Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Er/1745/2015

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: mal. G. R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, zast. matkou K. B., bytom Q. XXX, proti povinnému D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX M., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Juraj Rácik, so sídlom Exekútorského úradu Hlavná 11, 917 01 Trnava, o vymoženie zameškaného výživného vo výške 600,- Eur, bežného výživného vo výške 200,- Eur mesačne počnúc mesiacom august 2015 a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, takto

rozhodol:

I. Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.

II. Súd námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie v y h o v u j e v časti 17,88 Eur a vo zvyšnej časti ich súd zamieta.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Trnava poverením č. 5207 189052 zo dňa 28.09.2015 v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), poveril súdneho exekútora JUDr. Juraja Rácika vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného Rozsudku Okresného súdu v Trnave, č.k. 27P/20/2014-74 zo dňa 15.05.2014.

2. Povinnému bolo dňa 22.10.2015 doručené upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný dňa 28.10.2015 podal u súdneho exekútora námietky v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré následne súdny exekútor doručil dňa 02.11.2015 súdu.

3. Námietky povinného považuje súd za odôvodnené a podané v zákonom stanovenej lehote, preto sa nimi v zmysle ust. § 50 ods. 2 Exekučného poriadku zaoberal.

4. Povinný v námietkach uvádza, že v jeho prípade došlo k podstatnej zmene pomerov, na základe ktorej nie je schopný uhrádzať výživné na maloletého - oprávneného vo výške 200,- Eur mesačne, tak ako by mal v zmysle exekučného titulu, ale len vo výške 100,- Eur o čom informoval matku oprávneného a rovnako inicioval súdne konanie o zníženie výživného na oprávneného. Do 31.01.2015 povinný platil mesačne výživné vo výške 200,- Eur avšak od 01.02.2015 do 13.10.2015 bol schopný uhrádzať len sumu 100,- Eur mesačne. Povinný nesúhlasí s tým, že matka oprávneného podala dňa 12.08.2015 návrh na vykonanie exekúcie na sumu 200,- Eur mesačne aj za mesiac august, pretože výživné má otec povinnosť platiť do 15 teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, a teda matka dňa 12.08.2015 nemohla vedieť, že si povinný svoju povinnosť zaplatiť výživné za mesiac august riadne nesplní (matka doposiaľ každý mesiac dostala minimálne 100,- Eur). Dňa 14.10.2015 povinný doplatil dňa 14.10.2015 výživné za mesiace február až október 2015 vo výške 900,- Eur (9x100,- Eur). Až následne, po tom ako dôvod exekúcie dávno zanikol, bolo povinnému doručené upovedomenie začatí exekúcie.

5. Súd vyzval oprávneného na vyjadrenie sa k námietkam povinného proti exekúcii. Oprávnený sa prostredníctvom svojho zákonného zástupcu - matky, k výzve vyjadril podaním doručeným súdu dňa 27.04.2016 v ktorom uvádza, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný z dôvodu, že povinný si neplnil a ani neplní vyživovaciu povinnosť voči maloletému riadne a včas. Po tom, ako sa povinný dozvedel, že je voči nemu vedená predmetná exekúcia uhradil výživné vo výške 900,- Eur a odvtedy inú sumu neuhradil.

6. K námietkam sa vyjadril aj súdny exekútor, ktorý uviedol, že povinný uhradil sumu vo výške 900,- Eur až dňa 26.10.2015 (a nie 16.10.2015 ako uvádza), a neplatil dobrovoľne, ale pod nátlakom exekúcie a blokácie účtov. Keďže povinný neplnil dlhodobo výživné riadne a včas a je obava, že bez hrozby exekúcie by tak nerobil, znel návrh aj na bežné výživné, na ktoré exekúcia stále trvá. Námietky žiada zamietnuť ako nedôvodné.

7. Podľa § 50 ods. 1 až 6 Exekučného poriadku, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. Námietky proti exekúcii je exekútor povinný doručiť súdu najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. O námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr do 60 dní od ich doručenia. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie. Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Ak povinný zoberie námietky späť predtým, ako o nich rozhodne súd, exekútor pokračuje vo vykonávaní exekúcie a o námietkach sa nerozhoduje.

8. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok, hmotnoprávne skutočnosti sú okolnosti, na základe ktorých spravidla dochádza k zániku vymáhaného nároku (najčastejšie splnením).

9. Po preskúmaní podaných námietok povinného proti exekúcii a po oboznámení sa s ostatným spisovým materiálom dospel súd k záveru, že námietky povinného proti exekúcii je potrebné zamietnuť, a to z nasledovných dôvodov.

