Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Co-129-2021.pdf
PDF · 84.54 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/129/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, pobočka Trnava, V. Clementisa 24/A, Trnava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, N. XXX, o zaplatenie 2 493,60 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 40C/12/2020-54 z 20.05.2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nepriznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 493,60 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia 2 493,60 eura z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 12.9.2007 č. k. 2T/132/07, právoplatným a vykonateľným dňa 12.9.2007, bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydierania, v príčinnej súvislosti s ktorým spôsobil zranenia jeho poistencovi P. M., ktorý na ich následky na mieste zomrel, čím vznikol jeho manželke Z. M. podľa ustanovenia § 74 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) nárok na výplatu vdovského dôchodku. Za obdobie od 16.2.2018 do 15.2.2019 jej vyplatil vdovský dôchodok v sume 2 493,60 eura. Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. má voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dôchodku v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal výšku vyplatených dávok a spochybnil i rozhodnutie žalobcu z 15.7.2008 č. XXXXXXXXXXX, ktorým bol Z. M. priznaný vdovský dôchodok, ako i jeho výzvu zo dňa 24.6.2019. Poukázal aj na to, že na Krajský súd v Bratislave podal správnu žalobu o určenie informačného deficitu k slobodnému prístupu k informáciám.
3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 12.9.2007 sp. zn. 2T/132/2007, právoplatným 12.9.2007, bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vydierania, ktorého sa dopustil dňa XX.X.XXXX tým, že násilím so zbraňou nútil P. M., aby niečo konal a spôsobil mu tým smrť; súd schválil dohodu o vine a treste, uzatvorenú medzi žalovaným (v trestnom konaní obžalovaným) a prokurátorom Krajskej prokuratúry Bratislava. Z potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia z 11.6.2019 a jeho príloh zistil, že žalobca poškodenej Z. M. vyplatil za obdobie od 16.2.2018 do 15.2.2019 vdovský dôchodok spolu 2 493,60 eura, a to od februára do novembra 2018 po 207,10 eura mesačne, za december 2018 v sume
209,90 eura a za január 2019 v sume 212,70 eura. Žalobca listom z 24.6.2019 č. 11/0167/2011 vyzval žalovaného na dobrovoľné nahradenie vdovského dôchodku vyplateného Z. M., žalovaný ho osobne prevzal dňa 15.7.2019. Žalovaný na pojednávaní namietol nárok žalobcu z dôvodu nesprávne určenej výšky dôchodku, keď mal za to, že skutok sa stal v roku 2007 a k novelizácii § 74 zákona č. 461/2003 Z.z. došlo až v roku 2008, pričom predložil súdu k nahliadnutiu rozhodnutie žalobcu z 15.7.2008, ktorým bol Z. M. vdovský dôchodok zvýšený na 4 418 Sk. Uviedol, že nebohý P. M. si v roku 2006 zadovážil motorové vozidlo na leasing s akontáciou 30 000 Sk a s mesačnými splátkami po 8 000 Sk, hoci nemal žiadny príjem. Poukázal i na to, že P. M. sa podľa vyjadrenia žalobcu v roku 2000 staral o dieťa do 6 rokov, čo podľa neho nezodpovedalo skutočnosti. Napokon zopakoval, že na Krajský súd v Bratislave podal žalobu o určenie slobodného prístupu k informáciám, v ktorom žiadal o sprístupnenie informácií relevantných pre výpočet vdovského dôchodku Z. M., keďže má za to, že jej dôchodok má byť len cca 30% z reálne vyplácaného a v prípade P. M. sa podľa neho ani nejednalo o riadneho poistenca.
