Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-491-2015.pdf
PDF · 109.19 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/491/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Dufalovou, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému: Boneli, s.r.o., Gercenova 23, Bratislava, IČO: 43 989 632, o zaplatenie 13.504,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 13.504,43 eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne od 3.4.2014 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 22.12.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 13.504,43 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom mieste Cyprichova 2, Bratislava na základe Zmluvy o jeho dodávke, uzatvorenej s dodávateľom zemného plynu (Zmluva o dodávke zemného plynu bola uzavretá od 11.4.2011 do 27.1.2014), na odbernom mieste bol namontovaný plynomer BK - G4T č. 63971570B908 (ďalej dotknutý plynomer). Pri kontrole odberného miesta dňa 21.1.2014 bolo zistené, že plynomer bol poškodený a následne bol zaslaný na posúdenie znalcovi, keďže vniklo podozrenie na poškodenie/porušenie overovacej značky. Znalec z odboru mechanoskopie G.. F. D. vypracoval znalecký posudok č. 62/PL-2014 dňa 29.1.2014, v ktorom konštatoval zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, nakoľko kryt číselníka plynomeru bol poškodený - rozbitá prehľadá časť krytu v oblasti počítadla a pohyblivá časť počítadla bola poškodená - rozlomená. Znalec ďalej po porovnaní odtlačkov plombovacích klieští na olovenej plombe číselníka dotknutého plynomera (sporné odtlačky) s odtlačkami plombovacích klieští, ktoré používala autorizovaná osoba - B., s.r.o. v roku 2008, t.j. v roku prvotného overenia plynomera (kontrolné odtlačky) konštatoval obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov a potvrdil, že sporné odtlačky neboli vytvorené čelusťami toho istého nástroja, čím bolo jednoznačne preukázané porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
3. V distribučnej sieti prevádzkovanej žalobcom sa nachádza plyn všetkých dodávateľov zemného plynu a teda aj plyn žalobcu slúžiaci na účely krytia strát a zabezpečenie riadneho fungovania siete. V prípade, ak odberateľ odoberá zemný plyn, riadne vyfakturuje spotrebované množstvo zemného plynu odberateľovi jeho dodávateľ a o takto odobraté množstvo plynu sa znižuje množstvo plynu konkrétneho dodávateľa v sieti. Ak ale odberateľ odberá plyn spôsobom, ktorý zákon o energetike označuje za neoprávnený, nemôže spotrebované množstvo plynu odberateľovi vyfakturovať jeho dodávateľ z dôvodu, že platnosť úradného overenia meradla zanikla, na vyúčtovacej faktúre uvedie preto spotrebu vo výške 0 m3, dodávateľovi sa tak nezníži množstvo plynu, ktoré do siete dodal. Odberateľ
v takomto prípade odoberá plyn žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete, čím mu vzniká škoda. Zodpovednosť za škodu spôsobenú odberom plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii je objektívnou zodpovednosťou, pri ktorej sa zavinenie nevyžaduje.
4. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
5. Podľa § 82 ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov je odberateľ plynu povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom vznikla.
6. Podľa § 82 ods. 3 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov použije sa spôsob výpočtu škody spôsobnej neoprávneným odberom ustanoveným všeobecne záväzným predpisom ktoré vydá ministerstvo. Takýmto predpisom je Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z..
7. Žalobca vyčíslil výšku škody za obdobie 12 mesiacov spätne odo dňa zistenia neoprávneného odberu, t.j. za obdobie od 22.1.2013 do 21.1.2014 sumou 13.298,52 eur. K takto vypočítanej škode si ďalej uplatnil náklady spojené so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu vo výške 205,91 eur, ktorá suma pozostáva z nasledovných položiek:
- 131,20 eur ako personálne a materiálne náklady,
- 40,- eur posudok na meradlo,
- 15,14 eur overenie plynomeru,
- 19,57 oprava plynomeru.
8. Žalobca vyúčtoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu faktúrou č. 9000174471 v sume 13.504,43 eur s lehotou splatnosti do 2.4.2014. Prílohou faktúry bol spôsob výpočtu škody stanovený vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z..
9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 1.3.2016 uviedol, že so žalobou nesúhlasí a nárok žalobcu neuznáva a ako dôkaz pripojil Zápis o poškodením plynomeru, kde nebol prítomný ako majiteľ odberného miesta, čo považuje za absolútne neprípustné.
10. Súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami zástupcu žalobcu, výsluchom konateľa žalovaného H. A. a oboznámením sa s písomnými dokladmi založenými v spise - faktúra č. 9000174471, Vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, Zápis zo dňa 21.1.2014 o vykonanej kontrole odberného miesta, Montážny list meradla zo dňa 24.4.2008 a 21.1.2014, znalecký posudok č. 62/PL-2014, Výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, Cenník externých služieb SPP - distribúcia a.s., s účinnosťou od 5.6.2013, List žalobcu zo dňa 20.1.2014 - Zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu v roku 2014, mail od dodávateľa zemného plynu zo dňa 10.3.2014, faktúry č. 7452016656, 7452016656, 7413952995, List žalobcu zo dňa 2.2.2015 adresovaný spoločnosti B., Odpoveď spoločnosti B. zo dňa 18.12.2015, Výstup zo systému žalobcu, odpočty a zmeny na odbernom mieste, Zmluva o dodávke zemného plynu zo dňa 11.4.2011 a 28.1.2014, Žiadosť o menu odberateľa na odbernom mieste, Informácia z internetu zo dňa 27.11.2013, článok zo dňa 21.10.2011, e-mail zamestnankyne miestneho úradu Rača zo dňa 3.3.2014, výpisy z obchodného registra a zistil nasledovný skutkový stav veci:
11. Dňa 21.1.2014 žalobca spísal Zápis o vykonanej kontrole odberného miesta na Cyprichovej ul. 20, v Bratislave, odberateľa Boneli s.r.o., pričom bolo zistené poškodenie plynomeru, v dôsledku čoho bolo meradlo zaslané na overenie znalcovi. Ďalej bolo v poznámke uvedené, že zápis bol spísaný za prítomnosti majiteľa budovy, ale nie majiteľa odberného miesta. Bola taktiež vykonaná fotodokumentácia plynomeru, vrátane fotodokumentácie plynových spotrebičov nachádzajúcich sa na odbernom mieste.
12. Faktúrou č. 9000174471 žalobca vyúčtoval žalovanému sumou 13.504,43 eur výšku škody za neoprávnený odber zemného plynu za obdobie od 22.1.2013 do 21.1.2014, ako aj náklady zisťovania
neoprávneného odberu zemného plynu. Faktúra bola splatná 2.4.2014 a jej prílohou bol o.i. aj výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu.
13. V sprievodnom liste k vystavenej faktúre zo dňa 11.3.2014 bolo uvedené, že na odbernom mieste Cyprichova 20, Bratislava (reštaurácia a jedáleň) v období od 22.1.2013 do 21.1.2014 dochádzalo k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo sa považuje v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) Zák. č. 251/2012 Z.z. za neoprávnený odber. Porušenie plomby bolo potvrdené znaleckým posudkom znalca G.. F. D., č. 62/PL-2014 zo dňa 29.1.2014 a škoda bola vyčíslená v súlade s vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z.z.
14. Znalec G.. F. D. v znaleckom posudku č. 62/PL-2014 zo dňa 29.1.2014 konštatoval, že s veľkou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou, nakoľko sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a na základe vizuálnej prehliadky krytu číselníka plynomeru zistil poškodenie - rozbitie priehľadnej časti krytu v oblasti počítadla ako aj poškodenie - rozlomenie pohyblivých častí počítadla.
15. Na základe žiadosti žalobcu mu spoločnosť B. ako autorizovaná osoba oznámila, že dotknutý plynomer BK-G4T V2 so sériovým číslom 6397157 bol overený dňa 4.1.2008 a zabezpečený overovacou značkou M 41-08. Ďalej mu oznámil ako výrobca uvedeného typu meradiel, že predmetné meradlo je vybavené viacerými zabezpečovacími prvkami, ktorých účelom je zabrániť neoprávnenej manipulácii s meradlom. Ide konkrétne o: a) kovový obal meradla pozostávajúci z dvoch dielov spojených oceľovou sponou - nerozoberateľný spoj, b) plastový kryt počítadla meradla umiestnený vo vrchnej časti plynomera, c) overovacia/zabezpečovacia značka umiestnená na pravej strane krytu počítadla predmetného meradla, pričom porušenie ktoréhokoľvek z vyššie uvedených zabezpečovacích prvkov umožňuje neoprávnenému manipuláciu s meradlom.
