Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RA-4Csp/52/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, proti žalovanému J. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, XXX XX F., v konaní o zaplatenie 404,- eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 149,25 eur od 21.12.2014 do 23.03.2015, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 9,25 eur od 24.03.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 14.09.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 404,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 404,- eur od 09.12.2014 až do zaplatenia, a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.05.2014 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na čiastku 500,- eur, za úrok vo výške 100.- eur. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval servisný poplatok vo výške 90,- eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť celkovú sumu vo výške 690,- eur v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 2,50 eurá (ako splátky úroku) a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach vo výške 68,25 eura. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo 286,00 eur. Keďže žalovaný si neplnil riadne a včas svoje povinnosti v zmysle splátkového kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 05.11.2014 upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 10.12.2014 oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 08.12.2014. Dlžná suma 404,- eur predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom, spolu s odplatou, v celkovej výške 690,- eur a sumou vo výške 286,00 eur, ktorú žalovaný uhradil.

3. Žalovaný sa k riadne doručenej žalobe písomne vyjadril podaním súdu doručeným dňa 28.11.2016, v ktorom potvrdil uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň uviedol, že žalobcovi už plne uhradil splátky za „domáci servis“ v sume 204,75 eur, aj keď zmluva o úvere o tom nič nehovorila. Žiadal, aby

uhradenú sumu súd započítal do splátok úveru. Zmluva o domácom servise podľa neho obchádza zákon a žiadal ju v celom rozsahu zrušiť. Spolu s vyjadrením doručil súdu splátkový kalendár k zmluve o úvere.

4. Žalobca v replike doručenej súdu elektronicky dňa 09.01.2017 a doplnenej písomne dňa 17.01.2017 vyslovil nesúhlas s tvrdeniami žalovaného z dôvodu, že sporné úhrady vo výške 204,75 eur boli odmenou za poskytnutie služby Domáci servis na základe Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu. Uvedená zmluva je podľa neho samostatnou individuálnou zmluvou, ktorú si žalovaný dobrovoľne objednal a v žiadnom prípade nie je podmienkou na získanie spotrebiteľského úveru. V predloženom splátkovom kalendári sú preto platby správne oddelené, lebo na ľavej strane je zjavné označenie služby "Domáci servis" spolu s počtom a výškou splátok a na pravej strane je označenie "Úver" spolu s označením splátok, ich výšky a ďalších údajov. K svojej replike pripojil Zmluvu o poskytnutí domáceho servisu uzavretú medzi ním a žalovaným dňa 29.05.2014 a objednávku tejto služby žalovaným z dňa 28.05.2014.

5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu, ktorí boli na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaní. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil prostredníctvom právneho zástupcu a súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd nezistil dôležitý dôvod odročenia súdneho pojednávania, preto vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a právneho zástupcu žalobcu.

6. Žalovaný vo svojom prednese na pojednávaní nepoprel, že zobral od žalobcu úver, nakoľko bol vo finančnej tiesni a bola to jediná možnosť ako získať peniaze do 24 hodín. Podpísanie Zmluvy o poskytnutí domáceho servisu bola podmienka poskytnutia úveru. Od žalobcu mal viackrát požičané peniaze, predtým však takto zmluvy neuzatváral. Vždy to bolo iba o jednej zmluve. Zrejme v dôsledku zmeny zákona v septembri 2009, žalobca začal používať dve zmluvy zrejme preto, aby výška odmeny, ktorú požadoval od svojich dlžníkov, neprekročila maximálnu možnú výšku. Svedčí tomu aj to, že peniaze, ktoré splácal, boli najskôr použité na splácanie domáceho servisu a až potom na úver. Žalovaný výslovne poprel, že by si službu domáceho servisu od žalobcu vyžiadal sám tvrdiac, že keď si požičal peniaze, ktoré nutne potreboval, dobrovoľne by ešte neplatil ďalšie peniaze navyše, najmä keď ani nevie za akú službu a činnosť. Vyjadrenie žalobcu o tom, že si túto službu objednal, je blud. Domáci servis bol podmienkou poskytnutia úveru zo strany žalobcu.

