo vôbec dokazovanie alebo zhromažďovanie iných podkladov vykonané. Nedostatok dôvodov môže spôsobiť aj absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností alebo záverov k námietkam účastníkov konania (ako je tomu v danom prípade), resp. ich nejednoznačnosť. Na druhej strane účelom zákona nie je „bazírovať“ na obšírnom a popisnom verbálnom posúdení (po podrobnej právnej analýze) všetkých jednotlivých aspektov a okolností veci (a už vôbec nie podľa subjektívnych názorov a predstáv účastníkov konania). Avšak, vzhľadom na to, že ide o absenciu právnych záverov k relevantným otázkam týkajúcim sa práv, na ktorých sa žalobca cítil byť ukrátený, ich zrozumiteľné prejavenie navonok prostredníctvom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo nevyhnutné.
38. Odôvodnenie rozhodnutia navonok vyjadruje skutkové a právne dôvody prejednávanej veci, posúdenie ich vzájomných vzťahov smerujúce k záveru, že výrok rozhodnutia bol urobený konformne so zisteným skutkovým stavom veci a s objektívnym právom. Výrok rozhodnutia tak funkčne nadväzuje na odôvodnenie a naopak, z čoho plynie záver, že pokiaľ je výrok alebo odôvodnenie nepreskúmateľný/ né, nemožno už preskúmať zákonnosť nadväzujúceho odôvodnenia alebo výroku takého rozhodnutia v zodpovedajúcej časti alebo aj ako celok (podľa rozsahu nezodpovedaných otázok), pretože ich vzájomná previazanosť to nedovoľuje. Pokiaľ by tak správny súd urobil, nevyhnutne (z podstaty nepreskúmateľnosti) by bol nútený uchýliť sa k dohadom a domnienkam ohľadom závažnosti ďalších funkčných porúch maloletého T. C., dôvodnosti odporúčaní odborných lekárov a výpovednej hodnote ďalších predložených dokladov, čo je neprípustné. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v správnom konaní oprávnenou samostatne zisťovať skutkový stav veci a prípadne modifikovať skutkové či právne závery orgánov verejnej správy, pretože nenahrádza ich činnosť. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi. Pokiaľ mu následky nepreskúmateľnosti rozhodnutia neumožňujú plnohodnotný prieskum, pretože obsah napadnutého rozhodnutia neposkytuje informáciu ako žalovaný zistil a ustálil skutkový stav veci a ako vec právne posúdil, je to samo osebe dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, bez toho, aby sa správny súd nepoznajúc relevantné dôvody napadnutého rozhodnutia zaoberal podstatou žalobných námietok týkajúcich sa zisteného skutkového stavu alebo právneho posúdenia veci. Z uvedeného dôvodu správny súd nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie v rozsahu uvedených žalobných námietok, čo mu však nebránilo preskúmať napadnuté rozhodnutie prostredníctvom inej námietky nedostatočne zisteného skutočného stavu týkajúcej sa lekárskych posudkov.
39. Námietka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a precedenčnej zásady nebola dôvodná, nakoľko prípad inej posudzovanej maloletej osoby, na ktorý žalobca poukázal, a na porovnanie predložil rozhodnutie prvostupňového orgánu a lekársky posudok v tejto veci, vykazuje rozdiely v diagnostikovanej poruche, ktorou bol navyše Kannerov detský autizmus, ktorý v diagnóze maloletého T. C. absentuje. Správny súd sám nemohol dospieť k záveru, či išlo rovnaké alebo obdobné veci len na základe nepreukázaného tvrdenia žalobcu. Až v takom prípade by prvostupňový orgán bol povinný dbať o to, aby pri rozhodovaní nevznikli neodôvodnené rozdiely. Preto nebol zistený dôvod, pre ktorý by prvostupňový orgán alebo žalovaný boli povinní rozhodovať rovnako ako v uvedenej veci alebo odôvodňovať „odklon“ od spôsobu rozhodnutia v tejto veci. Správny súd nebol oprávnený prihliadať ani na lekárske nálezy predložené žalobcom v prílohe žaloby, ktoré pochádzali z obdobia po vydaní lekárskych posudkov, resp. aj po vydaní napadnutého rozhodnutia (lekársky nález psychiatra z 29.04.2021 a správa z psychologického vyšetrenia z 12.05.2021), nakoľko v súlade s § 135 ods. 1 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase jeho vydania.
40. Vzhľadom na uvedené správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a d/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy - žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a v dôsledku absencie náležitostí rozhodnutia - vyjadrení k odvolacím námietkam týkajúcim sa ďalších funkčných porúch maloletého T. C., dôvodnosti odporúčaní odborných lekárov a k ďalším predloženým podkladom, boli napadnuté a prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní
prvostupňový orgán, ktorý je viazaný právnym názorom správneho súdu, opätovne zabezpečí vykonanie lekárskej posudkovej činnosti maloletého T. C. lekárskym posudkom zohľadňujúcim celý obsah všetkých predložených (vrátane nových) lekárskych nálezov a správ, na základe ktorého v súlade so zákonom a s týmto rozsudkom opätovne rozhodne o žiadosti žalobcu o peňažný príspevok na opatrovanie maloletého T. C..
41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.