Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-145-2023.pdf
PDF · 130.82 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/145/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, J. Bottu 4, Trnava, dieťa matky: C. B. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. F. XXXX/XX, D., a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/X, I., právne zastúpený: JUDr. Erika GOLSKÁ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom T. G. Masaryka 7, Lučenec, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 31. marca 2023, č.k. 39P/34/2022-159, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í v časti zameškaného výživného tak, že otec je povinný zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 18.05.2022 do 31.03.2023 vo výške 628 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšku napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. zo sumy 180 eur mesačne na sumu 240 eur mesačne počnúc dňom 18.05.2022, ktorú je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok I), zameškané výživné za obdobie od 18.05.2022 do 31.03.2023 vo výške 628 eur uložil otcovi povinnosť uhradiť v splátkach vo výške 20 eur splatných spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok (výrok II), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 5P/43/2018-79 zo dňa 14.05.2018 v časti o výživnom (výrok III) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (výrok IV).
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 26 Zákona o rodine, ako aj § 2 ods. 1, § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), vecne tým, že návrh matky na zvýšenie výživného posúdil ako dôvodný, nie však v plnom rozsahu.
3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že matka sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 180 eur na 320 eur mesačne od podania návrhu keďže od poslednej úpravy rodičovských práv a povinností došlo k zmene pomerov na strane matky a maloletej, v auguste 2021 sa presťahovali do D. z dôvodu lepších možností štúdia aj práce, a tiež z dôvodu, že maloletá, ktorá má zdravotné problémy, je tak bližšie k Bratislave, kde má všetkých lekárov špecialistov, ktorých často navštevujú. Maloletá ukončila 9. ročník ZŠ a je prijatá na Obchodnú akadémiu v Trnave, pričom výdavky na jej výchovu a starostlivosť vzrástli. Otec žiadal návrh zamietnuť s poukazom na jeho možnosti a schopnosti.
4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že posledná úprava výšky výživného na sumu 180 eur bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/43/2018-79 zo dňa 14.05.2018, v tom čase maloletá navštevovala základnú školu, matka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, otec bol zamestnaný v spoločnosti J. F. K.. s priemerným čistým príjmom 816,18 eur mesačne, rodičia nemali ďalšie vyživovacie povinnosti. Súčasný priemerný mesačný príjem matky je 1.045,68 eur, otec je zamestnaný v spoločnosti L. D., K. s priemernou čistou mesačnou mzdou 861,71 eur, dňa XX.XX.XXXX mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému K.. Matka býva s maloletou v prenajatom byte, kde platí za nájom 600 eur vrátane energií. Maloletá navštevuje 1. ročník SŠ Obchodnej akadémie v Trnave, matka uviedla, že dcéra mala zvýšené výdavky za učebnice i na zdravotný stav (mala 6 operácií ), pričom otec sa o dcéru ani jej zdravotný stav nezaujíma, ani sa s ňou nestretáva. Matka vyčíslila ich spoločné výdavky s maloletou vo výške 1270 eur so špecifikáciou jednotlivých položiek s tým, že mesačné výdavky na maloletú sú v polovici. Otec matkou vyčíslenú sumu viacerých výdavkov namietal, svoje výdavky vyčíslil na 1200 eur.
5. Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je sčasti dôvodný, keďže od ostatnej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej i oboch rodičov, odôvodňujúcej zmenu výšky výživného. K podstatnej zmene pomerov na strane maloletej prišlo z dôvodu jednak uplynutia obdobia piatich rokov od času poslednej úpravy, čím došlo k zvýšeniu nákladov na stravu, hygienické potreby, oblečenie, keď maloletá sa priblížila veku dospelosti, a teda i jej výdavky sa približujú nákladom na dospelú osobu, navyše pretrvávajú zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť a dopravu s tým súvisiacu, okrem toho prišlo k nárastu nákladov v súvislosti s nástupom maloletej na strednú školu, súd za odôvodnené priemerné mesačné náklady na maloletú A. považoval celkovo sumu 384,50 eur mesačne bez alikvotnej časti nákladov na bývanie 300 eur. Pokiaľ ide o náklady na domácnosť, matka znáša náklady na svoju domácnosť sama, bežné výdavky na domácnosť buď medzi účastníkmi neboli sporné, alebo ich súd považoval za primerané. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť, maloletý syn je ZŤP a rovnako má zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť, súčasná partnerka otca a matka maloletého je na rodičovskej dovolenke. Otcov príjem oproti predchádzajúcemu príjmu 816,18 eur mesačne netto vzrástol na 861,71 eur. Námietku matky, že otec sa nesnaží nájsť si lepšie platenú prácu, súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže sa mu narodil syn, ktorý si vyžaduje zvýšenú osobnú starostlivosť a o ktorého sa, na rozdiel od maloletej A., osobne stará, preto v danom prípade nie je možné prihliadať na prípadný fiktívny príjem, ktorý by bolo možné dosahovať. Matka má v súčasnosti príjem zo zamestnania vo výške 1.045,68 eur mesačne a teda i táto dosahuje vyšší príjem ako v minulosti, zároveň má stále zvýšené výdavky na maloletú v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou a teraz i návštevou strednej školy. Na základe uvedeného súd uložil otcovi platiť výživné v sume 240 eur mesačne, ktorá suma zodpovedá sume nárastu jeho príjmu a túto považoval súd vzhľadom k odôvodneným potrebám maloletej, s prihliadnutím na jej vek, ako aj vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca v zmysle § 75 ods. 1 ZR, aj s prihliadnutím k tomu, že otec má o jednu vyživovaciu povinnosť navyše, za primeranú a plne dôvodnú. Uvedená výška zodpovedá aj inflácii a je súčasne aj hranica možností otca, pokiaľ ide o jeho vyživovacie povinnosti. Súd zvýšil výživné na maloletú odo dňa podania návrhu na súd, čím ku dňu vyhlásenia rozsudku vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 18.05.2022 do 31.03.2023 vo výške 628 eur, ktorý súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným k rukám matky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku so stratou výhody splátok. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP.
6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, keď uviedla, že nie je zrejmé, na základe akých výpočtov dospel súd k určeniu sumy 240 eur. Matka sa nestotožňuje so spôsobom akým súd vyhodnotil jej námietku, že otec sa nesnaží nájsť lepšie platenú prácu, postup súdu v tejto veci je diametrálne odlišný od judikatúry súdov a ich obvyklej praxe pri zisťovaní odôvodnených potrieb maloletých detí a schopností a možností otca. Pri posudzovaní odôvodnených výdavkov na maloletú súd uznal výdavky v sume 384,50 eur, čo spolu s jednou polovicou nákladov na bývanie činí mesačne 684,50 eur, čo je približne suma nákladov na maloletú uznaná otcom (v celkovej výške 668,82 eur vrátane bývania), je teda zrejmé, že matkou navrhovaná výška výživného 320 eur bola dôvodná. Matka sa nestotožňuje ani s postupom súdu pri uznávaní výdavkov otca, namieta sumu 200 eur na bývanie, ktorú otec spolu s manželkou platí jej rodičom, po správnosti by podiel otca na uvedených nákladoch mal byť iba 50 eur, keďže s nimi bývajú aj dve maloleté deti z predchádzajúceho vzťahu manželky a ona má povinnosť tieto náklady znášať. Rovnako u otca považuje za príliš vysoký
