Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-14C/296/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie samosudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA so sídlom 1 boulevard Haussmann, 750 09 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO 47 258 711, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: J.V. R., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XXXX/XX, XXX XX Č., v konaní o zaplatenie 2.169,29 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Súd pokračuje v konaní s novým žalobcom: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČ: 542 097 902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75 009 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, namiesto pôvodného žalobcu CETELEM Slovensko a.s. so sídlom Panenská 7, Bratislava 1, IČO 35 787 783.

II. Návrh zamieta

IV. Stranám v konaní sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu podaným návrhom zo dňa 21.03.2016 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 2.169,29 eur so zmluvným úrokom vo výške 23,40% ročne zo sumy 1.851,15 eur od 14.03.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.134,39 eur od 28.05.2015 do zaplatenia a trovy tohto konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 28.09.2001 uzavrel so žalovaným Zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty (ďalej v rozhodnutí ako „zmluva“), na základe ktorej mu vydal úverovú kartu a poskytol úverový rámec 331,94 eur. Žalovaný vyčerpal z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v sume 6.504,96 eur. Pri uzatváraní úverovej zmluvy žalovaný bez výhrad súhlasil so Všeobecnými úverovými podmienkami pre poskytnutie revolvingového úveru a vydanie úverovej karty. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil a napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný sumu 8.595,12 eur a na predžalobné výzvy nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného žalobca vypovedal zmluvu dňa 25.03.2015. Výpoveď zmluvy nadobudla účinnosť dňa 27.05.2015. Na základe uvedeného tak žalobca žiada, aby súd rozhodol v zmysle podaného žalobného návrhu.

3. 5. V priebehu konania oznámil súdu pôvodný žalobca, že došlo k zmene subjektu na strane žalobcu z pôvodného žalobcu spol. CETELEM SLOVENSKO a.s. na nového žalobcu spol. BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, nakoľko dňa 1.7.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu žalobcu so spol. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČ: 542 097 902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75 009 Paríž, Francúzska republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava.

4. Z výpisu z obchodného registra právneho predchodcu žalobcu mal súd preukázané, že tento bol ku dňu 30.6.2016 vymazaný z obchodného registra. Ďalej z Obchodného Vestníka Slovenskej republiky č. 165/2016, vložka č. 2435/B mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu bol na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 16.8.2016, sp. zn. 34 Exre/311/2016-9 v zmysle ust. § 69aa, ods. 8 Obchodného zákonníka vymazaný z obchodného registra, a to na základe oznámenia Súdnej kancelárie Obchodného súdu v Paríži zo dňa 22.7.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom R.123-74-1 francúzskeho Obchodného zákonníka a v súlade s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES zo dňa 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30. júna 2016 k cezhraničnému zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, Slovensko, zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, IČO: 35 787 783.

5. Podľa ust. § 69 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. , zlúčenie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností. Splynutie je postup, pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku dvoch alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú novozaloženú spoločnosť, ktorá sa svojím vznikom stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.

6. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte ako „CSP“), ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

7. Právny predchodca žalobcu ku dňu 30.06.2016 zanikol s tým, že došlo ku zániku spoločnosti s právnym nástupníctvom, súd tak v zmysle § 64 a 66 rozhodol o pokračovaní s konaním s jeho právnym nástupcom t.j. BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, IČ: 542 097 902, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75 009 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava.

8. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov pozostávajúcich zo žalobného návrhu, zmluvy o revolvingovom úvere, všeobecných úverových podmienok, výpoveďou zo zmluvy, výpisom z účtu žalovaného a ostatných listinných dôkazov, a zistil tento skutkový stav:

9. Súd nariadil pojednávanie dňa 16.02.2017, žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, avšak sa riadne a včas ospravedlnili, žalovaný sa z pojednávania zúčastnil, a preto súd v zmysle ustanovenia § 180 súd konal v neprítomností strán konania. V zmysle § 180 CSP, súd po vyvolaní vecí zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané, ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.

10. Súd na pojednávaní vypočul žalovaného p. J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX L. Č., B..Č.. E., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že poukazuje na to, že úver riadne splácal, keď uhradil vyše 8000 eur a nie je ho ochotný ďalej splácať, nakoľko je už dôchodca, stará sa o tri maloleté deti a peniaze potrebuje pre svoju rodinu.

11. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 28.09.2001 zmluvu predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru s úverovým rámcom vo výške 10.000 Sk t.j. 331,94 eur. Pre tento úver bola dohodnutá aj úroková sadzba vo výške 2,39% mesačne t.j. 28,68% ročne, Žalovaný sa úver zaviazal splácať v mesačných splátkach v sume 500 Sk t.j 16,60 eur, vždy k 10 dňu toho - ktorého mesiaca. Žalovaný si

svoje povinnosti riadne a včas neplnil a preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.03.2015 vypovedal zmluvu, táto výpoveď nadobudla účinnosť dňa 27.05.2015. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 2.169,29 eur, a preto žalobca žiada aby súd rozhodol v zmysle podaného žalobného návrhu.