4. Zistený skutkový stav súd prvej inštancie posúdil podľa ustanovení § 15 ods. 5, § 74 ods. 1 až ods. 4, § 172 ods. 1 a ods. 2, § 177, § 209 a § 238 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., § 193 veta tretia, § 194 ods. 1 a ods. 2 CSP a § 450 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Vychádzal z toho, že je viazaný právoplatným rozsudkom súdu o spáchaní trestného činu žalovaným, v dôsledku ktorého došlo k úmrtiu P. M., jeho poistenca. V príčinnej súvislosti s úmyselným protiprávnym konaním žalovaného rozhodol žalobca o dôchodkových dávkach pozostalej manželky Z. M., ktoré jej bol podľa ustanovenia § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. povinný vyplácať. Súd prvej inštancie konštatoval, že v predmetnom konaní nebol oprávnený preskúmavať vecnú správnosť podkladu pre rozhodnutie žalobcu o vzniku a ďalšom trvaní nároku Márie M. na vdovský dôchodok. Nárok žalobcu podľa ustanovenia § 238 ods. 1 a ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. mal za preukázaný potvrdením príslušnej organizačnej zložky žalobcu o výške vyplatených dávok. Skutočnosť, že žalovaný sa správnou žalobou domáha prístupu k informáciám týkajúcich sa správneho konania vo veciach dôchodkového poistenia poškodeného P. M., resp. po ňom pozostalej manželky, nepovažoval za právne významnú. Žalobca podľa záveru súdu prvej inštancie preukázal predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a spôsobenou škodou; rovnako preukázal aj výšku spôsobenej škody pozostávajúcej z vyplatených dávok za obdobie od 16.2.2018 do 15.2.2019 a preto jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Osobitne sa zaoberal možnosťou znížiť náhradu škody, avšak na to nezistil dôvody, pretože zo strany žalovaného voči poškodenému išlo o úmyselné konanie, o obzvlášť závažný trestný čin vydierania s následkom smrti poškodeného.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 365 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. d) až h) CSP a žiadal ho zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žiadal aj o prerušenie konania, aby sa voči žalobcovi mohol na súde domáhať určenia neplatnosti a neúčinnosti jeho rozhodnutia z 15.7.2008 č. XXXXXXXXXXX, ktoré je podľa neho nesprávne, nepravdivé a vyhotovené na podklade manipulovaných dôkazov, čo ovplyvnilo aj samotný výsledok vypočítanej mesačnej dávky vdovského dôchodku. Konštatoval, že pokiaľ súd určí neplatnosť a neúčinnosť uvedeného rozhodnutia, žalovaný voči žalobcovi podá vzájomnú žalobu, a to o vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu spochybniteľne určujúceho výpočtu mesačnej dávky dôchodku. Namietal, že nakoľko sa skutok stal v roku 2007, nie je naň možné vzťahovať verziu zákona č. 461/2003 Z.z. účinnú od 13.6.2008. Podľa jeho názoru došlo k prekludovaniu nároku na dávku vdovského dôchodku. Poukázal tiež na to, že v súčasnosti má vdova nárok na dávky po dobu jedného roka a po uplynutí tejto doby už dávky jej nie je možné vyplácať, nakoľko už nebude spĺňať podmienky stanovené § 74 ods. 3 písm. a) až c) zákona č. 461/2003 Z.z. účinného v rozhodnom čase. Žalobca svoj nárok opiera len o trestný rozsudok, hoci poistenec nemal odpracovaný požadovaný počet rokov a bol bezdôvodne evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave a k tomuto odkázal svoje predošlé vyjadrenia uvádzané v konaní pred súdom prvej inštancie.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zotrval na svojom nároku na náhradu škody, ktorý považoval za dôvodný a preukázaný relevantnými listinnými dôkazmi. Zopakoval, že v danom prípade ide o dôchodkovú dávku, ktorej nárok vzniká a zaniká po splnení zákonom stanovených podmienok bez ohľadu na to, z akého dôvodu k vzniku nároku došlo, pričom výška vyplatenej dávky sa vypočítava
podľa ustanovení § 74 a § 75 zákona č. 461/2003 Z.z. a vyčísľuje sa po roku. Posudzovanie splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na vdovský dôchodok je predmetom samostatného konania o dôchodkových dávkach, na ktoré je vecne príslušná Sociálna poisťovňa