výdavok 350 eur na stravu, keďže otec ako jedna osoba by nemal mať viac ako matka s dcérou spoločne na stravu 300 eur, pričom dcéra je vo vývoji a zje oveľa viac ako matka. Odvolateľka nesúhlasila ani so sumou 22 eur na TV a internet u otca, keď tento výdavok nebol uznaný ani matke, ani so sumou 45 eur ako paušál na mobilný telefón, takisto popiera výdavky otca 80 eur ako náklady na pohonné hmoty, keď otec je cez týždeň mimo domu a nejde o výdavok objektívne vynaložený, takisto ako 50 eur na drogériu a 50 eur sporenie, ktorý výdavok si otec môže uplatniť vtedy, ak si dokáže z príjmu vytvárať aj rezervu, čo otec vzhľadom k príjmom a výdavkom nemôže mať. Pokiaľ si otec zobral ďalší úver (15.000 eur), jeho finančná situácia mu dovoľuje platiť výživné vo vyššej výške, ako na súde deklaroval, pričom matka poukazuje na účel úveru, ktorý si zobral otec na rekonštrukciu rodinného domu patriaceho jeho svokrovcov. Matka tiež poukazuje na to, že jeho príjmy len za mesiac január, február 2023 sú omnoho vyššie ako otec uvádza, v januári mal 998,45 eur a vo februári 1.035,26 eur a z potvrdenia zamestnávateľa otca vyplýva, že pracuje ako vodič MKD, teda medzinárodnej kamiónovej dopravy, pričom z bežnej praxe je zrejmé, že zárobky pri vycestovaní do zahraničia sú vyššie ako na Slovensku. Matka je toho názoru, že ňou navrhovaná výška výživného je dôvodná a zodpovedá zvýšeným nákladom dcéry, ktorá študuje v prvom ročníku bilingválnej strednej školy a má tiež zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, pričom všetky výdavky matka vydokladovala, od januára do mája 2023 matka s ňou už navštívila lekárov v Bratislave šesťkrát a trikrát v mieste bydliska, tiež jej zaplatila jazykový pobyt do Veľkej Británie a Francúzska v sume 440 eur plus 100 eur vreckové, tiež školský výlet do ČR a koncoročný výlet do Maďarska (200 eur), pričom na žiaden výdavok otec neprispel. Dňa 10.05.2023 pri kontrole lekárka maloletej zistila anomálie zuba pri koreňoch a chirurgický zákrok bude stáť cca 200 eur. Otec jej s maloletou nepomáha, nestretávajú sa, darček k Vianociam, ktorý otec uvádzal, bol jeden z výnimočných. Neprejavil ani na výzvu matky záujem zúčastniť sa s dcérou lekárskeho vyšetrenia v Bratislave, aby sa priamo od lekárky dozvedel všetko ohľadom zdravotného stavu maloletej, je teda zrejmé, že jeho záujem o dcéru je iba predstieraný. Otec v konaní popiera všetky matkou deklarované výdavky na dcéru ohľadom jej zdravotného stavu, pričom sám uvádza, že nemôže pracovať ako vodič kamiónu v zahraničí, keďže jeho maloletý syn je tiež zdravotne hendikepovaný, hoci nepreukázal, v akom rozsahu zdravotný stav syna obmedzuje otca vo výkone povolania, aké má s ním zvýšené náklady na starostlivosť o zdravie. Preto úvahy otca, že nemôže vykonávať lepšie platenú prácu, sú nepodložené. Súd pochybil aj z dôvodu, že nevykonal dokazovanie ohľadom zisťovania príjmu manželky, aké výživné platí biologický otec detí manželky na ich deti, nepreveroval tvrdenia o výdavkoch na bývanie a uspokojil sa s čestným prehlásením, ktoré otec predložil.
7. Rozhodnutie súdu je podľa odvolateľky teda nesprávne, suma výživného 240 eur je príliš nízka vzhľadom k potrebám maloletej. Pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca nemôže byť maloletej na ťarchu, navyše otec dcére skoro vôbec inak neprispieva a zároveň jej neposkytuje osobnú starostlivosť, keď dcéra otca ani nenavštevuje vôbec, a to nie z dôvodu, že by jej v tom matka bránila. Matka nesúhlasí ani s výškou povolených splátok zročného výživného, keďže splatenie dlhu potrvá 32 mesiacov a otec o povolenie splátok ani súd nepožiadal, navyše bolo v konaní preukázané, že disponuje finančnou rezervou vyše 7.000 eur, ktorú si uložil na účet a môže tak nedoplatok uhradiť jednorazovo. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a uložil otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 320 eur mesačne od 18.05.2022 a zároveň rozhodol o zaplatení zročného výživného.
8. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že odporúča odvolaniu matky vyhovieť a otcovi zvýšiť výživné primerane jeho finančným možnostiam a schopnostiam, ako aj veku a potrebám maloletej.
9. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu považoval napadnuté rozhodnutie za správne s poukazom na jeho príjem v priemere 861,71 eur, z ktorého musí vyživovať ešte aj maloletého syna K.. Matka nemá právo kritizovať otcove výdavky na bývanie, nakoľko ona sama je stále výlučnou vlastníčkou bytu v M., za ktorý musí pravidelne uhrádzať všetky výdavky, hoci byt neužíva a nemá snahu dať ho do nájmu. Otec je toho názoru, že návrhom na zvýšenie výživného zo dňa 18.05.2022 si matka chcela vykryť vzniknuté výdavky na splátky úveru, ktorý si v máji 2022 vybavovala (dňa 08.06.2022 bolo vo vzťahu k predmetnému bytu zapísané záložné právo v prospech banky), nakoľko v čase podania návrhu bola maloletá A. stále žiačkou 9. ročníka ZŠ a k zmene pomerov u nej došlo až od septembra 2022 nástupom na strednú školu. Matka odmietla súdu predložiť zmluvu o hypotekárnom úvere a aj záložnú zmluvu, čím tvrdenia otca o priamej súvislosti s podaným návrhom a splácaním nového úveru nepoprela. Za zhoršenie vzťahu otca s maloletou, zodpovedá práve matka, ktorá otca pred dcérou očierňuje a ich stretávanie veľmi zle znáša a nevie sa s tým zmieriť. Nie je pravdou, že by sa nezaujímal o zdravotný
stav dcéry, o svoju dcéru má záujem, nechce sa však dostávať do konfliktnej situácie s matkou. Pokiaľ ho matka pozvala na lekárske vyšetrenie maloletej A. v Bratislave, otec je presvedčený, že tak urobila len z dôvodu, aby ho mohla aj tam obviňovať a osočovať. Keby matka mala reálny záujem na tom, aby otec s dcérou išiel na vyšetrenie, mohla mu navrhnúť, aby s dcérou išiel sám a v prípade takejto situácie by sa k nej otec diametrálne odlišne postavil. Matka ho stále obviňuje, že má vyvíjať činnosť za účelom získania lepšie platenej práce, pričom otec bol vždy zamestnaný a nikdy sa nestalo, že by nemal záujem pracovať. Uvedomuje si, že výška príjmu je dôležitá, avšak iné sú zárobkové pomery v Trnavskom kraji a iné v regióne, kde býva otec a navyše po narodení postihnutého syna K. je vďačný zamestnávateľovi, že mu umožňuje absolvovať s ním potrebné lekárske zákroky a toleruje mu neúčasť v práci. Príjem, v súčasnosti dosahovaný matkou v sume cca 999,03 eur by táto mohla dosahovať aj v M., kde by zároveň nemusela platiť výdavky na nájomné, keďže tam vlastní byt, ktorý nevyužíva a navyše matka chodí s dcérou A. na lekárske vyšetrenia do uvedeného regiónu, čo predstavuje ďalšie výdavky, ktorým by bývaním v M. mohla predísť. Otec začína nadobúdať dojem, že matka sa z M. odsťahovala nie z dôvodu priblíženia sa lekárskej starostlivosti maloletej, ale aby mohla spôsobiť odcudzenie dcéry od otca. Pokiaľ matka poukazuje na jazykové pobyty, resp. výlety do zahraničia, otec je presvedčený, že jeho životná úroveň mu to neumožňuje a pokiaľ takéto potreby dcéry chce matka uspokojovať, nemôže žiadať od otca, aby sa na nich finančne podieľal, keďže na to jednoducho nemá. Navrhol rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Pokiaľ ide o vyjadrenie kolízneho opatrovníka, otec ho vzhľadom na minimálnu skutkovú a právnu argumentáciu nepovažoval za právne relevantné.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody podaného odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania, či doplnenia dôkazov (§ 383, § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.
11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo zvýšenie výživného na maloletú A.. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 180 eur mesačne na sumu 240 eur mesačne počnúc dňom 18.05.2022 a zameškané výživné za obdobie od 18.05.2022 do 31.03.2023 vo výške 628 eur uložil otcovi uhradiť v splátkach vo výške 20 eur splatných spolu s bežným výživným.
12. Pokiaľ ide o výrok I, odvolateľka nesúhlasila s výškou určeného výživného namietajúc nedostatky v skutkových zisteniach súdu a jeho právnom posúdení veci. Odvolací súd ale po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu nezistil žiadne také pochybenia vytýkané súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť jeho rozhodnutia v tejto časti.
13. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie dôvodnosti podaného návrhu a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, odvolací súd sa v podstatných veciach stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v podrobnostiach naň odkazuje s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, pričom ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a vzhľadom na odvolacie námietky sa však žiada doplniť nasledovné:
14. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
15. V zmysle ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s ustanovením 157 CMP predstavuje práve zmena pomerov hmotno-právnu podmienku pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom. Zmena pomerov musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s
ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Podstatná zmena pomerov musí byť v súdnom konaní dostatočne preukázaná, takže súd musí skúmať pomery na strane účastníkov v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom a porovnať ich s aktuálnymi pomermi a následne porovnať zmenu odôvodnených potrieb na strane dieťaťa vo vzťahu k primeranosti určeného výživného, životnej úrovne rodičov s poukazom na vek, zdravotný stav, schopnosť starať sa o seba, pravidelné, ako aj náhodné výdavky dieťaťa v súvislosti so štúdiom, ako aj jeho kultúrnymi, športovými a inými voľnočasovými aktivitami. Rovnako na strane povinných osôb súd musí porovnávať a preukazovať ich aktuálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery za účelom ich porovnania s pomermi v čase posledného rozhodovania, aby mohol dospieť k záveru buď o podstatnej zmene pomerov, prípadne k záveru, že k zmene pomerov nedošlo a to v súvislosti s príjmami rodičov dieťaťa, počtom ich vyživovacích povinností, osobných a materiálnych pomerov v nadväznosti na vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, pracovné skúsenosti, ako aj situáciu na trhu práce a podobne. Majetkové pomery treba posudzovať komplexne, nakoľko zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu, a jednak jeho životný štandard, ktorým sa prezentuje navonok.
16. Súd prvej inštancie vyššie uvedené rešpektoval a správne sa zameral na zistenie, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane výživou odkázaného maloletého dieťaťa a vyživovacou povinnosťou povinných rodičov od ostatnej úpravy rodičovských práv a povinností vykonanej rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 14.05.2018, sp.zn.: 5P/43/2018-79 a preskúmal pomery na strane účastníkov v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom porovnajúc ich s aktuálnymi pomermi.
17. Uvedeným postupom prvoinštančný súd dospel k rovnakému záveru ako dospel i odvolací súd a síce, že došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania. U maloletej správne konštatoval podstatnú zmenu pomerov jednak nástupom na strednú školu a jednak uplynutím dlhšieho času od poslednej úpravy, počas ktorého maloletá vyrástla a priblížila sa veku dospelosti. Je nepochybné, že maloletá okrem bežných potrieb primeraných veku má zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom, ktorý vyžaduje časté návštevy odborných lekárov a tiež stomatológa, pričom odvolací súd sa stotožňuje s výškou odôvodnených potrieb maloletej tak ako ich ustálil prvoinštančný súd v sume cca 385 eur mesačne bez alikvotnej časti nákladov na bývanie, predstavujúcich 300 eur. Správne súd zistil a vyhodnotil i pomery na strane otca, u ktorého vychádzal jednak zo sumy aktuálne dosahovaného čistého príjmu 861,71 eur, čiže príjmu vyššieho, než aký dosahoval v čase poslednej úpravy výživného 816,18 eur ( čo je o cca 46 eur viac) a súčasne i k pribudnutiu novej vyživovacej povinnosti k synovi K. narodenému XX.XX.XXXX, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý. Otec sa v r. 2021 oženil a v súčasnosti žije s manželkou, jej dvomi maloletými deťmi z predchádzajúceho vzťahu a ich spoločným maloletým synom K. v rodinnom dome vo vlastníctve manželkiných rodičov, ktorým prispievajú na úhradu nákladov spojených s bývaním sumou 200 eur. Hoci matka namietala, že otec nevyužíva svoje schopnosti a možnosti, koná účelovo keď si nehľadá lepšie platené zamestnanie, odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným nevidel v danom prípade priestor pre aplikáciu ustanovenia § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine.
18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihladia len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojim konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. V prejednávanej veci však o takýto prípad nešlo. Otec maloletej je riadne zamestnaný na plný úväzok a jeho príjem sa oproti príjmu v čase posledného rozhodovania o výživnom nijako neznížil, naopak mierne sa zvýšil, pričom naďalej pracuje
v rovnakej oblasti a síce kamiónovej doprave. I keď na rozdiel od minulosti jazdí otec u súčasného zamestnávateľa ako vodič už len v rámci SR, nemožno toto považovať za účelové konanie s cieľom vzdať sa lepších príjmov, keďže dôvody, ktoré otec uviedol možno vyhodnotiť ako objektívne a síce jeho snaha tráviť s rodinou viac času, zvlášť v súvislosti s narodením maloletého K., čo v prípade jazdenia do zahraničia ako to robil v minulosti, nie je možné. Odvolací súd je toho názoru, že nie je možné od otca spravodlivo požadovať, aby po tom, ako v roku 2021 uzavrel nové manželstvo a založil si novú rodinu, trávil čas prevažne v cudzine bez toho, aby sa rodine mohol venovať, keďže i otec má právo na svoj rodinný život, odhliadnuc od náročného spôsobu života vodiča kamiónu v medzinárodnej doprave (spávanie v kamióne a pod.). Pokiaľ teda otec od novembra 2021 zmenil zamestnanie, pričom jeho príjem sa neznížil, naopak je vyšší ako v čase posledného rozhodovania, uvedená okolnosť nezakladá dôvod na uplatnenie princípu potencionality príjmov a správne prvoinštančný súd vychádzal z ním preukázaného dosahovaného príjmu. Príjem manželky otca súd síce nezisťoval, keď vzhľadom k narodeniu dieťaťa ( navyše ťažko zdravotne postihnutého) je zrejmé, že táto je na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok (ktorého výška je určená právnymi predpismi), pretože otec maloletého dieťaťa pracuje.