12. Súd upozorňuje, že zmluva bola podpísaná v čase keď ešte nenadobudol účinnosť zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorého účinnosť bola ku dňu 01.10.2001, okrem toho Slovenská republika ešte nebola súčasťou Európskej únie a úprava spotrebiteľských právnych vzťahov bola naviazaná na zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa s ohľadom na úpravu záväzkových právnych vzťahov v zákone č. 40/1964 Zb.občiansky zákonník. Z dikcie zákona o ochrane spotrebiteľa však možno skonštatovať, že tento právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko žalobca resp. jeho právny predchodca vystupujú ako podnikateľské subjekty, predmetom ktorých, je resp. bola činnosť smerujúca k poskytovaniu finančných prostriedkov a žalovaný v tomto prípade vystupuje ako osoba, ktorá tieto prostriedky využíva pre svoju osobnú potrebu a nie na podnikanie. Z uvedeného tak súd na tento právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným prihliadal ako na spotrebiteľský, a žalovanému ako slabšej zmluvnej strane tak poskytol zvýšenú ochranu. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, aj keď išlo o revolvingový úver nedošlo k zosúladeniu úverovej zmluvy s týmito zákonnými ustanoveniami.

13. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

14. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

15. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej v rozhodnutí ako „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

18. Podľa §37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. Podľa ust. § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

22. Podľa ust. § 457 , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23. Podľa ust. § 458 ods. 1 musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ako to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

24. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená.

25. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ich považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.

26. K dobrým mravom sa vo svojej rozhodovacej činnosti vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 nemá vlastnú priamu platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.

27. Súd preskúmal vyššie uzavretú úverovú zmluvu a zistil, že žalovaný sa zároveň v bode C) úverovej zmluvy pod marginálnou rubrikou - zmena výšky úverového rámca zaviazal, že berie na vedomie, že mi Cetelem písomne oznámi na základe posúdenia údajov obsiahnutých v tejto Žiadosti/Zmluve maximálnu povolenú výšku úverového rámca a že som oprávnený kedykoľvek požiadať o zmenu výšky úverového rámca a ž do maximálnej povolenej výšky a to telefonicky alebo písomne. ďalej beriem vedomie, že zníženie úverového rámca a teda zníženie minimálne výšky mesačných splátok mi bude povolené, len za podmienky, že aktuálna výška dlžnej sumy nepresiahne výšku úverového rámca.

28. Žalobca odvodzuje svoj nárok v časti o zaplatenie 2.169,29 eur s prísl. z časti C) žiadosti - Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.09.2001, teda zo zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže právny predchodca žalobcu podľa výpisu z obchodného registra mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že sa jedná o žalobcom vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť.

29. Z predloženého listinného dôkazu, a to zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru na štandardnom formulárovom tlačive žalobcu, vyplýva, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 331,94 eur. Uvedená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru obsahuje pod označením C) zmena výšky úverového rámca, vopred žalobcom naformulovanú žiadosť, podľa ktorej žiadateľ o poskytnutie spotrebiteľského úveru, ktorý v danom prípade nie je predmetom sporu, súčasne môže kedykoľvek dôjsť k úprave výšky úverového rámca a to smerom nadol alebo nahor s tým, že takúto úpravu mu spoločnosť Cetelem mala oznámiť písomne. Táto časť tlačiva obsahuje záväzok žiadateľa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške minimálne 5% žiadateľovi poskytnutého úverového rámca. Teda žalobca do uvedeného tlačiva Žiadosť - zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru podsunul aj žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru v podobe poskytnutia vyššieho alebo nižšieho úverového rámca.

30. Súd má za to, že podpísaním uvedenej žiadosti - zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru účastníkmi konania, do ktorej bola vsunutá aj žiadosť žalovaného o zmenu úverového rámca, nedošlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere, keďže podľa bodu III. 1-2 Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, uvedených na rube žiadosti, vznik zmluvy prevodom peňažných prostriedkov potvrdí Cetelem klientovi písomne a súčasne mu oznámi maximálnu výšku úverového rámca, ktorý je Cetelem, pripravený poskytnúť klientovi na základe posúdenia údajov obsiahnutých v jeho žiadosti(maximálny úverový rámec).

31. V bode III. 2-5 Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, uvedených na rube žiadosti, klient je oprávnený kedykoľvek požiadať o súhlas Cetelemu, so zmenou výšky úverového rámca, a to až do výšky maximálneho úverového rámca podľa čl. III 1-2. Podrobný postup pri zmene výšky úverového rámca je upravený v Pokynoch na používanie úverovej karty. Ak klient prekročí úverový rámec bez súhlasu Cetelemu, musí rozdiel bezodkladne vyrovnať, a to aj bez výzvy Cetelemu.

