Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Pc-1-2016.pdf
PDF · 84.78 KB
Case nature
Area
Subarea
16Pc/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v právnej veci o rozvod manželstva na návrh manžela: P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X. Q. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Evou Krištofiakovou, advokátkou so sídlom Zelená 11, Malinovo, IČO 44 495 145 proti manželke: F. B.Í., rod O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, B., zastúpenej JUDr. Margitou Kováčovou, advokátkou so sídlom Košická 6, Bratislava takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov P. B., nar. XX.XX.XXXX a F. B.Í., rod O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 18.09.1993 v Bernolákove a zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Senec, vo zväzku 4, ročník 1993, na strane 90, pod por. č. 13, rozvádza.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 15.07.2016, sa manžel domáhal proti manželke rozvodu ich manželstva, uzatvoreného dňa 18.09.1993 pred rímskokatolíckym farárom Farského úradu v Bernolákove. U oboch manželov ide o prvé manželstvo, z ktorého pochádzajú t.č. už plnoleté deti - dcéra X. B., nar. XX.XX.XXXX a syn E. B., nar, XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese: A. X. Q. Č.. XXX. Návrh na rozvod manželstva zdôvodnil tým, že manželstvo uzatvorili po niekoľkomesačnej známosti, avšak pomerne skoro začali medzi manželmi vznikať nezhody vyplývajúce najskôr so spolužitia v spoločnej domácnosti s rodičmi manželky, najmä z konfliktov manželky so svojim otcom, ktoré vyústili do opakovaných odchodov manžela z domu (2002, 2004, 2007) a neskôr po presťahovaní rodiny do podnájmu, zo skutočnosti, že manželka vyčítala manželovi, že nedokáže zabezpečiť pre rodinu bývanie. Následne sa vzťahy zhoršili a ochladli aj z dôvodu, že manželka podala na súd návrh na určenie vyživovacej povinnosti otca voči v tom čase maloletej dcére X.. Uviedol, že manželia spolu nekomunikujú, od februára 2015 nežijú v spoločnej domácnosti, dcéra momentálne žije s otcom a syn s matkou v podnájme. Manžel od konca roku 2015 udržiava mimomanželskú známosť a nemá záujem zotrvať v manželstve, nakoľko sa s manželkou postupne úplne odcudzili, ich vzájomná dôvera je trvalo poškodená a v súčasnosti manželstvo účastníkov je iba formálne a nespĺňa svoj účel.
2. Manželka sa k návrhu na rozvod manželstva, doručenému spolu s poučením o procesných právach povinnostiach, vyjadrila písomne dňa 25.08.2016 pričom uviedla, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva a s tým, že vzájomné city manželov ochladli, manželské vzťahy sú vážne narušené a že manželstvo je trvale rozvrátené a nemôže si plniť svoj účel, pričom nepripustila možnosť, že by mohlo prísť k obnoveniu manželského spolužitia. Nesúhlasila však s dôvodmi rozvratu manželstva, ktoré videla predovšetkým v tom, že manžel sa snaží prostredníctvom SMS správ nadväzovať mimomanželské známosti, čo manželku veľmi ponižovalo a preto žiadala manžela aby rešpektoval manželský zväzok, jej dôstojnosť a s nadväzovaním známostí prestal. Naposledy ho na nevhodnosť svojho chovania
upozorňovala v novembri 2014, avšak bezvýsledne. Manžel reagoval tak, že ide o jeho súkromie, prestal s manželkou komunikovať, intímne sa stýkať a dokonca manželku dňa 18.01.2015 aj fyzicky napadol. Následne z obavy o svoje zdravie spolu s dcérou manželka opustila spoločnú domácnosť. Ohľadom nezhôd počas celého manželstva a ich dôvodov, manželka uviedla, že nesúvisia s rozvratom ich manželstva, nakoľko toto bolo uzatvorené z lásky po ročnej známosti, napriek spolužitiu s jej rodičmi bolo harmonické a nezhody manželky s vlastnými rodičmi nesúviseli s narušením vzťahov s manželom. Uviedla, že naposledy manželia žili v spoločnej domácnosti, v rodinnom dome v A.H. X. Q. Č.. XXX, ktorí v 1/3 zdedil manžel, spoločne aj manželovou sestrou, kde spolu hospodárili, intímne sa stýkali, vychovávali deti a to až do novembra 2014 a kde žije manžel doposiaľ a nie je pravdivé jeho tvrdenie, že opustil vo februári spoločnú domácnosť.
3. Súd vec prejednal na pojednávaní, na ktorom vypočul oboch prítomných manželov, viedol manželov k odstráneniu príčin rozvratu a vyzval ich, aby sa pokúsili o zmierenie a narušené manželské vzťahy riešili aj mediáciou, avšak bezvýsledne. Obaja manželia zhodne uviedli, že ich partnerské a citové vzťahy sú dlhodobo vážne narušené, vzájomne sa odcudzili po všetkých stránkach, preto nemajú záujem naďalej zotrvať v manželskom zväzku a obnoviť manželské spolužitie.
4. Manžel pred súdom uviedol, že problémy v manželstve začali krátko po svadbe, nakoľko žili v spoločnej domácnosti s dome rodičov manželky, ktorá svoje nezhody s otcom, ktorý vyhadzoval dcéru z domu, prenášala aj do manželského vzťahu, z čoho vznikali rôzne konflikty, ktoré manželia nedoriešili, nakoľko pracovali na smeny, v dôsledku čoho sa aj málo stretávali. Tým sa problémy hromadili a neriešili, čo pretrvávalo v podstate po celú dobu manželstva. Medzi manželmi došlo k ochladeniu vzájomných vzťahov a úplnému citovému odcudzeniu aj z dôvodu, že manžel dlhodobo pociťoval nedôveru zo strany manželky, ktorá všetky závažné veci neriešila s ním ale s inými osobami. Nenamietal tvrdenie, že prostredníctvom SMS správ nadväzoval známosti a uviedol, že od decembra 2015 udržiava vážnu mimomanželskú známosť, avšak má podozrenie že rovnako manželka má mimomanželskú známosť už od augusta 2015.