- ústredie, ktorá na základe spísanej žiadosti a k nej priložených dokladov rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní dôchodkovej dávky. Mal za neprípustné, aby v konaní o náhradu škody preukazoval splnenie podmienok stanovených pre priznanie vdovského dôchodku pozostalej manželke a predkladal dôkazy, ktoré boli predmetom posudzovania v samostatnom konaní. Žalovaného tvrdenia o neúplných a nesprávnych údajoch pre výpočet vdovského dôchodku neboli preukázané a tieto navyše nemožno skúmať, pretože zákon s takýmito skutočnosťami nespája právne následky na priznaný nárok na vdovskú dávku a tieto sa zároveň nepreskúmavajú v konaní o priznaní náhrady škody; žalovaným uvedené skutočnosti tak v predmetnom konaní nemôžu priniesť zmenu rozhodnutia sociálnej poisťovne o priznaní nároku na vdovský dôchodok a jeho výšku. Uviedol, že o žalobe o určenie slobodného prístupu k informáciám podanej žalovaným na Krajský súd v Bratislave nebolo doposiaľ rozhodnuté. S poukazom na ustanovenia § 193 a § 194 ods. 2 CSP a tiež rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Pezinok, Krajského súdu v Bratislave, ako i Najvyššieho súdu v konaniach totožných strán o totožných nárokoch (za iné obdobia), v ktorých boli vydané rozhodnutia, s ktorými sa v plnej miere stotožňuje, mal za to, že súd v občianskom sporovom konaní nemôže preskúmavať jeho rozhodnutie v správnom konaní. Odvolanie žalovaného označil za irelevantné, zmätočné, zavádzajúce, účelové a podané v snahe vyhnúť sa povinnosti nahradiť mu škody a predĺžiť predmetné konanie.
8. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil 28.6.2022 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP).
9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1 a ods. 2 CSP).
10. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie žaloby. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre vznik povinnosti žalovaného podľa ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nahradiť žalobcovi škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku jeho protiprávneho konania a ktorej výšku mal preukázanú spôsobom stanoveným zákonom, t.j. potvrdením Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava o vyplatení dávok dôchodkového poistenia v rozhodnom období. V prejednávanej veci nebolo sporné, že žalovaný ako tretia osoba v zmysle ustanovenia § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z zodpovedá za škodu Sociálnej poisťovni, ktorá jej vznikla výplatou dávok sociálneho poistenia v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Zavinené protiprávne konanie žalovaného bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Bratislava III z 12.9.2007 sp. zn. 2T 132/07, ktorým bol uznaný vinným, že XX.X.XXXX, že okrem iného spôsobil P. M. zranenia, v dôsledku ktorých na mieste zomrel, teda iného zbraňou násilím nútil, aby niečo konal a spôsobil mu tým smrť, čím spáchal obzvlášť závažný zločin vydierania podľa ustanovenia § 189 ods.1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 Trestného zákona. Žalovaný v odvolaní namietal len to, že žalobcovi nespôsobil škodu, pretože vdove po P. M. Z. M. v rozhodnom období vdovský dôchodok vyplácaný byť nemal. K tejto námietke v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie správne poukázal na to, že rozhodovanie o právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov vzťahov starobného dôchodkového sporenia a aj rozhodovania o splnení podmienok pre priznanie nároku na vdovský dôchodok a jeho výplate patrí podľa ustanovenia § 172 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. do právomoci Sociálnej poisťovne, z rozhodnutia ktorej v danej veci vychádzal.
11. Vzhľadom na to, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 a ods. 2 CSP v spojení s ustanoveniami § 255 ods. 1 a ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal proti žalovanému nárok na náhradu trov, pretože mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).