16. Žalobca vo svojich vyjadreniach uviedol, že v danom prípade išlo o odber plynu meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Plynomer na odbernom mieste v čase jeho demontáže vykazoval dva druhy poškodenia a to poškodenie plastového krytu počítadla a poškodenie počítadla ako takého, z ktorého nebolo možné odčítať spotrebu a zároveň aj poškodenie overovacích značiek. V prípade, že k dispozícii nie je vierohodný údaj o reálnej spotrebe na odbernom mieste, vypočítava sa výška škody podľa vykonávacej vyhlášky č. 449/2012, ktorá je platným právnym predpisom a na ktorú odkazuje aj zákon o energetike. Odberateľ má objektívnu zodpovednosť, nie je potrebné preukazovať, kto zabezpečovacie značky meradla poškodil. V čase zistenia neoprávneného odberu bol na kontrolovanom odbernom mieste odoberaný zemný plyn odberateľom, ktorý mal uzatvorenú zmluvu o odbere zemného plynu a to v období od 11.4.2011 do 27.1.2014. Na odbernom mieste bola prevádzkovaná reštaurácia a to ešte v novembri 2013, v čase demontáže meradla v januári 2014 však už bola reštaurácia zatvorená. Posledný fyzický odpočet na danom odbernom mieste pred zistením neoprávneného odberu bol vykonaný 18.10.2009 s odpočítaným stavom 4961 m3, v tom čase bola na danom odbernom mieste odberateľom spoločnosť X. s.r.o., IČO: 44 558 139. Dňa 11.4.2011 sa odberateľom stal žalovaný, bol nahlásený stav na plynomeri 7.690 m3 tzv. samoodpočtom odberateľa. Množstvo odobratého plynu v m3 pred tým, ako sa stal odberateľom žalovaný bolo 4.323 m3 ročne a množstvo odobratého plynu v m3 po tom, čo bol odberateľom žalovaný, bolo cca 4882 m3 ročne. Odpočty množstva odobratého plynu na predmetnom odbernom mieste v období, keď bol odberateľom žalovaný, t.j. od 11.4.2011 do 27.1.2014 boli určované len odhadom, t.j. typovým diagramom dodávky ako náhradnou metódou na určenie denných odberov plynu, pričom takáto spotreba je určovaná elektronickým systémom bez zásahu ľudského faktora a je založená na údajoch o predchádzajúcich spotrebách odberateľa. Množstvo plynu určené odhadom nezodpovedá skutočnému množstvu odobratého plynu a navyše, aj keby na danom odbernom mieste boli realizované fyzické odpočty, nebolo by dôvodné argumentovať množstvom odobratého plynu pred neoprávneným odberom, pretože tieto množstvá mohli byť ovplyvňované zásahmi do počítadla v dôsledku porušenia plomby a ani množstvom nasledujúcim po ukončení neoprávneného odberu, lebo správanie žalovaného mohlo byť ovplyvnené skutočnosťou, že porušenie zabezpečenia bolo odhalené. Žalovanému bola za obdobie, kedy bol odberateľom na predmetnom odbernom mieste, t.j. za obdobie od 11.4.2011 do 27.1.2014 účtovaná spotreba 281,41 nm3. Spotreba účtovaná dodávateľom na danom odbernom mieste predtým, ako bol odberateľom žalovaný bola ročne cca 4927,53 nm3 a po tom, ako bol odberateľom žalovaný cca 4660,19 nm3, ide však o množstvá odobratého plynu iných odberateľov
ako žalovaného a preto nemožno z nich vychádzať pri riešení otázky škody pôsobenej neoprávneným odberom, ale môžu byť použité výlučne na preukázanie skutočností, že množstvo odobratého plynu v reštaurácii nemôže byť na úrovni 133 m3 ročne. Na odbernom mieste bola prevádzkovaná reštaurácia až do novembra 2013, žalobca na preukázanie tejto skutočnosti založil do spisu e-mail zamestnankyne Miestneho úradu Rača, ako aj informáciu z internetu zo dňa 21.10.2011 a 27.11.2013. To, že nebolo možné uskutočniť reálny odpočet množstva odobratého zemného plynu bolo spôsobené tým, že odberateľ uviedol nesprávnu adresu a to Cyprichova 2, Bratislava, na ktorej sa však dotknutý plynomer nenachádzal a preto ho externá spoločnosť vykonávajúca odpočty nenašla, je však nesporné, že reštaurácia bola prevádzkovaná na adrese Cyprichova 20, kde bol dotknutý plynomer demontovaný. Žalovaný prevádzkoval reštauráciu, ktorá sa nachádzala na ulici Cyprichova 20 a nie na ulici Cyprichova 2.
