Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-298-2016.pdf
PDF · 89.76 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/298/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Lohnertovou v spojených veciach: navrhovateľky=manželky/matky: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, P., štátny občan SR, proti druhému manželovi, ktorý nepodal návrh/otec: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, P., štátny občan SR, o rozvod manželstva v spojení s úpravou pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, P., štátny občan SR, maloleté dieťa v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny O., úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko A., so sídlom C. 1, A., takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky M. A., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX a manžela P. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v C., zapísané v knihe manželstiev matričného obvodu C., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
Súd zveruje mal. P. A., nar. XX.XX.XXXX, na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke.
Obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého P. A., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do XX. dňa v mesiaci vopred.
Styk otca s mal. P. A. súd neupravuje.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1/ Návrhom na začatie konania doručeným U. súdu K. T. dňa XX.XX.XXXX, navrhovateľka/manželka/ matka žiadala o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich mal. dieťaťu na čas po rozvode.
2/ Svoj návrh odôvodnila tvrdením, že napriek snahe o vybudovanie optimálneho rodinného zázemia začala mať so spolužitím s manželom vážne problémy. O. si rozumieť, majú odlišné záujmy, vzájomne sa odcudzili, nemajú k sebe žiaden citový vzťah, manželské spolužitie nie je možné obnoviť. U. manželia žijú v novom partnerskom vzťahu. G./matka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedala, že trvá na rozvode manželstva, žiada zveriť mal. dieťa do svojej osobnej starostlivosti, otca mal. dieťaťa žiada zaviazať povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou XXX,- eur mesačne. Zastupovať a spravovať majetok mal. budú obaja rodičia. Styk otca s mal. žiadala neupravovať. Navrhovateľka uviedla, že nastalo úplné odcudzenie medzi ňou a manželom. Z manželstva sa im narodili dvaja synovia. Ona bola s deťmi
stále doma a manžel pracoval v zahraničí. Už pred uzavretím manželstva vedela o tom, že manžel bude pracovať v zahraničí, ale v posledných rokoch sa tam zdržiava aj osem mesiacov v kuse. Nechcela sa odsťahovať za manželom, ktorý nebol ochotný zmeniť svoju prácu. Navrhovateľke manželstvo na diaľku nevyhovovalo, stále bola sama a vychovávala deti. Od októbra XXXX manželia nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa odsťahovala spolu s deťmi. Finančne spolu s manželom nehospodária dlhšiu dobu. Počas spoločného hospodárenia manžel platil účty a navrhovateľka ostatné svoje výdavky aj výdavky na mal. deti. Navrhovateľka je zamestnaná vo veľkosklade V. v A., jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje sumu XXX,- eur. M.. dieťa P. na navštevuje strednú školu v C.. Jeho zdravotný stav je dobrý. Stravuje sa u babky, ktorej matka platí XXX,- eur za to, že sa o mal. stará. Otec sa so synom stretáva dvakrát do roka. Na Z. mu kupuje darčeky. Zaplatil mu aj vodičský preukaz. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX navrhovateľka uviedla mesačné výdavky na mal. dieťa vo výške XXX,- až XXX,- eur mesačne.
3/ Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX manžel navrhovateľky/otec uviedol, že po pár rokoch spoločného žitia sa manželia rozhodli postaviť rodinný dom. Potrebovali financie, preto sa snažil zarobiť peniaze v zahraničí. Kúpil manželke auto a ona si našla priateľa. V zahraničí nebol až tak dlho ako uvádza navrhovateľka. Za hlavný dôvod rozvratu manželstva považuje manželkin vzťah s novým priateľom. Finančne sa snažil zabezpečiť rodinu. Manžel navrhovateľky súhlasil s rozvodom, so zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, zároveň súhlasil s platením výživného na mal. dieťa vo výške XXX,- eur mesačne. Styk s mal. dieťaťom žiadal neupravovať. Otec uviedol, že jeho priemerný čistý mesačný príjem je na úrovni XXXX,- až XXXX,- eur. M. XXX,- až XXX,- eur dostáva za tringelty.
4/ Kolízny opatrovník na základe výpovede účastníkov konania navrhol zveriť mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia budú zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa, styk otca s mal. dieťaťom navrhoval neupravovať, zároveň žiadal zaviazať otca prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou XXX,- eur mesačne.