7. Postupom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd okrem dokazovania navrhnutého žalobcom, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo Z., predžalobnej upomienky, oznámenia o zosplatnení záväzku, pripojených poštových podacích hárkov, amortizačnej tabuľky, Zmluvy o poskytnutí domáceho servisu vrátane žiadosti o poskytnutie domáceho servisu, vykonal v predmetnom spotrebiteľskom spore s ochranou slabšej strany tiež dôkazy, predložené spotrebiteľom, a to splátkový kalendár zmluvy o úvere 420141220, ako aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 29.05.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500,- eur za celkový úrok vo výške 20 % z istiny. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval „servisný poplatok“ vo výške 18 % z istiny. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi istinu vo výške 500,- eur, kapitalizovaný úrok vo výške 100,- eur a servisný poplatok vo výške 90,- eur, a to v 13 mesačných splátkach. Prvé 3 mesačné splátky vo výške 2,50 eurá, ako splátku úroku a ďalších 10 mesačných splátok vo výške 68,25 eura. Prvá splátka bola splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. RPMN, t.j. ročná percentuálna miera nákladov, ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 67,70 %. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 49,67 %. Konečná splatnosť úveru bola podľa čl. 2 Obchodných podmienok dohodnutá na 370. deň po uzatvorení zmluvy. Doba trvania úveru je určená od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.

9. Žalovaný čerpal úver v hotovosti pri podpise zmluvy, čo potvrdil svojim podpisom na zmluve. Výzvou zo dňa 05.11.2014, odovzdanou na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 06.11.2014, čo žalobca preukázal poštovým podacím hárkom č. O., list č. 1/1, bol žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy po

splatnosti vo výške 136,50 eura. Zároveň bol upozornený na možnosť straty výhody splátok po uplynutí 15 dňovej lehoty, ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu.

10. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 10.12.2014, žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie úveru z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Žalovaného zároveň vyzval na úhradu dlžnej istiny, vrátane úroku, zmluvnej odmeny a nákladov na vymáhanie, v celkovej výške 682,50 eur. Výzva bola odovzdaná na poštovú prepravu, ako doporučený list, dňa 12.12.2014, čo preukázal žalobca podacím hárkom č. O., list. č. 1/3 a 2/3.

11. Listinným dôkazom predloženým žalovaným mal súd preukázané, že žalovaný na výzvu žalobcu reagoval čiastočnou úhradou dlhu, dvomi splátkami vykonanými dňa 23.03.2015 po 70,- eur, teda celkovou úhradou vo výške 140,- eur.

12. Podľa splátkového kalendára vystaveného k zmluve o úvere číslo XXXXXXXXX žalovaný na domáci servis v dňoch 29.05.2016, 29.06.2014 a 29.07.2014 uhradil 3 splátky po 68,25 eur, spolu uhradil 204,75 eur. Zároveň podľa toho istého splátkového kalendára uhradil dňa 29.05.2014 3 splátky po 2,50 eur, dňa 29.12.2014 dve splátky po 68,25 eur a 70,25 eur a dňa 23.03.2015 dve splátky po 70,- eur, čím uhradil čiastku vo výške 286,- eur. Žalovaný žalobcovi celkovo zaplatil 490,75 eur.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.05.2014 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

17. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).

19. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

20. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.03.2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

23. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona 18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

26. Podľa § 11 ods. 2 veta druhá a tretia zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

26. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

27. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

28. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 30. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

31. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

32. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

33. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanou právnou úpravou súd podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 9,25 eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu a žalovaným, ako spotrebiteľom, ktorý pri jej uzavieraní a plnení nekonal v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 13 mesačných splátkach, prvé 3 splátky vo výške 2,50 eura 10 splátok vo výške 68,25 eur. Na jednej strane, zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, a to záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť (zmluvne dohodnuté) úroky. Na strane druhej, žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu. Predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne neobsahuje náležitosti uvedené v § 7 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy údajov o spotrebiteľoch na účely individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku a príjem žalovaného, ako dlžníka a spotrebiteľa. V neposlednom rade zmluva neobsahuje ani údaje týkajúce sa konečnej splatnosti úveru. Dojednanie o konečnej splatnosti úveru v znení uvedenom v obchodných podmienkach zmluvy, nie je relevantným údajom, keďže konečná splatnosť úveru nie je určená konkrétnym dátumom, t.j. deň, mesiac, rok, ale zmluvné dojednanie ju poníma ako termín poslednej splátky úveru veriteľovi, a ako také, nezodpovedá zákonnému ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

34. Absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere a hrubé porušenie povinnosti žalobcu, ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok, že spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov.