20. Odvolateľka bola ďalej toho názoru, že súd nesprávne vyhodnotil majetkové pomery otca, ktorý investoval peniaze do domu manželkiných rodičov. Z obsahu spisu vyplýva, že otec použil vlastné finančné prostriedky v sume cca 10.000 eur (ako suma, ktorá mu zostala z predaja jeho dvojizbového bytu v M.) a tiež v sume 15.000 eur, ktoré si zobral ako úver, do rekonštrukcie rodinného domu v I., v ktorom so svojou rodinou býva, pričom nevyhnutnú rekonštrukciu financovali s manželkou každý v polovici. Je teda síce pravdou, že uvedené finančné prostriedky otec investoval do cudzej nehnuteľnosti, avšak treba brať do úvahy, že týmto spôsobom si otec s rodinou vyriešil svoju bytovú otázku, keď je zrejmé, že jeho dvojizbový byt by pre potreby päťčlennej rodiny zrejme nepostačoval. Nemožno teda vyhodnotiť takéto konanie otca za vzdanie sa majetku v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine.
21. Matka spochybňovala i výdavky otca na bývanie a domácnosť, majúc za to, že tie, ktoré súdu prezentoval sú nadhodnotené a jeho podiel na celkových nákladoch by mal byť nižší. Otec preukázal čestným vyhlásením manželkinej matky, že spolu s manželkou svokrovcom prispievajú na režijné náklady spojené s bývaním vo výške 200 eur mesačne, ktorú sumu odvolateľka namietala s tým, že po správnosti by podiel otca na uvedených nákladoch mal byť iba 50 eur, keďže s nimi bývajú aj dve maloleté deti z predchádzajúceho vzťahu manželky a ona má povinnosť tieto náklady znášať, rovnako namietala u otca ako príliš vysoký výdavok 350 eur na stravu, keďže otec ako jedna osoba by nemal mať viac ako matka s dcérou spoločne na stravu 300 eur. Odvolací súd musel však pripomenúť, že otec žije s manželkou a náklady uhrádzajú spoločne, pričom otcova manželka je na rodičovskej dovolenke s ich maloletým synom a i po zohľadnení skutočnosti, že časť nákladov je nepochybne možné hradiť z výživného na jej dve staršie deti, zostáva stále živiteľom rodiny otec, a primárne z jeho príjmu sa musí hradiť prevažná časť nevyhnutných výdavkov rodiny.
22. Preto, hoci nepochybne výdavky na maloletú A. rastú, nie je podľa názoru odvolacieho súdu v možnostiach a schopnostiach otca platiť na ňu vyššie výživné, než stanovil prvoinštančný súd. Vychádzajúc z ustanovenia § 62 Zákona o rodine platí zásada, že odôvodnené potreby dieťaťa sa vždy odvíjajú od toho, čo dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov, teda možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od ich životnej úrovne. V danom prípade z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že matka je v priaznivejšej finančnej situácii než otec (ktorý má navyše až dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom), keď táto dosahuje priemerný čistý príjem cca 1.045 eur, čím na jej strane nepochybne došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže v roku 2018 kedy rozhodoval súd naposledy o výživnom, bola nezamestnaná a nemala okrem prídavkov na dieťa žiaden príjem. Jej príjmy sa markantne zvýšili a preto i ona je schopná plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletej vo vyššej miere. Zároveň matka disponuje nehnuteľným majetkom, vlastní byt v M. v ktorom nebýva a preto jej nič nebráni využiť ho na získanie ďalších príjmov. Je teda dôvodné, aby zvyšnú časť výdavkov na maloletú A., ktoré nebudú pokryté z výživného poukazovaného otcom a z prídavkov na dieťa, uhrádzala matka a v prípade, že niektoré z nich presahujú i jej možnosti, je namieste zvážiť ich odôvodnenosť (napr. jazykové pobyty maloletej v zahraničí). Pokiaľ možnosti a schopnosti rodičov uhrádzanie všetkých do úvahy prichádzajúcich výdavkov dieťaťa neumožňujú, nezostáva rodičom iné, než výšku výdavkov dieťaťa znížiť a to siahnutím na také z nich, ktoré predstavujú vzhľadom k životnej úrovni rodičov nadštandard.