10. Povinný v námietkach tvrdí, že dôvod exekúcie zanikol, nakoľko dlžnú sumu vo výške 900,- Eur (zvyšné dlžné výživné za 9 mesiacov - 9 x 100,- Eur, nakoľko výživné za obdobie 02/2015 až 10/2015 bolo uhrádzané len vo výške 100,- Eur mesačne) uhradil. Úhradu dlžnej sumy vo výške 900,- Eur zo strany povinného nespochybňuje ani matka oprávneného, ani súdny exekútor. O tejto úhrade bol súdu taktiež predložený doklad - poštový poukaz. Súd má z uvedeného za preukázané, že povinný skutočne uhradil oprávnenému na výživnom sumu vo výške 900,- Eur, avšak uvedené nič nemení na skutočnosti, že v čase začatia exekučného konania, t.j. ku dňu 11.08.2015 mal povinný dlh voči oprávnenému vo výške 600,- Eur za mesiace február 2015 až júl 2015 (ako zameškané výživné), a vo výške 200,- Eur mesačne počnúc mesiacom august 2015 (ako bežné výživné).

11. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Pri určovaní splatnosti výživného sa vychádza zo skutočnosti, že toto sa platí vopred, a to z dôvodu, aby mal oprávnený finančné prostriedky k dispozícii v čase, keď tieto potrebuje. Uvedené vyplýva i zo samotného účelu výživného, ktorým je hradenie priebežne sa vyskytujúcich potrieb oprávneného.

13. Z rozsudku Okresného súdu v Trnave, č.k. 27P/20/2014-74 zo dňa 15.05.2014, ktorý je v tomto konaní exekučným titulom vyplýva, že výživné je splatné vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Uvedené je v súlade aj s vyššie uvedeným zákonným ustanovením a zaužívanom praxou. Z tohto dôvodu je jasné, že výživné za mesiac august 2015 bolo splatné dňa 15.07.2015 (a nie 15.08.2015). Nakoľko povinný neuhradil do dňa 15.07.2015 výživné za mesiac august 2015, nebolo uvedené uhradené riadne a včas, čo znamená, že povinný bol s jeho zaplatením v omeškaní. Exekúcia sa z tohto dôvodu začala vykonávať oprávnene aj na výživné za mesiac august 2015. Nakoľko bolo výživné uhradené až po začatí exekúcie, takýto zánik vymáhaného nároku nie je dôvodom vyhovenia námietok proti exekúcii. Konanie o námietkach je totiž sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na začatie exekúcie splnené všetky zákonné predpoklady.

14. Skutočnosť, že povinný časť pohľadávky, ktorá je predmetom exekúcie uhradil, môže byť dôvodom na vyhovenie námietkam len v prípade, ak k úhrade predmetného dlhu došlo v časovom rozmedzí od vydania exekučného titulu až po deň predchádzajúci dňu začatia exekúcie.

15. Vyššie citované ustanovenie § 50 Exekučného poriadku má na mysli zánik vymáhateľnosti nároku po vzniku exekučného titulu, pričom súd musí v konaní o námietkach skúmať najmä skutočnosť, či exekúcia začala oprávnene a je prípustná, t.j. či v čase začatia exekúcie naozaj existoval nárok oprávneného voči povinnému vyplývajúci z právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V prípade, že by exekučný súd vyhovel námietkam povinného z dôvodu, že po začatí exekúcie došlo k zániku vymáhaného nároku, pri zastavení exekúcie ako procesnom realizovaní obsahu opodstatnených námietok by malo byť logicky rozhodnuté, že exekučné trovy uhrádza súdnemu exekútorovi oprávnený, nakoľko povinný podal v zmysle uznesenia o vyhovení námietok námietky opodstatnene. V takomto prípade, ak súd vysloví opodstatnenosť námietok, malo by z uznesenia vyplývať aj zavinenie oprávneného spočívajúce v tom, že si výkonom rozhodnutia uplatnil neexistujúce nároky. V čase začatia exekúcie, t.j. ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dňa 11.08.2015 však nárok oprávneného nepochybne jestvoval a oprávnený mal teda plné právo podať návrh na vykonanie exekúcie.

16. Ak k plneniu povinným (čo aj len čiastočnému) došlo až v priebehu exekúcie, nie je to dôvod na vyhovenie námietkam a na následné zastavenie exekúcie v zmysle § 50 ods. 5 Exekučného poriadku. Dobrovoľné splnenie dlhu povinným počas exekúcie jednoznačne vylučuje zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie a v plnej miere priznáva jeho oprávnenie uplatňovať svoje nároky prostredníctvom exekúcie. Ak by však súd mal plnenie povinného po začatí exekučného konania (a zároveň mimo exekučného konania, t.j. dobrovoľným plnením) za dôvod opodstatnenosti námietok, vážnym spôsobom by tým bol spochybnený nárok oprávneného na výkon exekúcie datovaný už od podania samotného návrhu a zároveň by tým bol spochybnený i nárok oprávneného na náhradu trov exekučného konania.