32. V bode III. 2-5 Všeobecných podmienok žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru, uvedených na rube žiadosti, Cetelem je oprávnený jednostranne zvýšiť maximálny úverový rámec klienta, a to na základe opätovného vyhodnotenia klienta. Pokiaľ o zvýšení maximálneho úverového rámca požiada klient, je Cetelem oprávnený si vyžiadať od klienta údaje, ktoré pokladá za nutné v rámci rozsahu údajov obsiahnutých v úverovej zmluve a v osobnom dotazníku, a prípadne požadovať ich doloženie dokladom. O zvýšení maximálneho úverového rámca informuje Cetelem klienta písomne.

33. Z uvedených dôvodov preto podpis žalovaného na tlačive Žiadosť - zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 28.09.2001, sa považuje len za potvrdenie doručenia oferty - návrhu na úverový rámec podľa § 43a) ods. 1 OZ, ale nie za prijatie návrhu zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere - úverovom rámci podľa § 43 c) ods. 1 OZ. Totižto, právny predchodca žalobcu si vyhradil pre poskytnutie úverového rámca resp. jeho zvýšenie, či zníženie, to že po podpise zmluvy - žiadosti, oznámi výšku úverového rámca klientovi písomne, ale okrem toho podmienkou pre poskytnutie úverového rámca bolo aj posúdenie platobnej disciplíny klienta so splácaním spotrebiteľského úveru a jeho údajov, uvedených v žiadosti, teda o posúdenie bonity klienta, a tak až na základe týchto údajov si žalobca vymienil akceptovanie návrhu na poskytnutie úverového rámca odoslaním oznámenia o prijatí žiadosti žalovaného s uvedením výšky úverového rámca.

34. Znamená to, že žalobca mal v prípade akceptácie písomného návrhu žalovaného o poskytnutie úverového rámca v inej výške, ako je uvedená v návrhu zmluvy t.j. 331,94 eur žalovanému písomne oznámiť prijatie tejto žiadosti (§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ani jeho právny predchodca takéto oznámenie súdu nepredložili. 35. Žalobca neoznačil a nedoložil súdu dôkaz o pravdivosti svojho tvrdenia o uzavretí platnej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Poskytovanie platby, realizovanej žalovaným podľa názoru súdu nie je dostačujúce na preukázanie platného uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. Na základe vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere - zmluvy o úverovom rámci a to pre absenciu kvalifikovanej písomnej akceptácie návrhu zmluvy zo dňa 28.09.2001.

36. Z uvedeného dôvodu, preto ani výpoveď žalobcu od úverovej zmluvy podľa § 48 Občianskeho zákonníka, súd nepokladal za platnú, keďže neplatnú zmluvu nemožno vypovedať. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie jeho tvrdení o existencií peňažného záväzku žalovaného zo zmluvného vzťahu, teda nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení o existencií peňažného záväzku žalovaného titulom dlhu z úverovej zmluvy.

37. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť, rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci, nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nastala. V súlade so zásadou kontradiktórnosti konania, podľa ktorej súd rozhoduje na základe dôkazov predložených a označených účastníkmi konania a sám nemá pátrať po dôkazoch, ak ich účastníci nepredložia, to však neplatí v prípade, ak ide podľa § 185 dôkazy vyplývajúce z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, ďalej dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva. V spotrebiteľských sporoch podľa § 295 môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol a to v zmysle tzv. vyhľadávacej zásady.

38. Súd mal za to, že medzi účastníkmi nevznikol platný zmluvný vzťah, týkajúci sa revolvingového úveru a tak sa žalovaný ani nemohol dopustiť porušenia niektorej zo zmluvných povinností, sankcionovaných zmluvnou pokutou podľa § 544 ods. 1, 2 OZ. Z uvedeného dôvodu preto nemohol žalobcovi ani vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, takisto ani na poplatky, poistné, či na iné plnenia, prípadne úrok z úveru. Právny predchodca žalobcu tak postupoval v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi a porušil aj tak zásady poctivého obchodného styku, pretože jeho náplňou činnosti bolo podnikanie okrem iného aj v oblasti poskytovaní spotrebiteľských úverov a finančných služieb.

39. Pokiaľ žalobca poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti úverový rámec vo výške 331,94 eur z ktorého žalovaný vyčerpal peňažné prostriedky vo výške 6.504,96 eur, išlo o plnenie bez právneho dôvodu, teda žalovaný sa bezdôvodne obohatil podľa § 451 ods. 2 OZ.

40. V zmysle vyššie uvedeného tak súd posúdil tento úver podľa ustanovení občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Z uvedeného úveru žalovaný podľa údajov žalobcu vyčerpal sumu 6.504,96 eur a uhradil v splátkach sumu 8.595,12 eur, žalovaný uhradil viac, než bol povinný uhradiť, a preto súd v celom rozsahu zamietol žalobu ako nedôvodnú.

41. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Žalobca nemal vo veci úspech, úspešnejší žalovaný nežiadal priznať náhradu trov konania, a preto súd rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.