35. Súd sa prejudiciálne zaoberal tiež platnosťou tzv. „zmluvy o domácom servise“, súvisiacej s predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, keďže na základe nej žalovaný platil poplatky, ktoré by bez uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere inak neplatil, a ktorej predmetom bola služba, ktorú bol žalobca žalovanému povinný poskytovať aj bez uzavretia takejto zmluvy. Samotné uzavretie zmluvy o domácom servise bez zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa názoru nie je možné vzhľadom na nemožnosť jej plnenia. Zmluva o domácom servise je preto vzájomne závislou zmluvou, ponúkanou súbežne so zmluvou o úvere, o čom svedčí samotná formulácia domáceho servisu spočívajúceho v poskytovaní konzultačných a nadštandardných služieb pokiaľ ide o starostlivosť o klienta pri poskytovaní úveru na základe zmluvy o úvere, ako aj viazanosť zmluvy o domácom servise na zánik zmluvy, ktorá je predmetom domáceho servisu, a v neposlednom rade aj žalovaným predložený splátkový kalendár o úhradách poplatkov za „domáci servis“ spoločne s evidenciou úhrad splátok úveru zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu.

36. Tak, ako uviedol žalovaný, je nelogické, aby si dlžník, ktorý nutne a rýchlo potrebuje peniaze, vyžiadal od veriteľa ďalšiu spoplatnenú službu, navyše pod hrozbou zaplatenia zmluvnej pokuty. Cena služby za domáci servis pritom dosahuje súčet výšky troch mesačných splátok dohodnutých v danej úverovej zmluve, konkrétne výšky ktorejkoľvek zo splátok 4 až 13 úverovej zmluvy v sume 68,25 eur, splatných súčasne s prvými tromi splátkami z úverovej zmluvy, tzv. udržiavacími poplatkami v symbolickej výške po 2,50 eur. Žalovaný bol preto v skutočnosti povinný zaplatiť žalobcovi prvé 3 splátky úverovej zmluvy nie v uvádzanej sume po 2,50 eur mesačne na každú z nich, ale celkovo v sume po 70,75 eur (68,25 + 2,50). Pritom jediné, čo "na viac" poskytuje domáci servis pre dlžníka je výber splátok v domácnosti klienta, resp. na dohodnutom mieste. Tento "servis" je však viac v prospech veriteľa ako dlžníka, keďže mu poskytuje istotu výberu splátky, alebo jej časti. Podľa názoru súdu dlžník by nemal platiť za to, že si veriteľ znižuje riziko nezaplatenia splátok tým, že ich vyberá v hotovosti a ak áno, mal

by za to platiť prípadne nejaký poplatok v primeranej výške. Väčšinu povinností uvedených v zmluve je pritom povinný vykonávať veriteľ priamo, či prostredníctvom zástupcu, alebo agenta, napr. starostlivosť o klienta pri poskytnutí úveru na základe s ním uzavieranej úverovej zmluvy ešte počas predúverových rokovaní, pričom ak je určitý zástupca oprávnený preberať od dlžníka úhradu, prevzatie hotovostnej úhrady nesmie odmietnuť. Zaúčtovať peňažnú hotovosť (aj bezhotovostné platby) na úhradu splátky úveru ukladá veriteľovi zákon, rovnako mu platné zákony ukladajú povinnosť upozorniť dlžníka na termín splátky, prípadné následky nesplácania v samotnej zmluve, prípadne predzmluvných formulároch. Súd nezistil žiadne iné „poskytovanie služieb“, ako finančné poradenstvo, správa majetku a pod., naopak, podľa zistených skutočností nadštandardné služby sú žalobcom využívané na nútené vyberanie splátok, zastrašovanie a presadzovanie záujmov veriteľa.

37. Predloženie takejto vzájomne závislej zmluvy na podpis žalovanému, svedčí skôr o tom, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu férovej a čestnej obchodnej praxi vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi, ktorá viedla k uzavretiu pre neho nevýhodnej dohody, obsah ktorej nemohol ani ovplyvniť. S ohľadom aj na žalobcom používaný reklamný názov „Kešovka“, je zrejmé, že na žalobcu sa obracajú klienti očakávajúci okamžité poskytnutie peňazí. Ak následne chcú toto očakávanie naplniť, nezostáva im iné ako zmluvu o domácom servise podpísať. Daná situácia preto negatívne ovplyvňuje možnosť slobodnej voľby (rozhodovania sa) žiadateľa o poskytnutie úveru.