5/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a zistil nasledovný skutočný stav veci:
6/ Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred M. úradom v C.. Za trvania manželstva sa narodili dve deti: P. A., nar. XX.XX.XXXX a P. A., nar. XX.XX.XXXX. V spoločnej domácnosti žili do októbra XXXX na adrese P. XXX, P..
7/ Z potvrdenia o návšteve školy má súd za preukázané, že mal. dieťa navštevuje 3. ročník A. priemyselnej školy v C..
8/ Z potvrdenia o príjme otca v období od apríla do novembra XXXX vyplýva jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške XXX,XX,- eur, z potvrdenia o príjme otca v období od apríla do novembra XXXX vyplýva jeho priemerný čistý mesačný príjem vo výške XXX,XX,- eur. Z kópie daňového priznania otca za rok XXXX má súd za preukázané jeho čistý ročný príjem vo výške XXXXX,XX,- eur, čo mesačne činí XXX,XX,- eur. Zo mzdového listu navrhovateľky súd zistil jej priemerný čistý mesačný príjem za prvých osem mesiacov roka XXXX vo výške XXX,XX,- eur. Za rok XXXX predstavoval čistý mesačný príjem navrhovateľky sumu XXX,XX,- eur. Z výpisov účtu vo Z. banke vyplýva, že navrhovateľka čerpá spotrebný úver vo výške XXXX,- eur. Z potvrdenia o príjme navrhovateľky vyplýva jej priemerný čistý mesačný príjem za mesiace november a december XXXX vo výške XXX,XX,- eur.
9/ Podľa čl. I základných zásad Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
10/ Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
11/ Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
12/ Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
13/ Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
14/ Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
15/ Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16/ Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú na úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods.1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17/ Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
18/ Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého zákona.
19/ Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20/ Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21/ Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
22/ Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
23/ Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona) tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.
24/ Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
25/ Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Kvalifikovaný rozvrat je taký rozvrat, ktorý vzhľadom na intenzitu a dĺžku narušenia vzťahov medzi manželmi javí ako nenapraviteľný a v jeho dôsledku manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel. Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, obaja manželia majú nových partnerov. S poukazom na vyššie uvedené už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Preto súd o zrušení manželstva účastníkov konania rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.
26/ Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti súd primárne prihliadal na záujem mal. dieťaťa, jeho citové väzby, stabilitu výchovného prostredia, na osobnosť rodiča/výchovu má zabezpečovať psychický zdravší rodič/, vzťah rodičov k dieťaťu, charakter, morálku a štruktúru mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým z rodičov, vzťah dieťaťa ku každému rodičovi.
27/ Pri rozhodovaní o výživnom otca na mal. dieťa súd prihliadal na platnú zákonnú úpravu, podľa ktorej vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky sa vychádza z individuálnych schopností každého z rodičov primeranosti ich príjmov k dosiahnutému veku, zdravotnému stavu, vzdelaniu, ako aj pracovných možností na trhu práce, pretože výživné na mal. dieťa je najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa. Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace so vzdelávaním a všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaní.
28/ Rovnako však súd pri svojej úvahe prihliadal na skutočnosť, že plnenie vyživovacej povinnosti oboch rodičov nie je bez obmedzení, nakoľko sa odvíja od individuálnych schopností a možností každého z rodičov, potenciality ich príjmov, determinovanej nevyhnutnými nákladmi povinného rodiča na udržanie si vlastného zdroja príjmu.
29/ Pri posudzovaní výšky odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, ktorá by mala byť v zásade zodpovedajúcou primerane životnej úrovni akú dosahujú ich rodičia súd podporne porovnával, akú výšku životnej úrovne dosahujú samotní rodičia z ich príjmom k výške životného minima, ako spoločensky uznanú hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze podľa Zákona č.601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov , pričom súd zohľadňoval všetky príjmy rodičov, ktoré boli preukázané v konaní.
30/ Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine súd styk otca s maloletým dieťaťom po rozvode neupravoval, akceptoval zhodný návrh rodičov a kolízneho opatrovníka a rozhodol tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.
31/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.
32/ Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam a uvedeným ustanoveniam zákona súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch rozsudku. V Bratislave, dňa XX. februára XXXX
Poučenie:
Proti rozsudku súdu I. inštancie je prípustné odvolanie , ak to zákon
nevylučuje / § 355 ods. 1 CSP/. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné/ § 358 CSP/. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje / § 362 ods. 1, veta prvá CSP/. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci / § 62 ods. 1 CMP/. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní / § 62 ods. 2 CMP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.- Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (Štvrtá časť CMP).