17. Výrok o námietkach, ktorý vyhlasuje opodstatnenosť alebo neopodstatnenosť samotných námietok, je dôležitý i z pohľadu náhrady trov prislúchajúcich povinnému, o ktorých musí rozhodnúť exekučný súd uvedený v § 45 Exekučného poriadku na podnet povinného, ktorému súdny exekútor poskytne súčinnosť spočívajúcu vo vyčíslení trov oprávneného. Povinný má nárok na náhradu trov exekúcie výlučne vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, ktoré procesne zastavil oprávnený, per analogiam aj v tých prípadoch, ak povinný musel reálne vynaložiť trovy na zastavenie exekúcie, ktorá bola od jej začiatku neprípustná. Uznesenie, ktorým sa námietkam vyhovuje, je pre povinného jednoznačne relevantným podkladom pre priznanie náhrady za podanie námietok uplatnenej voči oprávnenému. Ak však základ takéhoto uznesenia spočíval v skutočnosti, že k plneniu zo strany povinného došlo až po začatí exekúcie, prípadným uložením povinnosti oprávnenému nahradiť trovy povinnému, čo by bolo logickým dôsledkom opodstatnenosti námietok (a teda úspešnosti povinného v konaní o námietkach), by boli nepochybne poškodené práva oprávneného, ktorý podal návrh na výkon exekúcie oprávnene a na vymoženie existujúceho nároku. Výrok o opodstatnenosti či neopodstatnenosti námietok teda musí jednoznačne zohľadňovať stav, resp. oprávnenosť nároku oprávneného ku dňu začatia exekúcie.

18. V zmysle § 47 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie, pričom povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50 Exekučného poriadku. Exekučný poriadok teda predpokladá úhradu vymáhanej pohľadávky po začatí exekučného konania, čo však v zmysle citovaného ustanovenia nezakladá dôvod odôvodnenosti námietok, naopak, gramatickým výkladom možno dospieť k záveru, že spojkou alebo sa vylučuje úhrada vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania s podaním námietok. Ak by zákonodarca považoval úhradu vymáhanej pohľadávky počas exekučného konania za dôvod vyhovenia námietkam povinného, v predmetnom ustanovení by úhradu vymáhanej pohľadávky naopak viazal na následné podanie námietok.

19. Námietky povinného zo dňa 25.10.2015 boli teda podané nedôvodne, nakoľko ku dňu začatia exekúcie, t.j. dňa 11.08.2015 mal oprávnený voči povinnému dlh vo výške 600,- Eur (ako zameškané výživné), a vo výške 200,- Eur mesačne počnúc mesiacom august 2015 (ako bežné výživné). Časť výživného uhradil povinný až po začatí exekúcie. Exekúcia sa preto začala vykonávať oprávnene, následkom čoho musí tunajší súd námietky povinného zamietnuť. Zánik vymáhaného nároku počas exekúcie totiž nie je dôvodom vyhovenia námietkam proti exekúcii, ktorej prípustnosť sa skúma ku dňu jej začatia.

20. Súd nezistil žiadnu okolnosť, pre ktorú by bola predmetná exekúcia ku dňu začatia exekúcie neprípustná, a preto na základe preukázaných skutočností námietkam povinného proti exekúcii nevyhovel a ako nedôvodné ich v plnom rozsahu zamietol.

21. Následne sa súd zaoberal námietkami povinného proti predbežným trovám exekúcie.

22. Súdny exekútor si v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslil predbežné trovy exekúcie vo výške 960,60 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny exekútora podľa § 5 ods. 2 vyhlášky vo výške 60,50 Eur, odmeny podľa § 4 a 5 ods. 2 vyhlášky vo výške 720,- Eur, náhrady hotových výdavkov vo výške 20,- Eur a 20% DPH vo výške 160,10 Eur. Povinný takto vyčíslené trovy namieta, nakoľko plnil pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie.

23. Súdny exekútor sa k uvedenému vyjadril, že trovy exekúcie boli vypočítané v súlade so zákonom a súdu predložil za účelom posúdenia ich správnosti exekučný spis.

24. Podľa § 201 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku. (2) Účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.

25. Podľa § 4 ods. 1 a 2 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). (2) Ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.

26. Podľa § 5 ods. 1 a 2 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. (2) Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.

27. Podľa § 26 vyhlášky, základ na určenie odmeny podľa tejto vyhlášky sa zakrúhľuje na celé eurá nahor a vypočítaná odmena na najbližších 50 eurocentov nahor.