23. Odvolací súd záverom dodáva, že vyživovacia povinnosť otca vo výške 240 eur mesačne na maloletú A. je nad hornou hranicou výživného v zmysle ustálenej súdnej praxe, ktorá bola doteraz považovaná v rozsahu od 20% do 30 % z príjmu povinného rodiča na všetky vyživovacie povinnosti spolu, čo u otca pri príjme cca 862 eur predstavuje jeho postihnuteľnú časť v rozsahu od 172 eur do 259 eur na obe jeho maloleté deti spolu, teda na maloletú A. i maloletého K. dohromady. Preto ani námietka matky, poukazujúcej na zvýšený príjem otca za mesiac január a február 2023, keď v januári mal 998,45 eur a vo februári mal 1.035,26 eur, nie je spôsobilá privodiť zvýšenie výživného, nakoľko ani takýto dosahovaný príjem by v zmysle vyššie uvedeného nebol (a to ani pri stanovení výživného na hornej hranici 30%) dôvodom pre určenie vyššieho výživného. Na zdôraznenie správnosti súdom určenej výšky výživného sa žiada napokon poznamenať, že i keď právne predpisy SR neurčujú tabuľkovú úpravu výživného a určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, odvolací súd dáva do pozornosti Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však práve zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie dvoch vyživovacích povinností povinného rodiča vo veku maloletej A. a maloletého K., predstavuje primerané výživné na maloletú A. cca 18% a maloletého K. cca 12% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo spolu na obe deti tvorí cca 30%, t.j. 259 príjmu rodiča). Z uvedeného je teda zrejmé, že aj pokiaľ súd berie do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, je treba považovať určené výživné vo výške 240 eur za vyššie než obvyklé, keď zohľadňuje osobitosti tohto konkrétneho prípadu, a to okrem preukázateľne zvýšených výdavkov dieťaťa v súvislosti so zdravotným stavom najmä prakticky výlučnú osobnú starostlivosť o dieťa zo strany matky a tiež skutočnosť, že otec sa na výžive dieťaťa nad rámec súdom stanovenej čiastky ničím nepodieľa.
24. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd považoval rozsudok v časti bežného výživného (výrok I) za správny a zodpovedajúci zákonným kritériám, preto ho za použitia ust. § 387 ods. 2 CSP ako i v závislom výroku III potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.
25. Pokiaľ však ide o zročné výživné, v tejto časti bolo odvolanie matky posúdené ako dôvodné.
26. Podľa § 232 ods. 1 až 4 CSP, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
27. V prejednávanej veci bol odvolací súd toho názoru, že vzhľadom na výšku dlhu a majetkové pomery otca nebol dôvod povoľovať otcovi splácať ho v mesačných splátkach. V tejto súvislosti súd vzal do úvahy, že pokiaľ si otec maloletej vie požičať finančné prostriedky na rôzne iné účely, môže tak urobiť aj vo vzťahu k vyčíslenému zročnému výživnému. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu je prvoradou a zákonnou povinnosťou rodiča a má prednosť pred akýmikoľvek inými pohľadávkami a je v záujme maloletého dieťaťa, aby dlh na výživnom bol splatený čo najskôr. Výška zročného výživného v danom prípade nie je taká, aby jej jednorazovým splnením boli existenčné potreby otca alebo jeho rodiny ohrozené. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti zročného výživného podľa 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
28. Ďalšie argumenty účastníkov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, keď i podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov. Na ďalšiu argumentáciu už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, s ktorou sa už vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
29. O nároku na náhradu trov tohto konania (odvolacieho i prvoinštančného) súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.
30. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z., alebo ak ide o rozhodnutie o starostlivosti o maloletého, styk s maloletým alebo inú ako peňažnú povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa štvrtej časti CMP.