5. Právna zástupkyňa manžela doplnila, že v danom prípade je manželstvo formálne, manželia viac ako 2 roky nežijú spolu v domácnosti a manžel vyše roka udržiava vážnu mimo manželskú známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Príčinou rozvratu manželstva boli dlhodobé nezhody a konflikty manželov, vyplývajúce s nezhôd manželky so svojimi rodičmi s ktorými žili manželia v spoločnej domácnosti a následné ochladenie vzájomných vzťahov a úplné citové odcudzenie manželov z dôvodu dlhodobej nedôvery manželky voči manželovi, ktorá všetky závažné veci riešila s inými osobami.
6. Manželka pred súdom uviedla, že podľa jej názoru bolo manželstvo normálne, bežné, ako aj v iných manželstvách, vznikali aj v ich manželstve hádky tak ako to uviedol manžel, avšak zásadný rozvrat manželstva nenastal podľa manželky v dôsledku týchto nezhôd, ale nastal až v novembri 2014 kedy zistila, že manžel píše množstvo SMS-iek a keď po zistení kam ich posiela, jej manžel povedal aby sa do jeho vecí nestarala. Preto ani ona rovnako manželovi nepovedala o svojich záležitostiach a od tej doby ich manželské vzťahy úplne ochladli a už ich ani nie je možné obnoviť. Manželka uviedla, že od novembra 2015 tiež udržiava mimomanželskú známosť, ktorú považuje za vážnu a z ktorou čiastočne žije v spoločnej domácnosti.
7. Právna zástupkyňa manželky doplnila, že dôvodom rozvratu v manželstve účastníkov boli predovšetkým SMS-ky, prostredníctvom ktorých manžel nadväzoval a hľadal známosti, pričom do doby ako to manželka zistila, bolo manželstvo účastníkov bežné, fungujúce aj keď dochádzalo k hádkam, ktoré súviseli s tým, že manželia žili v spoločnej domácnosti s rodičmi manželky, ktorí zasahovali do ich manželstva, nakoľko manželku považovali stále za dieťa. Uviedla, že zo spoločnej domácnosti, z rodinného domu na adrese A. X. Q. Č.. XXX, odišla manželka po tom, čo ju manžel o to požiadal, nakoľko je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti z titulu dedičstva. Následne manželka žila najskôr so svojimi rodičmi na adrese Q. X V. B., no nakoľko rodičia zasahovali do jej života, našla si podnájom a toho času býva v prenajatom byte na adrese Z. L. XX.
8. Na preukázanie rozhodných skutočností predložil manžel súdu sobášny list, z ktorého mal súd preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa 18.09.1993 v Bernolákove pred P. A., rím. kat. farárom FÚ v Bernolákove a je zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Senec, matrika Bernolákovo vo zväzku 4, ročník 1993, na strane 90, pod por. č. 13, a u oboch ide o prvé manželstvo.
9. Podľa § 94 Civilného mimosporového poriadku, účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
10. Podľa § 96 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie. Ak je to účelné a umožňujú to okolnosti prejednávanej veci, môže súd účastníkov vyzvať, aby sa o zmierne riešenie pokúsili mediáciou.
11. V zmysle Článku I. Základných zásad Zákona o rodine (z. č. 36/2005 Zb. v platnom znení) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
12. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
14. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine, o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
15. Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine, na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.
16. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
17. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
18. Podľa § 23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí.
19. Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa §§ 18 a 19.
20. V danom prípade súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania si neplní svoje spoločenské poslanie a účel a nie je reálny predpoklad obnovenia riadneho a plnohodnotného manželského spolužitia. V manželstve účastníkov konania sa nenapĺňajú jeho základné funkcie, u manželov sa stratila ich vzájomná citová väzba, nemajú záujem a nie sú ochotní prekonať vzájomné odcudzenie a preto nie je reálny predpoklad obnovenia plnohodnotného manželského spolužitia.
21. Za týchto okolností, keď manželia stratili záujem o ďalšie spolužitie a udržanie manželstva, nežijú v spoločnej domácnosti a v súčasnej dobe žijú viac ako 2 roky oddeleným životom s inými partnermi, manželstvo je len formálnym zväzkom, ktorý neplní svoj účel, súd rešpektoval ich vôľu rozviesť sa a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol.
22. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva, považoval súd na základe vyjadrení manželov, ich úplné vzájomné odcudzenie po všetkých stránkach, nezáujem o obnovenie spolužitia v dôsledku obojstranného nezáujmu a neschopnosti riešiť dlhodobo neriešené a nahromadené konflikty, vyplývajúce najmä z konfliktných vzťahov v širšej rodine manželky, nevhodného spolužitia v spoločnej domácnosti s jej rodičmi, ktoré napokon vyústili do hľadania mimomanželských známostí u manžela prostredníctvom SMS-iek a neskôr aj u manželky, pričom obaja manželia v súčasnosti dlhodobo
udržiavajú vážnu mimomanželskú známosť a nemajú záujem na zotrvaní v manželskom zväzku a ani na obnovení plnohodnotného manželského spolužitia.
23. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).