28. Po preskúmaní exekučného spisu má súd za to, že predbežné trovy boli v časti súdnym exekútorom vypočítané v súlade s vyhláškou. Súdny exekútor je v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku povinný vyčísliť odmenu v rámci predbežných trov ako pri upustení od výkonu exekúcie, a preto je nutné najprv vypočítať odmenu podľa § 5 ods. 1 vyhlášky a až potom aplikovať § 5 ods. 2 vyhlášky, v zmysle ktorého bude odmena, čo aj v minimálnej výške, krátená o jednu polovicu. Upustenie od výkonu exekúcie je osobitný prípad ukončenia exekúcie a ustanovenie vyhlášky o minimálnej výške odmeny naň možno aplikovať len v súvislosti s určením odmeny, ktorá má byť krátená. Nakoľko návrh na vykonanie exekúcie znel na zameškané výživné vo výške 600,- Eur (nie na sumu 604,50 Eur), uvedená suma je základom pre výpočet odmeny súdneho exekútora z tohto nároku. V súlade s ust. § 5 ods. 1 vyhlášky predstavuje 20% zo základu suma 120,- Eur a v súlade s § 5 ods. 2 vyhlášky je odmena exekútora 50% z takto vyčíslenej sumy, t.j. 60,- Eur (t.j. 10% zo základu). Rovnako je predmetom vymáhania aj bežné výživné, ktoré predstavuje opakujúce sa dávky, kedy je na mieste na výpočet odmeny súdneho exekútora použiť ustanovenie § 4 ods. 2 vyhlášky, podľa ktorého je základom na výpočet odmeny trojročné plnenie, t.j. 200,- Eur x 36 (mesiacov) = 7.200,- Eur. Následnou aplikáciou § 5 ods. 2 vyhlášky dostaneme odmenu súdneho exekútora vo výške 720,- Eur (10% zo základu 7.200,- Eur). Odmena súdneho exekútora teda predstavuje sumu vo výške 780,- Eur (60,- Eur + 720,- Eur).

29. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

30. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že súdny exekútor si vyčíslil náhradu hotových výdavkov vo výške 24,- Eur (vrátane DPH), z toho 20,- Eur náhrada za stratu času, cestovné, poštovné, výdavky, znalecké náhrady, poplatky a 4,- Eur DPH. Súd má po preskúmaní spisu za preukázané, že exekútor si nevyčíslil hotové výdavky v správnej výške, nakoľko tieto majú byť v zmysle § 201 ods. 1 Exekučného poriadku v rámci predbežných trov vyčíslené len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.

31. Súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky, ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. výdavky na poštovné preukázané pripojenými doručenkami v spise (súd akceptoval len doručenky, ktoré potvrdzovali doručovanie prostredníctvom poštového podniku a ktoré boli opatrené podacou pečiatkou, teda nie doručenky exekútorského úradu). Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli, alebo ich vznik ničím nepreukázal (cestovné náhrady, znalecké náhrady, poplatky..), prípadne mu vznikli aj v súvislosti s iným konaním (jednou zásielkou bolo zaslaných viacero podaní, ktoré sa týkali rôznych exekučných konaní).

32. Súd priznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky len za poštovné, ktoré bolo súdnym exekútorom riadne preukázané: upovedomenie o začatí exekúcie 3x po 1,40 Eur, príkaz na začatie exekúcie - 1x po 1,40 Eur, t.j. spolu vo výške 5,60 Eur.

33. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny a hotových výdavkov o 20% DPH zo sumy 785,60 Eur (5,60 Eur + 780,- Eur) v celkovej sume 157,12 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 27 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

34. Súd po preskúmaní exekučného spisu dospel k záveru, že predbežné trovy vo výške 960,60 Eur (odmena 10 % vo výške 780,50 Eur, náhrada výdavkov vo výške 20,- Eur a 20 % DPH vo výške 160,10 Eur) sú vyčíslené čiastočne v rozpore s Exekučným poriadkom a vyhláškou.

35. Na základe vyššie uvedeného súd znížil predbežné trovy exekúcie zo sumy 960,60 Eur EUR na sumu 942,72 Eur a vo výroku II. tohto rozhodnutia vyhovel námietkam povinného proti predbežným trovám exekúcie v časti 17,88 Eur, čo predstavuje rozdiel medzi odmenou súdneho exekútora spolu s náhradou hotových výdavkov, ktoré sú špecifikované v upovedomení o predbežných trovách exekúcie a uvedenými položkami prináležiacimi súdnemu exekútorovi na základe právnych predpisov (spolu s DPH).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.