17. Dňa 11.4.2011 žalovaný ako odberateľ uzatvoril so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. ako dodávateľom Zmluvu o dodávke plynu na odberné miesto Cyprichova 2, Bratislava, Rača, pričom stav plynomeru č. 6397157 bol 7.690 m3. Na základe žiadosti o zmenu odberateľa na odbernom mieste zo dňa 27.1.2014 bola vo vzťahu k predmetnému odbernému miestu uzatvorená zmluva o dodávke plynu s novým odberateľom X. s.r.o..
18. Z mailu zamestnankyne Miestneho úradu Rača zo dňa 3.3.2014 bolo zistené, že na Cyprichovej 20/A v Rači prevádzkuje spoločnosť Y. s.r.o., reštauráciu X.. Ku dňu 3.3.2014 žiadne oznámenie o zrušení prevádzky neposlali, prevádzkovú dobu mali povolenú od MČ - Rača dňa 13.7.2011 a to v dňoch pondelok až štvrtok od 10.00 hod. do 23.00 hod. a v piatok až nedeľa od 10.00 hod. do 24.00 hod.
19. Z oznámenia Úradu verejného zdravotníctva SR zo dňa 27.11.2013 nazvanej Informácia o mimoriadnych cielených kontrolách v zariadeniach spoločného stravovania bolo zistené, že reštaurácii X. bol dňa 4.11.2014 dodaný výrobok, uvedeným oznamom žalobca súdu preukazoval že v novembri 2013 prevádzka reštaurácie stále fungovala.
20. Konateľ žalovaného H. A. vo svojich vyjadreniach na pojednávaní súdu uviedol, že meradlo sa nachádza na verejne prístupnom mieste, demontáž prebehala v jeho neprítomnosti a preto s ním mohol ktokoľvek manipulovať a teda aj pracovník poverený jeho demontážou. Reštaurácia bola zatvorená v novembri 2013, on osobne ju neprevádzkoval, preto sa nevie vyjadriť k odberu zemného plynu, poukázal však na skutočnosť, že fotografie boli vyhotovené v januári 2014, v tom čase však už reštaurácia nefungovala, keďže jej prevádzka bola ukončená v novembri 2013 a teda zadokumentované spotrebiče mohli patriť majiteľke budovy. Poukázal na vyúčtovaciu faktúru č. 7452016656 za obdobie od 1.1.2013 do 18.10.2013, ktorou bol žalovanému vyúčtovaný nedoplatok 96,06 eur, keď fakturovaná suma za dané obdobie bola 156,06 eur a prijaté platby boli vo výške 60,- eur. Podľa údajov na faktúre boli stanovené budúce mesačné platby za opakované dodávky t.j. preddavkové platby vo výške 198,- eur ročne.
21. Zástupkyňa žalobcu uviedla, že v období kedy bola žalovaný odberateľom na danom odbernom mieste fyzický odpočet reálne urobený nebol, faktúry boli preto také nízke, lebo dodávateľ vychádzal z údajov určených typovým diagramom dodávky v súlade s § 76 ods. 7 Zák. o energetike a vysvetlila, že pri tomto spôsobe sa robí spotreba odhadom bez zásahu ľudského faktora prostredníctvom elektronického systému a teda faktúry nemajú výpovednú hodnotu a nemožno na ich základe určiť aká bola spotreba na danom odbernom mieste. Žalobca ako distribútor nevie vypočítať cenu dodaného plynu túto určuje dodávateľ podľa cenníkov, žalobca vie určiť len množstvo spotreby. Žalovanému bolo počas obdobia, kedy bol odberateľom na danom odbernom mieste určené množstvo spotreby len odhadom a to cca 133 m3 ročne, čo pri charaktere prevádzky, t.j. reštaurácia a pizzéria je absolútne nereálne. Vzhľadom na charakter poškodenia meradla a to poškodenie a stočenie číselníka, z ktorého nebolo možné spotrebu odčítať, došlo k výpočtu škody v súlade s vyhláškou č. 449/2012.