38. V prípade ceny za domáci servis, táto navyše dosahuje viac ako 40 % z poskytnutého úveru (istiny úveru) a odplatu dojednanú v úverovej zmluve v celkovej výške 190,- eur zvyšuje o ďalších 204,75 eura, teda viac ako o 100 %. Dojednaná výška odmeny je mierne povedané „neprimeraná“ nielen voči tomu, čo malo byť predmetom plnenia či už podľa zmluvy o domácom servise, ale aj vo vzťahu k výške úveru, poskytnutého v súvislosti s jej uzavretím. Podľa názoru súdu skutočným účelom uzavretej zmluvy o domácom servise je výrazne navýšiť odplatu za poskytnutý úver, na ktorý je viazaná, a to o viac ako o 100 %, tak, aby táto suma navyše nebola uvedená v úverovej zmluve. Týmto postupom, podľa názoru súdu, žalobca cielene dosahuje to, že odplata za domáci servis sa nezapočítava do výpočtu RPMN, keďže nemá byť odplatou za úver, ale odmenou (cenou) za domáci servis, hoci v kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že práve domáci servis má výrazne navýšiť celkový zisk žalobcu z poskytovania úverov.

39. Súd má za to, že predmetná zmluva o domácom servise je s poukazom na uvedené neplatným právnym úkonom, lebo jej uzavretie žalovaným nebolo prejavom jeho slobodnej a vážnej vôle. Súd túto zmluvu navyše považoval za vyslovene účelovú, motivovanú snahou žalobcu obísť najvyššiu povolenú hranicu úrokov a sankcií, teda obchádzajúcu zákon o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok jej absolútnu neplatnosť.

40. Ako už bolo vyššie uvedené, súd považoval zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. Žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia žalobcu o uzavretí úverovej zmluvy, ani o poskytnutí peňažných prostriedkov, preto mu vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Žalovaný nerozporoval ani tvrdenia žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil. V dôsledku omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej zmluvy ho preto žalobca vyzval na predčasné splatenie celého dlhu. Žalovaný reagoval na výzvu žalobcu a po zosplatnení úveru, dlžnú sumu čiastočne uhradil. Plnenie z neplatnej vzájomne závislej zmluvy o domácom servise v sume 204,75 eur súd s poukazom na vyššie uvedené započítal na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9,25 eur, čo je rozdiel medzi čerpanými prostriedkami a sumou, ktorú žalovaný žalobcovi zaplatil ( t.j. 500,- eur mínus 490,25 eur). Keďže súd vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov, vo zvyšnej časti žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

41. Žalovaný sa dostal s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, preto žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Úroky z omeškania súd priznal žalobcovi výške 5,05 % ročne z dlžnej istiny úveru, t.j. zo sumy 149,25 eur (zohľadňujúcej žalovaným vykonané úhrady ku dňu zosplatnenia úveru v celkovej v sume 350,75 eur), od 21.12.2014, keďže oznámenie o zosplatnení záväzku bolo odovzdané na poštovú prepravu až dňa 12.12.2014. Keďže žalobca súdu nepreukázal iný dátum doručenia oznámenia žalovanému, súd vychádzal z obvyklej doby poštovej prepravy 7 dní. Potom k účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru došlo až dňa 19.12.2014. Dňa 20.12.2014 vznikla

žalovanému povinnosť plniť svoj zmluvný záväzok a dňom nasledujúcim, t. j. od 21.12.2014 sa žalovaný dostal do omeškania, ktoré trvalo do 23.03.2015, teda do ďalšej úhrady peňažných prostriedkov v celkovej sume 140,- eur. Ďalej súd priznal žalobcovi úroky z omeškania výške 5,05 % ročne z dlžnej istiny úveru, t.j. zo sumy 9,25 eur (149,25 eur mínus 140,- eur) od 24.03.2015 do zaplatenia. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd preto žalobu, ako nedôvodnú zamietol.

42. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

43. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca mal vo veci úspech v sume 9,25 eur, čo je 2,29 %, neúspech v sume 394,75 eur, teda neúspech vo výške 97,71 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 2,29 % - 97,71 %, čo predstavuje čistý úspech žalovaného vo výške 95,42 %. Z uvedeného dôvodu žalovanému vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,42 %. Žalovaný si však žiadne trovy konania neuplatnil, a z obsahu súdneho spisu ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku mu žiadne trovy konania nevyplývajú, súd mu preto žiadnu náhradu trov konania nepriznal. Z uvedeného dôvodu tento rozsudok predstavuje z pohľadu trov konania konečné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Revúca na Krajský súd v Banskej Bystrici v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.