22. Právna úprava berie do úvahy 1. denný počet hodín používania jednotlivých plynových spotrebičov, pričom v prípade objektov v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb sa za denný počet hodín používania považuje doba určená prevádzkovými hodinami daného subjektu, čo podľa potvrdenia Miestneho úradu Rača bolo 13 hodín počas pondelku až štvrtku a 14 hodín počas piatku a víkendu, 2. najväčší hodinový príkon spotrebičov zistených v mieste oprávneného odberu, pričom na odbernom mieste žalovaného boli v deň demontáže plynomeru zistené 2 spotrebiče napojené na prívod plynu. Maximálne obdobie za ktoré sa škoda vypočítava je 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného
odberu. Pokiaľ ide o výšku nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu tieto vychádzajú jednak z cenníka externých služieb ako aj z interného dokladu - listu žalobcu zo dňa 20.1.2014, ktorého obsahom je žiadosť adresovaná riaditeľom sekcie ekonomiky a regulácie riaditeľovi sekcie distribučných služieb o schválenie ceny za výkon „zaistenie neoprávneného odberu zemného plynu“, ktorá nie je súčasťou externého Cenníka služieb pre rok 2014 a táto cena je vypočítaná výškou 131,20 eur bez DPH/výkon.
23. Ostatné položky nákladov spojených so zisťovaním a odstraňovaním neoprávneného odberu sú uvedené v Cenníku externých služieb žalobcu a to suma 19,57 eur za opravu plynomeru v bode 3 tabuľkovej časti, suma 15,14 eur za overenie plynomeru v bode 4 tabuľkovej časti.
24. Podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov neoprávneným odberom plynu je odber plynu meraný určeným meradlom na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
25. Podľa § 82 ods. 2 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov je odberateľ plynu povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom vznikla.
26. Podľa § 82 ods. 3 Zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších zmien a doplnkov ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov použije sa spôsob výpočtu škody spôsobnej neoprávneným odberom ustanoveným všeobecne záväzným predpisom ktoré vydá ministerstvo. Takýmto predpisom je Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z..
27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 21.1.2014 bola za prítomnosti majiteľky budovy uskutočnená kontrola odberného miesta na Cyprichovej 20 v Bratislave, z ktorej bol uskutočnený Zápis, v ktorom bolo konštatované poškodenie plynomera, ktorý bol demontovaný a vymenený za nový. Demontovaný plynomer bol zaslaný znalcovi na posúdenie, pričom znalec vo svojom znaleckom posudku č. 62/PL-2014 zo dňa 29.1.2014 v závere konštatoval, že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, kryt číselníka plynomeru bol poškodený - bola rozbitá prehľadná časť krytu v oblasti počítadla a pohyblivá časť počítadla bola poškodená - rozlomená a jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja a teda pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Na základe uvedených skutočností žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 9000174471 náhradu škody z dôvodu neoprávneného odberu zemného plynu v období od 22.1.2013 do 21.1.2014, t.j. za 12 mesiacov spätne od dátumu zistenia neoprávneného odberu sumou 13.298,52 eur a náklady zisťovania neoprávneného odberu sumou 205,91 eur, teda celkovo 13.504,43 eur. Faktúra bola splatná 2.4.2014 a jej prílohou bol výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu ako aj sprievodný list a kópia posudku. Pri výpočte škody žalobca vychádzal z vyhlášky č. 449/2012 Z.z., kedy sa berie do úvahy denný počet hodín používania plynových spotrebičov, pričom v prípade objektov v ktorých sa plyn používa v súvislosti s poskytovaním služieb sa za denný počet hodín považuje doba určená prevádzkovými hodinami daného subjektu, čo podľa potvrdenia Miestneho úradu Rača bolo v čase pondelok - štvrtok 13 hodín a v piatok - nedeľa 14 hodín denne a najväčší hodinový príkon spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu, čo v danom prípade podľa fotodokumentácie bol plynový spotrebič na varenie a plynový kotol so zásobníkom. Na ocenenie určeného množstva odobratého plynu sa používa dvojnásobok referenčnej ceny, t.j. ceny za ktoré sa obchoduje zemný plyn na burze, pričom príslušný násobok predstavuje v danom prípade 0,05300 eur/kWh. Náklady zisťovania neoprávneného odberu mal súd preukázané jednak Cenníkom žalobcu (oprava plynomeru, overenie plynomeru, posudok na meradlo) ako aj Schválenou cenou vlastných nákladov tak, ako to vyplývalo z interného listu žalobcu zo dňa 20.1.2014. Podľa zákonnej úpravy je v prípade porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii zodpovednosť žalovaného objektívna, t.j. bez ohľadu na jeho zavinenie a nie je potrebné preto preukazovať, či on sám meradlo poškodil. Z uvedeného dôvodu teda nebolo právne relevantné tvrdenie konateľa žalovaného, že meradlo nepoškodil on, mohol tak urobiť hocikto, dokonca aj pracovníci vykonávajúci kontrolu a následnú demontáž. Pre úspech žalobcu v konaní je potrebné, aby preukázal, že mu skutočne vznikla škoda, to znamená, že jeho majetok sa skutočne zmenšil zásahom do meradla, resp. jeho zabezpečovacej značky. Vznik škody
nemožno automaticky vyvodzovať z každého poškodenia plomby meradla. Z obsahu Znaleckého posudku však vyplýva, že porušenie meradla bolo takého charakteru, že nebolo možné reálnu spotrebu na odbernom mieste odčítať, nakoľko došlo k porušeniu samotného počítadla. Keďže nebolo preto reálne možné určiť výšku škody podľa údajov na plynomeri, žalobca postupoval pri stanovení výšky škody pomocou príslušnej vyhlášky. Nebolo možné pri určení výšky škody vychádzať ani z údajov o spotrebe za obdobie predchádzajúce alebo nasledujúce po období, za ktoré si žalobca náhradu škody uplatnil, keďže na danom odbernom mieste nebolo počas celej doby prevádzkovania reštaurácie žalovaným vykonané reálne odpočítanie spotreby; spotreba v období od 11.4.2011 do 27.1.2014 bola určovaná len odhadom, t.j. typovým diagramom dodávky a to elektronickým systémom bez zásahu ľudského faktora a preto nemožno z neho vychádzať. Z výpovede konateľa žalovaného, ako aj z faktúr založených v spise bolo zistené, že za obdobie od 1.1.2013 do 18.10.2013, t.j. za obdobie fungovania a prevádzkovania reštaurácie mu bola celkovo fakturovaná suma 156,06 eur, čo vzhľadom na charakter prevádzky, t.j. prevádzka reštaurácie je absolútne nereálny údaj, z ktorého nie je možné v žiadnom prípade určiť, resp. odhadnúť reálnu spotrebu zemného plynu na danom odbernom mieste. Navyše výpočet škody ani nemôže byť nastavený na úroveň priemernej spotreby odberateľa, pretože by došlo k popretiu preventívnej funkcie takejto právnej úpravy, nakoľko odberatelia, ktorí by boli povinní zaplatiť len priemernú spotrebu za predchádzajúce obdobie by nemali žiadnu motiváciu vyhnúť sa proti právnemu konaniu.
28. Dokazovaním teda bolo jednoznačne preukázané, že meradlo na odbernom mieste Cyprichova 20 v Bratislave bolo porušené, v dôsledku čoho zanikla platnosť jeho overenia v zmysle § 15 ods. 6 písm. d) Zák. č. 142/2000 Z.z. a pri určení spotreby plynu nebolo možné z údajov takéhoto meradla vychádzať a teda určiť výšku skutočnej škody a to aj vzhľadom na tú skutočnosť, že bol poškodený číselník meradla a teda charakter poškodenia znemožnil odčítať akékoľvek údaje z počítadla plynomeru. Taktiež nebolo možné určiť výšku škody odhadom a to na základe porovnania predchádzajúcej alebo nasledujúcej spotreby na danom odbernom mieste, keďže reálny odpočet spotreby vykonaný nebol a preto žalobca oprávnene postupoval pri určení výšky škody podľa vyhlášky. Žalobca uniesol dôkazné bremeno, výšku škody súdu riadne preukázal a preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Pokiaľ konateľ žalovaného tvrdil, že zadokumentované spotrebiče nepatrili jemu, ale zrejme majiteľke budovy, tak toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal a nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov na preukázanie týchto tvrdení.
29. Žalovaný sa dostal od omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku a preto si žalobca okrem istiny uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania.
30. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného od 01.02.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
31. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
33. Podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky, ktoré mal súd k dispozícii bola základná úroková sadzba v rozhodujúcom období, t.j. ku dňu vzniku omeškania 3.4.2014 0,25% ročne a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25% z dlžnej sumy. Ako prvý deň omeškania súd ustálil deň 3.4.2014, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry č. 9000174471.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 a nasl. CSP.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. V súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bol v konaní ako procesná strana úspešný. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.